KRUCIÁTA OSLOBODENIA
ČLOVEKA

Na okraj

Nedávno mi prišiel veľmi krásny e-mail. Kvôli hlbokej myšlienke, ktorú v sebe skrýva som sa rozhodol ho zverejniť:

Každý deň napoludnie vbehol na chvíľu do kostola akýsi mladík a hneď sa poberal ďalej. Mal károvanú košeľu a rozstrapkané džínsy ako všetci chlapci v jeho veku. V ruke mal papierové vrecko a v ňom kúsok chleba na obed. Keďže dnes sa nájdu ľudia, čo kradnú všade, i v kostole, podozrievavý správca kostola ho spýtal, prečo tam chodí. "Chodím sa sem pomodliť," povedal mladík.
"Pomodliť? Ako sa dokážeš modliť tak rýchlo?"
"Hm...Vbehnem sem a každý deň poviem iba: Ježiš, tu je Jim. A potom utekám do práce. Je to krátka modlitba a som si istý, že Ježiš ma počúva." Krátko na to, pre pracovný úraz, zaviezli mladíka do nemocnice s bolestnými zlomeninami. Dali ho na izbu s viacerými pacientmi. Jeho príchodom sa oddelenie zmenilo. Po niekoľkých dňoch sa v jeho izbe schádzali chorí z celej chodby. K jeho lôžku prichádzali mladí i starí. Pre každého mal úsmev a každého vedel povzbudiť.
S ošetrovateľkou sem prišiel aj správca kostola a zastavil sa pri mladíkovom lôžku.
"Povedali mi, čo sa ti stalo, a napriek tomu vieš povzbudiť každého. Ako to robíš?"
"Je to vďaka tomu, ktorý ma chodí navštevovať napoludnie každý deň."
Ošetrovateľka ho prerušila: "Ale napoludnie sem predsa nikto nechodí."
"Chodí a každý deň. Otvorí dvere a povie: "Jim, tu je Ježiš, a odchádza."
......................................................
Ak nepočujeme odpoveď na naše prosby, je to preto, že ju nečakáme.