Je sobota 14. júla v roku Pána 2012-stého, v kláštore minoritov sa slúži sv. omša o 10.30 hodine dopoludnia, na ktorej vodca 5. krížovej výpravy do Medžugoria páter Roman dáva požehnanie bojovníkom Kruciáty z Levoče, Lendaku, Bardejova a iných kútov Slovenska na cestu, ktorá ich naplní radosťou zo zážitkov duchovných i fyzických, pokojom zo stretnutia s Pánom a jeho mamkou Máriou a požehnaním, ktoré si vyslúžia počas 10. dní putovania za Božou láskou. Je ich 46 a spolu s pátrom Romanom Gažúrom a dvomi vodičmi tvoria ozajstné malé Gedeonovo vojsko. Po jednoduchom, ale chutnom obede v kláštore spoločne naložili do útrob pripraveného vozidla batožinu, potom odhodlane nastúpili a zaujali miesta aj samí bojovníci Kruciáty. Zaznel povel z úst vodcu výpravy a vodič pán Jozef Buchala z Bardejova šibol do 400-koňového záprahu zo stajne firmy Mercedes a ten sa s dunením o 13.30 hodine stredoeurópskeho času pohol v ústrety diaľavám. Počas krátkej zástavky v Prešove posádku doplnil druhý vodič, 24 ročný mládenec Dominík z Kľušova, ktorý popri bravúrnom ovládaní 15-tonového kolosu na kolesách, sa na 10 dní stal aj fotografom a kameramanom výpravy, začo mu od všetkých patrí veľké poďakovanie. Počas celej cesty členovia púte statočne ostreľovali odvekého nepriateľa Božieho kráľovstva sústredenou paľbou osobných ručných zbraní v podobe všetkých 20-tich desiatkov ruženca. Prestávky v paľbe vyplňovali nábožným spevom, ktorý statočne viedla Majka Oravcová z Levoče a Janko Fudaly z Lendaku. V ranných hodinách každého dňa bola použitá aj zbraň hromadného ničenia všetkej temnoty zla v podobe odriekania ranných chvál zo žaltárov. Modlitby a spev utíchli iba nakrátko počas nocí, kedy sa diaľkový autobus s nápisom Neoplan na prednej maske a veľkou fotografiou s podobizňou Medžugorskej Panny Márie na čelnom skle, premenil na tichý kozmický koráb ženúci sa v temravách priestoru diaľnice za vytúženým cieľom stále na juh k Zorničke Slobody.
Nedeľné ráno dňa 15. 7. 2012 o 9.00 hodine privítalo cestujúcich na Makarskej riviére v Chorvátsku. Veprice - Chorvátske Lurdy zazneli jasavým spevom, ktorý sa ozýval z hrdiel slovenských pútnikov počas sv. omše, ktorú slúžil p. Roman. Po sv. omši nasledovala krížová cesta v areáli pútnického miesta a potom si cestujúci dopriali vytúžený oddych pri Jadranskom mori. Horúci slnečný deň uplynul rýchlo pri šantení v teplých zelenomodrých iskrivých vodách Jadranu. Večer vykúpaná, vytešená a usmievavá posádka nastúpila do autobusu, aby sa presunuli do cieľa púte – Medžugoria. Vo večerných hodinách privítali pútnikov v Medžugorí manželia Zdenko a Ankica Ramljakovi a sprievodkyňa výpravy Petra. Počas ubytovania unavení pútnici strávili noci na pohodlných posteliach v dome štedrých hostiteľov, ktorí sa perfektne starali o všetky ich potreby počas celého pobytu. Nasledujúce dni ubehli ako na rozprávkovom kolotoči točiaceho sa v realite posvätných miest Medžugoria: Podbrdo, Križevac, mužské a ženské Cenacolo, stretnutie sa Patrickom u Nancy, cesta do Tihaliny, kde si obnovili manželské sľuby počas svätej omše manželia Gibalovci, pri príležitotsti 30. výročia ich sobáša. Vodopády Kravice, kde pútnici strávili pár hodín prijemného oddychu. A samozrejme každodenný večerný program v areáli kostola v Medžugorí, strávený v modlitbách sv. ruženca, adorovaním Kristovho tela pred Najsvätejšou sviatosťou oltárnou, tiché modlitby pred krížom, čas zamyslenia sa pri hrobe pátra Slávka Barbariča a sväté omše pozorne počúvané so slúchadlami rádií v ušiach so slovenským prekladom, to všetko napĺňalo myslenie, srdcia i duše pútnikov posvätnou bázňou a láskou nášho Pána, kľačiac pri nohách Panny Márie. A v skutku Božia milosť pôsobila v každom z pútnikov. Za všetkých spomenieme chlapov z útulku sv. Fratiška a pátra Romana, ktorí hneď v prvý deň pobytu po nedospatej noci včas ráno obetavo slúžili pri výstupe a zostupe na Križevac inej slovenskej výprave, keď pomáhali nosiť nosidla s pohybovo postihnutým chlapcom. Tiež radosťou žiariace oči Majky Janíkovej, ktorá zo srdca ďakovala tým istým chlapom aj všetkým, ktorí jej pomáhali kráčať na Podbrdo a na Križevac.
Všetko má svoj začiatok a koniec. Aj púť Kruciáty. V pondelok dňa 23. júla po sv. omši nastúpila do autobusu na spiatočnú cestu. Duchovne posilnení vo viere sa vraciame na rodné Slovensko spolu so sv. Pavlom oblečení do Božej výzbroje. S modlitbou na perách 24. júla predpoludním sa navzájom lúčime pred kláštorom minoritov v Levoči.
Rozišli sme sa do svojich domovov s požehnaním pátra Romana, na ktorého sa v pnej miere vzťahujú slová sv. Pavla z Prvého listu Korinťanom, kapitoly 13.
Veríme, že o rok sa znovu zídeme na ďalšej púti.
Marián Kočiš, člen KOČ a účastník púte