Kruciáta oslobodenia človeka

Počúvajte
Rádio Mária

Dnes je utorok 19. marec 2024 , meniny má Jozef , zajtra bude mať meniny Víťazoslav. Blahoželáme!

LITURGICKÝ KALENDÁR:
Liturgické čítania na dnes


Biblicko - teologické základy

1. Kruciáta oslobodenia človeka sa podujala riešiť problém alkoholizmu a iných spoločenských nebezpečenstiev a závislostí, lebo ho vníma ako problém človeka, ktorého treba zachrániť.
Výraz kruciáta - označuje vojnovú výpravu s cieľom oslobodenia Svätej Zeme spod nadvlády pohanov. Teda zeme, na ktorej žil a umrel Kristus. My tento výraz používame v prenesenom význame na označenie nábožensko-morálnej akcie, ktorej cieľom je oslobodenie tej Svätej Zeme, ktorou je každý človek - osoba vykúpená Kristom, z každej neslobody, ktorá mu nedovoľuje žiť podľa jeho dôstojnosti a povolania. Celú túto akciu opierame na špecifickej teológii oslobodenia, pretože sme presvedčení, že takto chápané oslobodenie človeka, môže byť naozaj úspešné, len ak je dielom Krista.
2. Základná téza tejto teológie oslobodenia hlása, že každú činnosť, ktorá smeruje k oslobodeniu človeka, národa, či vôbec ľudskosti, treba chápať ako pokračovanie Kristovej misie spásy. Jej program on sám vyhlásil v nasledujúcich slovách: Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok (Lk 4, 18-19).
V tomto kontexte treba vidieť Kruciátu oslobodenia človeka ako mobilizáciu "záchrannej reťaze" ľudí, ktorí sa opierajú o misiu Ježiša Krista, ako aj o účasť na pomazaní jeho Svätým Duchom a vedome sa vydávajú na misiu oslobodzovania tých svojich bratov, ktorí sa nachádzajú v zajatí svojich slabostí.
3. Ozajstné oslobodenie človeka môže uskutočniť len Kristus mocou svojho Ducha. Všetky prirodzené aktivity smerujúce k oslobodeniu človeka zlyhávajú práve na tomto probléme - premeny človeka. Preto len ten proces oslobodenia, ktorý je vštepený do spásneho diela Krista, má reálnu nádej na úspech, veď on jediný môže vyliečiť človeka v hĺbke jeho podstaty ("in radice" - od koreňa). Týka sa to taktiež oslobodenia od alkoholizmu.
4. Formula oslobodenia zjavená Kristom znie: Poznajte pravdu a pravda vás oslobodí (Jn 8, 32). Sloboda v najhlbšej svojej podstate nie je úplnou nezávislosťou, ale dobrovoľnou závislosťou od svetla pravdy. Teda osoba ako rozumná bytosť realizuje svoju slobodu vtedy, keď žije pravdou. Treba teda zavrhnúť pseudooslobodenie, aké prináša alkohol svojím "uvoľňujúcim" pôsobením a vytvára ilúziu slobody chápanej ako "nespútanosť". Treba hovoriť o alkoholovom "zatmení", ktoré prostredníctvom straty vedomia vedie k strate slobody.
5. Všeobecne sa vníma problém slobody človeka vo svetle dialektiky pán - otrok. Sväté písmo ju nahradzuje vzťahom: otec - syn: Veď všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi. Lebo ste nedostali ducha otroctva, aby ste sa museli zasa báť, ale dostali ste ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: "Abba Otče!" (Rim 8,14-15). Druhý klasický text, ktorý sa týka danej problematiky, nachádzame v Liste Galaťanom (4,3-7): Tak aj my, keď sme boli maloletí, slúžili sme živlom sveta. Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo. Pretože ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: "Abba Otče!" A tak už nie si otrok, ale syn.
Prijatie vzťahu dieťa - otec voči Bohu nás podľa Nového zákona vyslobodzuje z otroctva. Tento vzťah predstavuje podstatu našej dôstojnosti a slobody. Avšak všade, kde sa vyskytuje vzťah otrok - pán, človek sa pokladá za predmet. Na tom je založená najhlbšia podstata neslobody. V tomto svetle treba taktiež hľadieť na problém alkoholizmu, ktorý sa objavuje ako spoločenský fenomén všade tam, kde vládne dialektika pán - otrok, kde chýba pocit bezpečia, plynúci z viery a dôverného vzťahu dieťaťa voči Bohu - Otcovi. Práve to je príčinou toho, že ohromné masy siahajú po alkohole ako po prostriedku ľahkého (a zdanlivého!) uvoľnenia napätí, strachu a konfliktov. Teda aj v tomto prípade synovstvo ukazuje jedinú cestu oslobodenia.
6. Synovský vzťah k Bohu Otcovi skrze Krista v Duchu Svätom je zároveň cestou prekonania strachu, ktorý je práve tou bezprostrednou a najbližšou príčinou závislosti. Závislosť nevytvára natoľko vonkajšia situácia a násilie, ako skôr strach vyplývajúci z nesprávnej pripútanosti k časným materiálnym dobrám, ktoré sú už zo svojej podstaty pominuteľné a teda v situácii násilia sú vždy ohrozené. Vnútorná akceptácia duchovných hodnôt a predovšetkým hodnoty a hodnosti bytia Božím dieťaťom a postavenie tejto hodnoty nad všetky ostatné, nás radikálne uvoľňuje od strachu a závislosti. Hodnota Božieho synovstva nám bola nezmazateľne daná v Kristovi. Je to nevyvrátiteľná skutočnosť. Otrok neostáva v dome navždy; navždy ostáva syn. Až keď vás Syn oslobodí, budete naozaj slobodní (Jn 8, 35-36). Ba ani hriech, ako o tom svedčí podobenstvo o márnotratnom synovi, nemôže zničiť lásku Boha Otca k nám. Máme vždy otvorenú cestu návratu. Oslobodenie od strachu, ktorý rodí závislosť, je teda integrálnou časťou Kristovho vykúpenia.
7. Vykúpenie nám neprináša len oslobodenie z temnôt poblúdenia a zo strachu, ale predovšetkým z egoizmu, z egocentrickej lásky, ktorá predstavuje najhlbší prameň každej závislosti. Teda kvôli nej sa nielen človek stáva pre človeka predmetom manipulácie, ale taktiež sa nemôže sám slobodne realizovať. Vieroučná konštitúcia o Cirkvi v súčasnom svete č. 24 hovorí, že človek nemôže samého seba nájsť v plnosti ináč, ako skrze nezištné darovanie samého seba. Odhalenie pravdy, že človek nezištným darovaním seba sa stáva skutočne slobodným, nám ukazuje cestu k slobode, ktorú nám nemôže nikto vziať a ktorá je vždy, v každej situácii, pre nás dostupná a otvorená. Je to cesta Kristovho Kríža. Tajomstvo Kríža je taktiež kľúčom k pochopeniu teológie oslobodenia. Kristus, v chvíli, keď na kríži skladal dobrovoľnú obetu svojho života z lásky k Otcovi a k nám, bol úplne slobodný, vykonal vrcholný akt slobody svojho života. A tak teda každý človek dobrovoľne obetujúci nižšie hodnoty, ba aj život, pre hodnoty vyššie, pre hodnotu najvyššiu - nezištnú lásku - zároveň uskutočňuje sebarealizáciu v akte slobody, ktorú mu nikto nemôže vziať.
V kríži sa odhalila úplná hĺbka tajomstva slobody. Preto Kruciátu oslobodenia vedieme pod znakom Kríža. Kríž, ako symbol dobrovoľnej obety z lásky, je skutočne jedinou cestou vedúcou k skutočnému oslobodzovaniu iných. Cesta k vnútornej slobode sa musí spojiť s čoraz hlbším vniknutím do tajomstva Kríža.
8. Nakoniec treba poukázať na vzťah bratstva ako na element teológie oslobodenia. Bratstvo je vzťahom pochádzajúcim zo vzťahu synovstvo - otcovstvo. Ľudia, ktorí majú spoločného otca, sú si bratmi. Uznanie otcovstva Boha, prijatie pozície dieťaťa k Bohu Otcovi cez Krista v jeho Duchu, je jedinou cestou ku všeobecnému, medziľudskému bratstvu. Bez toho by hovorenie o bratstve bolo len prázdnymi rečami. Tam, kde sa novou bratskou láskou uskutočňuje bratstvo v Kristovi - tam už niet miesta na manipuláciu s ľuďmi, na zaobchádzanie s nimi ako s nejakou vecou. Na bratstve , ktoré sa prejavuje duchom vzájomnej služby spočíva skutočná spoločenská sloboda. Lebo vy ste povolaní pre slobodu, bratia, len nedávajte slobodu za príležitosť telu, ale navzájom si slúžte v láske (Gal 5, 13).

Mediahost.sk - webhosting, registrácia domén, webdesign