Kruciáta oslobodenia človeka

Počúvajte
Rádio Mária

Dnes je utorok 19. marec 2024 , meniny má Jozef , zajtra bude mať meniny Víťazoslav. Blahoželáme!

LITURGICKÝ KALENDÁR:
Liturgické čítania na dnes


Krížová cesta Kroscienko 2015

Úvod

Pane, prichádzame na toto miesto, aby sme rozjímali nad Tvojím umučením, nad jeho významom, ktorý presahuje čas i priestor. Sme tu, aby sme sa otvárali Duchu Svätému, ktorého mocou dokážeme víťaziť nad hriechom a milovať každého človeka, tak ako ty miluješ všetkých. Aby sme mocou Ducha Svätého dokázali milovať aj tých, ktorí nám azda ublížili. Ty nás z kríža učíš, že máme otvoriť srdcia pre všetkých a zahrnúť ich láskou. Ty si prijal údel kríža, aby sa práve v kríži zrodila nádej a zažiarilo svetlo v temnote. Kríž sa stal nástrojom spásy! Áno, spása i láska k človeku Ťa priviedla na Golgotu. Záujem o duchovné dobro človeka Ťa pohýnal na cestu plnú strasti, bolesti a úzkosti. Konal si vôľu svojho Otca až po potupnú smrť na kríži. V moci Ducha Svätého si vykonal dielo vykúpenia, dielo oslobodenia a záchrany ľudského pokolenia. V moci Ducha Svätého môžeme aj my denne zakúšať ovocie tohto vykúpenia a žiť v skutočnej slobode, v slobode, ktorá rozvíja našu dôstojnosť Božieho dieťaťa.

Pomôž nám, Pane, pri uvažovaní o Tvojich bolestiach pochopiť, že náš blížny je náš brat, ktorého existencia by nám nemala byť ľahostajná. Nech prejavíme blížnemu lásku a pochopenie, aj keby bol v očiach spoločnosti vyhlásený za beznádejný prípad a toho najväčšieho hriešnika. Obetujeme túto pobožnosť krížovej cesty za oslobodenie nášho národa od všetkých príťaží, ktoré ho spútavajú. Tiež za to, aby sa hojne rozlievala nezištná a obetavá láska v spoločnosti.

Odovzdávame Ti aj rozbehnutú akciu – milujem, preto nepijem.
Aby priniesla svoje ovocie v našej spoločnosti.
Zmiluj sa Pane, nad nami.


1. Pred sudcom
Klaniame sa Ti, Kriste a dobrorečíme Ti.
Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Byť pred sudcom – to býva zakaždým veľmi náročné. Ide o emočne vypäté situácie. Teba, Pane, poslali pred sudcu Piláta. On, cudzinec v Tvojej krajine, mal snahu ťa ešte oslobodiť, no prišiel rozhodujúci nátlak a musel vyriecť konečný rozsudok. Vraj si poburoval ľud a mnoho iného ešte na Tebe nachádzali tí, ktorí pred pár dňami kričali Hosana, keď si vchádzal do mesta. Obrat názorov o 360 stupňov! Či vari aj dnes sa v živote človeka nestriedajú chvíle oslavy a chvíle nepochopenia až definitívneho povalenia do prachu? Ako málo stačí, aby sa názor na niekoho zmenil! Stačí nepatrný impulz, nejaký šum alebo malá väčšinou nepravdivá, no senzáciou dýchajúca informácia a už je všetko inak! Dav začne veľmi rýchlo kričať niečo iné ako slová uznania. Aký je náš postoj k informáciám, ktoré sú nám podávané o našich blížnych? Hneď si z nich vyskladáme verdikt presiaknutý neodvolateľnými tvrdeniami? Alebo máme snahu pátrať po pravde? Necháme sa manipulovať mienkou iných a ľahko podliehame ich nátlaku?

Pane, Ty si sa ocitol pred Pilátom ako ten najväčší zločinec, na ktorého dav nemal prívetivého slova. Prijal si ortieľ bez toho, aby si sa vehementne obhajoval. Vieme aj my prijať možno nespravodlivé rozsudky, ktorými nás zasypávajú naši blížni? Vieme to takpovediac prekusnúť alebo sa snažíme za každú cenu o vlastnú obhajobu? V takýchto náročných momentoch, keď sa človek ocitá pred rozsudkami akéhokoľvek druhu, je potrebné prosiť Ducha Svätého o lásku, ktorá je mocná a otvára v srdci bránu odpusteniu.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

Aj nad dušami v očistci.


2. Kríž ako záťaž
Klaniame sa Ti, Kriste a dobrorečíme Ti.
Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

V súčasnosti sa zvyknú raz za čas vykonávať takzvané záťažové testy v jadrových elektrárňach ale aj v bankách. Ide o to, aby sa vychytali v simulovaných záťažových situáciách možné nedostatky a došlo k náprave. Takéto testy sú veľmi náročné, no majú svoj zmysel pre budúcnosť. Aj Tvoj kríž, Pane, možno považovať za záťaž, ktorú si podstúpil za každého z nás. Tvoje utrpenie však nebolo súčasťou iba nejakého záťažového testu, ktorý by mal odhaliť prípadné nedostatky kríža. Celá krížová cesta bola skutočnou cestou. Nie iba simulovaným modelom. Najprv Ti položili kríž na plecia. Bola to veľká ťarcha, ale Ty si v tichosti prijal všetko, čo s ňou súviselo.

Pane, náš život je plný rôznych skúšok, menších i väčších, skúšok, v ktorých naša viera dostáva zabrať. Ako sme obstáli? Ukázal sa naplno náš kresťanský svetonázor alebo sme sa pridali k trendom dnešnej doby, ktoré nepočítajú s Tebou? Koľko záťažových testov sme už možno podstúpili, aby sa ukázalo, nakoľko sme skutočnými kresťanmi bez pretvárky? Každá nová skúška je záťažou, ktorú zvládneme prekonať aj pri pomyslení na Teba, Pane, keď si niesol kríž. Nech moc Ducha Svätého s jeho darmi preniká aj naše každodenné skúšky a zápasy, aby naše záťažové životné testy dopadli dobre.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

Aj nad dušami v očistci.


3. Prvý pád pod krížom
Klaniame sa Ti, Kriste a dobrorečíme Ti.
Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Známa scéna sa nám odkrýva pri tomto treťom zastavení Tvojej krížovej cesty, Pane. Už koľkokrát sme sa zamýšľali nad našimi osobnými pádmi pri pohľade na ten Tvoj prvý pád. Ale ostalo to iba pri tom krátkom zamyslení alebo sme sa snažili hľadať v našich pádoch niečo viac, niečo, čo by nás posúvalo vo viere? Čo nám pripomína táto veľmi známa scéna s krížom, ktorý Ťa, Pane, zrážal k zemi? K čomu nás nasmerúva? Na čo poukazuje? Veď v Tvojom postoji nieto žiadnej rezignácie. Ty sa zdvíhaš s vypätím posledných síl a kráčaš ďalej, vediac, že je to Otcova vôľa. Vstávaš, lebo láska pochádzajúca od Ducha Svätého je motorom, ktorý nezhasína ani v dramatických chvíľach. Práve láska k človeku Ťa dvíha zo zeme. Aký je náš postoj voči každodenným krížom a trápeniam? Rezignujeme alebo s pokorou znášame všetko, čo nám život prináša? Je láska prienikom našich každodenných životných ciest? Prijímame kríže s pokorou v srdci?

Pane, nech chvíľa Tvojho pádu i povstanie je pre nás povzbudením pri prekonávaní našich problémov a ťažkostí.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

Aj nad dušami v očistci.


4. Stretnutie s materinskou láskou
Klaniame sa Ti, Kriste a dobrorečíme Ti.
Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Pane, cesta kríža, cesta lásky, cesta zmierenia a odpustenia pokračuje chvíľou, ktorú mnohí z nás poznáme, síce v iných okolnostiach z vlastného života. Stretávaš sa so svojou Matkou, ktorá sa práve pod krížom stáva neskôr i našou Matkou. Stretávaš sa s citmi materinskej lásky v hraničnej chvíli Tvojho bytia. Práve ony Ťa sprevádzajú počas celého Tvojho utrpenia až na Golgotu. Mária je s Tebou a stáva sa Spolutrpiteľkou. Zdieľa Tvoje bolesti a svojou účasťou na nich Ti je oveľa bližšie ako ktokoľvek iný z davu. Mnohí z nás sme zažili podobné chvíle stretnutia s materinskou láskou v čase, keď nám bolo najhoršie, no je aj veľa takých, ktorí nemali možnosť zažiť lásku matky či rodičov. Myslime pri tomto zastavení aj na nich a vyprosme im svetlo a lásku Ducha Svätého, aby v jeho moci dokázali i napriek absencii rodičovskej lásky byť dobrými a cítiacimi rodičmi pre svoje deti. Mnohí to dokázali, stali sa príkladnými rodičmi, aj napriek tomu, že v detstve nezažili rodičovskú lásku a prijatie. Koľkí však poznajúc rodičovské pohladenie, stroskotali vo svojich rodinách a manželstvách. Vždy však máme nablízku našu nebeskú Matku, ona túži aj nás sprevádzať na životnej ceste. Zverme sa jej s detinskou dôverou. Stretnutia s jej láskou môžu byť veľkou pomocou aj pre naše osobné krížové putovanie.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

Aj nad dušami v očistci.


5. Šimon preberá ťarchu
Klaniame sa Ti, Kriste a dobrorečíme Ti.
Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Na ceste kríža sa objavuje postava Šimona. Ten sa vracal z poľa po namáhavej práci. Vtedy ani len netušil, že sa stane nachvíľu Tvojím pomocníkom, Pane. Možno si chcel oddýchnuť a nie za kohosi niesť kríž. A predsa sa zapojil do priebehu krížovej cesty. Prebral na seba všetku tiaž, a tak pocítil na vlastných ramenách, čo znamená niesť kríž. Ktovie, aké myšlienky sa mu vtedy rojili v hlave. Možno uvažoval nad Ježišom, ktorého kríž mal na ramenách, možno rozmýšľal nad jeho vinou či nevinou. Jeho pomoc prišla v tom najpotrebnejšom čase. Dokážeme aj my pomôcť blížnym v tom najdôležitejšom čase? Aj napriek tomu, že sme iba pred chvíľou sami prišli zo zamestnania a radi by sme si vychutnali kávičku? Tým, že niekomu prejavíme, hoc aj nepatrnú pomoc, sa stávame ľudskejšími. Koľkí okolo nás trpia závislosťami a my okolo nich azda prechádzame bez povšimnutia. Možno sa obávame, ako zareagujú na našu pomocnú ruku. Nebojme sa milovať a pomáhať najmä tým, ktorých médiá i spoločnosť označujú ako autsajdrov. V moci Ducha Svätého, ktorý zapaľuje srdcia ohňom lásky, dokážeme byť aj my ľuďmi na pravom mieste.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

Aj nad dušami v očistci.


6. Veronikina šatka – hmatateľný prejav súcitu i lásky
Klaniame sa Ti, Kriste a dobrorečíme Ti.
Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Po Šimonovi prichádza ďalší prejav pomoci i občerstvenia. Veronikina šatka zotiera krv z Tvojej doráňanej tváre, Pane. Prišla naozaj vhod. Ty si, Pane, odmenil Veronikinu nezištnú a ochotnú službu lásky odtlačkom svojej svätej tváre. Ty zostávaš prítomný v srdciach všetkých, ktorí pomáhajú a otvárajú svoje srdcia pre núdznych a ubitých životom. V každom človeku, ktorý zotiera šatkou svojho úprimného záujmu aspoň zčasti bolesť a utrpenie v blížnom, prebýva Tvoja láska, Pane. V každom, kto miluje a vychádza v ústrety potrebám druhých, prebýva Duch Svätý. V jeho moci dokážeme milovať i odpúšťať. V jeho moci sa prekonávame a slúžime obetavou láskou našim blížnym. V jeho moci sa skláňame nad biedou závislých a ponúkame šatku svojej prítomnosti a pochopenia, šatku svojej blízkosti a povzbudenia. Veronika nám dáva príklad ako bez veľkého mediálneho hluku možno slúžiť konkrétnemu človeku v jeho konkrétnych ťaživých okolnostiach. Vďaka Ti, Pane, za ňu, lebo aj jej správanie nás vychováva k úcte voči každému človeku.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

Aj nad dušami v očistci.


7. Druhý pád
Klaniame sa Ti, Kriste a dobrorečíme Ti.
Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Opäť padáš k zemi, Pane. Kríž tlačí Tvoje strýznené telo stále nižšie. Pohľad na Teba je veľmi úbohý. Koľkí padajú denne pod tiažou svojich závislostí. Pohľad na nich je veľmi smutný. Akoby sa v nich dôstojnosť stráca. Už dávno to nie je iba alkohol či drogy, čo dokážu z človeka urobiť trosku, ktorej nezáleží na ničom inom, len aby mala svoju dennú dávku. Mobil, gemblerstvo, sociálne siete, virtuálny sex, chorobné nakupovanie, zhýralý konzumný spôsob života a mnoho iných závislostí sa vynára ako nechcený prízrak na obzore sveta v 21. storočí. Toto všetko a mnoho iného dokáže rozbiť vzťahy v manželstvách, rodinách či na pracoviskách. Nie je však hanbou padnúť. Až vtedy človek pocíti vlastnú hodnotu a dôstojnosť, keď sa pozbiera a vstane z dna, do ktorého ho priviedla závislosť. Tak ako Ty, Pane, si povstal. Muselo Ťa to stáť enormné množstvo síl, a predsa si to dokázal. Tvoj druhý pád nás znova utvrdzuje v tom, že má zmysel bojovať a vytrvať. V tomto boji nám prichádza na pomoc Duch Svätý, náš Zástanca a Tešiteľ. V jeho moci možno rásť v dôstojnosti a hodnote Božieho dieťaťa. V sile jeho darov možno nachádzať pravý zmysel života, ktorý pramení zo slobody a lásky.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

Aj nad dušami v očistci.


8. Zástup plačúcich žien
Klaniame sa Ti, Kriste a dobrorečíme Ti.
Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Zástup žien trúchlil nad Tebou, Pane. Nad Tvojím neutešeným stavom, ktorý vyvolával súcit i plač. Áno, jeruzalemské ženy prejavili kúsok ľudskosti a empatie. Možno je to až neuveriteľné, že sa v zástupe našlo niekoľko ľudí, ktorí otvorene vyjadrili svoje pocity a že im prišlo ľúto zúboženého Ježiša. Aj my sme denne konfrontovaní s množstvom bolesti, nespravodlivosti či utrpenia v rôznych podobách. Televízia a internet v nás vzbudzujú súcit s trpiacimi kdesi v Afrike či v iných častiach sveta. Máme všetko takpovediac na dosah ruky. A možno sa nás utrpenie iných vôbec nedotýka. Možno sme nevšímaví, lebo veď máme svojho utrpenia dosť. Možno sme otupeli v prejavoch citu či empatie. Možno považujeme súcit za prejav slabošstva a nevyrovnanosti. Dnešný človek predsa musí oplývať obrovským výkonom v zamestnaní, a nemá čas na nejaké zbytočné city. Musí tvoriť HDP, a citový život ide bokom. Plačúce ženy na krížovej ceste nám pripomínajú, že vyjadriť súcit nie je zbytočnosť, ktorá nič nerieši. Nie je to ani prejav kolísavej povahy. Je to niečo ľudské, čo obohacuje samotného človeka i jeho vzťahy. Pohľad na utrpenie iného človeka by mal vyvolávať v druhých ľuďoch aspoň kúsok súcitu. No nie vždy je to tak. Mnoho dnešných ľudí má zvláštnu chorobu s názvom „neschopnosť súcitiť“. Pozeráme možno denne v správach do tvárí nešťastných utečencov a často len mávneme rukou, prepínajúc na iný kanál s vetou – nás sa to netýka.

Pane, ty si reagoval na plač žien slovami – neplačte nado mnou, ale samy nad sebou a nad svojimi deťmi. Tým si podčiarkol a zvýraznil potrebu emócií v živote človeka. Ony sú totiž symptómom toho, že v nás sídli láska, ktorá je ovocím Ducha Svätého. Nech sa aj my denne zaradzujeme do davu súcitiacich ľudí, nech používame emócie ako nástroj ľudskosti a lásky, aj keď sa nám zdá, že to celé nemá zmysel.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

Aj nad dušami v očistci.


9. Tretí pád
Klaniame sa Ti, Kriste a dobrorečíme Ti.
Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Tretím pádom pokračuje mučenie nášho Pána. Ďalšia porcia postrkovania zo strany vojakov padá na vysilené telo doráňaného Ježiša. V takejto pozícii sa veľmi ťažko hľadajú slová útechy pre toho, čo klesá pod krížom. V takejto dramatickej chvíli často ostáva iba bezmocný pohľad na trápeného Pána, kedy možno nájsť súcit i zmes výčitiek. Prečo, toľko poníženia si, Pane, musel znášať? Naozaj až toto všetko si musel podstúpiť? Nedalo sa nejako inak vykúpiť človeka? Výčitky razom tíchnu, ale pohľad ostáva. Koľkokrát sme zažili situácie, kedy nás nejaká okolnosť zrážala k zemi a nedala nám dýchať a naokolo nebolo nikoho, kto by nás sprevádzal pohľadom porozumenia a pravého súcitu! Nielen závislosť príbuzného mohla byť okolnosťou, ktorá bola nad sily a naše možnosti. A my sme azda mali v srdci i na jazyku len výčitku – prečo? Ale zamyslime sa aj nad tým, ako sme sa možno správali k niekomu, kto už naplno prepadol nejakému otroctvu. Povzbudili sme ho v zápase za oslobodenie alebo sme preňho mali len postrkovanie vo forme pohoršovania nad jeho životom?

Pane, tento Tvoj tretí pád nám pripomína, že pri človeku, ktorý nezvláda niesť svoj životný náklad rôznych nepríjemností, si môžeme voliť medzi postrčením bez vlastnej empatickej zainteresovanosti alebo povzbudením a pomocou. Nech mocou Ducha Svätého spoznáme, ako sa máme správať k ľuďom v nejakej ťažko zvládnuteľnej situácii ich života.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

Aj nad dušami v očistci.


10. Obratý o šaty, obratý o dôstojnosť
Klaniame sa Ti, Kriste a dobrorečíme Ti.
Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Strhnúť niekomu násilím šaty je prejavom neúcty voči jeho telu, ktoré je chrámom Ducha Svätého. Obrať niekoho o šaty – to znamená zasiahnuť ho veľmi necitlivo v intimite jeho bytia. Pane, Ty si skusoval na krížovej ceste tento nepríjemný a neľudský moment. So šatami z Teba strhli aj rany. Prežíval si ukrutnú bolesť. Trpel si v tej chvíli aj za hriechy nečistoty nás, ľudí. Práve nečistota v rôznych podobách oberá človeka o duchovnú krásu. Človek stráca kontrolu nad svojou pudovosťou. Zrazu je mu jedno, že hriechmi nečistoty v sebe rúca chrám Ducha Svätého. Neustále myslí iba na jedno, ako ukojiť svoje nezriadené túžby. Dnešný svet je v mnohých krajinách presexualizovaný. Nahota už nie je intímnou záležitosťou, ale prostriedkom i tovarom, ktorý prináša obrovské zisky. Pornografický priemysel patrí ak najziskovejším. Uvedomujeme si, že v hre je ľudská čistota, krása srdca, v ktorom sa rodí ovocie darov Ducha Svätého? Uvedomujú si veľkí mediálni magnáti, že za ich obrovskými ziskami je množstvo zničenej ľudskej dôstojnosti?

Pane, pri pohľade na Teba, mučeného a zo šiat vyzlečeného, Ťa prosíme o silu pre mnohých, ktorí prežívajú boj o svoju čistotu. Nech mocou Ducha Svätého spoznajú pravý zmysel lásky, ktorý tkvie v darovaní.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

Aj nad dušami v očistci.


11. Pribitý na kríž
Klaniame sa Ti, Kriste a dobrorečíme Ti.
Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Niesť kríž v akejkoľvek podobe je údelom človeka. Počas tejto cesty môže kríž odhadzovať, raz ďalej, inokedy ešte ďalej. Alebo ho verne nesie. Pane, Ty si sa nebránil krížu. Ty si ho nielen vyniesol na Golgotu, Ty si sa nechal naň pribiť. Pribitím sa končí možnosť zbaviť sa kríža. Dialóg s vlastným utrpením nebýva ľahký a jednoznačný. Často kladie človek množstvo otázok. Kým sa kríž nesie, ešte vždy vyvstáva otázka – ako sa ho zbaviť. Pane, Ty nás učíš ako vnímať kríž a jeho hodnotu. Tým, že príjmeme kríž a necháme sa naň pribiť naším pokorným a tichým súhlasom, tým vyjadríme, že sme pochopili jeho veľkosť a cenu pre večnosť.

Istá žena pracuje na rádiológii a denne sa stretá s utrpením ľudí chorých na rakovinu. Vidí v mnohých prípadoch enormnú snahu bojovať ale aj rezignáciu či neustále odhadzovanie kríža a jeho neprijatie. Denne týchto ľudí povzbudzuje, je im spoločníčkou v utrpení a snaží sa im spríjemniť ťažké chvíle. Pribiť kríž u týchto ľudí – to je každodenná téma dialógu so sebou samým. Pribiť kríž je prejavom stotožnenia sa s ním.

Pane, Tvoje stotožnenie s krížom vyvrcholilo práve pribitím. Tam sa definitívne potvrdilo, že sa ho naozaj nezriekaš. Mocou Ducha lásky si zvládol prijať aj toto nevýslovné utrpenie. Tou istou mocou napĺňaj aj srdcia všetkých, ktorí ešte nedokázali pribiť v sebe svoje kríže.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

Aj nad dušami v očistci.


12. Pán zomiera na kríži
Klaniame sa Ti, Kriste a dobrorečíme Ti.
Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

„Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho Ducha.“ Tieto slová znejú z kríža do diaľavy. Sú to slová vyjadrujúce splnenie Otcovej vôle. Slová plné túžby po konečnom zjednotení s Otcovým plánom záchrany sveta i človeka. Smrťou sa dovršuje dielo vykúpenia človeka. Koľkí umierajú v bolestiach , no ich odchod z tohto sveta nie je preniknutý pokorou a odovzdanosťou do Božej vôle. Ich odchádzanie zo sveta nesprevádzajú slová vyrieknuté Tebou, Pane, na kríži. Vzpierajú sa smrti, a nechcú ju prijať. V ich srdci je mnoho nezmierenia so svojimi najbližšími. Ešte na smrteľnej posteli nedokážu nájsť milého slova pre niektorých ľudí.

Pane, Tvoje zomieranie na kríži nás učí, aby sme sa nebáli chvíle, keď sa náš život na zemi bude završovať. Aby sme v smrti videli prirodzené ukončenie nášho pozemského diela. Aby sme smrťou dovŕšili dielo vyskladané z dobrých a ušľachtilých skutkov prežiarených ovocím prijatých darov Ducha Svätého. Vyprosme pre seba i pre našich drahých od Pána milosť dobrej a šťastnej smrti.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

Aj nad dušami v očistci.


13. Snímanie z kríža
Klaniame sa Ti, Kriste a dobrorečíme Ti.
Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Po smrti prichádza chvíľa snímania mŕtveho tela nášho Pána. Ostala tu iba Mária a niekoľko najvernejších. Zostali pri Ježišovi až do tohto najsmutnejšieho okamihu. Ako je to v súčasnej dobe? Ostávame pri zomierajúcich až do konca? Sme im nablízku až do momentu ich posledného výdychu? Sme ich najvernejšími spoločníkmi? Pri tomto zastavení vyvstáva otázka, ako vyzerá posledná chvíľa zomierajúcich? Je dôstojná alebo bez elementárnej úcty k zosnulému telu? Pane, Ty si zomrel ukrutnou smrťou, trpel si na kríži tri hodiny. Tvoj výzor bol plný krvavých rán, no i napriek tomu boli pri tebe najvernejší, aby sa postarali o dôstojné snímanie Tvojho tela a jeho pochovanie. Ešte predtým si spočinul v lone Tvojej Matky Márie. Bolo to posledné objatie plné lásky, nehy i žiaľu. Koľkí zomierajú v neľudských podmienkach, nikto ich nepohladí, nepobozká. Koľkí zomierajú pri dopravných nehodách a iných nešťastiach. Myslime aj na nich pri tomto zastavení, aby sa mohli tešiť pri Tebe, Pane v náručí Tvojej milujúcej a milosrdnej lásky. Mocou Ducha Svätého prenikni všetky posledné chvíle, kedy sa stretávame so smrťou, aby sme ich prežili v pokoji a v nádeji, že sa raz všetci stretneme v nebeskom dome. Matka Božia, Mária ty si Matkou zomierajúcich, oroduj za všetkých, ktorí stoja na prahu smrti aj za ich príbuzných či známych.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

Aj nad dušami v očistci.


14. Hrob
Klaniame sa Ti, Kriste a dobrorečíme Ti.
Lebo si svojím krížom vykúpil svet.

Dnes nie je ničím výnimočným, ak si niektorí ľudia ešte za života dajú urobiť rodinný hrob. Existujú aj rôzne cenové zľavy, takže prečo ich nevyužiť! Mnohí však investujú veľké peniaze na ohromujúce hrobky podľa svojich osobných požiadaviek, často až nezmyselných a provokačných, no do svojej večnosti investujú pramálo.

Pane, Tvoje telo uložili do nového hrobu, v ktorom ešte nik neležal. Nebol to hrob podľa špeciálnych požiadaviek. Pohľad na kameň, ktorým sa zatvoril vstup do hrobu, mohol vyvolať v prítomných smútok a možno aj beznádej, že Tvojou smrťou sa uzavrela epocha Tvojho krátkeho, no naplneného života na zemi. Ty si počas života dobre robil všade, kade si chodil. Uzdravoval si chorých, ba dokonca si kriesil mŕtvych. No napokon si bol aj ty položený do tmavého hrobu. Ale čo sa dialo po Tvojom pochovaní? Diali sa veľké veci! Ty si, Pane, rozrušil diablovu moc a oslobodil si nás z jeho otroctva. Zostúpil si k zosnulým a triumfálne si pred nimi otvoril bránu do neba. Takže to nebol koniec, to nebola žiadna tmavá definitíva bez čo i len jediného svetelného lúča nádeje. Ale to bol začiatok niečoho nového, krásneho, nevídaného.

Pane, pri tomto zastavení Ťa prosíme o milosť dobrej prípravy na chvíľu, keď si nás povoláš. Aby sme sa tu na zemi otvárali pre konanie dobrých skutkov podľa Tvojho príkladu. Aby sme mysleli viac na investíciu do večnosti. Ty si pre nás pripravil nevídané, krásne veci, ktoré nemožno ani v najmenšom porovnávať s týmto svetom. Vzbuď v nás túžbu po nebi, aby sme sa už tu naň pripravili prijímaním Tvojich sviatostí. Mocou Ducha Svätého môžeme napredovať po ceste k Tebe. Záleží na nás samých, či o to stojíme.

Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.

Aj nad dušami v očistci.


15. Záver

Ďakujeme Ti, Pane, za opätovnú možnosť uvažovať nad Tvojím utrpením a smrťou. Cesta kríža, ktorú sme s Tebou absolvovali v týchto zamysleniach, je cestou Tvojho neustáleho záujmu o každého z nás. Ty si sa obetoval za každého bez rozdielu. Ponížil si sa až po smrť na kríži. Z potupného nástroja sa stal nástroj vznešený, nástroj výnimočný, nástroj spásonosný. Z kríža si nás, Pane, všetkých objal milosrdnou láskou, ktorá neodmieta ani toho najväčšieho hriešnika. Vďaka Ti, za nesmiernu lásku, ktorá Ťa doviedla na Golgotu. Pane, dobrovoľným zrieknutím sa alkoholu, znova a znova chceme potvrdzovať, že tak konáme z lásky k našim blížnym, zvlášť k tým, ktorí ešte nemajú silu poraziť svoju závislosť. Našu abstinenciu chceme obetovať za všetkých, ktorí sa sami uväznili vo svojej závislosti. Nech mocou Ducha Svätého nájdu v sebe túžbu po zmene svojho doterajšieho života.
Na úmysel Sv. otca.
Požehnanie kňazom.

Mediahost.sk - webhosting, registrácia domén, webdesign