Zakladateľ hnutia Svetlo – Život otec Blachnicki bol obeťou vraždy poľského komunistického režimu

Smrť kňaza Františka Blachnického 27. februára 1987 bola vraždou podaním smrteľne toxických látok obeti. Preukázalo to vyšetrovanie, ktoré v Poľsku a v Nemecku, Rakúsku a Maďarsku vykonávala komisia pre stíhanie zločinov proti poľskému národu v Katoviciach. Inštitút národnej pamäti (IPN) oznámil výsledky vyšetrovania na tlačovej konferencii.

„Procedurálne činnosti vykonávané pod dohľadom Hlavnej komisie pre stíhanie zločinov proti poľskému národu sa vyznačovali vysokou mierou náročnosti z dôvodu značného uplynutia času odo dňa skutku, potreby získavania rozsiahlych dôkazov mimo Poľska a potrebe riešenia dôležitých otázok, ktoré si vyžadovali znalosti odborníkov rôznych odborností,“ uvádza sa na stránke IPN.

V rámci vyšetrovania bolo exhumované telo Františka Blachnického z krypty farského kostola v Krościenku. Následne prokurátor nariadil vykonať rad testov znalcom z antropológie, genetiky, toxikológie, súdneho lekárstva a lekárskych rozborov. Súdnu pitvu mŕtvoly obete spojenú so špecializovanými expertízami vykonávali známe vedecké pracoviská vrátane Kriminalistického expertízneho ústavu. „V priebehu vyšetrovania boli ako svedkovia vypočutí ľudia, ktorí o incidente vedeli, ale doteraz nevypovedali, vrátane ľudí s trvalým pobytom mimo Poľska.

Mimo Poľska boli zaistené aj kriminalistické stopy, ktoré boli následne postúpené na ďalší výskum. Významný dôkazový materiál sa podarilo získať aj vďaka novým archívnym prieskumom tak v Poľsku, aj mimo archívnych zdrojov IPN, ako aj v Rakúsku a Maďarsku.

„Dnes niet pochýb o tom, že v dôsledku veľmi starostlivého vyšetrovania bol páter František Blachnický zavraždený, bol otrávený. (…) Vyšetrovanie (…) umožnilo dnes kategoricky dospieť k bodu, ktorý odkrýva brutálnu pravdu, že páter František Blachnický bol ďalšou obeťou komunistického systému, obeťou, ktorý bol zavraždený, pretože vykonával krásnu pastoračnú činnosť. Ako charizmatický kňaz oslovil tisíce mladých ľudí (…) bol vnímaný ako veľká hrozba pre komunistický systém. (…) Bol prenasledovaný, šikanovaný, väznený, obvinený a v dôsledku toho kruto zavraždený,“ povedal poľský minister spravodlivosti Zbigniew Ziobro.

Kňaz František Blachnický je jedným z najvýraznejších predstaviteľov poľského katolíckeho kléru v období Poľskej ľudovej republiky. Narodil sa 24. marca 1921 v Rybniku. Pred vypuknutím 2. svetovej vojny bol aktívnym členom poľského skautingu. V septembri 1939 sa ako kadet poľskej armády zúčastnil obrannej vojny. Počas nemeckej okupácie sa pustil do podzemných aktivít v Hornom Sliezsku.

Po skončení 2. svetovej vojny vstúpil do Veľkého seminára v Krakove a v roku 1950 bol vysvätený za kňaza. Najväčšie a najdynamickejšie dielo tohto kňaza je oázové Hnutie Svetlo-Život, do ktorého sa v rokoch 1964-1989 zapojili približne milióny ľudí.

Komunistické orgány v Poľsku ho prenasledovali s cieľom obmedziť rozsah jeho vplyvu na poľskú spoločnosť, najmä na mladých ľudí. V roku 1961 bol odsúdený na trest odňatia slobody a po zavedení stanného práva v Poľsku, keď zostal v exile v Nemecku, vydala vojenská prokuratúra rozhodnutie o jeho dočasnom zadržaní a nariadila domovú prehliadku, v ktorej kňaza obvinila z „konania poškodzovania záujmov Poľskej ľudovej republiky.“

Počas exilu v Calsbergu Blachnický založil Inštitút Nepoškvrnenej Matky Cirkvi, Centrum „Marianum“ a „Kresťanskú službu za oslobodenie národov“. Rozvíjal aj iniciatívy súvisiace s aktivitami Hnutia Svetlo-Život. I. oddelenie Ministerstva vnútra Poľskej ľudovej republiky nasadilo na Blachnického v Calsbergu dvoch agentov s krycými menami „Yon“ a „Panna“, ktorí vykonávali spravodajské úlohy pre spravodajskú službu Poľskej ľudovej republiky v Nemecku, ktoré spočívali okrem iného v dôslednom sledovaní kňaza. V Ríme bol ukončený proces blahorečenia tohto kňaza.