100. výročie zjavení vo Fatime Posolstvo Panny Márie,
Kráľovnej Pokoja:

2. novembra 2017

Dnes je utorok 21. november 2017 , meniny má Elvíra , zajtra bude mať meniny Cecília. Blahoželáme!

LITURGICKÝ KALENDÁR:
Liturgické čítania na dnes

Počas prezerania našich stránok počúvajte:


Rádio Mária Slovensko

Duchovné cvičenia slovom a obrazom

Uplynulý víkend v dňoch 6. až 8. marca 2015 sa v rekolekčnom centre pallotínov pri Kostole Božieho milosrdenstva v Smižanoch uskutočnili Duchovné cvičenia KOČ na tému RADOSŤ JE NASLEDOVAŤ PÁNA. Ducovné cvičenia zorganizoval a viedol o. ThDr. Jozef Heske PhD. Duchovných cvičení sa zúčastnilo vyše tridsať osôb. Z celého Slovenska. Piatok, prvý deň sa po večeri účastníci vzájomne predstavili a zúčastnili Najsvätejšej Eucharistie spojenej s vešperami.

Na druhý deň – v sobotu začal program rannými chválami. Po raňajkách bola katechéza členky KOČ a HSŽ Moniky Kovalovej na tému „Rok zasväteného života“. V nej zdôraznila, že krstom sme sa zasvätili Kristovi a nepatríme už sebe ale Jemu. Sme chrámom Ducha svätého, sme vyvolení pre službu Bohu. Prítomnosť musíme prežívať s nadšením, aby sme si uvedomili, že Boh nás viedol a miloval láskou Kristovou. Sme Božie deti – táto Láska nás nesie . Evanjelium je pre nás životodarné, musíme ho žiť a veriť evanjeliu. Na záver svojej katechézy položila prítomným na uvažovanie otázky:
- Ako si uvedomujem skutočnosť, že patrím Kristovi?
- Aký je môj vzťah k Sv. písmu, na ktorom stupni poznávania som?
- Aká je moja cesta viery?

Na tieto otázky prítomní nachádzali odpovede v malých skupinách, kde každý sa mohol k danej téme vyjadriť . Mnohých na cestu ku Kristovi priviedol človek, ktorého stretli, niektorí sa na cestu poznávania Krista dostali dokonca až od liečiteľstva či praktizovania bielej mágie. Hlboké zamyslenie nad Svätým Písmom, viedlo k poznaniu, že mnohí sú len na stupni, kedy Písmo čítajú, študujú, ale málo bolo tých, čo Písmo dokážu meditovať a žiť. Veľmi podnetný bol k premýšľaniu citát :“ Kto nepozná Písmo, nepozná Krista. (Gal1).

Popoludňajšiu katechézu na tému „Budúcnosť“ mala znova Monika Kovalová. V katechéze vychádzala z myšlienky: „neboj sa, veď ja som s tebou, aby som ťa vyslobodil“. Bohu nič nie je nemožné. Dôležité je, aby sme si obliekli božiu výzbroj. Aj keď trpím. Máme viesť rozhovor s ľuďmi, aby sme im dávali nádej. Dôležitá je radosť a príťažlivosť kresťanského života. Musíme si uvedomiť, ako nás vníma okolie, či sme čitateľní, či žijeme radikálne to, čo hlásame. Nesmieme sa stať väzňami osobných problémov. V práci malých skupín sa rozoberali témy:
- Aká časť Božej výzbroje mi chýba?
- Prejavilo sa to v mojom živote?
- Čo s tým môžem urobiť?

Vnútornou sebareflexiou prichádzali na to, čo v ich živote chýba, ktorá časť Božej výzbroje potrebuje obnoviť. Častokrát je to opasok pravdy, pravda nás drží, aby sme neuverili zmätku vo svete. Tiež doležité je evanjelium pokoja – vedomie a spokojnosť, že aj v ťažkých časoch je medzi mnou a Bohom všetko v poriadku. Ježiš povedal, že tí čo šíria pokoj sú blahoslavení. Je potrebné poznať protivníka a vyzbrojiť sa proti nemu duchovnými darmi.

Vo večerných hodinách účastníci duchovných cvičení prežili úžasnú adoráciu pred Eucharistickým Ježišom. Každému osobne sa Ježiš prihováral a posilňoval ho. V nedeľu – záverečný deň duchovných cvičení v stánku stretnutia odzneli osobné zhrnutia, podnety a závery do nasledujúceho života. Tieto svedectvá hovoria za všetko:


Počas DC som prežil veľmi požehnaný čas, oddýchol som si telesne a aj duchovne. Veľká vďaka patrí Pánovi za všetky milosti, ktoré som tu dostal, naozaj sa oplatí pracovať a slúžiť v KOČ, hoci je v nej veľa práce, predsa som sa počas DC povzbudil, že chcem naďalej slúžiť horlivo diakonii oslobodenia. Fascinovali ma slová sv. otca pápeža Františka počas prezentácie. Sám Pán Ježiš hovorí cez nášho svätého otca Františka. Oslovil ma tiež jeho apoštolský list všetkým zasväteným osobám pri príležitosti Roku zasväteného života. S Božou pomocou chcem myšlienky, ktoré ma z tohto listu oslovili, aplikovať do svojho života. Ešte raz vďaka Pánovi za všetky získané milosti!


Chcem z hĺbky srdca poďakovať Pánovi za ten mimoriadne milostivý čas počas DC. Chcem sa snažiť byť lepšou v bežnom živote a hoci často skĺzam a upadám do dennodenných hriechov a slabostí, tento milostivý čas ma utvrdil vo viere, že s Božou pomocou sa mi podarí byť vždy lepšou.


Chcem sa poďakovať Pánovi a zároveň ho chváliť za DC, na ktorých som sa z Božej milosti mohol zúčastniť. Veľmi ma oslovila duchovná myšlienka: ,,Lebo nás ženie Kristova láska.“ Chcem každý deň prežiť s veľkou nádejou a s dôverou v Pánovu pomoc. Dôvod prečo sme si všetci Ježiša zvolili, je že chceme byť Božími bojovníkmi a že si chceme každý deň obliekať Božiu výzbroj. Veľká vďaka ti Pane za duchovné cvičenia, počas ktorých som načerpal veľa Božích milostí do všedných dní, musím sa snažiť častejšie sa vracať k tomu čo ma hlboko oslovilo.


Na DC som spoznala, že rok zasväteného života sa týka aj nás laikov, lebo sviatosťou sv. krstu sme boli všetci zasvätení Bohu. Nadchla ma myšlienka, ako sa mi laici potrebujeme dopĺňať so zasvätenými osobami, potrebujeme duchovné osoby na naše osobné povzbudenie a na náš duchovný rast, potrebujeme sa vyzbrojiť duchovnými zbraňami, ísť s radosťou vpred a ohlasovať spásu ostatným ľuďom. Mám byť pripravená viac počúvať Boží hlas cez Božie slovo a cez moju osobnú modlitbu. Vnútornú radosť, ktorú pri modlitbe získam, chcem rozdávať potom ďalej podľa výzvy nášho sv. otca Františka.


Na DC som získal veľa Božích milosti, stretol som staronových a nových ľudí a teším sa na ďalšie DC.


Na DC som sa zamyslel nad tým komu patrím a či som čitateľný. Rozhodol som sa, že budem denne uskutočňovať Božie slovo, chcem žiť podľa jeho slov.


Prvý krát som zažila, že mám viac veriť a dôverovať Bohu v mojom osobnom živote, že mám menej hovoriť a viac mlčať.


Počas DC som pocítila, že som dosť unavená zo služby diakonii, pochopila som, že viac urobím, keď budem vnímavejšie načúvať Božiemu hlasu. Aby moje konanie a služba boli efektívnymi a zmysluplnými, tak je potrebné najprv kŕmiť sa Božím slovom, snažiť sa o modlitbu, rozjímanie, adoráciu, formáciu a duchovný a ľudský rast. Teda byť a prebývať s Pánom. Byť pri Jeho nohách. A potom budem môcť ľahšie evanjelizovať a slúžiť iným.


Som veľmi rád, že som prišiel na DC, lebo doma mám veľa povinností, problémov a starostí, čo mi často bráni viac sa snažiť žiť v Božej prítomnosti. Pochopil som, že je dôležité byť spojený s Ježišom, komunikovať s ním cez osobnú modlitbu, bojovať s nepriateľmi našej spásy a nehanbiť sa za vieru.


Chcem vzdať veľkú chválu a vďaku Bohu a Panne Márii za pozvanie na tieto DC, ktoré ma naučili tomu, že sa mám oslobodiť od neodpustenia sebe a aj druhým. Celý rok som prežila zablokovaná, spútaná mojimi osobnými hriechmi neodpustenia. Počas DC som prežila slzy pokánia, ktoré boli mojim osobným oslobodením od zviazanosti a hriechov, ktoré ma spútavali a robili neslobodnou. Duch Svätý konal vo mne veľké veci, konal úžasne, vďaka Nemu som prežila oslobodenie, odpustenie. Teraz som iná ako som bola predtým. Chvála ti a vďaka Pane za všetko čo konáš v našich životoch.


Chcem vzdať Bohu chválu a vďaku, za tieto DC. Chcem dennodenne žiť podľa slov zo sv. písma Ef 6, 10-17: ,,Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla. Lebo náš nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach. Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť! Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť pre evanjelium pokoja! Pri všetkom si vezmite štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy zloducha! A zoberte si aj prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo!“ Pochopil som aké je dôležité každé ráno si obliecť Božiu výzbroj, len tak sa dá bojovať s našimi nepriateľmi spásy.


V duchovnom živote som sa cítila ako školáčik alebo dokonca ako keby som bola ešte len v materskej škôlke, preto chcem od dnes všetko čo prežívam odovzdávať Pánovi so slovami: ,,Celkom sa ti Pane odovzdávam, postaraj sa o všetko!“


Počas DC som sa prvý krát znova dobre cítila po dlhom čase od smrti môjho manžela a práve vďaka milostiam počas DC som sa oslobodila od zármutku za manželom. Odnášam si veľa krásnych názorov, výrokov, duchovných zážitkov, budem sa odteraz viac venovať rozjímaniu nad Božím slovom, ktoré je pre mňa svetlom.


Počas DC som sa cítila ako prázdna nádoba, nové duchovné zážitky som ukladala do novej nádoby. Chcem viac žiť s Kristom, prebývať s Ním, mať s Ním vzťah, osobný vzťah, stotožniť sa s Ním, lebo toto je podstata mučeníctva. Chcem byť spojená s Ježišom a v spojení s Ním aj konať: slúžiť, byť aktívny, evanjelizovať, apoštolovať. Mať pevný štít viery a načúvať Bohu cez Božie slovo a každodenné udalosti dňa.


Chcem veľmi poďakovať otcovi Jozefovi, manželke a Gitke. Myslel som si, že som vo viere a vo výzbroji pevný a dokonalý ale zistil som počas týchto DC, že mi ešte veľa chýba, preto sa chcem zdokonaľovať a byť dobrým Božím vojakom a vedieť vo svetle Ducha Svätého obhajovať Cirkev.


Chcem veľmi poďakovať Pánu Bohu a Panne Márii za milosť týchto DC, pocítil som ako veľmi veľa mi ešte chýba k dokonalosti. Počas DC som dostal vnuknutie veľa sa modliť za dnešnú mládež, aby viac chodila do kostola a tiež som sa modlil za moju chorú sestričku. Pochopil som, že evanjelium je pre mňa výzvou, že predstavuje pre mňa vademékum pre môj každodenný život a rozhodnutia, ktoré musím robiť. Precítil som, že evanjelium je náročné a vyžaduje si, aby sme ho prežívali radikálne a úprimne. Nestačí ho len čítať, nestačí ho len meditovať, Ježiš odo mňa žiada, aby som ho uskutočňoval, aby som žil podľa jeho slov.


Prežívam veľké útoky v rodine, moji príbuzní tvrdia, že žiadne DC netreba, no cítila som však veľkú potrebu na tieto DC predsa len ísť. S takýmito útokmi bojujem vždy a práve pri CD sa môžem duchovne naplniť, môžem načerpať duchovnú silu do ďalších mojich bojov. Nechcem sa dať odradiť zlému, ktorý pôsobí aj cez moju rodinu. Mojou vlastnou skúsenosťou bolo osobné stretnutie so zachraňujúcou Ježišovu láskou, ktorú som sa snažila prijať. Vedomie, že nás zachránil. A to nás pohýna. To je akoby impulz. Impulz k tomu, aby sme o Božej láske hovorili druhým ľuďom. Počas DC som mala túto túžbu, aby ma zapálil, aby zapálil moje srdce, aby som mohla zapáliť aj moju rodinu.


Ďakujem za tie krásne chvíle, ktoré som prežila počas DC, akoby to bol sen a už odchádzame preč, všetko bolo veľmi dobré. Veľa som sa modlila, potrebovala som byť s Bohom. Ďakujem všetkým. Mohla som tráviť čas s Bohom, byť v Bože prítomnosti, rozvíjať dôvernosť s Bohom, čiže byť s Pánom. Veď toto je podstata učeníctva Ježiša Krista.


Na DC som prišla ako pesimistka a odchádzam z nich ako optimistka naplnená vnútornou radosťou. Sme predsa povolaní, aby sme zakúšali a ukazovali, že Boh je schopný naplniť naše srdce a urobiť nás šťastnými bez toho, aby sme museli svoje šťastie hľadať inde, že opravdivé bratstvo prežívané v našich spoločenstvách živí našu radosť, že naše úplné odovzdanie sa službe Cirkvi, rodinám, mladým, starým, chudobným nám umožňuje ľudsky sa realizovať a dáva plnosť nášmu životu. Túžim, aby medzi nami nebolo vidno smutné tváre, pretože nasledovanie so smútkom je smutné nasledovanie. Aj ja ako ostatné ľudia prežívam ťažkosti, noc ducha, sklamania, choroby, úbytok síl. Práve preto musím nájsť ,,dokonalú radosť“, naučiť sa spoznať tvár Krista v tvárach mojich bratov a sestier a tak zakúsiť radosť z toho, že môžem byť podobná jemu. Na DC som spoznala na akej veľkej hĺbke žijú ľudia, kresťania. Pochopila som, že potrebujem aj ja spoločenstvo veriacich ľudí,, aby mi pomohli duchovne rásť. Musím sa stretávať s tými, ktorí milujú Ježiša Krista. Musím sa obrniť ako rytier a bojovať za spravodlivosť a pravdu.


Fotografie z týchto duchovných cvičení si môžete pozrieť kliknutím na tento odkaz



Mediahost.sk - webhosting, registrácia domén, webdesign