Počúvajte Rádio Mária |
Dnes je piatok 27. december 2024 , meniny má Filoména , zajtra bude mať meniny Ivana, Ivona. Blahoželáme! LITURGICKÝ KALENDÁR: |
|
|
Duchovné cvičenia KOČ - svedectvo účastníčky MajkyV dňoch 4.- 6. marca 2016 sa uskutočnila v rekolekčnom dome u pallotínov v Smižanoch duchovná obnova KOČ s témou veľmi aktuálnou Milosrdní v Duchu Svätom. No cvičenia neboli len pre Kruciatu, pretože sa zúčastnili aj ľudia, ktorí nie sú ani členmi ani sympatizantmi KOČ a ešte aj s medzinárodnou účasťou, lebo na obnove bola aj pani Ann z Írska. Tento rok to bola pre mňa tretia obnova. Už len prítomnosť kostola Božieho milosrdenstva so Svätou bránou pre mňa znamenalo veľmi veľa. Ďakujem otcovi Jozefovi za krásne slová o milosrdenstve, pretože tu sme si všetci uvedomili, že Boh sa nám cez neho prihovára, aby sme aj my boli milosrdní, lebo tento rok nie je rok Božieho milosrdenstva ale Rok milosrdenstva. A tak, ako bol Ježiš milosrdný ku všetkým a najmä k hriešnikom, nebeský Otec chce, aby sme aj my boli milosrdní k našim bratom a sestrám, ale aj nepriateľom. Uvedomovala som si, že tieto jeho slová boli adresované priamo do môjho srdca, pretože milosrdenstvo môžem prejavovať skutkami telesného milosrdenstva : Hladných kŕmiť, smädných napájať, nahých odieať, pocestných sa ujať, väzňov vykupovať, chorých navštevovať, mŕtvych pochovávať. A skutky duchovného milosrdenstva : Hriešnikov napomínať, nevedomých vyučovať, pochybujúcim dobre radiť, zarmútených tešiť, Krivdu trpezlivo znášať, ubližujúcim odpúšťať, za živých a mŕtvych sa modliť. V piatok sme docestovali do Smižian pred Korunkou k Božiemu milosrdenstvu a vykonala som si aj svätú spoveď, potom ešte krížovú cestu. Tak som začala tento požehnaný čas duchovnej obnovy, na ktorú som sa veľmi tešila. Je to pre mňa dôležité aj preto, lebo veľmi intenzívne prežívam tento pôstny čas, s osobným pôstom, modlitbami za druhých či živých ale aj mŕtvych a snažím sa prejsť každý deň Milosrdnou bránou a obetovať plnomocné odpustky pri splnení podmienok za duše v očistci. Večer sme mali v rekolekčnom dome v kaplnke Božského Srdca svätú omšu a samozrejme sme sa spoznávali na prvom stretnutí. S niektorými priteľmi sa poznám už dlhšiu dobu, bola som rada, že sme sa opäť po roku stretli, ale potešila som sa aj novým priteľom, ktorých si Boh pozval na obnovu. Každý deň sme začínali rannými chválami a večer sme končili vešperami a mali sme svätú omšu. Otec Jozef nám stále viac a viac približoval Božie milosrdenstvo. Na sobotnej obnove som prežívala prednášku veľmi intenzívne, pretože sme mali Rembrandtov obraz : Márnotratný syn, pre mňa veľmi obľúbený, pretože sa neraz stotožňujem s márnotratným synom, lebo som akurát po piatom roku môjho obrátebnia. Pri slovách otca Jozefa o otcovi, som v duchu ďakovala nebeskému Oteckovi, pretože On sa ku mne správal ako márnotratný otec, keď trpezlivo čakal na môj návrat, ktorý trval veľmi dlho.Tak som si uvedomila, že ja sa tiež môžem stotožniť s márnotratným otcom, pretože nielen Boh, ale aj ja čakám na návrat mojich márnotratných detí. Zaujímavé bolo aj to, že vlastne aj starší syn bol márnotrtný, pretože aj na obraze je vidieť, ako nemôže prijať mladšieho brata, ktorý sa vrátil k otcovi, nedokáže mu odpustiť. Uvedomila som si, že som prešla odpustením Bohu, sebe a druhým. Odpustenie bolo ťažkou témou ďalšieho stretnutia. Pracovali sme v skupinkách, kde sme si rozoberali svoje odpustenie, či sme dokázali odpustiť sebe alebo druhým a ako sme na tom so sebaprijatím. V našej skupinke som priateľom poradila, ako som ja prešla sebaprijatím, čo som dlho trénovala: ráno, strapatá, neumytá, neučesaná rovno z postele, som sa postavila pred zrkadlo a chválila Boha za veľdielo, ktoré vidím pred sebou. Je to ťažké, nie každý to dokáže, ale dá sa to naučiť a Boh sa určite teší z toho, že sa človek dokáže prijať taký, aký je. V mojom vnútri budú dlho rezonovať slová otca Jozefa, ktorý nám predostrel na meditáciu pravidlá odpustenia :
Tak som si na duchovnej obnove uvedomila, že tak ako je milosrdný otec Jozef k nám, mám byť aj ja milosrdná k druhým, lebo nie vždy sa mi to darí, ale podstatné je pre mňa, aby som si to uvedomovala a rozhodla sa pre milosrdenstvo. Nemám pestovať duchovné sebectvo, teda nechávať si Božiu lásku pre seba - ja a Boh. Ľuďom treba dávať svedectvo o tom, že sú Bohom milovaní a všetci, naši blízki ale aj nepriatelia sú objektom Božieho milosrdenstva. Dostala som tak odpoveď, prečo si ma Boh pozval na túto obnovu, pretože chce poslať mňa, aby som ľuďom dala svedectvo o Bohu a ukázala im skutky telesného aj duchovného milosrdenstva. Sobotný večer, po svätej omši sme strávili pri chválach v kaplnke v spoločnosti spoločenstva Pavol, ktoré nám aj poslúžilo modlitbami príhovoru a dostali sme Eucharistické požehnanie na záver večera. Nedeľa bolo pre mňa dôležitá tým, že ako povedal otec Jozef vo svojej prednáške, že ak budeme konať skutky telesného milosrdenstva, ľudia prídu k nám, za nami a títo ľudia často menia naše plány. Uvedomila som si, že mám sa viac stretávať s ľuďmi a ukazovať im skutky telesného a duchovného milosrdenstva, pretože ľudia sú veľmi zranení ťažkosťami života a je potrebné, aby sme im dávali svedectvo o Božej milosrdnej láske a Bohu mám dávať denne svoje "áno". Silné bolo zdieľanie sa všetkých, ktorí sme boli na duchovnej obnove o tom, ako sme pocítili Božie milosrdenstvo a čo na nás zanechali duchovné cvičenia, s čím sa vrátime domov, do každodenného života. Duchovnú obnovu sme zakončili svätou omšou, naobedovali sme sa a rozlúčili pred odchodom do svojich domovov. Budem sa tešiť na ďalšie stretnutie s priateľmi na duchovnej obnove opäť o rok. Verím, že to, čím sa ma Boh dotkol, ostane natrvalo v mojom srdci a budem sa každý deň rozhodovať preto, aby som svedčila aj svojim životom o láske Boha k svojmu stvoreniu.
Zo srdca ďakujem otcovi Jozefovi za milosrdné slová, Gitke za zabezpečenie duchovnej obnovy a všetkým, s ktorými mi Pán doprial, aby som sa mohla stretnúť. Účastníčka DO Majka zo Žiliny z tejto duchovnej obnovy ponúkame fotozábery vo Fotogalérii |