Duchovné cvičenia Kruciáty oslobodenia človeka

V dňoch 4.-6.3.2016 sa v rekolekčnom dome otcov palotínov vo farnosti Smižany uskutočnili duchovné cvičenia pre členov, kandidátova a sympatizantov Kruciáty oslobodenia človeka (KOČ) na tému Milosrdenstvo v Duchu Svätom pod duchovným vedením otca Jozefa Heskeho.

Program vychádzal z celoročnej formačnej témy Hnutia Svetlo-Život MOCOU DUCHA SVÄTÉHO a z hlavného zdroja, ktorým je MIMORIADNY JUBILEJNÝ ROK MILOSRDENSTVA. Duchovných cvičení sa zúčastnili ľudia z rôznych miest , rôzneho veku a rôznych zamestnaní, ktorí ako uviedli na prvom spoločnom stretnutí, prišli „dobiť baterky“ , načerpať psychické a duchovné sily, stíšiť sa, stretnúť so živým Pánom, posilniť sa vo viere, získať duchovnú formáciu, novú skúsenosť bytia s Pánom, zažiť spoločenstvo s Pánom a bratmi. Niektorí sa zúčastnili týchto rekolekcií prvýkrát, avšak u väčšiny účastníkov tieto cvičenia boli súčasťou ich formácie v hnutí KOČ. Denný program pozostával z ranných chvál, modlitby vešpier, katechéz, stretnutí sa v malých skupinkách, modlitby Korunky k Božiemu milosrdenstvu v Svätyni Božieho milosrdenstva, stánku stretnutia, hodiny svedectiev, modlitby chvál a modlitby príhovoru so službou spoločenstva Pavol z Levoče. Vrcholným bodom každého dňa boli slávené sväté omše, na ktorých odzneli taktiež katechézy k danej téme.

Témou katechéz bolo Milosrdenstvo Boha, Vzájomné odpustenie a Skutky telesného a duchovného milosrdenstva. Milosrdného Otca popísal duchovný otec na základe opisu Rembrandtovho obrazu Návrat márnotratného syna. Bohu záleží na nás , na našom živote, aby sme boli šťastní a to môžeme byť len v dome nášho Otca. Avšak každý hriech je útekom z náručia Otca, kde všetci máme svoje miesto. Rozhodnutie je len na každom z nás či zostane v dome Otca alebo odídeme. Náš život je ako vláčik, ktorý má ťahať rušeň- viera v BOHA, ak je život vedený emóciami, krížom, hrozí mu vykoľajenie, strata smeru a cieľa, ktorým je dom Otca. Mottom mimoriadneho Svätého roku Milosrdenstva je myšlienka Milosrdní ako Otec. Ako je Boh Otec milosrdný k nám, tak máme byť milosrdní aj mi k svojim bratom a sestrám prostredníctvom skutkov telesného a duchovného milosrdenstva. Každé kresťanské spoločenstvo , farnosť, rodina sa má stať oázou milosrdenstva, poľnou nemocnicou pre ľudí na periférii spoločnosti. Meditáciám na dané témy napomohli aj otázky -Ako prežívam Božie milosrdenstvo osobne ja? Bol som už v pozícii márnotratného, strateného syna? Komu a čo som neodpustil ja? Mám človeka, ktorý mi odpustil a čo som prežíval pri jeho slovách odpustenia? Prijal som odpustenie človeka alebo som sa vracal k skutkom, ktoré vykonal? Koho chcem poprosiť v budúcnosti o odpustenie ? Odpustil som sebe samému a čo to bolo? Nie je potrebné odpustiť najprv sebe , aby som mohol potom odpustiť bratom? Týmito otázkami sme si uvedomili vážnosť a potrebu odpustenia pre každého človeka. Duchovný otec povzbudil účastníkov rekolekcií k rozhodnutiu s radosťou uskutočňovať skutky telesného a duchového milosrdenstva a to cez službu modlitby, službu evanjelizácie a službu slova. Pri skutkoch duchovného milosrdenstva my prichádzame k ľuďom, pri skutkoch telesného milosrdenstva prichádzajú ľudia k nám, menia nám naše predstavy, projekty o nich. Spomínané skutky nie je možné robiť bez moci Ducha Svätého, ktorý nás k nim uschopňuje. Človek ktorý je milosrdný je ako strom zasadený pri vode, ktorý prináša hojné ovocie. Práve na duchovných cvičeniach máme možnosť načerpať vodu- silu, chuť, nádej a radosť do ďalších dní nášho života, ktoré sú niekedy púšťou, niekedy rozkvitnutou záhradou.

Na záver duchovných cvičení sa účastníci podeli so svojimi svedectvami o tom, čo prežili počas týchto troch dní. Skutky milosrdenstva vykonávala jedna účastníčka a ani si to neuvedomila, v živote chce ľuďom rozprávať o tom, že ich Boh miluje. Ďalšia účastníčka prvýkrát zažila modlitbu spoločenstva počas ktorej sa jej dotkol uzdravujúcou silou Boh. Spoločenstvo s mladými ľuďmi spevom a modlitbou oslovilo viacerých ľudí. Čas v Smižanoch bol časom Božieho zázraku, ako On zjednocuje rôznych ľudí v modlitbe a následne v pokoji a radosti. Boh Otec má v svojej dlani, náručí paradoxne všetkých ľudí, aj tých, ktorí utekajú z domu Otca, aj tých čo sú v ňom z povinnosti ako starší brat , ale srdcom sú vzdialení a aj tých, pre ktorých je Dom Otca všetkým- takúto pravdu si uvedomila jedna z účastníčok. Pre mňa to bol dar Boha Otca zúčastniť sa týchto duchovných cvičení , nabrať síl, spoznať úžasných bratov a sestry ,zdieľať sa s nimi v modlitbe, v piesni a v rozhovoroch o úžasných pravdách našej viery. Sme Bohom milované deti, ktoré hovoria svojim zraneným, znechuteným bratom a sestrám, že aj oni sú objektom Božieho milosrdenstva, zázraku odpúšťajúcej Božej lásky bez ktorého nemôžeme žiť život v hojnosti, ktorý od večnosti mal pre nás pripravený Boh.

Vďaka Pánovi, duchovnému otcovi , Gitke Kočišovej a všetkým, ktorí sa podieľali na realizácii duchovných cvičení.

Julka

z tejto duchovnej obnovy ponúkame fotozábery vo Fotogalérii