Duchovné cvičenia KOČ 2017 - svedectvo účastníčky Majky

V dňoch 3. marca – 5. marca 2017 v Kláštore o. pallotínov pri Svätyni Božieho milosrdenstva v Smižanoch sa uskutočnili duchovné cvičenia Kruciaty oslobodenia človeka s témou

MILOSRDNÍ AKO OTEC

Dovoľte mi, aby som sa podelila pár riadkami so svojím svedectvom. Pred niekoľkými mesiacmi som čítala knihu Otcovo srdce, je to zaľúbená kniha o Otcovi, ktorý nás nekonečne miluje a preukazuje nám svoje milosrdenstvo. Veľmi túži, aby sme poznali jeho milujúce Srdce. A z knihy človek môže pochopiť, že je pravda to, čo hovorí Ježiš : „Kto vidí mňa, vidí Otca.“ (Jn 14, 9b) O čo väčšia bola moja radosť, keď som sa krátko po prečítaní knihy dozvedela, že budú duchovné cvičenia s témou Milosrdní ako Otec. Veľmi som sa potešila a očakávala som s radosťou a s túžbou v srdci stretnúť a vidieť milujúceho Otca, ktorý ma bude učiť, ako byť milosrdnou a preukazovať lásku všade, lebo tým svedčím o Bohu. A stalo sa to, že som skoro tento rok nechcela ísť do Smižian. Začal pôst a ja som prosila Pána, aby mi ukázal, akú obetu mám priniesť a pýtala som si, aby mi dal aj tŕňovú korunu, aby som mohla s ním trpieť. A dostala som tŕň a aký veľký!

Takže som prišla na duchovné s tým, aby si Pán robil so mnou podľa seba a úplne odovzdaná do jeho vôle. Môžem povedať, že som zakúsila Božiu prítomnosť, Boh sa ma dotýkal prostredníctvom otca Jožka Heskeho a otca Vladka Peklanského, ktorý nám tiež urobil katechézu a milosrdenstve. Veľmi pekne rozobral podobenstvo o milosrdnom samaritánovi a pre mňa s úplne novým pohľadom na toto podobenstvo. A bol to prvý dotyk : Smerujem k Bohu a Boh je Láska. Ďalší dotyk bol pri katechéze keď duchovný otec rozobral Hymnus lásky podľa Svätého Otca na základe svätého Pavla: Sme povolaní žiť hymnus lásky! Na týchto duchovných cvičeniach som si uvedomila svoju nedokonalosť, úbohosť a úplnú závislosť na Bohu. Celý tento čas bol popretkávaný čítaniami prvej pôstnej nedele s čítaniami proroka Izaiáša, čo nám duchovný otec vo svojom výklade nádherne podal, že je veľmi dôležité, aby sme Ježišovi odovzdávali svoje vnútro, svoje zmýšľanie a stále sa máme rozhodovať, že sa mu úplne odovzdáme s tým, aby on bol Pánom nášho života tak, ako to urobil aj zakladateľ otec František Blachnický, ktorého výročie si v tomto roku pripomíname. Môžem povedať, že po osobnej návšteve jeho hrobu v poľskom Kroscenku nad Dunajcom to na mňa tak zapôsobilo, že sa od septembra minulého roku denne k nemu modlím, aby aj on bol prijatý medzi oslávených a svätých v Cirkvi. Duchovný otec neraz pripomínal pápeža Františka, aby sme neostali na pohovke, ale vstali, lebo to všetci potrebujeme, aby sme opustili to naše pohodlie vyšli k tým, ktorí sú na okraji spoločnosti, musíme byť aktívni, dynamický v šírení Božej lásky. Ako povedal v posledný deň našej obnovy, že aj keď sme v pôstnom období, vo sviatočný deň máme byť radostní, máme prežívať každú pôstnu nedeľu ako malú Veľkú noc, pretože máme oslavovať víťazstvo Krista, máme sa tešiť, lebo Božie víťazstvo má nás dvíhať, podopierať v živote a má byť prameňom, ktorý nás bude sprevádzať pri problémoch v pracovných týždňoch, ktoré budeme prežívať. To bol pre mňa ďalší osobný dotyk: áno Boh si vyberá ľudí, ktorým dá utrpenie, preto musím prijať utrpenie, ktoré ma čaká, aby sa Boh mohol osláviť a mňa korunovať víťaznou korunou. Áno, Pane, prijímam všetko, čo dovolíš, aby sa mi stalo a úplne sa odovzdávam do tvojej vôle a mňa nehodnú si použi ako úbohý nástroj. Ale aby som nepísala len o sebe, viem, že každý má svoje problémy, s ktorými prišiel na tieto duchovné cvičenia. Preto aj keď sme v skupinke rozoberali otázky – ako sa ja odovzdávam Bohu, ako odpúšťam, ako milujem, ako prejavujem milosrdenstvo a veľa iných, podľa výpovedí ostatných z našej skupinky, môžem povedať, že všetci chceme zakúšať Boží dotyk a chceme poznať milosrdného Otca. Aj keď to nie je niekedy ľahké, odpustenie neraz poriadne s nami zamáva, ale máme preukázať Bohu snahu a on ostatné dokoná. Boh je Pravda, je verný svojmu slovu a je to dobrý Boh. Nikto nie je dobrý, iba náš nebeský Otec, ktorý vie o každom našom kroku, je s nami a neopúšťa nás. O Božom milosrdenstve by som mohla písať do nekonečna, pretože také je. My sa máme snažiť robiť dobré skutky, byť milosrdní a žiť lásku. Toto je najdôležitejšia úloha pre každého z nás. Láska Boha so svojim milosrdenstvom a Otcovo srdce je pre mňa nevyčerpateľný prameň a verím, že pre každého a verím, že po toho ročnej duchovnej obnove sa vrátime do bežného života iní, ako sme boli pred rekolekciou. Som veľmi rada, že som sa opäť mohla stretnúť s ľuďmi, ktorí sú blízki môjmu srdcu, na ktorých sa teším už päť rokov, že som mohla poznať nových a teším sa aj s tých, ktorí boli prvý krát na rekolekcii a som presvedčená, že odchádzajú z hlbokými dojmami a všetci sa budeme tešiť na ďalšie rokolekcie. Ďakujem Bohu za každého jedného, osobitne za duchovného otca Jožka, tiež za správcu Svätyne Božieho milosrdenstva otca Vladka, za Margitku, ktorá nám preukázala milosrdenstvo v praxi a vyprosujem všetkých z celého srdca Božie požehnanie.

S láskou
Majka Sluková