Opäť sa uskutočnila víkendová duchovná obnova KOČ v Smižanoch
u otcov palotínov pod vedením otca Jozefa Heskeho. Boli sme v rekolekčnom dome pri kostole Božieho milosrdenstva a téma obnovy bola
"MILOSRDNÍ AKO OTEC"
V piatok večer sme sa zvítali s radosťou ako rodina, poznáme sa mnohí a zoznámili s ostatnými a aj tými, čo prišli po prvýkrát. Obnovu na začiatku pôstu zahájil otec Jozef slovami, že nie šaty máme mať roztrhané, ale srdce máme mať roztrhnuté, otvorené pre Boha. Deň sme slávnostne ukončili sv. omšou a vešperami.
Druhý deň začal spoločnými liturgickými chválami a raňajkami, (chceme sa poďakovať našim zlatým kucháročkám, ktoré vždy výborne varia a za spoločný chutný stôl, ktorý veľmi zbližuje). Nasledovala krásna katechéza otca Vladimíra na tému staronovú a vždy aktuálnu Milosrdní ako otec.
Predstavil sa s krásnym a láskavým úsmevom ako expert na milosrdenstvo , t. j. hriešnik, ktorý okúsil milosrdenstvo a takí sme všetci. Vychádzal , od stvorenia sveta a človeka milujúcim Otcom , ktorý sa chce podeliť s človekom so všetkým čo má a zapojiť ho do spoločenstva lásky. Prechádzajúc Starým zákonom pripomínal, akí sme vykupovaní z otroctva hriechu, po tisícročia stále neverní, ale Boh je vždy verný, stále nás dvíha a stále sa rozhoduje pre nás.
Cez svedectvá prorokov , napr. Ozeáša až po konečné vykúpenie z hriechov svojim synom Ježišom . Otec Vlado vybral aj z Nového Zákona podobenstvo o milosrdnom samaritánovi /Lk. 10. 15/. Máme milovať blížneho. Kto je blížny? Ten, čo preukazuje milosrdenstvo. A ja som ten ozbíjaný v Jerichu, zakrvavený, ležiaci na zemi, hriechom zničený, na dne, ležiaci a polomŕtvy, lebo Boh dáva, ale diabol berie. To okolo mňa prechádza kňaz aj levita, vidia ale nie sú tu
pre mňa, takí sme často my, kresťania. Prichádza samaritán, obraz milosrdného Ježiša, ktorý ma berie do náručia, ošetruje, objíma a zveruje tým čo sa o nás ďalej postarajú. On stráži naše kroky. Je tu pre nás, zostúpil, zobral všetky naše rany, hriechy na seba a zomrel lebo nás miluje. Otec Vlado uzatváral katechézu výzvou :" BOH ŤA MILUJE TAKÉHO AKÝ SI. AJ TY MILUJ !"
Druhá popoludňajšia katechéza bola rozjímaním na HYMNUS NA LÁSKU / Kor. 13, 4-7/ podľa dokumentu Sv. Otca pápeža Františka "AMORIS LAETITIA". Otec Jozef , ktorý ju viedol hovoril
o konkrétnych radách, ako máme žiť a preukazovať milosrdenstvo svojim blížnym.
Byť TRPEZLIVÍ, zhovievaví a pomalí do hnevu ako Boh Otec. Nám dal čas na pokánie, čaká na našu nápravu aj my buďme, ako On, uznajme že blížny má právo žiť na tejto zemi, taký aký je, majme k nemu
Byť DOBROTIVÍ, dobrí ľudia, aktívni v skutkoch, konať štedré sebadarovanie , bez očakávania odplaty , vďační že môžeme slúžiť svojim blížnym, aj tým ktorí nám lezú na nervy a sú iní, ako by sme očakávali.
LÁSKA NEZÁVIDÍ, máme byť prajní, radostní, žehnajúci, tešiť sa zo šťastia druhého
LÁSKA SA NEVYPÍNA, NEVYSTATUJE. Nebuďme arogantní supermani, nerozprávajme len o sebe, ostaňme v skromnosti a pokore, lebo skutočne veľký je ten, kto podopiera slabých. Nemôžeme sa povyšovať nad tých , čo majú slabšiu vieru... Kresťanská láska nie je nadvláda ale služba v pokore.
LÁSKA JE VĽÚDNA. Buďme prívetiví, zdvorilí v skutkoch, jazyku a gestách, vyjadrujme blížnym rešpekt a úctu, naučme sa počúvať aj mlčať. Nebuďme grobianski a hrubí, nemanipulujme s druhými pre vlastné komplexy , nesmieme sa sekerou vrúbať do intimity druhého, čakajme, kým sa sám otvorí.
ODPÚŠŤAJME, neuchovávajme v pamäti zlo, buďme veľkorysí a prajní. Nemáme nosiť zlo so sebou, hľadať zlé úmysly druhého, ale odpúšťať ,ako aj mne Boh odpustil. Odpúšťať blížnym aj sebe samému.
Netešiť sa z NEPRÁVOSTÍ, neporovnávať, neradovať sa z chýb druhých, nemať negatívne postoje. Ale radovať sa z dobra, dôstojnosti a slobody druhého človeka.
Nechajme druhému slobodu myslieť a konať ináč.
Našim povolaním je ŽIŤ HYMNUS LÁSKY!
V malých skupinkách po 6-7 ľudí , v adorácii a vo sv. omšiach sme tieto témy, rozoberali, prežívali do hĺbky a zdieľali sa vzájomne. Hovorili sme si o zázrakoch, ktoré konal Boh v našich životoch... o abstinencii a požehnaniach
a sľúbili modliť sa za seba vzájomne.
Rozchádzali sme sa v nedeľu, povzbudení, ako Jožko hovorieva s „nabitými baterkami“, s pocitmi že raj / slovenský/ nie len vidíme, ale sme aj práve zažili. Môj pocit?
Pôst 2017
Z chladu
a temnoty
zimných večerov
chcem vyrásť Pane
a byť pripravená,
ako tie rozorané nivy
ešte hnedošedé na jar,
prijať
semienka života.
Ďakujeme Pánu Bohu a všetkým, ktorí nám pripravili tento požehnaný čas a tešíme sa na ďalšie stretnutia.
V mene účastníkov Zuzana Medvecká
Z tejto duchovnej obnovy ponúkame fotozábery cez tento odkaz
Záujemcovia o audiozáznamy, prípadne videozáznamy z duchovných cvičení sa môžu prihlásiť prostredníctvom e-mailu na našej e-mailovej adrese: kruciata@kruciata.sk
