Krátka spomienka na Poľsko

Čím viac sa blížila určená hodina odchodu, tým viac rástla radosť i očakávanie. No nie z noci strávenej v autobuse, ale z návštevy milostivých miest.
Naše prvé kroky smerovali do pútnického areálu v Lichni, kde stojí najväčší chrám v Poľsku a azda z novodobej architektúry aj najkrajší. Chrám je napodobeninou chrámu sv. Petra v Ríme. A naozaj, keď ste stáli pred tou monumentálnou stavbou, mysleli ste, že stojíte na námestí Svätého Petra. V okolí chrámu, vo veľkej záhrade, Poliaci postavili množstvo pomníkov ako pamiatku na hrdinov svojho národa. Z kameňov prinesených z každej strany sveta vybudovali Kalváriu z množstvom kaplniek, ktoré len umocňujú modlitbu krížovej cesty alebo ruženca. V chráme je milostivý obraz licheňskej Panny Márie, ktorá už toľkým vyprosila milosť najmä uzdravenia.
Naplnení mnohými dojmami sme odišli navštíviť najväčšie mariánske pútnické miesto Poľska Čenstochovú. Mali sme veľkú milosť, že svätú omšu slúžil náš pán kaplán v kaplnke milostivého obrazu. Najkrajším zážitkom bolo, keď sme na záver svätej omše z celej duše zaspievali našu slovenskú mariánsku hymnu: Ó, Mária bolestivá. Viete si predstaviť tie dobré lendacké hlasy, ktoré akoby naplnili celý chrám. Ďalšou zastávkou bol kláštor Matky Božieho Milosrdenstva, v ktorom v tridsiatich rokoch 20. storočia žila sv. Faustína, prostredníctvom ktorej celý svet spoznal nekonečnosť Božieho milosrdenstva. V kláštornom komplexe vyrástol nový kostol a ten sme navštívili práve v hodine milosrdenstva a tak sa mohli viacerí z nás spojiť s množstvom pútnikov a spolu so sestrami sa pomodliť deviatnik a korunku pred sviatkom Božieho milosrdenstva.
Ďalším významným miestom, ktoré sme navštívili bol tzv. Poľský Jeruzalem – Zebrzydowská Kalvária. Obzreli sme si areál františkánskeho kláštora, kostol a v ňom kaplnku s milostivým obrazom Zebrzydowskej Panny Márie, aj tu sme boli na zakrývaní obrazu a ráno, aj keď nám neprialo počasie, sme sa vybrali pomodliť krížovú cestu. Neprešli sme všetkých 41 sakrálnych stavieb pripomínajúcich miesta života a utrpenia Pána Ježiša a Panny Márie, ale vzhľadom na naše zdravotné pomery i kondičku nám to stačilo. A práve tu nás zastihla správa o tragédii, pri ktorej zahynul poľský prezident spolu s ďalšími 96 predstaviteľmi verejného poľského života.
Poslednou zastávkou bolo rodné mesto Svätého otca Jána Pavla II. Pozreli a pomodlili sme sa v chráme, kde bol Svätý otec pokrstený i kde ako malý chlapec miništroval, navštívili sme jeho rodný dom a niektorí z nás ochutnali i povestné krémovky Svätého otca.
Myslím, že sme za tie necelé štyri dni vytvorili výbornú partiu, ktorú spojili spoločné duchovné zážitky.
Dovoľte mi na záver ešte jeden osobný postreh. Jeden manželský pár, o ktorom som si myslela, že buď sú novomanželia alebo len krátky čas spolu (a to nie len preto, že vyzerali mlado) sa mi posledný deň, len tak mimochodom priznal, že už sú 16 rokov spolu. Bola som milo prekvapená. Vďaka Bohu, že máme medzi sebou ešte manželské páry, ktoré vydávajú krásne svedectvo o vzájomnej láske.
Dovolím si tvrdiť, že každý jeden z účastníkov púte prišiel domov bohatší nie len o materiálne pamiatky a darčeky, ale ako povedala aj naša sprievodkyňa: „posilnený vo viere v Božiu dobrotu a milosrdenstvo, ktoré Boh neustále zosiela na ľudstvo.“
Ďakujeme nášmu kaplánovi za sprostredkovanie krásnych chvíľ na milostivých miestach Poľska.

Sr. Marta

zaslal: Ján Fudaly