100. výročie zjavení vo Fatime Posolstvo Panny Márie,
Kráľovnej Pokoja:

2. novembra 2017

Dnes je štvrtok 23. november 2017 , meniny má Klement , zajtra bude mať meniny Emília. Blahoželáme!

LITURGICKÝ KALENDÁR:
Liturgické čítania na dnes

Počas prezerania našich stránok počúvajte:


Rádio Mária Slovensko

3. celoslovenská púť

Hnutia Svetlo-Život a Kruciáty oslobodenia človeka k hrobu zakladateľa otca Františka Blachnického v Kroscienku nad Dunajcom

1. septembra 2011, vo štvrtok sa uskutočnila už tretia celoslovenská púť Hnutia Svetlo - život a Kruciáty oslobodenia človeka, k hrobu zakladateľa hnutia otca Františka Blachnického v poľskom Kroscienku nad Dunajcom. Účasť mali skupiny z rôznych časti Slovenska.
Krościenko nad Dunajcom, v ktorom je sídlo centra Hnutia Svetlo-Život (HSŽ) a prvej stanice Kruciáty oslobodenia človeka (KOČ), sa nachádza v malebnom horskom údolí tvorenom rovnomennou riekou neďaleko slovenského Červeného Kláštora a obce Lesnica. Toto mestečko je vzdialené od poľského Krakowa 120 km, od Noweho Sączu 48 km a od Nowego Targu 32 km.V dolnej časti farského kostola s vysokou vežou sa nachádza HROB, v ktorom je pochovaný zakladateľ HSŽ a iniciátor diela KOČ. Tu odpočívajú telesné pozostatky veľkého kňaza a apoštola duchovnej obnovy človeka a Cirkvi. Je dobré zastaviť sa pri tomto hrobe a pomodliť sa k Bohu na príhovor ctihodného Božieho služobníka otca Franciszka, ktorého proces blahorečenia je v závere, nakoľko sa čaká na prvý oficiálne uznaný zázrak.
Po príchode na toto miesto v dolnom kostole, účastníkov privítal celoslovenský moderátor Diakonie oslobodenia o. ThDr. Jozef Heske, PhD. Po úvodných slovách nasledovali modlitby chvál, ktoré svojim hudobným doprovodom obohatila gospelová skupina My Way (Moja cesta) z Plavnice.

Po modlitbách chvál sa ujal slova národný moderátor Hnutia Svetlo život o. Peter Komanický:

Stalo sa Vám niekedy, že prídete do miestnosti pre čosi a zrazu si uvedomíte, čo som to vlastne chcel v tej miestnosti, že na to zabudnete. Určite sa Vám to stalo, mne sa to stáva dosť často. Čo Vám vtedy pomôže? Vrátiť sa tam, kde som bol! Mne to niekedy pomôže – vrátiť sa na to miesto, kde ma tá myšlienka napadla a možno keď vidím ten priestor, tie prvky, ktoré sú tam, tie veci, tak mi vlastne pripomenú, že čo som to tam vlastne chcel. Potom sa vrátim naspäť a už viem, prečo som išiel, pre akú vec. Toto ma napadlo, keď hovoríme o púti Kruciáty a hnutia Svetlo - život na toto miesto. Možno preto prichádzame tu, aby sa nám pripomenulo. Aby sme si uvedomili, čo to vlastne znamená. Prečo som išiel, prečo som poslaný. Každý z nás je poslaný. Každý z nás je na to miesto, kde sa nachádzame sme poslaní. Prečo púť, prečo sme to nazvali púť prečo sme to nenazvali stretnutie. Prečo sme to nenazvali napríklad deň spoločenstva, ako sme zvyknutí v Oáze? Prečo púť? Slovo púť je slovo, ktoré čosi naznačuje. Putovať, znamená byť v pohybe. Putovať, znamená niekam ísť, byť na ceste. Skutočne, Boh nás pozýva vykročiť. Máme kráčať. Dokonca Hnutie Svetlo - život je hnutie a hnutie je pohyb. Takisto Kruciáta oslobodenia človeka. Čo znamená slovo kruciáta, také nezvyčajné, pre niekoho cudzie? Tí čo sú v Kruciáte vedia, že to znamená krížová výprava. A znovu: čo je výprava? Výprava je pohyb! Že sa ide! Púť, hnutie, výprava – všetko nám naznačuje, že sme kdesi pozvaní, že kdesi ideme, kdesi kráčame. Aby to kráčanie nebolo nezmyselné, nebolo neproduktívne, aby nebolo akési také prázdne, musíme vedieť kam kráčame! Možno je ktosi s nami, kto to vie, kam sa máme dostať. Ak počúvame Jeho hlas!
Prečo tu do Kroscienka? Pretože odtiaľ sa vyšlo. To čo som povedal na začiatku – to je to miesto, kde Boh poslal akúsi myšlienku vykročiť, ísť na nejaké miesto. My sme na nejakom mieste, sme vo svete a prichádzame preto, aby sa nám pripomenulo! Aby sme si to uvedomili! Aby sme videli zmysel toho všetkého! Ďalšia vec, ktorá je spojená s dnešnou púťou je ročná téma, ktorú prežíva HSŽ – Počúvať Pána v Cirkvi. Som veľmi rád, že vznikla táto myšlienka v tomto roku, aby táto púť bola spoločnou púťou KOČ a HSŽ. Pretože Kruciáta a Hnutie to je ako brat a sestra jedných rodičov. Rodičom Hnutia i Kruciáty je otec František. Preto sme dnes práve na tomto mieste, pri jeho hrobe. Tu, mohli by sme povedať, že v rodnom dome. Tak ako deti prichádzajú k svojim rodičom, tak aj my sme dnes prišli práve tu, k jeho hrobu. Brat a sestra – ako rodina. To je ďalšia myšlienka, za ktorú dnes môžeme ďakovať, ktorú môžeme prežívať, z ktorej sa môžeme tešiť. Uvedomovať si, že sme tu zídení ako jedna rodina, ako bratia a sestry. Takže toto sú myšlienky, ktoré chceme prežívať: Počúvať Pána v Cirkvi. Táto myšlienka sa nesie aj dnešným stretnutím, týmto dňom. A nielen týmto dňom, ale aj ďalším časom, ktorý je pred nami. Budeme prežívať nasledujúci rok – Počúvať Pána. Chceme byť tiež jeden druhému Cirkvou. Lebo všetci tvoríme Cirkev. Preto si to chceme dnes uvedomiť: Ďakujem za Cirkev, ďakujem, za bratov a sestry, ktorí sú vedľa mňa, ktorí tiež patria do Cirkvi. Cirkev, to nie sú iba kňazi. Cirkev – to sme my všetci! My všetci ju tvoríme, my všetci si musíme na tejto ceste navzájom pomáhať. A to chceme tiež dnes tu prežíva ť a zažiť!
Všetkým Vám prajem, aby takto k nám Boh sa prihováral, aby sme sa tešili z bratov a sestier ako jedna rodina.

Po týchto slovách o. Heske uviedol otca Macieja Krulaka, moderátora Centra HSŽ a KOČ v Poľsku. O. Maciej Krulak vystúpil s katechézou na tému: Počúvať Pána v Cirkvi:

Katechéza na tému: Počúvať Pána v Cirkvi
(moderátor HSŽ a KOČ v Poľsku o. Maciej)

Aleluja!
Veľmi, veľmi sa teším, že tu môžem byť, stretnúť sa s Vami, prežiť s Vami tento deň, modliť sa s Vami a počúvať Pána. Keď rozmýšľame nad tým, čo znamená počúvať Pána v Cirkvi, tak najprv sa máme zamyslieť nad tým, prečo máme toho Pána počúvať. Lebo tak normálne, my všetko už o živote vieme. Od čias keď sme mali tri roky si vieme sami všetko urobiť. A tak sa zamýšľame nad tým, načo ja mám toho Boha počúvať, čo mi má povedať. Je to tak ako s rodičmi: Ja už všetko viem a ja si sám v živote poradím. Teším sa z toho , že je tu veľa rodičov, ale tiež aj veľa detí. Pozrite sa! vy, ako rodičia, mnohokrát hovoríte to isté svojim deťom. Oni nakoniec aj tak robia, ako keby Vás nepočuli. A vy, ako deti, počujete už tisíckrát, ako vám rodičia hovoria to isté. No a koľkokrát možno o tom hovoriť, keď každý vie o čo ide. A tak isto Boh nám hovorí to isté. Ale problém je v tom, že my ho stále nerozumieme. Boh stvoril teba aj mňa. Veľmi sa narobil na tom, aby si bol tým, čím si. Stvoril ťa krásneho! Si krásny! A to nie preto , že niekto dával nejaké peniažky na kostol, ale preto, že si Jeho dieťa. A On sa o teba stará! A každý deň musí hovoriť to, čo tebe pomáha v tvojom živote. Keď počúvaš Jeho hlas, tak sa nestratíš vo svojom živote. Často hovoríme: „Boh mi nerozumie.“ Ako Boh môže pochopiť život obyčajného človeka? Ako Boh môže pochopiť, čo to znamená byť dospievajúcim! Čo znamená chodiť do školy, študovať! A čo Boh vie o manželskom živote? Čo vie o výchove detí? Čo vie o práci? Všetko! Všetko, lebo on sám to prežil! Keď sa Boh stal človekom vstúpil do ľudského života. Keď čítame evanjelium, vidíme, že bol malým dieťaťom. Pamätáte sa na tú udalosť, keď mal dvanásť rokov a stratil sa v Jeruzaleme? Tiež si nerozumel so svojimi rodičmi. Oni sa naňho hnevali, že im nepovedal, že nebude s nimi. A on im hovorí, ako môžete nechápať, že som v Otcovom dome. Aj vidieť, že medzi rodičmi a deťmi sú rôzne problémy v komunikácii. Pozrite si potom celý jeho život. Bol na pohrebe aj na svadbe. Mal priateľov aj nepriateľov. Mal takých, ktorí mu rozumeli aj takých, ktorí mu absolútne nerozumeli. Smial sa aj plakal. Boh prežil taký istý život ako môj alebo tvoj. On rozumie tomu, čo je to ľudský život. Nie iba preto, že mu niekto o tom rozprával, ale preto, že sám ho okúsil. A preto, keď Boh sa ti prihovára, hovorí k tebe, lebo ťa pozná. Vie, čo si myslíš, čo cítiš. On vie, čo je ľudský život. Pozri, určite si už mnohokrát urobil niečo, čo si neskôr ľutoval. A hovorili sme si: „Prečo som to urobil!“. Niekedy sami sebe nerozumieme. Ako keby sme nevedeli ovládať svoje city, svoje správanie. Ale Boh ťa pozná a rozumie ti. Pozná ťa viacej, než poznáš ty sám seba. Vie čo cítiš, čo myslíš, čo sa deje v tvojom živote. A preto sa ti prihovára, lebo ťa pozná tvoje vnútro. Nenechá ťa! Nepovie ti: „Vyrieš si to sám! Keď si to tak spravil, tak si to vyrieš!“. Nie! Boh je stále s tebou a prihovára sa ti. Vidí, že si nevieš poradiť. V súčasnosti všetci nám hovoria, že ty sám si musíš veci vyriešiť. Musíš si poradiť s prácou, s rodinou, so všetkým. A ak sú problémy, tak si nanič! Ale Boh ti hovorí: “Ja ťa chápem, že si nevieš s niečím poradiť.“ Áno, máš právo nedať si rady s niečím. Človek nie je všemohúci. Môžem urobiť malý experiment? Skúste sa sami ľahko uštipnúť! Bolí to? Tak trošku, lebo sme si to mali tak jemne urobiť. To znamená, že si človekom, že cítiš! Nie si z kameňa, nie si z ocele, nie si z dreva. Si z tela, si človek! Teda máš právo si nedať rady s niečím. Boh ti nehovorí: „Musíš byť samostatný.“. Boh ti hovorí: „Som s tebou, aby som ti pomohol. Ja ťa neopustím!“. A On je s tebou. Boh nielen hovorí, ale On je s tebou! Je s tebou aby ti pomohol žiť. Aby si vedel o tom, že nie si sám! Aby si sa cítil bezpečne. Aby si videl zmysel svojho života. Aby si vedel, že si bol stvorený z lásky. Nie si iba náhodou, produktom práce. Pán Boh chcel stvoriť niečo krásneho a vyšiel si z toho ty. Teba Pán Boh chcel! A je pri tebe! Preto je dobré, aby sme počúvali jeho hlas. Lebo to je hlas Toho, ktorý sa o teba stará! Ten, ktorý chce to, čo je najlepšie pre teba. Boh chce, aby si bol šťastný v svojom živote. Chce, aby si prežíval lásku a aby si túto lásku dával druhému človekovi. Aby si mal silu žiť svoj rodinný život, aby si mal silu sa vzdelávať, aby si mal silu pracovať, aby si mal silu žiť s inými ľuďmi. Preto je dobré, aby sme Ho počúvali.
Patrím ku generácii, ktorá má mnoho technických hračiek, s ktorými sa môžeme hrať. A môžem povedať, že som tomu celkom rád. Ale to sa tak rýchlo rozvíja, že nestíhame si všímať čo všetko je nové. Čo chvíľu si kúpim niečo nové, nejaký telefón, počítač, mám tiež projektor. Ale to všetko sa tak rýchlo mení, že môže to toľko nových vecí robiť. Čo urobíme, keď si kupujeme niečo nové? Môžeme skúšať stláčať rôzne gombíky, hádam to nepokazíme. Ale prečo sme kúpili niečo nové, vydali sme kopu peňazí a používame to tak, ako staré. Kúpili sme predsa nové, aby sme mohli využívať nové funkcie. My muži sa nepriznáme, že niečo nevieme urobiť. Budeme tak dlho skúšať, kým sa to nepodarí. A možno nie! Ale, možno použiť návod na použitie. No ale kto už bude čítať návod na použitie! Na začiatku je napísané, že to máme pripojiť k prúdu. Veď to každý vie! Čo za somariny to píšu! Potom to dopadne tak, že som si kúpil niečo nové a nevyužívam to. Návod na použitie nie je nejaké vzrušujúce čítanie, ale dáva odpovede na konkrétne otázky. Ako dobre prístroj využiť, ako to nepokaziť. Čo urobiť, keď niečo nefunguje. Kto píše návod na použitie? Predsa tí, ktorí to skonštruovali. A kto napíše návod na použitie pre teba samého? No ten, ktorý ti dal život! Boh ti dal svoje slovo – Písmo sväté, nato, aby si našiel v ňom odpovede na otázky. A to je tvoj návod na použitie. Tam je napísané kým si a načo slúžiš. Ako to v tebe funguje, čo treba robiť, aby tvoj život mal zmysel. Tam je tiež napísané, čo treba urobiť, ak niečo nefunguje. Je tam adresa servisu, kde ťa môžu opraviť. Tam je všetko, čo potrebuješ k životu. Tam je odpoveď na každú tvoju otázku. Tak konečne si vezmi ten návod na použitie a začni ho čítať! Vtedy sa ti bude ľahšie žiť. My nepočúvame poučky Pánove, ale jeho konkrétne návody pre náš život! Jeho smerovky, jeho objasňovanie nás samých. A preto je dobré ho počúvať! Aby sme potom nenadávali, že sme si skazili život, žeby sme mu to potom nevytýkali. Je dobré ho počúvať! Je to naozaj dobré pre teba! Nejde o to, že ja, ako kňaz ti tu niečo prikazujem, ale ide o teba, o tvoj život. Nerobíš to pre mňa, nerobíš to pre otca Petra, ani pre Jozefa. Robíš to naozaj pre seba samého. Nie pre rodičov, ani nie pre deti. Pre seba! Počúvaš Pána preto, aby si sa nestratil. Teraz to poviem tak z tej našej mužskej strany. Pre nás je to ťažké, keď sa stratíme. Ak má niekto ženu, tak ju pošle, aby sa spýtala. A ak niekto, tak ako ja, nemá ženu, musí si kúpiť GPS. Často to je tak, že v živote niekde zablúdime a skúšame najprv doprava, potom doľava. Prídeme k nejakej stene, vrátime sa a sme znepokojení životom. Čo vtedy treba urobiť! Vrátiť sa k svojmu autu, otvoriť kufor, vytiahnuť Pána Ježiša, lebo on v tom našom živote kdesi v kufri stále je! Z času na čas sme predsa na svätej omši, sem tam sa i modlíme - tak vo všeobecnosti sme kresťania . Ale ten volant svojho života si držíme pevne a ideme si tak, ako my chceme. A keď konečne dôjdeme k miestu, kde sme sa stratili, vtedy je čas na to, aby sme sa zamysleli nad tým, či to je dobré riešenie. Tak už sme vybrali toho Pána Ježiša z nášho kufra a pre začiatok si ho posadíme za seba. Aby nám veľmi neprekážal. A cítime sa viac istí. Točíme sami volantom ďalej, riešime veci po svojom a On nám zo zadu hovorí:“ Vieš ja viem ako tam máme prísť.“ . No ale ja sa mám priznať k tomu, že neviem ako mám žiť? Ja, dospelý človek? Toľko som už dokázal vo svojom živote! Čosi už viem o živote! No, nech si tam pohovorí a ideme tak, ako predtým. Ale keď už tretíkrát sa vrátime na to isté miesto, tak konečne dôjdeme k tomu, že hádam ho trošku presadíme. A usadíme si ho vedľa seba. Hovoríme mu – tak vyber už tú mapu a ukáž nám to miesto. Tak nám hovorí: „Teraz doľava. teraz priamo“. Ale my hovoríme – doľava?, to sa mi nepáči. Najprv pôjdeme rovno a potom neskoršie zabočíme vľavo. Pán Ježiš je náš životný radca. Ale vždycky si môžem ísť, tak, ako ja chcem. Ale keď už tretíkrát sa vrátime na to isté miesto, konečne vidíme, že sme bezradní. Musíme stále dookola chodiť? Nedalo by sa to urobiť tak, aby sme Ho hneď dali za volant, sadli si spokojne dozadu a povedať mu: „Pane Ježišu, veď Ty vieš, kde chcem ísť. Ty ma poznáš! Ty mi rozumieš! A ty dobre poznáš túto cestu. Ak budem Tebe dôverovať, tak ma bezpečne dovedieš na to miesto.“. A to je dôležité v počúvaní Pána: aby to neboli len také dobré rady našej babky. Babka už toho veľa v živote prežila a veľa toho vie, tak môže nám poradiť. No ale ju nemusíme počúvať. Že si niečo pohovorila? Tak si porozprávaj, ja si urobím po svojom. Všimni si, to čo ti Ježiš ponúka, to je najlepšie riešenie pre tvoj život. Jeho ponuka je to, čo je proste dobré pre teba. Lebo vyplýva z lásky. Občas, ako deti, sme nechceli nosiť čiapky. Vôbec to neznamená, že rodičia nám ich nasilu nútili, ale starali sa o to, aby sme neprechladli. Jasné, môžem si najust rodičom dať odmraziť uši. A nedám si čiapku! A budem chorý! No ale z toho sme už hádam vyrástli. Vieme, že potrebujeme pomoc vo svojom živote. Preto je dobré Ho počúvať!
A teraz sa zamyslíme nad tým, prečo Ho máme počúvať v Cirkvi. Čo to je tá Cirkev? Svet a zvlášť média hovoria, že Cirkev je inštitúcia, ktorá vznikla skrze takých pánov, ako som ja oblečený. Takých, ktorí chcú vládnuť nad ľuďmi. A my sa, žiaľ, dáme do toho zatiahnuť. Pozeráme na Cirkev, ako na inštitúciu. Niečo, čo sa vtláča medzi nás a Boha. Čo je Cirkev? Cirkev, to je spoločenstvo. Spoločenstvo s Bohom a s druhým človekom. Pozrite sa na kríž za mnou. Má dve brvná. Zvislé a vodorovné. Zvislá časť je zasadená do zeme a horizontálna na nej visí. A tak isto je to s Cirkvou. Cirkev, to sú dve spoločenstvá v jednom. Spoločenstvo človeka s Bohom – to je tá zvislé zhora dole a na nej je zavesené spoločenstvo s ľuďmi - tá horizontálna úroveň. Ak chýba jedna, alebo druhá nebude kríž a nebude ani Cirkev. Keď som blízko pri Bohu, keď ho počúvam, keď uvádzam do života to, čo mi hovorí, tak toto slovo ma priam poháňa k druhému človeku. Cítim, že nemôžem byť bez iných ľudí. Každý deň hovoríme Otče náš. Všimnite si to: náš! To nie je iba môj otec. To je tiež tvoj otec. To je otec každého z nás, ktorí sme tu prítomní a všetkých ľudí, ktorých poznáme v našom živote a všetkých-všetkých ostatných. Čo sa deje vo chvíli, keď niekoľko ľudí hovorí odrazu - Otče! Čím sú vo vzťahu k sebe navzájom? To je jasné – sú bratmi a sestrami! Všimni si, my sme vlastne bratmi a sestrami, preto, lebo máme jedného otca. Dá sa povedať, že v Kristovom kríži, v krvi, ktorá stekala po kríži, si uvedomujeme, že máme tú istú krvnú skupinu. V tvojich a mojich žilách koluje tá istá krv. Pozrite sa – prijímame to isté telo, tú istú krv v Eucharistii. To je jednota. Sme časťou celku. A tým celkom je Cirkev. Nie si iba nejaký dodatok. Si tou čiastkou, bez ktorej Cirkev nechce byť. Videl si niekedy mozaiku? Je zložená z veľa maličkých kamienkov. Keď sa nosom dotkneme kamienka, tak kamienky pred nami sú nezaujímavé. Načo je jeden taký kameň? Nepasuje tu! Ak by sme taký jeden kameň vylomili, pri pohľade zblízka to vôbec nevadí. Aj tak je tu veľa tých kamienkov! Ale keď sa trochu posunieme, všimneme si, že každý kamienok má zmysel. Lebo spolu tvoria celý vzor. A keď jeden vylúpneme, tak už tam niečo nesedí. Je to poškodené, už to nie je také, ako by to malo byť. A ty si takým malým kamienkom, ktorý tvorí Cirkev. Bez teba Cirkev nebude taká, akou chce byť. Nejde tu o inštitúciu, ale o spoločenstvo. Predovšetkým o spoločenstvo s Bohom. Lebo keby nás Boh dnes nespojil, boli by sme iba nejakými turistami. Pozrite, prišli ste v ten istý deň, na to isté miesto, s tým istým cieľom. Ale ľudia na autobusovej zastávke sú tiež v tom istom čase, na tom istom mieste a s tým istým cieľom. Ale nie sú spoločenstvo, lebo hodina odchodu autobusu ich nespája. Nás spája Boh a preto tvoríme jednotu. Občas potrebujeme prekladateľa, viac menej viete o čom hovorím. Medzi mojim a vašim jazykom až tak veľký rozdiel nie je. Ale aby som niečo do hĺbky porozumel, tak je potrebný skvelý prekladateľ. Tak isto je nám potrebný prekladateľ v Cirkvi. Lebo občas božie slovo môžeme prekrútiť. V poľskom i slovenskom jazyku sú podobné slová, ktoré znamenajú úplne niečo iné. U vás slovo svieže znamená svieže, čerstvé a u nás je to presne opačne, že už je staršie. U vás čerstvý a u nás už taký trojdňový. A tak sa môžeme zle pochopiť. Preto je Cirkev, ktorá nám pomáha pochopiť ťažké veci. Nejde tu o inštitúciu, ale ide tu o spoločenstvo s Bohom. Vtedy, keď sme v Cirkvi nie iba počúvame boží hlas, ale ho aj rozumieme. Lebo všade tam, kde Boh hovorí k človeku a človek sa chce otvoriť na to slovo, tam je Cirkev. To nie je tak, že musíme urobiť nejakú čiaru na podlahe a povedať – tu je Cirkev a tu nie je. Všade tam, kde počúvame Pána a uvádzame to do svojho života, všade tam je Cirkev. Otec Peter hovoril o pohybe, o putovaní, o dynamike. Cirkev je takto dynamická. To je niečo, čo sa deje. Preto všade tam, kde človek počúva Pána, tam je Cirkev. A všade tam, kde je Cirkev, tam počuť Pána. Môžeme doslova prežiť to, že Boh je prítomný. Preto slová sv. Cypriána, že nemôže mať Boha za otca ten, kto nemá Cirkev za matku, nám pripomína to, že Cirkev je spoločenstvo. Je to tak, ako s našimi rodičmi. Je jasné, že si môžeme v určitých chvíľach bez nich poradiť. Ale je dobré, keď ich počúvame. Oni nám dávajú veľa múdrostí do života. Prečo máme opakovať chyby?! Múdry človek sa učí na cudzích chybách a hlúpemu nestačia ani vlastné. Musíme stále dookola opakovať chyby? Pamätáme si dobré i zlé cesty a odovzdávame si ich z pokolenia na pokolenie. Aby sme nerobili chyby, aby sme netrpeli bez príčiny. Cirkev nám odovzdáva určitý poklad. Poklad skúseností z počúvania Boha, ovocia toho počúvania Boha v živote človeka. Boh nehovorí mimo Cirkev. Boh hovorí vždycky uprostred tohto spoločenstva. Ak chceš, počúvaj Pánov hlas. Ide o to, aby si vstúpil do spoločenstva s ním. Aby prestal byť iba tvojim pasažierom, poradcom, ale aby bol tým, ktorý vedie tvoj život. To znamená, to rozhodnutie, že On bude tým, kto šoféruje, riadi, to znamená, že si časťou Cirkvi. Je to tvoje rozhodnutie, že vstupuješ do spoločenstva s Bohom a chceš žiť v spoločenstve s druhým človekom. Preto počúvame Pána v Cirkvi. Nie je to tak, že Cirkev je niečo také navonok, mimo nás, čo nás poúča, že musíš robiť to alebo ono a to zas nesmieš. Ty si vo vnútri Cirkvi, v ktorej počuješ Pánov hlas. Ten hlas sa akoby odráža od stien, ale keď odídeš zo spoločenstva, nebudeš počuť ten hlas. On je vo vnútri Cirkvi, nie ako v budove, ale vo vnútri spoločenstva. Vo vnútri tohto spoločenstva počujeme hlas Ježišovho Srdca. Ono tam uprostred bije. Keď počujeme tento zvuk, vtedy sa cítime bezpečne. Niet bezpečie, pokoj mimo tohto zvuku pre nás. Neexistujú nikde inde odpovede na tvoje otázky. Keby si hľadal aj na konci sveta, nenájdeš ich! Uprostred Cirkvi sú odpovede na tvoje otázky. Tou odpoveďou nie je ľudská múdrosť, ako tej našej milovanej babky, ale to je Boží hlas. Hlas, ktorý je plný lásky voči nám. Hlas plný starostlivosti o tvoj život. Hlas Toho, ktorý ťa pozná a rozumie ti. Môžeš byť sám sebou. Zvlášť mladí ľudia teraz hovoria - bojím sa byť sám sebou . Často sa boja toho, čo si myslia iní. Nikto nechce byť sám. Nikto cez prestávku, medzi hodinami nechce byť sám. Nikto z nás v práci nechce byť odľudom, že nikto sa mu neprihovorí. Tak isto je to aj so susedmi. Preto nám tak veľmi záleží na tom, čo si myslia iní o nás. Často sa pretvarujeme! Dávame si rôzne masky: jednu máme pre našich priateľov, inú máme pre našich predstavených, inú masku máme pre svoju rodinu, inú si dáme, keď sa ideme zabávať, no a inú si dáme keď ideme do kostola. Potom sa vraciame domov a sami nevieme kým vlastne sme. V spoločenstve Cirkvi si nemusíš dávať žiadnu masku. Tu môžeš byť sám sebou! Ak sa ti bude chcieť plakať, tak plač! Ak sa ti bude chcieť smiať, tak sa smej! Ak niečo vieš je to super! No ale ak niečo nevieš, nič sa nedeje. Tu môžeš byť sám sebou. Lebo v Cirkvi si chcený. Lebo Cirkev, to je spoločenstvo ľudí s Bohom. Nie iba jeden človek, ale ľudia! Ktorí vedia o tom, že sú bratmi a sestrami. Prežívajú to, že Boh je otcom. A počujú Jeho hlas! A chceme, aby sa náš život prispôsobil Jeho hlasu. Otec František, pri hrobe, ktorého sme sa zhromaždili, bol nazývaný človekom dôslednej viery. Žil tak, ako veril. Neexistovalo niečo také, že tu bola jeho viera a tu bol jeho život. Jeho život vyplýval z toho, čomu veril. Chcel počúvať Pána! Chcel, aby to, čo počuje od Pána, bolo v jeho živote. Tak isto blahoslavený Ján Pavol II. Milióny ľudí sa nadchýnali jeho životom, lebo proste videli, že žije tak, ako verí. Aj vtedy, keď prišla hodina smrti, umieral tak, ako veril. Nebolo dvoch Jánov Pavlov, bol iba jeden! Keď počúvame Pána, môžeme prispôsobiť svoj život Jeho hlasu. V súčasnom svete je problém, že všetci nám hovoria: „Prispôsob si základy životu. Najprv si ži, užívaj a potom si to nejako ospravedlni!“. Zdá sa, že dá sa to aj s vierou. Tak nejako si pristrihneme, upravíme vieru pre seba. Ale my to máme robiť opačne! Máme sa rozvinúť, aby sme sa stotožnili stým, čo veríme. Toto nám neustále pripomína znak FOS-ZOE: Ži tak ako veríš! Ver tak, aby tvoj život mal zmysel. Aby si vedel načo ráno vstávaš. Aby si každé ráno prijímal nasledujúci deň. Aj vtedy, keď je ťažko! Aj vtedy, keď sa niečoho obávaš! Pozrite na Ježiša v Olivovej záhrade: Aj On prežíval strach! Boží Syn prežíval strach! V živote človeka je strach. Ale dá sa to zmeniť! Nie vlastnými silami! Kto hovorí, že sa nebojí je blbec alebo klamár. V živote každého z nás je strach! Pozrite, čo robí Ježiš: Prichádza k svojmu Otcovi plný strachu a hovorí: „Ja nechcem trpieť!“. Lebo žiaden človek nechce trpieť. Nejde o to, aby sme trpeli pre samotné utrpenie. Ježiš hovorí: “Ale nie moja, ale Tvoja vôľa nech sa stane.“. Vtedy je blízko Otca. Má silu, aby prekonal svoj strach – nie ľudskou silou, ale Božou. Možno tiež máš strach vo svojom živote: pred budúcnosťou, pred samotou, že sa niečo nevydarí, že niečo stratíš, že nebude niečo tak, ako by si to chcel. Ale keď počuješ Pánov hlas, počuješ hlas, ktorý ti hovorí: NEBOJ SA! Neboj sa žiť! Život, to nie je trest, život je dar od Boha. Máš iba jeden život! To nie je počítačová hra: keď získaš nejaké body dostávaš bonus. Dobre využi svoj život! Ži bez strachu. Boh prichádza k tvojmu strachu a je tam spolu s tebou. Práve preto sa môžeš nebáť! Ale keď sa ocitneme sami, keď sa uzatvoríme pred tým hlasom, strach nás z vnútra úplne zničí. Budeme vo svojom živote chodiť smutní. Asi pred pol rokom som čítal článok svetovej zdravotníckej organizácie, v ktorom sa predpovedá , že po roku 2020 najčastejšou príčinou smrti vo svete bude depresia. Čiže, možno povedať, nechuť žiť. Smútok, sklamanie nad životom. Je na to liek? Lekári, psychológovia hovoria áno. Treba si kúpiť tabletky. Keď ich budeš pravidelne užívať, nebudeš mať problémy s depresiou. Ale ja navrhujem úplne iné riešenie: začni počúvať Pánov hlas! Vstupuj do spoločenstva s Ním! Potom sa otvoríš životu, druhému človeku. To ti dovolí prežívať šťastie vo svojom živote. Nič za to nemusíš platiť! Dostaneš zadarmo oveľa účinnejší liek. Lebo bude liečiť nie iba tvoje myslenie, ale celý tvoj život: tvoje telo, tvoju psychiku, tvoju duchovnosť, tvoje vzťahy s druhým človekom. Všetko bude iné! Dá sa povedať, že bude to to o čom snívaš! Snívaš predsa o tom, aby si bol šťastný! Aby tvoj život mal zmysel, aby prinášal dobré ovocie, aby si bol milovaný, aby si miloval. Toto dostaneš od Boha zadarmo. Proste musíš iba chcieť! To je ovocie počúvania Pána v Cirkvi! Niet toho hlasu mimo spoločenstva. Kňazi to nie sú nejakí šéfovia, biskupi a pápež tiež! To sú tí, ktorí s láskou hovoria to, čo počuli od Boha! Niekedy, podobne, ako rodičia, musia občas napomenúť. My sme niekedy ako malé zaťaté deti hovoríme: Urobíme to, ale po svojom, ako my chceme. A tak, ako rodičia, tak isto biskupi aj pápež len zalamujú rukami a hovoria: „Toľkokrát sme hovorili, že toto nie je dobré riešenie. No jasné, urobíš si to po svojom. Ale prečo máš trpieť! Prečo máš byť nešťastný. To čo my ti ponúkame, nie je len výsledok našich myšlienok, nápadov, ale to, čo Boh ti hovorí.“. Jasné, v každom čase treba hovoriť nanovo, lebo mladí ľudia rozmýšľajú ináč, ako ich rodičia. Počúvajú inú hudbu, aj mobily majú iné. Trochu sa líšime. Ale každému z nás ten hlas Pána prihovára.
Potrebujeme mať také spoločenstvo, aké je dnes tu. Lebo, keď sa na vás pozerám vidím Cirkev. Iba niekoľko kňazov je tu, ale väčšina sú laici. Tak je to v Cirkvi. Tých kňazov až tak veľa nepotrebujeme, lebo to je spoločenstvo, v ktorom sa nachádzame rôzneho veku, rôznych životných situácií, deti, mládež, dospelí, manželia, celé rodiny, kňazi, posvätené osoby. Všetci tvoríme Cirkev.Keď tu takto sme, vidíme, že najdôležitejším prvkom tejto Cirkvi nie sú naše nápady, ale sám Boh! To On nás tu zhromaždil. Prešli ste cez hory, aby ste sa tu dostali, minuli hranice, ktoré nie je vidieť, možno sa zmenili dopravné značky, máte lepšie cesty, ako my tu. Ale toto nám nevadí. Vidíme Cirkev a počujeme Pánov hlas v Cirkvi. Preto je to heslo roka, lebo sa nás dotýka dvojako: čím pre mňa je Pánov hlas a čím je pre mňa Cirkev. Ak Pánov hlas pre teba je hlasom milujúceho Otca, ktorý chce tvoje dobro a Cirkev je spoločenstvo s Otcom a bratmi, tak vtedy všetko je v poriadku. A toto som vám chcel dnes povedať! Preto vám ďakujem, že sme sa mohli spoločne stretnúť a zamyslieť nad tým, čo znamená počúvať Pána v Cirkvi.

Po týchto hlbokých slovách sa účastníci odobrali na prehliadku Centra na Kopiej Gorke.Bol to čas a príležitosť spoznať centrum a miesto, kde žil a pôsobil František Blachnicki.

Prehliadka centra HSŽ na Kopiej Gorke sa začína pri BIELEJ SOCHE PANNY MÁRIE. Tam môžeme prejaviť úctu k Nepoškvrnenej Panne Márii, Matke Cirkvi. Pri jej nohách sa nachádza prameň s gréckym nápisom ZOE (život). Žriedlo, z ktorého voda tečie nepretržite, je znakom sebadarovania. Prvý nový človek je Ježiš Kristus. On je zdrojom nášho nového života, a to skrze Ducha Svätého. Tieto pravdy nám pripomínajú citáty zo Svätého Písma, ktoré sú napísané na lavici okolo prameňa. Toto čisté miesto a žriedlo života je pre Hnutie Svetlo-Život veľmi dôležité. Na tomto mieste na sviatok Panny Márie, Matky Cirkvi – na Turíčny pondelok 11. júna 1973 – kardinál Karol Wojtyla zveril Panne Márii celé dielo oáz. Tento deň a oddanie Hnutia Panne Márii je zakladajúcim aktom diela Oázy.
Na prednej strane CENTRÁLNEHO DOMU, v ktorom sa nachádza sekretariát Hnutia, vidíme na farebnom skle nápis zložený z dvoch gréckych slov: FOS (svetlo) a ZOE (život). Táto farebná vitráž sa nachádza v zadnej časti kaplnky Krista Služobníka, ktorá je duchovným srdcom hnutia. Na spodnom poschodí je izba otca Franciszka Blachnického, obývacia izba a generálny sekretariát Oázy. Miestnosť Božieho služobníka Franciszka Blachnického obsahuje cenné suveníry: fotografi e, každodenné predmety, nábytok. Zvlášť cenné sú fotografie rodičov Franciszka Blachnického Jozefa a Márie Miller-Blachnických a 19-ročného Franciszka v pruhovaných šatách ako väzňa číslo 1201 v koncentračnom tábore v Osvienčime. Tam je tiež „prorocká“ fotografia z roku 1984 z audiencie u pápeža Jána Pavla II. Na nej sú zobrazení otec Franciszek Blachnicki – zakladateľ hnutia – a jeho dvaja nástupcovia: kňaz Wojciech Danielski (národný moderátor v rokoch 1982 – 1985) a kňaz Henryk Bolczyk (národný moderátor od roku 1986). Miestnosť je veľmi skromná, no s pracovným stolom, za ktorým pracoval otec Franciszek, veľmi pôsobivá. Vedľa izby otca Franciszka je obývacia miestnosť tradične známa ako zelená izba. V tejto miestnosti sú veľmi cenné suveníry: socha Panny Márie z prvej kaplnky a kronika.
KAPLNKA KRISTA SLUŽOBNÍKA na druhom poschodí budovy bola dokončená v roku 1976. Navrhol ju Wieslaw Daroch podľa myšlienky Franciszka Blachnického. Dňa 6. júna 1976 na slávnosť Zoslania Ducha Svätého bola kaplnka požehnaná arcibiskupom v Krakowe kardinálom Karolom Wojtylom. Kaplnka bola navrhnutá tak, aby pripomínala všetky dôležité myšlienky. Atmosféra tohto miesta prináša celý rad myšlienok duchovnosti Krista Služobníka (Christos Diakonos). Na schodoch do kaplnky sa objavuje úryvok z Listu svätého Pavla Filipanom (2, 5 – 11). K oltáru nás po ľavej strane vedú tri obrazy. Každý z nich sa dotýka služby. Prvý obraz ukazuje pokúšanie Ježiša na púšti. Satan je zobrazený ako tieň na piesku obklopený červenou žiarou. Druhý obraz predstavuje dialóg Ježiša s matkou Zebedejových synov. Tretí obraz ukazuje Ježiša pri Poslednej večeri, ako učeníkom umýva nohy. Druhý a tretí obraz ukazujú, v akom duchu a komu je potrebné slúžiť. Takto pripravení prichádzame k oltáru, za ktorým stojí postava Krista na pozadí farebného skla. Obraz nám predstavuje Krista v okamihu jeho krstu v Jordáne. Krstom začína Ježiš svoje verejné pôsobenie. Prišiel, aby plnil Boží plán spásy. Na tomto obraze je znázornený Kristus v geste darovania sa Otcovi – jeho zdvihnuté ruky sú vložené do rúk Otca. Otec odpovedá na oddanosť Syna – jeho ruky objímajú ramená a hlavu Syna. Nad hlavou Krista je holubica letiaca nahor – Ježiš bol pomazaný Duchom Svätým, aby splnil dielo, ktoré mu Otec zveril. Posolstvo tejto scény Kristovho krstu je súhrnom formácie HSŽ. Cieľom hnutia je viesť ľudí ku kresťanskej zrelosti. Zrelý kresťan žije v súlade s Božou vôľou. Uznáva ju, počúva Božie slovo, modlí sa. Silu plniť Božiu vôľu čerpá zo sviatostí, najmä z Eucharistie. Pre slovo Božie je určený nápis FOS – svetlo a na druhej strane pri bohostánku je nápis ZOE – život. Eucharistický Ježiš je chlieb života. Prijímajúc ho v Eucharistii spĺňame požiadavky na živú vieru a vytrvalosť v spoločenstve. Strieborné trojuholníky, medzi ktorými je umiestnený bohostánok, nám symbolizujú závesy stanu. Počas cesty vyvoleného národa z otroctva do zasľúbenej zeme dal Mojžiš postaviť v púšti stan, kde sa stretol s Bohom, v ktorom s ním hovoril tvárou v tvár. Prax každodennej osobnej modlitby sa nazýva stánok stretnutia, čo zdôrazňuje podstatu modlitby ako stretnutie so živým Bohom. Dvere na bohostánku sú pokryté malými krúžkami tvoriacimi veľký kruh. Tento symbol možno čítať rôznymi spôsobmi: ako znak chleba, ktorý sa skladá z mnohých zŕn (po otvorení bohostánku sa objavuje znak zlomeného chleba); ako znak spoločenstva, ku ktorému sa pripája veľa ľudí; ako charakter Cirkvi – Kristovho mystického tela, ktoré sa skladá z mnohých členov; ako znamenie Cirkvi, ktorá je spoločenstvom. Pred svätostánkom je lampa s olivovým olejom a ustavičným plameňom, ktorý symbolizuje živú vieru ako spojenie s Bohom. Udržiavanie ohňa vyžaduje určitú starostlivosť, ale aj úsilie udržiavať a rozvíjať živú vieru v srdci človeka. To vyžaduje jeho spoluprácu s Božou milosťou, čo však nie je možné bez tvrdej práce a obetí. Chráni nás Panna Mária, Matka Cirkvi, ako sprievodkyňa na ceste viery. To je dôvod, prečo bola jej socha umiestnená pri stene v strede kaplnky. Ona, služobnica Pána, na kolenách a so zloženými rukami patrí medzi blahoslavených, ktorí uverili. Keď opúšťame kaplnku, pozrieme sa na vitráže okien na zadnej stene. Vidíme znak Svetlo-Život v podobe kríža a uprostred písmeno „omega“, čo symbolizuje Ducha Svätého. To pobáda žiť jednotu a harmóniu medzi svetlom a životom v každodennom živote. Otec Blachnicki uvádza tieto zdroje svetla: svedomie, rozum, Božie slovo, Ježiša Krista a Cirkev.
Z kaplnky sa vychádza do drevenej budovy, ktorá sa nazýva STÁNOK SVETLA. Táto budova pokrytá šindľom je postavená na základnom kameni, ktorý pochádza z koryta rieky Dunajec. Bol postavený v roku 1973 ako miesto stretnutia pre modlitby, konferencie, letné večery. Konečnú podobu stánku dal umelec Wieslaw Daroch. Táto budova sa svojím vzhľadom – ôsmimi veľkými oknami a tromi dverami s fixnou vitrážou z farebného skla – pripomína Nový Jeruzalem, ktorý je popísaný v knihe Zjavenia svätého Jána (21, 9 – 12). Veľká lampa z farebného skla vážiaca až 400 kg uprostred stropu pripomína slová z Apokalypsy. Môžeme v nej vidieť znak nového človeka, zrelého kresťana. Okolo veľkého svetla je umiestnených dvanásť malých svetiel. Podobajú sa na ohnivé jazyky, v ktorých podobe zostúpil Duch Svätý na apoštolov vo večeradle. Stánok sa rozsvieti každý rok na sviatok Turíc, keď sa zhromažďujú zodpovední k spoločnej modlitbe, aby prosili o milosti, dary Ducha Svätého na letné duchovné cvičenia. V tento sviatok sa odovzdávajú aj sviece, aby symbolizovali svetlo viery. To je znak dávania seba samého, prinesenia žertvy pre službu ostatným, aby tento život slúžil vzniku nového života. Hnutie má zásadu: „Život zo Života.“ Len ten, kto žije život so živým a osobným Bohom, môže ako nový človek pomôcť druhým. Svieca je vonkajším znamením jednoty v rámci hnutia. Sviece sú požehnané každý rok 2. februára na sviatok Obetovania Pána, ktorý je v HSŽ oslavovaný ako Deň svetla. Citát: „Svetlo ako zjavenie pohanom a sláva ľudu tvojho izraelského“ nám hovorí o Kristovi. Pod stropom v stánku svetla sú ďalšie biblické citáty. Takéto nasýtenie Božím slovom uľahčuje otvorenie sa na Božie milosti.
Ďalšie kroky zo Stánku svetla vedú až na VRCHOL KOPIEJ GORKY. Kríž, ktorý dnes stojí na vrchole, bol postavený v roku 1984 po smrti kňaza Jerzyho Popieluszka. Umiestnili ho na rovnakom mieste, kde sa postavil kríž členmi občianskeho hnutia Solidarity.
Od kríža ideme doľava dole po schodoch vedúcich na miesto, ktoré sa nazýva VEČERADLO BL. JÁNA PAVLA II. Na tomto mieste je možnosť slávenia liturgie. Toto večeradlo v podobe amfiteátra je spojené s pápežom Jánom Pavlom II., ktorý vyzval postaviť sa proti všetkému, čo uráža ľudskú dôstojnosť a ponižuje zvyčaje zdravej spoločnosti. Blachnicki ako reakciu na tento pápežský apel založil Kruciátu (krížovú výpravu) oslobodenia človeka (KOČ). Cieľom KOČ je zachrániť človeka a národ z otroctva a rôznych hrozieb. Skutočné oslobodenie človeka môže prísť len mocou Kristovho Ducha. Kruciáta vidí vo svojej činnosti pokračovanie misie Ježiša Krista – priviesť ľudí k slobode Božích detí. To je práca pre KOČ. KOČ sa stala darom HSŽ pre Svätého Otca počas jeho prvej apoštolskej púte do Poľska. Keď vyšlo najavo, že Svätý Otec navštívi rodnú krajinu, boli urobené prípravy na prípadnú návštevu Centra HSŽ a KOČ. Preto bol na svahu kopca Kopiej Gorky postavený amfiteáter, ktorý pojme 3000 ľudí. No od pápežskej návštevy sa upustilo, a preto šlo pešo do Nowego Targu 8. júna 1979 viac ako 2000 ľudí, aby sa so Svätým Otcom stretli aspoň tam. Vo večeradle Jána Pavla II. je postavené drevené pódium s kovovým rámom, na ktorom je umiestnený oltár. Pripomína nám loď. Na jej plachte je erb KOČ: kríž s písmenami „M“ ako Panna Mária a „m“ ako ja (moje meno) alebo my. Teda my, účastníci Oázy a členovia KOČ, spolu s Máriou stojíme pod Kristovým krížom, zápasíme o spásu zotročených ľudí a šírime novú kultúru. Na zdôraznenie posvätného charakteru je večeradlo obklopené KRÍŽOVOU CESTOU, ktorá je ukončená 14. zastavením (Vzkriesenie) nachádzajúcim sa v smere k centrálnemu domčeku. Medzi posledným zastavením Krížovej cesty a domčekom stojí zvonica na pamiatku Veľkého Jubilea 2000 a prenesenia telesných zostatkov otca Franciszka do Krościenka.
Potom sa vydáme k domčeku, v ktorom teraz sídli PRVÁ STANICA KOČ. Úlohou tejto stanice je aj vytvorenie zástupu členov krížovej výpravy a šírenie myšlienok KOČ prostredníctvom rôznych podujatí. Stanica vydáva časopis Eleuteria a organizuje rôzne kurzy, školenia a duchovné obnovy pre tých, ktorí chcú slúžiť v diakonii oslobodenia. Tu si môžeme vyhľadať informácie, objasniť pochybnosti, požiadať o pomoc a radu. Kniha skutkov oslobodenia, do ktorej vložil svoje požehnanie Svätý Otec 7. júna 1979 v Osvienčime po opustení cely smrti sv. Maximiliána Kolbeho, bola darom HSŽ pre Svätého Otca – darom, ktorý trvá a rastie. V dome je ešte DIAKONIA SLOVA a DIAKONIA MASMÉDIÍ, kde môžeme získať suveníry, nové publikácie, formačné príručky a audio- a videoinformačné materiály HSŽ a KOČ.

Po obede z vlastných zásob približne o 13.45 vo Večeradle bl. Jána Pavla II.sa uskutočnila spoločná krížová cesta, na ktorej odznelo niekoľko svedectiev. Krížová cesta bola pripravená spoločenstvom KOČ z Bardejova vo Večeradle bl. Jána Pavla II a bola obetovaná za dôstojnosť človeka. Pobožnosť viedol o. Martin Goč, člen HSŽ a KOČ, farár z Brezovičky.

Vrcholom stretnutia a púte bola slávená svätá omša, ktorej hlavným celebrantom a kazateľom bol otec Piotr Lasota SAC,predstavený Domu palllotínov v Michalovciach a národný moderátor Domácej Cirkvi na Slovensku. Liturgickú službu mali na starosti oázisti zo Smižian. Prítomný spolukoncelebrant okrem už spomenutých kňazov na sv omši bol aj otec dekan z Rožňavy Rastislav Polák a poľský misionár z Ukrajiny o. Pawel Rossa. Na tejto svätej omši niekoľko účastníkov púte odovzdalo ako výraz osobnej obety deklaráciu vstupu do Kruciáty oslobodenia človeka.
Otec Jozef Heske, moderátor Diakonie oslobodenia HSŽ na záver prečítal LIST JEDNOTY, ktorý účastníci púte zasielajú Svätému Otcovi a otcom biskupom na Slovensku. Nakoniec sa prítomní pod vedením kňazov odobrali k hrobu otca Blachnického, kde sa spoločne pomodlili modlitbu za jeho blahorečenie:

Bože Otče všemohúci! Ďakujeme ti za Božieho služobníka otca Franciszka, ktorého si nezvyčajným spôsobom obdaril milosťou dôslednej viery natoľko, že svoj život úplne odovzdal tvojej službe. Ďakujeme ti, že si mu dovolil horlivo milovať Cirkev a pochopiť, že podstatou jej života a plodnosti je snúbenecké oddanie sa Kristovi z lásky podľa vzoru Nepoškvrnenej Matky Cirkvi. Ďakujeme ti aj za to, že si vďaka nemu vzbudil Hnutie Svetlo-Život, ktoré túži vychovávať svojich členov k vlastneniu seba v darovaní seba, a tak prispievať k vzrastu živých spoločenstiev Cirkvi. Buď zvelebený, Bože, v Božom služobníkovi otcovi Franciszkovi, v jeho živote i diele. Osláv svoje meno a na jeho príhovor udeľ nám milosť, o ktorú ťa pokorne prosíme.
Amen!

Na záver celého stretnutia účastníci zaspievali za hudobného doprovodu formácie My Way Hymnu Kruciáty Srdce veľké nám daj.

Niekoľko svedectiev z tejto púte:
- Do Kroscienka chodím ako člen Kruciáty oslobodenia človeka pravidelne. Aj dnes, napriek tomu, že som nemocný som došiel, lebo ma tu veľmi ťahá (Peter,Orlov)
- V Kroscienku som prvykrát. O tomto stretnutí som sa dozvedela od dcéry. Tešila som sa, že navšívim hrob zakladateľa oázy. Najviac ma upútala poučná katechéza otca Macieja. Bola poučná svojími myšlienkami pre každého človeka. (Mária, Smižany)
- V kroscienku som už tretikrát. Z dnešného stretnutia si odnášam veľmi silné dojmy. (Jozef, Poráč)
- Na tejto púti som prvykrát a zatiaľ to môžem charakterizovať veľmi, ale veľmi pozitívne.Odnášam si odtiaľ obrovské duchovné hodnoty.Najviac ma oslovili svedectvá krížovej cesty. (Ondrej, Smižany)
- Ako členka Kruciáty som tu už tretikrát. Najviac ma oslovila živá poučná prednáška otca Macieja, z ktorej si odnášam veľa do života (Daniela, Lipany)
- Na púti som už druhykrát.Dnešné dojmy z púte sú veľmi dobré. Bohatý duchovný program je umocnený krásnym počasím. Ako bolo povedané stretávame sa tu ako spoločenstv, jeden za druhého sa modlíme a tak sa navzájom povzbudíme do ďalších bojov.Veľmi silné dojmy na mňa zanechali svedectvá krížovej cesty. (Štefan, Rožňava)
- Na tejto púti som prvykrát a je to pre mňa obohatenie. Predtým som bola v Medjugorí, čo bola jedna veľká milosť a toto tu je obrovská, ďalšia milosť a príležitosť na to, aby som sa Pánu Bohu poďakovala. Je tu nádherne, ľudia sú tu úžasní a príroda fantastická. Pán Boh zaplať za tú obrovskú krásu! (Vlasta, Bardejov)

Celú tretiu púť KOČ a HSŽ vníma hlavný organizátor o. Jozef Heske takto:
"Ja som z každého takého veľkého stretnutia veľmi povzbudený. Prežívam a vnímam to tak, že je to predovšetkým čas na prežívanie spoločenstva s Bohom, ale aj zo spoločenstva s bratmi a sestrami. To prežívam, ako veľký dar a charizmu spoločenstva. Preto som veľmi povzbudený - či je nás desať, alebo sto, dvesto, jednoducho je to spoločenstvo a to je veľká vec. Chýbajú tu však ľudia zo západného Slovenska, Oravy, Žiliny a tých končín z okolia Bystrice. Je jasné, že je to ďaleko. Vnímam však, že je tu ešte stále málo oázistov. Verím, že na budúci rok to bude ešte lepšie!"

Ďalšie fotografie sú vo fotogalérii.




Mediahost.sk - webhosting, registrácia domén, webdesign