100. výročie zjavení vo Fatime Posolstvo Panny Márie,
Kráľovnej Pokoja:

2. novembra 2017

Dnes je štvrtok 23. november 2017 , meniny má Klement , zajtra bude mať meniny Emília. Blahoželáme!

LITURGICKÝ KALENDÁR:
Liturgické čítania na dnes

Počas prezerania našich stránok počúvajte:


Rádio Mária Slovensko

8. púť KOČ do Medžugoria

Kruciáta oslobodenia človeka - Levoča zorganizovala v dňoch 11. - 19. júla 2015 už 8. ročník púte Kruciáty oslobodenia človeka do Medžugoria.

Prajem vám požehnaný deň milí spolupútnici z Medžugoria
Sme radi, že sme boli súčasťou spoločenstva 8.púte Kruciáty oslobodenia človeka k našej Nebeskej Matke v Medžugorí. Ako poďakovanie aj spomienku Vám zasielam priebeh nášho spoločného putovania tak, ako som to videl z môjho pohľadu:

spolupútnik
Jozef Sendrej, Teplička

8.púť Kruciáty oslobodenia človeka do Medžugoria

V dňoch 11. až 19.júla 2015 sa uskutočnila 8.púť Kruciáty oslobodenia človeka(KOČ) do Medžugoria. Začala sa stretnutím v kláštore minoritov v Levoči, kde bola o 16. hod., vyložená Eucharistia a slávená sv. omša, ktorú celebroval páter Roman. V homílii zdôraznil význam púte, a odporučil na nej niečo obetovať. Po sv. omši sme sa krátko pred 17.30 hod., vydali autobusom prepravnej spoločnosti V-TRANS z Oravy, Zuberca, cez Maďarsko a Chorvátsko, z jedného mariánskeho pútnického miesta Levoče na druhé do Medžugoria. Zloženie 51 pútnikov bolo rozmanité, od Lendaku po Lipany a Spiš. V autobuse nás privítala p. sprievodkyňa Gitka, ktorá zdôraznila, že do Medžugoria sa nechodí len tak, ale na pozvanie Panny Márie, ktorá má s každým svoj plán. Organizačné zabezpečenie púte mali na starosti manželia Gitka a Marián. Našim duchovným sprievodcom bol páter Roman, ktorý nám dal požehnanie na šťastnú cestu. Na púti sme sa, keď boli vhodné podmienky a vhodný čas, modlili modlitby radostného, bolestného, slávnostného sv. ruženca, i ruženca svetla, Korunku Božieho milosrdenstva, či iné modlitby. Večer sme si zaspievali ,,večernú pieseň“, a modlili sa večerné chvály, ráno sme začínali ,,rannou piesňou“, a pokračovali rannými chválami. Niektorí sme tieto ,,chvály“ len počuli, resp., modlili sa napr., s rádiom Lumen, ale ak sa ich človek modlí v spoločenstve, tak ich hlbšie vníma. Medzi modlitbami v celom priebehu púte sme spievali prevažne mariánske piesne. Tu by som chcel zdôrazniť, že našim takým aktívnym pútnikom pri presunoch na sv. omše, prednášky atď., ktorý kráčal väčšinou na čele skupiny pútnikov s krížikom, ochotným pomocníkom pri liturgických úkonoch či spevákom so zvučným hlasom bol Janko z Lendaku. Cestou sme mohli vnímať okolitú prírodu, hlavne v turistickej krajine Chorvátsku, ktorému patria dve tretiny pobrežia Jadranského mora, ktorého územím sme prechádzali a kde sme videli kamenisté pobrežie, nekonečne skalnaté kopce, v ktorých dominuje kamenistá príroda s kríkmi a stromami nízkeho vzrastu. I v tejto nie veľmi ,,hostinnej“ prírode sa vynímali na kopcoch malé dedinky s domčekmi s červenými strechami i typickými ,,Jadranskými kostolíkmi“. Túto prírodu pretínali len elektrické stožiare, či veterné mlyny.

Druhý deň v nedeľu 12. júla, pred vjazdom na Makársku riviéru, sme krátko pred 11 hod., mali sv. omšu vo Vepriciach – chorvátskych Lurdoch, známom pútnickom mieste. Na začiatku sv. omše páter Roman zdôraznil maše poslanie v ,,Božom pláne“ vyprosiť si milosti pre naše rodiny, málo veriacich, či neveriacich. V homílii zdôraznil, že aj do Lúrd sa putuje prosiť za zdravie, ale u Pána je na prvom mieste duševné zdravie. Keďže sme sa nachádzali blízko Jadranského mora, máme možnosť osvieženia aj tela. Páter ešte dodal, že sú medzi nami ľudia aj z KOČ, ale nielen oni, aj každý z nás môžeme mať nejaký kríž, závislosť, svoj hriech, ktorý sme doniesli, aby sme ho v Medžugorí nechali. Po sv. omši sme si prezreli mariánske miesto Veprice a tesne poobede sme ,,nabrali kurz“ Zaostróg, menšie prímorské letovisko na Makarskej riviére. Jeho prednosťou sú nádherné prírodné pláže z drobných okruhliakov. Návštevníkov nadchnú aj strmé borovicové skalnaté svahy pohoria Bijakovo s dominantou hory Ostróg (pevnosť), podľa ktorej je pomenované malé mestečko. Najznámejšou, možno aj najkrajšou pamiatkou Zaostrógu i celej Makárskej riviéry je františkánsky kláštor zo 14. storočia, s kostolom, ktorý je zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. Po ubytovaní v tichom a pokojnom prostredí kláštora už nasledovalo príjemné osvieženie v priezračnom Jadranskom mori, asi 25 m od kláštora. Po večeri páter Roman zablahoželal manželom Margite a Jozefovi ku krásnemu 40. výročiu manželstva, ktoré práve oslavovali. Večer v príjemnom prostredí kláštornej záhrady sme zaspievali ,,večernú pieseň“ a modlili sa večerné chvály. Po zotmení bola možnosť prechádzky po pláži okolo Jadranu.

Na ďalší deň v pondelok ráno 13. júla sme po ,,rannej piesni“ a ranných chválach slávili sv. omšu v kláštore. Páter Roman zdôraznil, že je vrcholom dňa. V homílii sa venoval sviatosti manželstva, a vzťahom, najmä medzi manželmi a nastavajúcimi svokrovcami. Ďalej spomenul stratu blízkeho človeka, manžela, či dieťaťa, ktoré musia byť ťažké, ale keďže sme veriaci ľudia, mali by sme sa s tým vedieť vyrovnať a veriť, že sa so zosnulými stretneme. Po sv. omši nasledovalo osvieženie v mori. Po obede páter blahoželal oslávenkyniam Margitám aj k narodeninovej oslave. Následne sme sa pomodlili Korunku Božieho milosrdenstva a znovu nasledovalo príjemné priezračné more. Po večeri sme zaspievali večernú pieseň a modlili sa večerné chvály a aj mohli sme si prezrieť v kláštore múzeum, etnologickú zbierku nábytku, kuchynského náčinia, obrazov, sôch, liturgických odevov, folklórnych krojov atď. Neskôr v kláštornej záhrade mal páter Roman prednášku o KOČ. Kruciátu založil kňaz F. Blachnický, ktorý videl v mnohých rodinách šarapatiť alkohol. Dodržuje sa tu pôst zriekania sa alkoholu, alebo dobrovoľne sa zriekanie alkoholu za niekoho z rodiny, priateľa, známeho. Platia tu tri zásady – kupovať, núkať a konzumovať alkohol. Niektoré z aktivít KOČ – vystúpenie v RTVS, návšteva škôl, väzníc. Okrem 1. stanice kruciáty v Levoči, sú ďalšie spoločenstva kruciát v Lipanoch, Lendaku, Prešove atď. Páter Roman ešte spomenul, že pôsobil aj ako väzenský duchovný a že 50% väzňov je tam pre alkohol. Ideou kruciáty je neodsudzovať alkoholikov, lebo mnohí sú dobrí majstri od murárov po VŠ, právnikov, ale im pomôcť. Terapiou sú tvrdá práca a modlitba, Ora et labora. Potom nám Ľubo z domu sv. Františka porozprával o svojej závislosti a strastiplnom živote, ale aj obrátení. Postupne prijal sviatosti a teraz je šťastný. Ďakoval pátrovi Romanovi a ďalším ľuďom, ktorí mu pomohli a pomáhajú. Teraz na púti ochotne asistoval a miništroval v kláštoroch v Zaostrógu i v Levoči.

V utorok ráno 14. Júla po sv. omši sme sa po rannej piesni aj chválach zbalili a išli na sv. omšu do kláštorného kostola. V homílii páter skonštatoval, že tu končí rekreačná časť a čaká nás viac duchovného prežitia púte a pokračoval, že keď ideme niekde na pútnické miesto tak hľadáme zázraky, ale tie nám nedávajú vieru, lebo viera je dar. Máme sa modliť a postiť, lebo tým môžeme odvrátiť aj vojny, hovorí Panna Mária, lebo diabol sa bojí ľudí, ktorí sa v stredu a piatok postia. Pôst je odriekanie, cvičenie vôle, aby sme odolávali pokušeniu. Páter Roman sa zaoberal aj nemanželským spolužitím a zdôraznil, že prikázania nevymyslel človek, cirkev, ale Boh a sú to Božie prikázania a On niežeby nechcel nám dopriať zážitok, ale vie že nám to uškodí a nato nás naváda diabol. Väčšinou nás v živote čakajú dve cesty, pohodlná, bez ťažkosti a ťažšia, tŕnistá, ktorá často vedie do nebeského kráľovstva. Po sv. omši sme mali možnosť poslednýkrát sa osviežiť v mori. Popoludní sme sa ,,rozlúčili“ s františkánskym kláštorom i so Zaostrógom a smerovali do Hercegoviny, na konečné miesto našej púte do Medžugoria. Z kedysi malebnej pokojnej dediny, v ktorej sa ťažko žilo a živilo do 80. rokov minulého storočia prevažne pestovaním tabaku a hrozna, je dnes mestečko s 5000 obyvateľmi, veľký ruch, množstvo obchodov, reštaurácii, hotelov a stánkov so suvenírmi na každom kroku. Nachádza sa medzi dvoma kopcami, horami, Križevac a Podbrdo a odtiaľ má aj názov Medžugorie. V tejto chorvátskej katolíckej dedine sa 24. júna na sviatok Jána Krstiteľa zjavila šiestim deťom, Gospa(po chorvátsky Panna Mária). Zjavenia trvajú dodnes, čo nie je nikde na svete. Keď sme došli k miestu ubytovania, penziónu Adena, vítali nás pozdravom Dobro došli – Srdečne Vás vítame. P. sprievodkyňa Gitka nás, hlavne tých čo tu prišli prvýkrát, zoznámila s Medžugorím, jeho históriou, zjaveniami a neskôr aj s okolím kostola atď. Po ubytovaní sme boli oboznámení fungovaním, programom a aktivitami púte, ktoré boli denne vyvesené na nástenke a po raňajkách i obedoch nám ich vedúci púte(p. sprievodkyňa, manželia Gitka a Marián), upresňovali. Predvečerom sme sa presunuli ku kostolu, kde býva večerný duchovný program. Okolie kostola sa postupne upravuje, nakoľko si to vyžaduje zvyšujúci sa počet pútnikov. Najväčšou úpravou bola asi stavba vonkajšieho oltára za kostolom s viac ako 5000 miestami na sedenie. Farnosť Medžugorie je zasvätená sv. Jakubovi, patrónovi pútnikov, ktorú spravujú rehoľníci – františkáni. V Medžugorí večerný program začína o 18. hod. modlitbami 2 sv. ružencov(radostného, bolestného, alebo svetla), o 18.40 hod. sa preruší, lebo sa zjavuje Panna Mária, modlitba sa dokončí a spievajú sa Loretánske litánie. O 19.hod. sa slávi sv. omša, po nej sa modlí Medžugorský ruženec(7xOtče náš,7x Zdravas, 7xSláva Otcu). Potom sa požehnávajú náboženské predmety, v utorok, štvrtok a sobotu je eucharistická adorácia a v piatok poklona krížu. Je dojímavé modliť sa ruženec spolu s veriacimi mnohých národov, rás, vo viacerých jazykoch naraz. Keď nastáva zjavenie, kľakne sa, zazvoní, človek cíti duchovné vzrušenie a v myšlienkach sa utieka k Panne Márii. Sv. omša začína krásnou Medžugorskou hymnou Prišli sme tu Matka drahá..., pri ktorej má človek zimomriavky na tele. Večer sv. omšu, ktorú spolu celebrujú desiatky kňazov, začal kňaz františkánskym pozdravom Pokoj a dobro i privítal nás vo svätyni, v ktorej nás P. Mária pozýva k sebe a hovorí, ako na svadbe v Káne: ,,Urobte, ako Vám povie“, v hluku tohto sveta a svojho života. V homílii spomenul pápeža Františka, ktorý na nedávnej ceste v Latinskej Amerike povedal na adresu bohatých štátov, aby prijali taký ekonomický model, ktorý zabezpečí dnešné rodiny. Dnes západné štáty podporujú tkz. kultúru smrti, zvlášť chudobné krajiny na to doplácajú najviac. Nepodporujú plodenie detí. Mala by sa prejaviť úcta k životu, ľudskej dôstojnosti, lebo život je veľké tajomstvo, pred ktorým by sme si mali pokľaknúť a podporovať už v matkinom tele. V závere ešte dodal: ,,Beda Ti západný svet, že si zabudol v dnešnej konzumnej dobe ctiť si život a nevšímaš si plač ľudí.“. Máme prosiť P. Máriu, aby sme činili, čo nám Pán povie a vážili si život, pravdu, dobro.

Ďalší deň v stredu 15. júla bol pôstny, o chlebe a vode, pre tých ktorí chceli postiť a zdravie im to dovoľovalo. Zrána sme vystúpili s ružencom v rukách strmým skalnatým chodníkom, na miesto zjavenia Podbrdo. Lemujú ho bronzové tabule(reliéfy), s výjavmi z ružencových tajomstiev, ktoré vedú až k soche P. Márie, ktorá sa teší veľkej úcte. Najprv sme sa modlili radostný ruženec. Pri jednotlivých tajomstvách vyslovil páter zamyslenia(skr.):

  • Pokora P. Márie prijať Boží plán
  • Návšteva sv. Alžbety, služba, sme povolaný slúžiť
  • Ježiš sa narodil v chudobe ako aj sv. František, zachovať si ducha chudoby
  • Odovzdať dar viery
  • Vybrať si priority v živote, podporiť dieťa, keď si vyberie, zasvätený život, kňazstvo
Pokračovali sme bolestným ružencom:
  • Cítiť s Ježišom, že z lásky k nám prijal kríž
  • Keď sa pýtali sv. Jána Pavla II na film Umučenie Krista, odpovedal: ,,Áno tak to bolo“
  • Tŕňová koruna spôsobovala najväčšiu bolesť, ale Ježiš sa obetoval za náš hriech
  • Keď máš ťažkosť a zistíš, že iný má ešte väčší, tak to ľahšie znášaš, máme si pomáhať
  • Najviac trpia nie pracujúci, ale Tí, čo trpia, ako Ježiš, keď trpel nevinný za nás
Je veľmi pôsobivé uprostred hôr počas stíšenia, len za zvukov cikád modliť sa a rozjímať na mieste zjavenia pri soche Panny Márie s nápisom: ,,Ja som Kráľovná pokoja.“ Pri schádzaní dole sme sa modlili slávnostný ruženec:
  • Ježiš vstal z mŕtvych a tým porazil hriech a vykúpil nás zo smrti
  • Viera bez skutkov je mŕtva - sv. Jakub, máme si zaslúžiť večný život, skutkami, láskou
  • Ťažko by apoštoli evanjelizovali bez Ducha svätého, dal im silu, ducha, odhodlanie
  • Patrilo sa, aby Matka bez hriechu išla do neba, aj naše matky chcú viesť deti do neba,
  • P. Mária nás môže chrániť, keď sa jej zasvätíme, aj svoje deti a svojich drahých
Potom sme sa pomodlili modlitbu zasvätenia za seba, svoje rodiny a páter nás požehnal. Modlili sme sa ešte pri modrom kríži, kde ešte trvajú zjavenia. Neskôr nám p. sprievodkyňa pri Dvorane Jána Pavla II porozprávala o niektorých kňazoch z Medžugoria. Páter Jozo Zovko OFM, bol správcom farnosti, keď boli zjavenia, pomáhal vizionárom, bol prenasledovaný, mučený a nakoniec aj väznený. Vyslovil peknú myšlienku na našu adresu: ,,Slováci, keď ste tu, neodchádzajte k moru, lebo milosti vylievate do mora.“ Spomenula aj fra Slávka Barbariča, ktorý viedol pútnikov, bol prenasledovaný, staral sa o vojnové siroty, slúžil v Cenakole. Známe sú viaceré jeho knihy, najmä Modlitba srdcom. Podľa neho sú v Medžugorí tri hlavné miesta kostol sv. Jakuba a dve hory, Podbrdo a Križevac. Potom sme sa zastavili pri bronzovej soche Zmŕtvychvstalého Krista, okolo ktorej sú murované kaplnky z kameňa Krížovej cesty a ruženca svetla. Po obede sme navštívili komunitu Cenakolo, ktorú založila talianska rehoľná matka Elvíra. Chlapci tu žijú z Božej Prozreteľnosti s mottom: Pre Boha nič nie nemožné.“ Prostredníctvom filmu sme sa dozvedeli o histórii komunity. Potom zazneli svedectvá dvoch mladých ľudí zo Slovenská, ktorí rozprávali o svojich závislostiach a ťažkostiach, s ktorými sa tu dostali. Až tu po dlhom čase si uvedomili, že urobili chyby najmä oni, naučili sa vážiť si život, mamu a pri prvom stretnutí prosili rodičov o prepáčenie. Odznela pekné svedectvo: ,,Dôležité je to, že sa naučíš v komunite vieru, modlitbu, prácu a aby si to presadzoval aj v živote.“ Po svedectvách sme mohli komunitu podporiť zakúpením náboženských predmetov. Predvečerom sme sa zúčastnili prednášky fra Marinka v budove Dvorany Jána Pavla II. Rozprával o histórii zjavení, že to nie je náhoda, že sa zjavila P. Mária na sviatok sv. Jána. Ján kázal na púšti, ľud chodil za ním a aj teraz ľudia chodia do Medžugoria za P. Máriou, ktorá chce, aby sme sa obrátili, lebo bez obrátenia niet pokoja. Máme zmeniť najprv seba a potom sa aj iní zmenia, na iných treba vidieť prv pozitíva až potom negatíva, máme sa modliť srdcom. Dnes mnohí nechodia do kostola, lebo sa im nesplnili ich potreby, ich vôľa, ale máme sa modliť nie moja vôľa nech sa stane, ale Tvoja Pane. Modlitba má byť pre nás radosťou, je to ako kvet otvárajúci sa slnku, modlitba srdcom. V tom nám pomôže odpúšťanie, lebo nenávisť, hnev Ťa nemôže uzdraviť. Máme ďakovať Bohu za všetko, život, prírodu, maličkosti, lebo ďakovanie nám otvára radosť. Máme milovať Ježiša a vtedy sa naučíme modliť srdcom, aby sa posolstvo P. Márie šírilo svetom, už keď prídeme domov. Po prednáške sme sa presunuli ku kostolu na večerný program. V ,,kázni“ sv. omše kňaz poukázal na svätú rodinu, ako prijala Božiu vôľu – obyčajná rodina, v ktorej sa v chudobnej maštali narodil tesárov syn. Aj my máme prijať Božiu vôľu, keď prijímame Jeho Telo. Nikto sa nerodí dobrý otec a matka, ale odriekaním, trpezlivosťou, vernosťou a kresťanskou láskou to môžeme dosiahnuť. Máme prijať manželského partnera takého aký je, lebo manželstvo je prijímanie a odovzdávanie lásky.

Vo štvrtok ráno 16. júla po modlitbách bola možnosť ísť na nádvorie kostola do kaplnky na slovenskú sv. omšu a po nej sme sa presunuli neďaleko nášho ubytovania do prírodného prostredia pod stromy, kde za silného ,,koncertu“ cikád sme mali stretnutie s Terezkou, ktorá pôsobí v Medžugorí 19 rokov, tlmočí, sprevádza pútnikov. Tiež zopakovala históriu zjavení a povedala, že P. Mária, Kráľovná pokoja, hovorí – pôstom a modlitbou môžeme zastaviť vojny, prírodné katastrofy. Zdôraznila, že je to milostivý čas, keď sa zjavuje P. Mária a keď prestanú zjavenia, budú sa tajomstvá uskutočňovať. Najkrajšie z posolstiev P. Márie – milujem vás, najťažšie – odovzdávať lásku, ale nie nemožné. Keby ste vedeli, ako Vás milujem, plakali by ste od radosti, hovorí P. Mária. Od vizionárov očakáva pevnú vieru, aby ju chránili a odovzdávali ostatným, lebo do Medžugoria ročne príde 1 až 2 milióny pútnikov. P. Mária hovorí, že ľudstvo sa nachádza v nebezpečenstve a vykročuje do budúcnosti bez Boha, preto tu začína Boží plán a preto nás pozýva žiť jej posolstvá a dáva nám v boji proti zlému päť kameňov: ,,sv. ruženec, eucharistiu, sv. písmo, pôst, sv. spoveď.“ Po obede sme sa presunuli do ,,kamenného obydlia“, malých i väčších stavieb s vežičkami, z prírodných materiálov – hlavne z kameňa a dreva, kde sme absolvovali stretnutie s Nancy. Rozprávala nám svedectvo jej života s manželom Patrikom. Ona Chorvátka, právnička, on Američan, biznismen. Bývali v Kanade, bez Boha. Jeho 4 deti skazený život, drogy, alkohol, atď. Po dlhých rokoch takého života sa im dostala do rúk kniha posolstiev, že sa majú obrátiť, a to sa udialo po 48 rokoch, kedy sa presťahovali tu do Medžugoria, kde žijú 20 rokov a rozhodli sa, že tieto obydlia budú využívať kňazi a sestričky na ubytovanie atď. Teraz vedú iný život, modlia sa prijímajú eucharistiu a aj dve deti sú už na správnej ceste. Nancy zdôraznila, že máme dôverovať a darovať P. Márii svoje deti, aby ich zachránila, máme žiť jej posolstvá, aby Máriino srdce zavládlo svetu. Dodala, že máme sa modliť za kňazov, stáť pri nich, nenadávať na nich, ale vtedy si radšej zavrieť ústa. Katarína Sienská povedala: ,, Kňaz je môj Kristus na zemi.“ Kňaz potrebuje materinskú ochranu a našu lásku, iba kňaz môže povedať: ,,Ja Ťa rozhrešujem“, ,,Toto je Telo Kristovo.“Vyzvala prítomných kňazov, aby sa modlili za nás a my za nich. Podvečer sme sa presunuli ku kostolu sláviť duchovný program. Na sv. omši kňaz skonštatoval, že sme zanechali svoje domovy a prišli sme takí, akí sme za Ježišom. P. Mária nás volá k sebe, keď cítime, že potrebujeme zmenu a ideme na sv. spoveď i sv. omšu. Stačí ísť na Križevac, Podbrdo, vidíš iný výhľad, taktiež, keď prídeš ku Ježišovi vtedy je možná zmena, dovoliť mu, aby Ťa zmenil. Oči sa zmenia, srdce sa zmení. Keď je oko tmavé aj telo, keď je oko svetlé aj telo. Treba počuť pravdu aj názor druhej strany, či už je priateľ, alebo nie. My radšej iných súdime a vždy vidíme problém u iných. Vezmi svoj kríž a nasleduj ma hovorí Ježiš. Keď sa stotožníme s krížom, chorobou, už to bremeno nie je také ťažké. Dovoľme Ježišovi, aby nás zmenil.

V piatok 17. júla bol znovu pôstny deň a na programe sme mali výstup po skalnatej ceste na 525 m vysoký Križevac s obrovským 8 a pol m betónovým krížom na vrchole, ktorý postavili miestni v roku 1933, ako výročie ukrižovania Krista. Pred výstupom páter Roman nás vyzval obetovať Krížovú cestu, ktorej bronzové reliéfy lemujú výstupovú cestu, za naše rodiny a osobné úmysly. A tak sme po tme, pri baterkách, v tichu rozjímajúc nad Ježišovým umučením pri jednotlivých zastaveniach kráčali po krížovej ceste. Páter pri každom zastavení povedal zamyslenia(skr.):

  1. Vypočuť si zlé správy, je horšie, ako samotné zlo. P. Mária si ju vypočula od Simeona
  2. Nie každý má odvahu zdolávať prekážky, strácajú tí, čo sa už z diaľky vzdávajú
  3. Matka posilňuj rodičov keď vidia padať svoje deti na ceste života
  4. V našom živote sa veľa krát udejú bolestné stretnutia, keď sa ťažko hľadajú slová
  5. Dnes v uponáhľanom svete je rozšírenou chorobou neochota, potrebujeme Šimonov
  6. Aj keď máme nejakú bolesť, kríž, chorobu, vždy pomôže návšteva, dotyk rodičov, lekára
  7. Opakované pády v živote nám môžu narušiť sebadôveru, ale zostáva nám nádej
  8. Dnes je veľa plaču vo svete, len nie nad sebou, ako to bolo v minulosti samozrejmosťou
  9. Tradícia hovorí, že to bol najťažší pád, no nebol zbytočný, Ježiš vydal všetko za všetkých

    Doposiaľ sme kráčali po tme, už sa dá čítať, šli sme v tichu, ale už sa ,,zobudili“ cikády...

  10. Ľudská zloba je neskutočná, Posmech a potupenie Syna je posmechom a potupením aj Matky. Matka daj nám silu
  11. Na každom zastavení je Matka, len tu autor nevedel zobraziť jej veľkú bolesť. Z Ježiša spravili zločinca, no skutočná láska ide za hranice smrti. Matka pomôž tým, čo umierajú
  12. Žena hľa Tvoj Syn, Syn hľa Tvoja Matka. Matka ochraňuj nás a stoj pri zomierajúcich v práci, na cestách, pri odpočinku

    Už sa rozvidnieva...

  13. Sedembolestná Matka má v náručí Syna. Matka buď nablízku, keď mamy držia svoje telesne a duševne choré deti
  14. Dnešné popravisko nám ukazuje, že každý hrob dnes je dočasný a pozostalý majú nádej, že sa s nimi stretnú pri druhom príchode Krista
Na tejto krížovej ceste je ešte jedno zastavenie – vzkriesenie, symbolizujúce, že smrťou sa nič nekončí. Pane, Tvoje ukrižovanie je požehnaním pre celý svet. Keď sme prišli na vrch ku krížu, vtedy sme zažili východ slnka, krásny pohľad. Tu hore sme mohli v tichu, silenciu, modliť sa a rozjímať nad umučením nášho Pána. Na bielom kríži je nápis: ,,Od všetkého zlého ochraňuj nás Ježišu“ Z vrchu Križevac je krásny výhľad na okolité vrchy, údolia, dediny a samozrejme Medžugorie. A čakala nás cesta dole, ktorá je zo skúsenosti ťažšia. Ale sme ju zvládli. Niektorí s menšími, či väčšími bolesťami priniesli obetu, ale šťastní, že ju zdolali. Po oddychu sme sa zúčastnili v kaplnke na sv. omši. Keďže bol sviatok Andreja Svorada a Benedikta kňaz v homílii zdôraznil, že títo pustovníci pôsobili v 10. a 11. storočí na samote Skalka pri Trenčíne. Aj my by sme mali v tichu a samote porozmýšľať nad svojím životom. Matka Tereza povedala: ,,Boh je priateľom mlčania.“ P. Mária je našim vzorom, keď v tichu a samote prijala boží plán – Simeonovo proroctvo. Aj my sa nebojme stíšiť, po púti keď prídeme domov do hluku tohto sveta, lebo diabol chce hlukom prekričať ticho. Po obede sme boli na prechádzke v záhrade sv. Františka, ktorú pomohol vyčistiť a upraviť S. Barbarič pre vojnové siroty z Balkánskej vojny. Sú tu chodníky, jazierka, miesta na detské hry a oddych vyrobené z prírodných materiálov, hlavne z kameňa a dreva. V podvečer už sme boli súčasťou večerného programu v areáli kostola. Kňaz ju začal slovami, že nie náhodou je kostol zasvätený sv. Jakubovi, ktorého pozostatky sú v španielskej Compostele, kde putujú milióny veriacich. Je patrónom pútnikov, ktorí od minulého storočia putujú aj do Medžugoria. Človek, keď odchádza z domu stáva sa pútnikom, podobne ako Abrahám putoval k Pánovi aj my kráčame do večnosti. Spomenul bl. pápeža Pavla VI, ktorý takto zvestoval Ježiša Krista vo filipínskej Manile: ,,Kristus umrel a zmŕtvychvstal pre nás, miluje nás cez utrpenie a bude nás súdiť. On je naša Cesta, Pravda a Život. Je náš brat, naša útecha. Je počiatok i koniec, Alfa i Omega, večný Kráľ, Syn Márie a našej Matky, po všetky veky vekov Amen.“

V posledný deň v Medžugorí, sobotu 18. júla, sme po raňajkách, prostredníctvom organizátorov púte, manželoch Gitky a Mariána, i p. sprievodkyne blahoželali p. Romanovi ku krásnym narodeninám a odovzdali na pamiatku darček, slúžiaci na liturgické účely. Rýmujúcim slovom mu blahoželala aj p. Mária. Potom p. Roman poblahoželal viacerým jubilujúcim manželom, aj narodeninovým jubilantom a odovzdal im milé pozornosti. Všetci poďakovali a vyjadrili radosť, že sú na púti. Asi najviac Janko z Dómu sv. Františka, ktorý načrtol svoje ťažkosti, a teraz už aj radosti so zvieratkami, v živote a vyslovil krásne svedectvo:,, Nič krajšie som v živote nezažil.“ Potom sme sa presunuli do kaplnky na sv. omšu, ktorú slávili viacerí slovenskí kňazi. V homílii celebrujúci kňaz sa prihovoril slovami, že čo nás tu privádza? More, veľa skál, kopcov. Tu sa zjavuje P. Mária, aby sme sa uzdravili na tele i na duši, a z tých milosti čo tu dostaneme žijeme možno celý rok. Cez pokoj v duši, sviatosť zmierenia, sv. omšu, modlitbu. Nakoniec sme sa pomodlili, ako vždy v kaplnke, modlitbu Zasvätenia Najčistejšiemu srdcu Panny Márie. Na koniec sv. omše kňaz Hvizdoš zo Spiša, ktorý tu cez leto pôsobí, nám zaželal šťastnú cestu a pridal svedectvo vizionárky: ,,Keby ste Ju videli, chceli by ste zomrieť, aby ste sa na Ňu vždy pozerali.“ Z kaplnky sme sa vrátili do penziónu, kde sme sa zbalili a išli na obed. Na stoloch nás čakali milé pozornosti, obrázky P. Márie od p. sprievodkyne a kamienky od p. domácej tiež s obrážtekom P. Márie. Po obede nám páter Roman posvätil zakúpené náboženské predmety, hlavne sochy atď. Potom sme sa srdečne rozlúčili s pani domácou penziónu Anela i Medžugorím a po 15. hod.. sme sa vydali na trasu Chorvátsko, Slovinsko, Maďarsko na Slovensko. V autobuse zaznela pieseň Už nadišla chvíľa smútku..., i modlitby sv, ruženca. Večer p. sprievodkyňa prečítala zamyslenie od fra Barbariča Modlitba srdcom a p. Marian list(poďakovanie), z Dómu sv. Františka z Levoče, tým, ktorí sa starajú s láskou o zvieratka, medzi nimi aj Janko, ktorý bol s nami na púti. Pred odpočinkom nám p. sprievodkyňa ešte ,,pustila“ DVD o vizionároch z Medžugoria.

Na druhý deň, v nedeľu 19. júla páter Roman poďakoval manželom Gitke a Mariánovi za zorganizovanie púte, taktiež aj p. Gitke sa sprevádzanie a vodičom za šťastnú jazdu, ako aj ostatným pútnikom. Tu by som sa chcel ,,pristaviť“ ešte pri vodičoch. Vďaka patrí p. Štefanovi a p. Dušanovi za bezpečnú jazdu, ale aj za evanjelizáciu, lebo v priebehu mesiaca sme boli s manželkou na dvoch pútiach(s dvomi rôznymi dopravcami a vodičmi), kde vtedy i teraz obaja vodiči spolu s pútnikmi chodili na sv. omše i sv. prijímanie. Vtedy povedal kaplán zo Spišskej, že to je príklad evanjelizácie, keď obaja vodiči prijímajú eucharistiu, čo v dnešnej dobe nie je také časté. Janko z Lendaku poďakoval za ,,Lendačanov“ všetkým, že sme v dobrej duchovnej a pokojnej atmosfére absolvovali túto púť, a vyjadril presvedčenie, že sa stretneme na sympóziu KOČ v októbri v Levoči a možno o rok na púti. P. Marián tiež ďakoval všetkým, hlavne pútnikom z Lendaku. Viacero pútnikov pri ceste späť konštatovalo, že to bola vydarená púť a niektorí to zažili prvýkrát. Keď sme šťastne docestovali do Levoče, navzájom sme sa srdečne rozlúčili a tí, ktorí ostali v Levoči mali sv. omšu v kláštore minoritov, ktorú celebroval páter Roman. Vyslovil poďakovanie Pánu Bohu i Panne Márii za ochranu na 8. púti KOČ v Medžugorí a odporučil, aby sme v modlitbe pamätali aj na obete nedávneho nešťastia v Slovenskom raji. Konštatoval, že naša púť bola vydarená, a že nevieme čo nás čaká, ale odporučil nám, aby sme si nedali vziať pokoj, radosť v srdci, rôznymi ťažkosťami a tragickými správami.

PS: V tomto čase už ukončila vyšetrovacia komisia svoju činnosť, ktorá skúmala udalosti a zjavenia v Medžugorí, a v najbližšom čase vydá záverečnú správu a pápež ju zverejní. Nech výsledky budú akékoľvek, ale nikto nemôže spochybniť, že tu sa denne 34 rokov tisíce ľudí modlí za pokoj, obrátenie, spovedá ,,v spovedeľnici sveta“, prijíma eucharistiu. Aj milovaný pápež, dnes už sv. Ján Pavol II odporúčal ísť do Medžugoria, a povedal, ak by mohol, a ak by bol ,,len“ Karol Wojtyla, tak by tu šiel. Hovoril, že Medžugorie je pokračovaním Fatimy. Poďte na miesto, kde ľudia menia svoje životy – navštívte Medžugorie, kde je pokoj a miesto pre zamyslenie sa. To vám povie každý, kto v Medžugorí bol.

pútnik Jozef Sendrej, Teplička

Aj z tejto púte si môžete pozrieť fotografie v našej fotogalérii:

Videá natočené účastníkmi púte Števom Kamenickým a Ľubom Mauerom nájdete na stránke YOU TUBE.
Tie isté videá môžete vidieť aj na našej facebookovej stránke : www.facebook.com/kruciata
Účastníci, ale i ostatní záujemcovia si môžu objednať na našej adrese: kruciata@kruciata.sk DVD so všetkými natočenými videozáznamami a fotografiami.

Mediahost.sk - webhosting, registrácia domén, webdesign