100. výročie zjavení vo Fatime Posolstvo Panny Márie,
Kráľovnej Pokoja:

2. novembra 2017

Dnes je nedeľa 19. november 2017 , meniny má Alžbeta , zajtra bude mať meniny Félix. Blahoželáme!

LITURGICKÝ KALENDÁR:
Liturgické čítania na dnes

Počas prezerania našich stránok počúvajte:


Rádio Mária Slovensko

Majme odvahu niesť svetlo do života!

Púť k hrobu ctihodného otca Františka Blachnického do Kroscienka


Už dávnejšie som si chcela vykonať túto púť s priateľmi z Kruciaty oslobodenia človeka a Hnutia Svetlo-Život, ale vždy mi niečo do toho prišlo a nevyšlo mi spoločne putovať k hrobu ctihodného otca Františka Blachnického. Tento rok, keďže je Rok milosrdenstva, dohodla som sa s priateľmi zo Žiliny Katkou a Ferkom a pricestovali sme v stredu do Levoče, aby sme sa mohli zúčastniť púte do Kroscienka. Všetko naplánovali nebesia, preto bol tento čas požehnaný. Už jednak to, že dovolenku som si nemohla zobrať, lebo bolo 31. augusta, posledný deň v mesiaci (uzávierka) termínované úlohy, ale ponáhľala som sa a doobeda som bola s prácou hotová . Zbalená na cestu som prišla ráno do práce, aby sme mohli na obed vycestovať. Z práce som odchádzala o 12,00 hodine (vlak nám išiel o 12,45 hod.) , pretože som mala som za tento mesiac náhradné voľno presne tri hodiny, ktoré som potrebovala, aby mi nič nechýbalo v dochádzke. Vlak nám v Žiline meškal už 5 minút, čo nebolo dobré, lebo na spoj v Poprade do Levoče sme mali len 10 minút. Prosila som Pannu Máriu, nech niečo spraví, že chceme ísť aj na omšu v Levoči, keďže sme v Žiline nestihli. Autobus na nástupišti v Poprade už na nás čakal, trochu sme museli od vlaku pobehnúť, nasadli sme a hneď sa pohol. Všetko sme stihli aj svätú omšu, stretli sme sa s priateľmi, porozprávali. Na druhý deň ráno sme o 7,00 hodine vyrazili na púť do Kroscienka a priberali sme po ceste pútnikov. Po príchode sme mali modlitby chvál. Bola som šťastná, že som na tomto požehnanom mieste pri hrobe otca Františka Blachnického. Modlím sa k nemu už skoro dva roky a prosím za konkrétnych závislých ľudí o príhovor. Moje srdce bolo otvorené a Pán mi aj dal obraz. Keďže som prišla na púť s určitým problémom, ktorý ma ťažil, Pán ma zavolal k nemu pod kríž aj s problémom, aby som mu ho odovzdala. Keď som mu posunula to, čo ma ťaží, Pán ma objal a pocítila som obrovskú lásku, ktorou ma miluje. V tom som sa otočila a povedala som mu: „Pozri, koľko je tu ľudí s problémami, aj ich treba objať“ a zavolala som všetkých, ktorí boli v kostole, aby prišli pod kríž k nemu a nechali mu všetko, čo ich trápi. Vtedy mnou prešlo, že aj Ježiš „vyšiel na vrch modliť sa k Otcovi“, tak musíme aj my takto vyjsť. Aké bolo moje prekvapenie, keď páter Zamkovský, po chválach a katechéze vyzval ľudí z kostola, aby aj oni niečo urobili – konkrétne, a všetci prítomní šli ku krížu, aby si pokľakli, dotkli sa kríža, poďakovali, poprosili..... Bolo to nádherné, úžasné a bola som veľmi šťastná. Páter Michal Zamkovský, pápežský misionár milosrdenstva mal pripravenú katechézu o veľmi dôležitých dvoch slovách – pamäť a odvaha. Otec František prešiel vlastne ťažkou dobou komunizmu, bol väznený, odsúdený, nakoniec ani do Poľska mu nebolo dovolené sa vrátiť a svoj život odovzdal Bohu v zahraničí. Páter Michal spomínal, ako komunizmus chcel zničiť náboženstvo, vytlačiť Boha zo života, ale František Blachnicki bol človek slobody a my sme boli na mieste, kde sa rodila sloboda, kde sa začal rodiť pád komunizmu. Veľmi silno zapôsobili slová pátra Michala, keď povedal, že my sa nemáme pýtať na to, čo nám vláda dovolí, ale na to, čo chce Boh. A tak som pochopila výzvu pre nás : Majme odvahu niesť svetlo do života! Potom sme si pozreli celý areál. Veľmi na mňa zapôsobila kaplnka Ježiša Sluhu, v ktorej je znázornený Krst v Jordáne, keď zaznel z neba hlas :“Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie...“ a tiež vyobrazenie Panny Márie, ktorá kľačí s ľudom a modlí sa k Bohu. Ďalej pokračovala krížová cesta, ktorá bola silná a dojemná, pretože pomedzi jednotlivé zastavenia boli vypovedané svedectvá. Nakoniec sme sa všetci zišli na svätej omši v kostole opäť pri hrobe otca Františka Blachnického a ďalšia radosť naplnila moje srdce. Priateľka zo Žiliny Katka, sa rozhodla podpísať Deklaráciu vstupu do Kruciaty oslobodenia človeka. Ale to nie je všetko. Tesne pred začiatkom omše prišiel priateľ Ľubko z Levoče za mnou, či mám pero a držal v ruke Deklaráciu. Pýtam sa ho: „Čo chceš urobiť?“ On povedal : „Patrí sa podpísať po piatich rokoch, nie?“ Bola som veľmi dojatá z rozhodnutia týchto mojich drahých priateľov, mala som veľkú radosť, lebo to bolo prekvapenie, ktoré som nečakala, ale veľmi ma potešilo. Po svätej omši, ktorú celebroval páter Michal Zamkovský, misionár milosrdenstva spolu s poľským moderátorom Marekom a našim otcom Jozefom, po ďakovných slovách a rozlúčke sme sa vydali naspäť na Slovensko, lebo nás čakala ešte cesta do Žiliny a priateľov do Ružomberka. Cestovala s nami aj mamička otca Jožka Heskeho a som veľmi rada, že som ju mohla osobne poznať.

Ak Pán Boh dá, rada sa zúčastním aj deviateho ročníka púte a už dnes sa teším na ďalší ročník putovania do Kroscienka. Ďakujem všetkým, ktorí pripravili túto nádhernú púť, ďakujem Bohu, že mi doprial toľko milostí za tento deň a to nielen mne, ale vyprosovala som milostí aj pre tých, ktorí ostali doma a nemohli putovať.

Pozdravujem všetkých, s ktorými som sa mohla stretnúť. Mám vás rada, moji milí a ostávate v mojom srdci.

Vyprosujem od Boha požehnanie a ochranu pre všetkých. Do skorého videnia, priatelia!

Majka zo Žiliny


Z tejto púte si môžte pozrieť niekoľko našich záberov kliknutím na tento odkaz,
Fotografie z púte Hnutia Svetlo-Život a Kruciáty oslobodenia človeka do Kroscenka z objektívu Mery Poláčkovej nájdete kliknutím na tento odkaz

Mediahost.sk - webhosting, registrácia domén, webdesign