Púť Kruciáty oslobodenia človeka do Medžugoria 2019

Vďaka nesmiernej obetavosti manželov Kočišových, členov KOČ sa v termíne od 21. júla do 30. júla sa aj v tomto roku uskutočnila púť Kruciáty oslobodenia človeka do Medžugoria. Záujem bol veľký a autobus naplnený do posledného miesta. Púť sme začali svätou omšou v kostole Minoritov v Levoči. Po sv. omši nasledovalo malé občerstvenie pred cestou v Dome sv. Františka. V podvečerných hodinách sme s modlitbou na perách vycestovali 1300 km zo Slovenska za našou Božou matkou. Vzácnosťou boli ako účastníci dvaja kňazi: páter Roman Gažúr, minorita. a otec Peter Ján Budzák, premonštrát. Cesta ubiehala dobre. Bola vyplnená duchovnými piesňami a modlitbami. V pondelok v ranných hodinách sme sa zastavili na mieste zvanom Vepric, ktoré je označované ako Chorvátske Lurdy. Mali sme sv. omšu, trochu sme sa osviežili pramenitou vodou a pokračovali sme ďalej, do Zaostrogu. Krásne prímorské letovisko na Makarskej rivére. Aby si telo oddýchlo, zrelaxovalo a duchovne sa pripravilo na Medžugorie. Tu sme ostali do štvrtku. Kúpali sme sa v mori a jedli veľa balkánskej zmrzliny. Keď nastal štvrtok, naobedovali sme sa, poďakovali tetám kuchárkam a všetkým, ktorí sa o nás starali a plní očakávania sme odcestovali do Medžugoria. Tam sme sa ubytovali a išli sme na vytúžený večerný duchovný program. Našu prvú sv. omšu mal fra Marinko Šakota. Na homílii povedal, aby sme robili dobré skutky pre lásku k blížnemu a bez očakávania vďaky. Aby sme neboli závislí na tom, že nám niekto bude opätovať našu dobrotu. A tak budeme slobodní. Nasledovali dni, ktoré boli ozajstnou púťou. Skoré ranné vstávania, výstupy na vrchy Križevac a Podbrdo (niektorí aj naboso). Návšteva komunity Cenacolo, Patrika a Nancy, Gorana s jeho úžastným svedectvom, plným nádeje, že pre Boha je dôležitý a milý každý človek, aj ten, ktorý by bol v našich ľudských očiach hodný zavrhnutia. Ešteže Boh má iné oči, také láskavé a pravdivé. Nikdy ma neprestane udivovať matka Elvíra, zakladateľka komunity Cenacolo. V krátkom filme, ktorý nám bol premietnutý povedala, že máme byť odvážni. Nebáť sa riskovať. Žiť teraz, pre prítomnosť. A Boh tvorí niečo nové. Duchovne veľmi silné boli večerné adorácie vo štvrtok, v sobotu, poklona sv. Krížu v piatok a tiež modlitby za uzdravenie a oslobodenie. Ukončila by som tento príspevok myšlienkou fra Marinka, aby sme Pána prosili za to, aby sme sa vedeli do neho zamilovať. Lebo keď ho budeme milovať, dokážeme všetko ostatné. Dokážeme mať radi aj ľudí okolo seba, v rodine, v zamestnaní, aj tých, ktorí nás nemajú radi. Z lásky k Ježišovi. Lebo nejde o nejaké drobnosti. Ide o večnosť......