15.púť Kruciáty oslobodenia človeka do Medjugorja v dňoch 18.-27. august 2024

Človek si v duchu rozvažuje svoju púť, ale Pán riadi jeho krok (Prís 16,9). Každý pútnik Kruciáty oslobodenia človeka určite 18. augusta 2024 rozvažoval o púti, ktorá ho bude večer čakať. Veď kto by nie? Cestovať približne 17 hodín za najdrahšou Matkou, Kráľovnou pokoja, je krásne, ale aj veľmi náročné... 15. Púť spoločenstva Kruciáty oslobodenia človeka do Medjugorja sa uskutočnila v dňoch od 18-27 augusta 2024. Zúčastnila sa jej, ako každý rok, veľká časť pútnikov z Lendaku a Levoče, avšak milú spoločnosť tvorili pútnici z rôznych kútov Slovenska, ako napr. zo Smižian, Spišskej Novej Vsi, Klčova a iných. Určite najväčšiu radosť nám robili naši dvaja kňazi, ktorí nám púť spríjemňovali svojimi modlitbami, požehnaním, rozhovormi, či spoveďou: Páter Roman a otec Martin. Veľa ľudí pre svoj zdravotný stav nemohlo ísť, aj keď túžbu v srdci mali veľkú, no Pán riadil ich krok iným smerom. Ich púť sa stala púťou srdca a obetou lásky k druhým. My sme ich vo svojich srdciach niesli celú cestu a v Medjugori ich každý deň na modlitbách odovzdávali Kráľovnej pokoja. Pre nás, ktorí sme odovzdali svoje putovanie do Božích rúk, bola cesta veľmi príjemná, sprevádzaná krásnym spevom každého pútnika. Modlitba ruženca, modlitba breviára, to všetko sa nieslo k našej Mamke Márii, ktorá nás očakávala s otvoreným srdcom. Pred vjazdom do makarskej riviéry sme navštívili pútnické miesto Veprić, ktoré je inšpirované francúzskym pútnickým miestom Lurdy. Tam sme sa zúčastnili na sv. omši, ktorú slúžili naši dvaja kňazi, Páter Roman Gažúr a otec Martin Zummer. Po svätej omši sme už prišli na našu prvú zastávku putovania, do Zaostrogu. Tam sme boli ubytovaní vo františkánskom kláštore, veľmi blízko mora. Chorvátsko nás v prvý deň privítalo teplým dažďom, no neskôr sa objavilo slnko, ktoré bolo veľmi príjemné pre milovníkov kúpania sa v mori. Ak je telo slabé, duša nedokáže dlho pracovať. Preto je veľmi dôležitý aj oddych pre telo, aby sa mohla duša lepšie spojiť s Pánom. Pozorovanie mora, jeho vĺn, nám pripomínalo stvorenie sveta a nesmiernu lásku, ktorú má Boh k nám. Po 4 dňoch v príjemnom prostredí Chorvátska sme opäť vycestovali, teraz až za hranice Európskej únie, do dlho očakávaného Medjugorja. Určite pre každého pútnika je najkrajší pohľadom vstup do Medjugorja, kedy sa objaví po pravej strane majestátny kostol sv. Jakuba. Človek, keď uvidí kostol v Medjugori, vie, že jeho púť dosiahla cieľ. Všetky myšlienky na bolesti nôh, hlavy alebo brucha odchádzajú a začínajú sa zameriavať na Boha, na toho, ktorý poslal svoju Matku na zem, aby v nás prebudila hlbšiu lásku k nemu, skrze ňu. My si len v hĺbke srdca môžeme pripomínať slová sv. Jána Pavla II. Totus Tuus. Celý tvoj, Mária. Jeho slová môžeme uskutočňovať pri večernom programe, ktorý sa v Medjugori každý deň začína o 18:00 hod. Začína sa radostným ruzencom a pokračuje bolestným, počas ktorého o 18:40 hod. prichádza na zem Panna Mária. Vtedy jej môžeme poďakovať, že si nás pozvala do Medjugorja, pretože, ako hovorí pani Gitka Vrláková: „každého, kto príde do Medjugorja, si pozvala Panna Mária. Nikto tu nie je náhodou." O 18:40 celé spoločenstvo pútnikov pokľakne a stíchne. To je ten moment, kedy môžeme Mamke odovzdať všetko, čo nás trápi a s čím sme prišli. Po tejto výnimočnej hodine prichádza ešte výnimočnejšia. A to hodina, v ktorej sa náš Pán obetuje každý deň na oltári. Obeta sv. omše. Po svätej omši je program každý deň iný. Adorácia, poklona svätému krížu alebo modlitba za uzdravenie a oslobodenie. Počas pobytu v Medjugori sme navštívili komunitu Cenacolo, kde si pre nás pripravili krásne svedectvá dvaja chlapi, jeden zo Slovenska a jeden z Poľska. Povzbudili nimi každého z nás, že každý človek má šancu na nový začiatok. Navštívili sme aj Oázu pokoja a vypočuli si svedectvo Gorana, no zažili sme to najhlavnejšie, vyšli sme na kopec, na miesto zjavenia, kde sa prvý krát zjavila 6 deťom Panna Mária v roku 1981. Na vrch sa vydalo veľa ľudí, ale najviac ma povzbudili tí, ktorých boleli nohy a nevládali, no aj napriek tomu s nami išli. Celý pobyt bol veľmi požehnaný a darovaný Bohom, preto by som určite chcela povzbudiť tých, ktorí sa boja ísť do Medjugorja kvôli svojmu zdravotnému stavu, aby všetko odovzdali Bohu do rúk a verili v moc Jeho uzdravenia s nádejou, že aj oni môžu raz prísť do Medjugorja..