R O Z H O V O R

Redaktorka rádia Lumen Mária Čigášová sa zhovárala s Vsdp. dekanom Rastislavom Polákom v relácii KARMEL dňa 6. marca 2011.

Od vzťahov farnosti k charite v Rožňave až po práve vznikajúce spoločenstvo Kruciáty oslobodenia človeka

V Rožňave začala pôsobiť Kruciáta oslobodenia človeka. Čo si vyžiadalo túto potrebu?

Teraz sme už mali štvrté stretnutie. Stretávame sa druhý a štvrtý utorok v mesiaci. Tá myšlienka založenia Kruciáty v našej farnosti vychádzala z toho, že mnohí mladí ľudia sú bez práce a viacerí sa utiekajú k alkoholu a rôznym veciam závislosti. Skrze vieru, lebo ide aj o veriacich ľudí, sa chcú od závislosti oslobodiť. To zlo, ktorého sa človek zmocní, sa môže Kruciátou oslobodiť. Vnímal som túto potrebu, lebo je mnoho ľudí, ktorí zápasia a bojujú s tými závislosťami. Je to spoločenstvo, kde sa môžu zdieľať so spoločnými problémami a spoločne sa modliť. Spoločenstvo je otvorené aj tým, ktorí sú nezávislí, ale chcú pomôcť svojmu manželovi, synovi alebo niekomu z rodiny.
Začíname stretnutie svätou omšou, potom modlitbou svätého ruženca k Božiemu milosrdenstva a spoločenstvo sa zíde na fare, kde sa navzájom zdieľajú. Keď sme začínali toto stretnutie, navštívili sme spoločenstvo Kruciáty v Levoči.
Som rád, že Kruciáta začala. Ľudia potrebujú pomoc a kto iný môže pomôcť ako cirkev. Kruciáta je položená v rovine viery a milosti na rozdiel od svetských protidrogových aktivít. Vyprosenie milosti je aj dotykom Boha a to si človek musí naozaj vyprosiť. Tak ako prosil kráľ Šalamún – čítame v prvej knihe Kráľov, že daj mi Bože dobré srdce, aby som mohol rozoznávať medzi dobrom a zlom.

Spomenuli ste, že teda dosť veľkým problémom je ten alkohol, nevyplýva to teda aj z toho, že alkohol je legálna droga, ktorá sa ponúka v každej rodine pri príležitosti vlastne od narodenia dieťaťa až po smrť človeka?

Možno práve preto, že celá spoločnosť je nastavená tak, že človek si človeka uctí len vtedy, keď mu ponúkne alkohol. Pritom je to hlúposť. Možno by bolo treba trochu to zmýšľanie ľudí zmeniť, že úcta jeden voči druhému nie je v tom, že keď alkohol ti neponúknem, si ťa nevážim. Viete, niekto si myslí, aby sa mu rozviazal jazyk, potrebuje si dať jednu - dve štamperly. Bude to v nás, v národe a môžeme to zmeniť zmýšľaním a vlastným príkladom. Dnes už to nie je také moderné – piť alkohol. Keď si všimneme, dnes sa ľudia neopíjajú úplne. Nie je to už taký štandard, ako to bolo v minulosti. Áno, je štandard dať si dobré víno, ktoré je drahšie, za pohárik. Ale nie, že teraz sa musím opiť. Treba zmeniť zmýšľanie. Veková hranica používania alkoholu a cigariet sa znížila, dostupnosť alkoholu. Poviem príklad. Bol som v Tescu. Mladí kupovali víno a bolo zjavné ,že nemali osemnásť rokov a boli opití. Predavač im nedal víno a museli to vrátiť. Ale oni si našli dospelého, ktorý im to vyniesol. Z toho vyplýva, že tá zodpovednosť je na nás dospelých, ako sa my správame k týmto mladistvým, či ich v tomto podporujeme alebo zaujmeme rázne stanovisko.

(prevzaté z rádia Lumen, upravené
zaslal pán Compel)