100. výročie zjavení vo Fatime Posolstvo Panny Márie,
Kráľovnej Pokoja:

2. novembra 2017

Dnes je nedeľa 19. november 2017 , meniny má Alžbeta , zajtra bude mať meniny Félix. Blahoželáme!

LITURGICKÝ KALENDÁR:
Liturgické čítania na dnes

Počas prezerania našich stránok počúvajte:


Rádio Mária Slovensko

Sviatok narodenia Panny Márie

Dnes, v sobotu 8. septembra si pripomíname narodenie našej Nebeskej Mamky Panny Márie.

Kedy a kde presne sa narodila Panna Mária, nevieme. Podľa tradície sa jej rodičia volali Joachim a Anna. O mieste narodenia sa tradujú tri rôzne mienky. Jedna z nich považuje za miesto narodenia Božej Matky Betlehem. Hovorí o tom spis „De nativitate S. Mariae“, ktorý bol priložený k dielam sv. Hieronyma. Druhá tradícia lokalizuje Máriino narodenie do Seforu, asi 4 kilometre severne od Betlehema. Na tomto mieste bol totiž za čias cisára Konštantína vybudovaný chrám zasvätený sv. Joachimovi a Anne. Hovorí o tom aj sv. Epifanius. Mohlo to byť však len miesto, kde Panna Mária so svojimi rodičmi len bývali, miesto jej narodenia mohlo byť aj iné. Tretia tradícia hovorí, že Panna Mária sa narodila v Jeruzaleme. Zakladá sa na svedectve sv. Sofronia, sv. Jána Damascénskeho a na objavoch v Probatike.

Je možné, že sviatok Narodenia Panny Márie sa začal sláviť po cirkevnom sneme (koncile) v Efeze (431). Tam sa vtedy totiž zhromaždili biskupi celého kresťanského sveta a vyhlásili Pannu Máriu za Božiu Matku proti bludárskemu učeniu Nestória, ktorý jej tento titul upieral. Z čias pápeža Leva Veľkého (440-461) a Sergia (687-701) sa zachovali omšové modlitby určené na túto slávnosť. V Západnej Cirkvi sa tento sviatok sa začal sláviť asi až začiatkom 8. storočia. Spočiatku sa slávil iba jeden deň, no v roku 1245 ho pápež Inocent IV. nariadil sláviť osem dní (ako oktávu) vzhľadom na sľub, ktorý v roku 1241 dali kardináli, keď ich na konkláve tri mesiace väznil cisár Fridrich II. Dnes sa slávi v Cirkvi ako sviatok iba jeden deň, 8. septembra.

Trochu viac svetla do tohto tajomstva vnášajú mystici a vizionári. Napríklad známa sestra Maria od Ježiša, z Agredy, predstavená kláštora Nepoškvrneného Počatia, rádu sv. Františka Serafínskeho v meste Agrede, v provincii Burgos v Španielsku, vydala štvrozväzkové dielo M Y S T I C K É  M E S T O  B O Ž I E (Životopis Panny a Matky Božej Márie). Dielo má cirkevné schválenie a bolo preložené do rôznych jazykov. (podľa cirkevne chváleného českého vydania do slovenského jazyka bolo preložené v roku 1994). V prvom zväzku v kapitole 21 píše:“ Nadišiel ustanovený deň, v ktorom svätá Anna porodila Tú, ktorá bola posvätená a určená stať sa Matkou Božou, deň pre svet najšťastnejší. Toto narodenie sa stalo ôsmeho septembra, kedy uplynulo plných deväť mesiacov od počatia duše našej najsvätejšej Kráľovnej a Panej.... Narodila sa čistá a bez poškvrny, krásna a plná dobrotivosti ukazujúc tým, že bola oslobodená od zákona a od podielu na hriechu. Hoci sa skutočne narodila ako iné dcéry Adamove, predsa Jej narodenie bolo sprevádzané takými okolnosťami a podmienkami milosti, že to bolo zo všetkých pôrodov najpodivuhodnejšie a zázračné narodenie a bude večne slúžiť ku sláve Jej Tvorcu. V noci o dvanástej hodine vzišlo toto božské svetlo, oddeľujúc noc Starého Zákona a jeho niekdajšiu tmu od nového dňa milosti, ktorý teraz mal svitnúť.“

Rakúska mystička Mária Valtorta v svojom spise Evanjelium, ako mi bolo odhalené, v prvom diele, kapitole 5 svojim typicky lyrizujúcim štýlom opisuje ako pri narodení Panny Márie sa objavili obrovské čierne mraky a prichádza s obrovskou silou zúriaca búrka, ktorú v rozhovore sluhov charakterizuje takto: Keď v dome očakávali narodenie, vonku jeden zo sluhov hovorí: “Zdá sa, že z pekla vyšiel satan so svojimi diablami. Pozri, aké čierne mračná! Cítiš ten zápach síry vo vzduchu a počuješ ten piskot, sykot, kvílenie a preklínanie? Ak je to on, dnes večer poriadne zúri!“ Druhý sluha sa zasmeje a hovorí: “Asi mu ušla veľká korisť...“ Tesne po narodení Panny búrka náhle ustane a objavuje sa dúha, ktorá, akoby objala celú izraelskú zem. Toľko úryvok!

Tak, či onak, nie je podstatné, kde sa narodila Panna Mária, alebo čo sa udialo pri jej narodení. Jedno je však pre nás isté a podstatné: Narodením Panny Márie začal Boh  svoje úžasné vykupiteľské dielo, keď pripravil Nepoškvrnenú, aby sa stala Matkou Jeho Syna, ktorý nás vykúpil.

Krásne sa o tom sa vyjadruje vo svojom diele O pravej úcte k Panne Márii, Svätý Ľudovít Mária Grignion z Montfortu. Už v úvode svojho diela píše:

[1.] Ježiš Kristus prišiel na svet prostredníctvom presvätej Panny Márie, a tak isto jej prostredníctvom musí kraľovať vo svete.

[2.] Mária zostala počas svojho života veľmi utiahnutá. Preto je Duchom Svätým a Cirkvou nazývaná Alma Mater – „ukrytá a tajomná Matka“. Jej pokora bola taká veľká, že nemala za pozemského života silnejšiu a trvalejšiu túžbu než zostať skrytou sama sebe a ostatným stvoreniam a byť známou iba Bohu.

[3.] Bohu, aby vyslyšal jej prosby, ktorými ho žiadala, aby ju skryl, ochudobnil a pokoril, sa zaľúbilo ukryť ju pred takmer každým ľudským stvorením už v jej počatí, potom v jej narodení, v jej živote, v jej tajomstvách, v jej vzkriesení a nanebovzatí. Ani jej vlastní rodičia ju dobre nepoznali. A anjeli sa často spytovali jeden druhého: Quae est ista? – „Ktože je táto?“, lebo Najvyšší ju pred nimi utajil; a keď im aj niečo o nej vyjavil, nekonečne viac pred nimi ukryl.

[4.] Boh Otec súhlasil, aby počas svojho života neurobila žiaden zázrak, aspoň nie verejný, i keď jej udelil takúto moc. Boh Syn súhlasil, aby takmer nehovorila, i keď ju obdaril svojou múdrosťou. Boh Duch Svätý, aj napriek tomu, že bola jeho vernou Nevestou, súhlasil, aby jeho apoštolovia a evanjelisti povedali o nej iba to málo, čo bolo nevyhnutné na ohlasovanie Ježiša Krista.

[5.] Mária je vznešeným veľdielom Najvyššieho, ktorý si vyhradil právo poznať ju a vlastniť. Je obdivuhodnou Matkou Syna, ktorému sa zapáčilo pokoriť ju a utajiť ju počas jej života, aby napomohol jej pokore. Preto ju oslovoval ženamulier, akoby mu bola cudzou, i keď vo svojom srdci si ju ctil a miloval viac než všetkých anjelov a ľudí. Mária, verná Nevesta Ducha Svätého, je zapečateným prameňom, kam vstupuje len on sám. Mária je svätyňou a miestom spočinutia Najsvätejšej Trojice, kde Boh prebýva najvznešenejším a najbožskejším spôsobom ako nikde inde v celom vesmíre, nevynímajúc ani jeho prebývanie v cherubínoch a serafínoch. A žiadne stvorenie, akokoľvek čisté, nemôže ta vstúpiť bez zvláštnej výsady.

[6.] Opakujem spolu so svätými: božská Mária je zemským rajom nového Adama, ktorý sa doň vtelil mocou Ducha Svätého, aby v ňom vykonal nepochopiteľné divy. Tento raj je úžasným a božským svetom Pána, plným nevysloviteľných krás a pokladov. Je nádherou Najvyššieho, ktorý v nej ukryl svojho jediného Syna akoby do vlastného lona a spolu s ním všetko to, čo je najlepšie a najvzácnejšie. Ó! Aké veľké a tajomné veci vykonal mocný Boh v tomto obdivuhodnom stvorení, keď aj ona sama napriek svojej hlbokej pokore sa cítila povinná ich vypovedať: Fecit mihi magna qui potens est. (Veľké veci mi urobil ten, ktorý je Mocný ). No svet ich nepozná, lebo je toho neschopný a nehodný.

[7.] Svätci vyslovili prekrásne veci o tomto svätom Božom meste, a ako to oni sami potvrdzujú, nikdy neboli takí výreční a spokojní, ako keď hovorili o nej. Ale aj napriek tomu tvrdia, že výšku jej zásluh, ktoré vystupujú až k Božiemu trónu, nemožno poňať, že šírku jej lásky, ktorá je rozsiahlejšia ako zem, nemožno zmerať, že veľkosť jej moci, ktorá siaha až po samého Boha, nemožno pochopiť; a napokon, že hĺbku jej pokory i všetkých jej čností a milostí, ktoré sú bezodnou priepasťou, nemožno preskúmať. Ó, aká nepochopiteľná výška! Ó, aká neopísateľná šírka! Ó, aká nezmerateľná veľkosť! Ó, aká nepreniknuteľná priepasť!

[8.] Každý deň od jedného konca zeme k druhému, na najvyšších nebesiach, ako aj v najhlbších priepastiach, všetko hlása, všetko zvestuje obdivuhodnú Máriu. Deväť anjelských chórov, muži a ženy každého veku, postavenia a náboženstva, dobrí i zlí, dokonca i sami diabli – všetci sú mocou pravdy nútení nazývať ju chtiac či nechtiac blahoslavenou. Podľa svätého Bonaventúru všetci anjeli na nebesiach neprestajne volajú: Sancta, sancta, sancta Maria, Dei Genitrix et Virgo ! (Svätá, svätá, svätá Mária, Bohorodička a Panna!) a denne ju pozdravujú nespočetnekrát Anjelským pozdravením: Ave, Maria, atď., vrhajú sa pred ňou na zem a žiadajú ju o milosť, aby ich poctila nejakým svojím príkazom. Podľa svätého Augustína dokonca aj svätý Michal, hoci je kniežaťom celého nebeského dvora, je najhorlivejší v tom, aby si ju uctil on sám i iní všetkými možnými poctami. A ustavične túži po pocte môcť ísť na jej pokyn poslúžiť niektorému z jej služobníkov.

[9.] Celá zem je plná jej slávy, zvlášť medzi kresťanmi, ktorí si ju zvolili za patrónku a ochrankyňu kráľovstiev, provincií, diecéz a miest. Koľko katedrál je zasvätených Bohu pod jej menom! Niet kostola bez oltára na jej počesť, niet krajiny či oblasti bez aspoň jedného jej zázračného obrazu, kde by sa neliečili všetky druhy bied a kde by sa nezískavali všetky druhy milostí. Toľko bratstiev a spoločenstiev na jej počesť! Toľko rehoľných rádov pod jej menom a ochranou! Toľko bratov a sestier zo všetkých spoločenstiev, toľko rehoľníkov a rehoľníčok ohlasuje jej chválu a oznamuje jej milosrdenstvo! Niet malého dieťaťa, ktoré by ju nechválilo bľabotajúc Ave, Maria. A azda niet ani hriešnika, čo ako zaťatého, ktorý by k nej nemal čo len iskierku dôvery. Dokonca niet diabla v pekle, ktorý by ju v strachu nerešpektoval.

[10.] Po tomto musíme spolu so svätými skutočne povedať: De Maria nunquam satis!( O Márii nikdy nepostačí!)

Ešte sme ju dostatočne nechválili, neoslavovali, nectili, nemilovali, ešte sme jej dostatočne neslúžili. Ona si zaslúži ešte viac chvál, úcty, lásky a služby.

[11.] Tu musíme spolu s Duchom Svätým vyhlásiť: Omnis gloria eius filiae Regis ab intus – „Všetka sláva kráľovskej dcéry je vnútri,“ akoby všetka vonkajšia sláva, ktorú jej môžu závidieť nebesia a zem, nebola ničím v porovnaní s tou, ktorú vnútorne prijíma od svojho Stvoriteľa a ktorú nie sú schopné poznať malé stvorenia, lebo nedokážu vniknúť do tohto tajomstva tajomstiev nebeského Kráľa.

[12.] Teraz musíme spolu s Apoštolom napísať: Nec oculus vidit, nec auris audivit, nec in cor hominis ascendit – „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do srdca človeka nevstúpili krásy, vznešenosti a výsady Márie, zázraku zázrakov milosti, prirodzenosti a slávy. Istý svätec vraví: „Ak chceš pochopiť Matku, pochop Syna!“. A ona je dôstojnou Matkou: Hic taceat omnis lingua! – „Tu nech umĺkne každý jazyk!“

(Svätý Ľudovít Mária Grignion z Montfortu O pravej úcte k Panne Márii – Úvod)

A na záver hymnus Ranných chvál z Liturgie hodín – na sviatok narodenia preblahoslavenej Panny Márie:

Ty, Pani sveta, spanilá,
vznešená neba kráľovná,
ty, hviezda morská žiarivá,
panenská matka čarovná.

Milo sa zjav a ožiar svet,
kde sa zlo s dobrom preteká,
prines a daj nám spásny kvet,
Ježiša – Bohočloveka!

Slávime sviatok ročitý,
máš slávne narodeniny,
celý svet radosť pocíti
nad dcérou slávnej rodiny.

Na tejto zemi zrodení
skrz teba nebu patríme,
lebo sme s Bohom zmierení
Pokojom, ktorým tvoj Syn je.

Trojici svätej sláva buď
na veky vekov vznešená,
že môže volať Boží ľud:
Hľa, Matka Cirkvi blažená. Amen.

Mediahost.sk - webhosting, registrácia domén, webdesign