100. výročie zjavení vo Fatime Posolstvo Panny Márie,
Kráľovnej Pokoja:

2. januára 2018

Dnes je utorok 23. január 2018 , meniny má Miloš , zajtra bude mať meniny Timotej. Blahoželáme!

LITURGICKÝ KALENDÁR:
Liturgické čítania na dnes

Počas prezerania našich stránok počúvajte:


Rádio Mária Slovensko

Doliečovanie

(podľa J. Hellera)

Pacient sa veľmi často domnieva, že jeho úsilie vynaložené na liečbe, si zaslúži ocenenie. Tu vzniká jeden z najčastejších rozporov medzi ním a ostatnými členmi rodiny. Títo majú na závislého príbuzného rovnakú požiadavku a tou je potreba ocenenia ich aktivity a úsilia vynaloženého na ozdravenie rodinného prostredia s následkov neúmerného pitia alkoholu aj ocenenia trpezlivosti a odriekania, ktoré vedľa závislého člena podstúpili. Stretávajú sa teda dve strany, ktoré od seba vzájomné ocenenie požadujú, bohužiaľ obe strany sa veľakrát domnievajú, že by to mala urobiť tá druhá a práve toto býva často zdrojom drobných, neskôr aj zhubnejších konfliktov. Rodina si zo situácie odvodzuje takýto záver:"Snažili sme sa toľko pred liečbou, starali sme sa o chod rodiny v čase liečby a teraz je život so závislým rovnako nepríjemný - aj keď inak." Závislý člen má v hlave rovnakú myšlienku: "Do závislosti som sa dostal s prispením rodiny, podrobil som sa náročnej liečbe, stálo ma to veľa síl - a aj keď abstinujem, nič sa nezmenilo, náš život stále nie je dobrý." Možná recidíva potom akoby potvrdila, že chybu robil a robí len ten druhý... Je možné povedať, že človek sa po liečbe vracia do rovnakého prostredia, s ktorého odišiel. Aj tu je rozdiel v želaniach a tendeciách oboch strán. Závislý potrebuje zásadne zmeniť svoj životný štýl v podmienkach, ktoré pred liečbou nedokázal ovplyvniť a teraz je to základná podmienka jeho fungovania. Okolie má naopak tendenciu nič nemeniť, len nech závislý abstinuje...poprípade by bolo lepšie, keby mohol v spoločnosti trocha piť... Táto situácia zreteľne napovedá, že pri doliečovaní je nutná spolupráca celej rodiny. Rodinní príslušníci často predpokladajú, že liečbou sa ukončilo trápenie, ktoré ich sprevádzalo v dobe rozvoja závislosti a už nemajú ochotu či silu stále sa prispôsobovať prichádzajúcim zmenám. Ťažko prijímajú i pokyny, čo všetko by mali ešte urobiť v domnienke, že teraz je už predsa rad na závislom členovi rodiny a oni chcú mať konečne pokoj. Toto platí aj pre zmeny prinášajúce zlepšenie komunikácie alebo vzťahu, prípadne spolužitia.

Prvý rok po liečbe

- je obdobím, v ktorom sa rozhoduje o dosiahnutí zmeny v životnom štýle s bezalkoholovou diétou a táto zmena je náročná ako pre závislého, tak aj pre jeho okolie. Je to obdobie zásadnej zmeny v osobnom živote. Predovšetkým sa musí naučiť nereagovať na životné problémy napitím sa. Bývalý stereotyp napitím sa je potrebné nahradiť stereotypom abstinencie. Je to proces, ktorý trvá približne jeden rok a k tomu je vedľa ochoty a schopnosti nutný aj systém. Čo sa na prvý pohľad javí ako jednoduchý krok, pre ktorý je nutné sa len rozhodnúť, je pre závislého zmena, vyžadujúca si veľkú investíciu síl a ešte značnú pomoc okolia, aspoň vo forme ocenenia a trpezlivosti. K tomu, aby bolo možné potrebný krok realizovať aj závislou osobou, aj jej rodinou, poprípadne širším okolím, je v prvom roku abstinencie potrebný doliečovací program a to aj v ambulantnej aj v ústavnej forme. Základom ústavnej formy sú tzv. posilovacie liečby (posilovačky) - krátkodobé, zvyčajne týždenné pobyty v protialkoholickom liečebnom zariadení (OLÚP Predná Hora) - po štvrťroku od základnej liečby, po pol a celom prvom roku. K ambulantným kontrolám u svojho psychiatra (podľa dohody s ním) ďalej patria pravidelné stretnutia v socioterapeutickom klube v mieste svojho bydliska, resp. na Prednej Hore. (Podľa kalendára prístupného na každom oddelení OLÚP.) Vzhľadom na už zmienené nároky na spoluprácu rodiny je už v prvom roku abstinencie nutné venovať priestor a pozornosť manželskej terapii. Pokiaľ sa závislý plne venuje presadeniu zmien v životnom štýle, postupne sa vytvára tlak potreby zmeniť životný štýl aj pre ostatných členov rodiny. Ku koncu prvého doliečovania si aj oni uvedomujú, že je nutné sa zmenám prispôsobiť. Toto vyžaduje predovšetkým rozhodnúť sa a investovať vlastnú energiu. V tomto momente sa časť partnerov rozhoduje, či je pre nich táto investícia reálna a úspech nádejný. Stáva sa ale, že dôjde k rozpadu manželstva práve preto, že partner (partnerka) nemá pochopenie pre nutnú zmenu, alebo je preňho (pre ňu) jednoducho neprijateľná. Manželstvo ako keby nemohlo existovať s alkoholom ani bez neho. Preto je manželská terapia v tomto období veľmi potrebná pre obnovu komunikácie a vzťahov.

V druhom roku abstinencie,

keď všetci členovia rodiny majú dôvod pochváliť sa za usilovnú prácu na novom životnom štýle rodiny, opätovne zisťujú, že situácia je približne rovnaká, ako pred niekoľkými rokmi - pred rozvojom závislosti. Rodina sa vracia približne na rovnaké miesto, kedy sa rozhodovalo o tom, či sa nepríjemná situácia vyrieši aktívnym a produktívnym spôsobom alebo sa na odstránenie obtiaží použije droga. V tomto období je veľmi dôležitá odpoveď na otázku: "Má to zmysel začínať úplne odznova a ešte ťažším spôsobom, ktorý sa mi pred rokmi nezdal byť možný?". Druhý rok po liečbe je teda najdôležitejší v parametri zmeny v systéme a v živote rodiny. V priebehu približne dvoch rokov prebiehajú najvýznamnejšie zmeny a zároveň je nutné najviac investovať. V tomto období teda prevažujú starosti a obtiaže ned radosťami a úspechmi. Tento stav je pociťovaný v celej rodine, preto trpezlivosť a poskytnutie priestoru je vôbec najdôležitejšie. Je to ťažké prerdovšetkým preto, že všetci zúčastnení majú veľa negatívnych skúseností a často už trpia stratou dôvery a optimizmu. Vedľa toho dochádza často k recidíve v pití a celý proces sa opakuje od začiatku. Preto je doliečovací program s cieľom udržania dobrého psychického i somatického stavu nesmierne dôležitý. V tomto druhom roku je vhodné po predošlej práci s manželským párom zaradiť rodinnú terapiu a angažovať tak aj deti na stabilizácii zmeny v rodinnom systéme. Deti sú často najvytrvalejšími členmi rodiny, ktorí popierajú pre seba, ale aj pre okolie následky závislosti svojho rodiča. Pokiaľ ale vidia výsledky liečebného programu na prosperujúcom rodičovi, stávajú sa z nich tí najpoctivejší pomocníci a spolupracovníci. Taktiež somatický stav pacienta sa stále zlepšuje. Doba dvoch rokov sa považuje za dobu, počas ktorej sa väčšina porúch upraví. Dvojročné doliečovacie obdobie teda zabezpečí základné životné podmienky pre zmenený životný štýl. Je výhodné absolvovať program obsahujúci opakovacie kúry (opakovačky) aj ambulantné formy psychoterapie, socioterapeutický klub,prípadne, ak je to nevyhnutné, pokračujúca farmakoterapia. Je dôležité obracať sa so svojimi prípadnými problémami na odborne orientované pracovisko (liečebňu, svojho psychiatra, psychológa a pod.) a byť opatrný pred ľuďmi, ktorí pod domienkou, že liečiť závislosti je jednoduché, sa cítia dostatočne kvalifikovaní, aby radili čo robiť, ale v skutočnosti nie sú, nakoľko okrem úprimnej snahy pomôcť je nutná aj znalosť problému choroby.

Od tretieho roka abstinencie

je už možné sa zaoberať skôr udržiavaním dosiahnutého zdravotného stavu a životného štýlu. Pribúda gratifikácií - ocenení - a postupne prevažujú nad pocitmi menejcennosti, životného neúspechu, či spoločenského odsúdenia. Ostáva ale nutnosť udržania kontaktu s problematikou závislosti a preto sa odporúča tzv. udržiavacia dávka doliečovacieho programu. Ten spočíva v najmenej jednom týždni opakovacej kúry. Veľmi účinnou formou pomoci v tomto období sú socioterapeutické kluby a aktívna vzájomná svojpomoc na princípe: "Pomôž druhému, pomôžeš tým sám sebe."

V štvrtom roku abstinencie

sa už závislý jednotlivec zbavil dominanty vzhľadom ku svojej droge (alkoholu) a prechádza do postoja - "Ja už nemusím a ľutujem tých, ktorí ešte musia", ale napriek tomu má aj on svoje problémy. Návrat k istote a sebavedomiu v spoločenskom dianí s dodržaním diéty v pití je viazaný na rôznorodosť reakcií okolia, v ktorom sa abstinujúci pohybuje. Stále sme proalkoholická spoločnosť a abstinujúci alkoholik musí tento tlak prekonávať. Ani toto obdobie nie je bez prekážok. Najčastejšie sa objavuje v podobe chuti na alkohol, ktorá je zabudovaná v podvedomí. Je to chuť, ktorá nie je cítiť na jazyku, je cítiť ako keby v celom tele a prejavuje sa rôznym spôsobom. Nebezpečnou situáciou je stret tohto vnútorného stavu s vonkajším spoločenským tlakom a vyžadujeod abstinujúceho schopnosť aktívneho odmietnutia. To je možné len pri udržiavaní vedomia závislosti a motivácii k dodržiavaniu doliečovacieho programu. Pokiaľ sa podarilo obnoviť okruh spoločenských aktivít, potom tento okruh reaguje obdobne ako rodina medzi prvým a druhým rokom svojim rozhodnutím k adaptácii na zmeny vyvolané členom rodiny. Tu teda tiež dochádza k reakcii spoločenského okolia na abstinenta, príp. jeho rodinný životný štýl. Preto tiež časový faktor hrá svoju nezastupiteľnú úlohu. Ďalší rok stabilizácie zmien - tiež môžeme povedať prijatie alebo neprijatie do spoločenských vzťahov.

Od šiesteho roka

sa dostáva abstinujúci závislý do životného štýlu a spoločenského postavenia, kde už nie je braná do úvahy jeho pijácka kariéra. Ukľudnilo sa jeho najbližšie okolie a je znova akceptovaný ako spoľahlivý a bezpečný partner, ktorý nevyžaduje zvláštny prístup a ohľady.
návrat na hlavnú stránku sekcie
Mediahost.sk - webhosting, registrácia domén, webdesign