EVANJELIZAČNÉ REKOLEKCIE

BOH JE LÁSKA hlavne v tomto duchu sme prežívali tri dni evanjelizačných rekolekcii 7. -9. júna 2013 v Rožňave. Evanjelizácia sa začala svätou omšou s úvodom do duchovnej obnovy. Priznám sa, že v prvý deň som bola hlavne zvedavá, pretože z dostupných zdrojov som sa o kerygme dozvedela veľmi málo. Moja zvedavosť bola uspokojená keď sme sa dozvedeli nielen čo je kerygma ale aj rozdiely medzi katechézou a kerygmou. Zaujímavé je napríklad to, že keď je niekto konateľom kerygmy tak je evanjelizátor - plný Ducha svätého a katechéta - učiteľ plný Ducha svätého. Predmetom kerygmy je zrodiť sa nanovo, mať večný život a predmetom katechézy je vzrastať v Kristovi a mať život v hojnosti.

Druhý deň hneď od rána som sa tešila plná očakávania čo nové mi prinesú evanjelizačné rekolekcie. Mojou prvou myšlienkou bolo prejaviť BOHU vďaku za predošlý deň, pokojnú noc a za nastávajúci nový deň krátkou modlitbou : Pane Bože zo srdca Ti ďakujem, že ma miluješ takou veľkou láskou a prosím Ťa aby si ma chránil od hriechu, ktorý mi často nedovoľuje naplno čerpať z Tvojej lásky. Viem, že som hriešna a sama by som sa nevedela spasiť ale Ty si nám dal svojho jednorodeného syna, ktorý nás spasil, keď nevinný trpel za všetky naše hriechy. Ďakujem Ti za dar spásy a dovoľ mi aby som si svoje hriechy uvedomila, oľutovala ich a obrátila sa. K tomu všetkému Ťa prosím o Ducha Svätého a o to aby som mala možnosť zotrvať v spoločenstve s Ježišom.

Je krásne si uvedomiť, že evanjelizátorom môže byť každý z nás aj keď rôznym spôsobom a podľa svojich možností. Stačí len veľmi chcieť a prosiť Boha aby nám pomohol nájsť spôsob. Základom je aby sme dokázali čo najviac otvoriť svoje srdce a dovoliť sa mu zapáliť a zápal premeniť na vášeň. Je dôležité sa odpútať od pocitu Ja a začať viac myslieť na druhých okolo seba, vcítiť sa do ich pocitov, problémov a snažiť sa im pomôcť. Kto si to vyskúšal vie čo prežíval keď videl šťastného a spokojného toho komu pomohol. To nepríde keď budeme len čakať aby len nám BOH alebo niekto stále pomáhal a nám by len rástli nároky. To keď necítime lásku k Bohu nie je chyba Boha ale nás ľudí. Keď sa vieme tešiť aj z maličkosti a užívať si to, že BOH nás sprevádza celým našim životom je pri nás v dobrom aj v ťažšom období vtedy zbytočne príde ten komu sa to nepáči – had, hriech a pokúša nás. Ale keď nás prenasleduje neustála nenasýtenosť po blahobyte, po tom čo nemáme, čo má sused a tak tam prídu pokušenia, príde vábivý, na pohľad krásny ale hriešny Satan, ktorý spochybňuje a falšuje BOHA. Nasleduje po láske strach, že všetko stratíme, vzdialujeme sa od dobra – páchame hriech za hriechom. Najhoršie je si hriech ani neuvedomovať, viniť za všetko iných, nepriznať si hriešnosť, vtedy v nás niet pravdy. Najhoršie je že odplata za hriech je smrť, zatratenie ale odplata za obrátenie, rozdávanie lásky a pomáhanie druhým je pekný plnohodnotný život tu na zemi ale ešte dôležitejší a vzácnejší je večný život s BOHOM. Sami sa spasiť nevieme a veľakrát sme postavení pred skúšky, ktoré nevieme sami zvládnuť ale BOH nám poslal tešiteľa a spasiteľa. On nám hriechy, ktoré úprimne oľutujeme odpúšťa, zabúda a oslobodzuje nás.

Byť evanjelizátorom znamená aj podávať osobné živé svedectvá ako BOH koná dnes, v rodine, v manželstvách a v spoločenstvách. Základom svedectva je nie sa vyvyšovať lebo pýcha peklom dýcha ale predovšetkým osláviť BOHA . Svedectvo by malo byť radostné, krátke a kristocentrické. Malo by podávať obraz života pred Kristom, ako som riešil problémy, kde som sa utiekal, potom Boží dotyk, kde, kedy a ako som sa stretol s kresťanstvom, život po dotyku Krista a nakoniec každé svedectvo by malo povzbudiť toho druhého nebáť sa odovzdať svoj život Kristovi, lebo nikto nás nemá radšej ako On. Základom toho je viera a obrátenie.

Aj v tento druhý deň sme mali v popoludňajších hodinách svätú omšu s prijatím Ježiša ako Pána a Spasiteľa. Spríjemnili sme si ju tým, že počas celej omši sme všetci boli zhromaždení okolo oltára ako jedna rodina.

Deň sme ukončili večernou evanjelizačnou pobožnosťou, kde sme sa snažili jednoducho a jasne odovzdávať šesť základných právd kerygmy : 1. BOH JE LÁSKA, 2. Človek je hriešny a preto sa sám nemôže spasiť, 3. Ježiš je jediné východisko – prišiel aby Ťa spasil, 4. Príjmi dar spásy skrze vieru a obrátenie, 5. Príjmi Ducha svätého 6. Zotrvaj v spoločenstve s Ježišom. Náplňou evanjelizačnej pobožnosti bolo aj podanie dvoch živých svedectiev Božích dotykov a pôsobenie Krista v našich životoch.

Tretí deň sme začali ako predošlý rannými chválami, po ktorých sme mali konferenciu o veľkej evanjelizácii, kde sme hovorili aké je dôležité postaviť vo svojich životoch na 1. miesto BOHA, nielen V BOHA veriť, ale hlavne BOHU dôverovať. Po konferencii sme sa zúčastnili svätej omši, po ktorej nám sestra Sylvika podala svedectvo o nie jednom ale viacerých dotykoch Ježiša. Po omši sme sa navzájom povzbudili krátkymi svedectvami a tým čo nám evanjelizačné rekolekcie dali . Mne osobne dali veľmi veľa, pretože som prišla na to, že by som sa mala usilovať viac otvoriť svoje srdce Ježišovi aby som sa dokázala viac tešiť z veľkej Božej lásky a šíriť ju ďalej aby jej bolo stále viac a viac a aby zlo nemalo ani šancu ju ohrozovať. Chcela by som sa za toto obohatenie poďakovať všetkým, ktorí toto podujatie zorganizovali, za rímskokatolícky farský úrad p. dekanovi Rastislavovi Polákovi, za Kruciatu -oslobodenie človeka Marekovi a za hnutie Svetlo - Život o. Jozefovi a Petrovi, ktorí nás počas celých rekolekcii viedli po odbornej, duchovnej ale aj praktickej časti. Moje poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa akokoľvek pričinili aby sa toto podujatie mohlo uskutočniť a hlavne tým, s ktorými som mohla toto obohatenie prežívať. Všetkým aj Vám drahí čitatelia tohto článku prajem veľa Božieho požehnania a nech sa nám všetkým darí podávať živé svedectvá a navzájom sa povzbudzovať, že BOH nás má všetkých bez rozdielov rád a stále klope na naše srdcia a želá si aby sme si ich nezatvrdzovali ale aby sme boli šťastní.

Mgr. Helena Belányiová