100. výročie zjavení vo Fatime Posolstvo Panny Márie,
Kráľovnej Pokoja:

2. novembra 2017

Dnes je pondelok 20. november 2017 , meniny má Félix , zajtra bude mať meniny Elvíra. Blahoželáme!

LITURGICKÝ KALENDÁR:
Liturgické čítania na dnes

Počas prezerania našich stránok počúvajte:


Rádio Mária Slovensko

Na sympóziu Kruciáty oslobodenia človeka

som bola už po druhý krát, tento rok som prišla spolu s priateľkami zo Žiliny Magdalénkou a Marikou a chcela by som sa s čitateľmi podeliť o môj postreh z posledného sympózia:


V dňoch 9. až 11. októbra sa uskutočnilo 17. sympózium Kruciáty oslobodenia človeka. Minulý rok som bola prvý krát, ostali mi hlboké spomienky na všetkých, s ktorými som sa práve vtedy stretla. Po minuloročnom sympóziu som bola ešte v mesiaci november na dvojdňovej pracovnej porade, ktorá bola vo štvrtok a piatok, tak som prekvapila priateľov vo štvrtok, kedy som ich prišla pozrieť práve v čase stretnutia Kruciáty a všetci sú od toho času v mojich denných modlitbách. Veľmi som sa tešila na tento rok, že sa znovu stretneme a priznám sa, bola som vo veľkom očakávaní, pretože som oslovila aj moje dve priateľky Magdalénku a Mariku, aby sme išli spolu.

Už prvý večer, po svätej omši, sa niesol v znamení chvál Pána, ktoré pripravilo spoločenstvo Pavol. Oslovila ma prednáška otca Vladimíra Šostáka, pretože som sa dozvedela, že Bibliu máme na to, aby sme spoznali Božské Srdce, Srdce milujúceho Otca. Vedela som, že cez Bibliu k nám hovorí Boh, ale takýto pohľad je pre mňa niečo nové: poznať Srdce Boha, ako nás miluje a čo nás čaká, ak ho nemilujeme. A tak, ak sa chcem otvoriť pre Boha a pustiť ho do svojho srdca, musím zmeniť svoje myslenie. Premena človeka je proces, lebo to, čo viem ovplyvniť, je myslenie, ktoré veľmi vplýva na naše srdce, teda kľúčom k premene je nasledovať Ježiša. A ako otec Vladimír povedal, že tento proces trvá sedem rokov, môžem len potvrdiť, že sedem rokov som žila v chorobe, trápení....bez Boha, kým som dostala milosť obrátenia, po tom, čo som Bohu dala svoje ÁNO“!Z prednášky ma úplne dostalo to, keď otec Vladimír povedal, že aj tí, ktorí dali zabiť Ježiša, držali v rukách Bibliu...ale nepoznali Božské Srdce!

V sobotu po rannej omši začali prednášky pre účastníkov Kruciáty. Mala som pocit, že oproti minulému roku účastníkov bolo o niečo menej. Som vďačná organizátorom tohto sympózia, že mi umožnili na otvorenie aj ukončenie sympózia predniesť básne od môjho obľúbeného Michaela Quista. Bolo to zaujímavé, pretože doma pri balení, keď som chcela pribaliť niečo pre spomienku priateľom, prišli mi práve tieto nádherné básne „pod ruku“, jedna o Panne Márii a druhá venovaná Bohu. Bola to pre mňa výzva, že sa mám podeliť s ostatnými a zdalo sa mi, že aj zapasovali do programu a nič som tak nenarušila, pretože viem, že bol dôsledne pripravený.

V prednáškach vystúpili odborníci MUDr. Kočiš, ktorý hovoril o spoluzávislosti. Vo vystúpení PhDr. Dušan Užák hovoril o zničujúcom vplyve alkoholizmu na rodinu. Môj osobný pohľad na tieto prednášky je taký, že odborníci vidia problémy ináč, ako ja, pretože pokiaľ budú ľudí podporovať ....ja to dokážem,.... ja musím žiť svoj život tak a tak, cítila som z toho, že je to veľmi zamerané na seba. Chýbalo mi tam to podstatné : Riešením všetkých problémov je Kristus! Nechcem nikoho kritizovať, ale aj ja po rokoch viem, že základom toho, aby sa človek uzdravil a oslobodil, je zmena myslenia, či už je to u závislých ľudí ale aj u spoluzávislých. Veď spoluzávislosť je tiež choroba a aj tá by sa mala liečiť. Títo ľudia musia dokázať odpustiť nielen tomu, kto ničil rodinu svojou závislosťou, ale aj sebe samému. Pokiaľ si neprosia o túto milosť od Boha, aby dokázali odpustiť, je cesta postavená na tom, že to človek dokáže sám a nemá dlhé trvanie, pretože jedine Boh môže dať tú milosť oslobodiť sa a uzdraviť.

V ďalšom vystúpení z gréckokatolíckej charity Ing. Eduard Malatinec a otec Vasiľ Kormaník porozprávali o svojej službe v charite.

Zo sobotného programu sa mi najviac páčil otec Dušan Škurla, pretože vo svojom príspevku rozobral práve motto 17. sympózia Kruciáty: „Milujem, preto nepijem“, keď povedal, že rozmer obety – nepitia je obrovský, lebo je to obeta z lásky a tým aj ja rastiem. Pôst od alkoholu je modlitba telom, môžem priniesť obetu aj ako odprosenie za svoje hriechy. Ten, kto si dá dobrovoľný záväzok Kruciáty – pôst od alkoholu, to je už evanjelizácia bez komentára.

Sobotný večer, ako býva zvykom , bola krížová cesta na Mariánsku Horu. Bolo to niečo nádherné, úžasné, čo sa dotklo nielen môjho srdca, ale aj Magdalénky a Mariky, lebo aj ony pocítili, že my, čo milujeme Pannu Máriu a sme jej oddané, nás pozvala práve ona a bol to veľmi požehnaný čas.

Na sympóziu nás bolo sedem žien, ktoré sme boli ubytované v útulku svätého Františka. Vznikli medzi nami pekné priateľstvá, rozobrali sme si niektoré otázky ohľadom závislosti, podelili sme sa navzájom so svojimi skúsenosťami a budeme sa tešiť na ďalšie stretnutia. Stretla som sa aj s priateľmi, s ktorými sa už dlhšie poznám a rada som všetkých opäť videla.

Ďakujem všetkým, ktorí pripravili toto 17. sympózium, otcovi Jožkovi, ktorý nás všetkých povzbudil aj pátrovi Romanovi za jeho službu . Tiež chcem poďakovať pánovi dekanovi Františkovi Dlugošovi, ktorý sa v homílii na svätej omši v nedeľu dotkol hádam každého srdca a vyzdvihol činnosť Kruciáty.

A čo dodať na záver? Snáď len to, že keď si zachováme heslo „Nebojte sa!“ v srdci, s Pannou Máriou môžeme bezpečne kráčať ku Kristovi a nemusíme sa báť toho, čo príde. Ak sa naučíme odovzdať svoj život Bohu, ak ho pustíme do svojho srdca, dostaneme milostí do nášho pozemského života a budeme ho žiť v slobode ako Božie deti.

Majka zo Žiliny

Mediahost.sk - webhosting, registrácia domén, webdesign