100. výročie zjavení vo Fatime Posolstvo Panny Márie,
Kráľovnej Pokoja:

2. júla 2018

Dnes je nedeľa 22. júl 2018 , meniny má Magdaléna , zajtra bude mať meniny Oľga. Blahoželáme!

LITURGICKÝ KALENDÁR:
Liturgické čítania na dnes

Počas prezerania našich stránok počúvajte:


Rádio Mária Slovensko

Prierez prednáškami 19. Celoslovenského sympózia KOČ v Levoči

V dňoch 12.-14. októbra sa konalo 19. Celoslovenské sympózium Kruciáty oslobodenia človeka v Levoči, ktoré zastrešovala hlavná myšlienka: Žijem v triezvosti - plním Božiu vôľu? Prednáškový program sa koncentroval na sobotu.

V sobotu 13. októbra sa stretli účastníci sympózia najprv v minoritskom kostole v Levoči, kde s viacerými kňazmi celebroval svätú omšu generálny vikár Spišskej diecézy prof. Anton Tyrol. V homílii vychádzal z evanjeliovej myšlienky - skôr sú blahoslavení tí, ktorí počúvajú Božie slovo a ho zachovávajú. „Počúvať Božie slovo a zachovávať ho je riešením na naše závislosti od čohokoľvek,“ zdôraznil. V homílii priblížil životný príbeh istého kňaza z Moravy, ktorému sa podarilo zvíťaziť nad závislosťou od cigariet. „Ideál stať sa slobodným od svojej závislosti prelínal s modlitbou,“ objasnil Tyrol a modlitbu definoval ako otvorenie ľudského srdca i mysle pre to, aby Boh účinkoval v nás. Ďalej opísal dva kroky, ktoré je potrebné urobiť v snahe získať nezávislosť od rozličných zlozvykov. Prvým je modlitba a druhým počúvanie Božieho slova v zmysle nadobudnutia istej familiárnosti s Bohom a nadobudnutia stáleho spoločenstva s trojjediným Bohom. V závere vyslovil prosbu, aby nám Panna Mária pomáhala na ceste zo zajatia rozličných závislostí

Na úvod prednáškového maratónu

Program sympózia pokračoval úvodným privítaním v podobe slov pátra Romana Gažúra, ktorý pripomenul, že do sympózia je vhodne zakomponované aj 100. výročie zjavení vo Fatime. „Panna Mária hovorí o pokání a Kruciáta znamená pôst, pokánie, zriekanie sa príjemne dovolených vecí, ako sú alkohol a drogy; to, čo hovorí Panna Mária a Cirkev o pôste a pokání, tak to je nevyhnutnosť v dnešnej konzumnej dobe, ktorej mechanizmus môže zničiť človeka médiami, látkovými a nelátkovými závislosťami,“ dodal naliehavo páter Gažúr. Zároveň pripomenul, že zmyslom Kruciáty je obetovať sa pôstom za neznámu osobu ako sa obetoval sv. Maximilián Kolbe, spolupatrón Kruciáty.

Z príhovoru národného moderátora

Účastníkov sympózia pozdravil aj nový moderátor HSŽ na Slovensku o. Zdenko Králik. Vyjadril poďakovanie organizátorom aj všetkým prítomným, ktorí svojou účasťou na sympóziu navonok vyjadrili túžbu vytvárať novú kultúru v našej spoločnosti, chrániť dôstojnosť človeka a rozvíjať skutočné hodnoty vo všetkých oblastiach života. V príhovore sa vrátil k postave o. Blachnického v roku 30. výročia jeho odchodu do domu Otca. „Je potrebné sa dnes vrátiť k jeho životu a dielu a nechať sa ním nanovo inšpirovať pri vlastnom prežívaní záväzku dobrovoľnej a trvalej abstinencie,“ uviedol. Počas príhovoru zvýraznil z diela otca Blachnického myšlienku o nadprirodzenej hodnote abstinencie ako skutku pokánia a mravného očisťovania a ako vynáhrady za hriechy alkoholizmu. „Je to dobrovoľné zrieknutie sa veci, samej osebe nie zlej a zakázanej, z motívu lásky k Bohu a blížnemu,“ povedal. V súvislosti s témou sympózia - Žijem v triezvosti – plním Božiu vôľu, zdôraznil, že ak naša dobrovoľná a trvalá abstinencia nemá nadprirodzený rozmer, je z morálneho hľadiska záležitosťou zásadne neutrálnou. „Preto je nanovo potrebné pravdivo si zodpovedať na otázku, prečo som na seba vzal záväzok dobrovoľnej abstinencie. A je tiež dôležité si uvedomiť so sv. Pavlom, že iba z Božej milosti som tým, čím som. Ak má náš záväzok nadprirodzený motív, tak si ho dnes obnovme alebo sa preň rozhodnime, aby sme tak napĺňali Božiu vôľu a prežívali naše členstvo v Kruciáte v intenciách nášho zakladateľa o. Blachnického a mali pred očami vždy dobro a potreby nášho blížneho v celom jeho rozmere,“ povzbudil prítomných a v závere predniesol myšlienku: „Naša vlasť čaká na oslobodenie a ono prichádza od ľudí, ktorí uverili Ježišovi Kristovi a prijali ho, a stali sa dobrovoľne z lásky jeho prostriedkom pre budovanie spoločenstva jeho kráľovstva.“

Z prednášky sr. Veroniky Kataríny Barátovej

Rehoľná sestra Veronika Katarína Barátová z Komunity blahoslavenstiev predstúpila pred poslucháčov s prednáškou na tému – Naše slabosti, hriechy a závislosti; Božia vôľa – bludisko alebo cesta. „Celé dielo Kruciáty je vznešené dielo a je to Božia vôľa, ale keď sa stretávam s ľuďmi, ktorí majú závislosti v rodinách, za tým sa vždy vyplavuje bolesť voči Bohu – prečo to Boh dopustil, prečo nás tým skúša ..., “ skonštatovala sr. Veronika Katarína a potvrdila, že závislí by sa chceli dostať zo svojej závislosti, no nemajú sily, a potom sa často pýtajú - ako mám veriť v Božiu lásku. „Kdesi v ich srdci je akési odsudzovanie Boha – nepočuje nás, nezabráni ...,“ podotkla. Ako ďalej vyplynulo z jej slov citujúc sv. Teréziu z Lisieux, Boh je láska, ktorá sa skláňa až do najhlbšej biedy človeka. „Božia láska sa zjavuje ako milosrdenstvo, ktoré nás chce uzdraviť a oslobodiť, až keď odmietame, padajú na nás dôsledky nášho hriechu,“ poznamenala. „Boh chce, aby sme boli spolutvorcami nášho života a tvorili život ľudí okolo nás. A rovnako môžeme ničiť svoj život aj život ľudí okolo nás. Tak prečo pripisujeme niekedy Bohu, čo je človekovo?“ V rámci prednášky odznelo z jej úst: „Ježiš vzal na seba ľudskú prirodzenosť, nie narušenú, v ktorej nás chce obnoviť a nepríde ako rambo, aby všetko hneď riešil, ale stane sa človekom, aby sa k nám mohol skloniť. Aby nás mohol ako Lazára zobrať za ruku - z otroctva do slobody, z tmy do svetla – nás ľudí, narušených a hriešnych. Boh neprichádza v Ježišovi do našich zranených životov, aby všetko rýchlo opravil. Musel by nás zbaviť svojprávnosti. Musel by nás zbaviť schopnosti rozhodovať sa, no volíme si zlo a dobro často odmietame.“ V mene svojom i všetkých účastníkov sympózia poprosila Pannu Máriu, aby vyprosovala milosť vždy sa vrhať do Ježišovho náručia, keď nás niečo od nej bude odvádzať.

Z prednášky Mons. prof. Františka Dlugoša

Mons. prof. František Dlugoš sa zameral vo svojej prednáške na spolky striezlivosti na Slovensku. V úvode poznamenal, že v minulosti vznikali v Uhorsku spontánne iniciatívy a združenia, ktoré kritizovali nadmerné pitie ľudu a doslova vyhlásili boj pálenke viaceré významné osobnosti duchovného, literárneho i spoločenského života ako H. Gavlovič či J. Ignác Bajza. Prof. Dlugoš spomenul prvý spolok striezlivosti na Slovensku, ktorý bol založený v Bobrovci na Liptove v roku 1840 , teda necelých 30 rokov po sformovaní prvého takéhoto spolku v Amerike. „Zrieknuť sa navždy pálenky a dodržiavať celoživotnú miernosť v pití ďalších nápojov – to boli dva hlavné ciele tohto spolku,“ predstavil podstatu spolku v Bobrovci, ktorý založil mladý kňaz Peter Árvay s vedomím, akou pliagou je alkoholizmus v dedine. Prof. Dlugoš sa venoval v prednáške aj štúrovskému obdobiu a spolkom striezlivosti, vznikajúcim v tom čase. V tejto súvislosti spomenul známu analýzu vtedajších pomerov v spoločnosti - Kde leží naša bieda. Ľudovít Štúr v tomto rukopise vyčlenil značný priestor odsúdeniu neresti opilstva. „Štúr propagoval spolky striezlivosti a kriticky demaskoval ziskuchtivosť palenčiarskych úradníkov, ktorí priamo i nepriamo alkoholizmus vidieka podporovali, čosi podobné ako dnes gemblerstvo,“ uviedol Dlugoš a pokračoval: „Rozvinuté protialkoholické hnutie u nás je súčasťou protifeudálneho boja, a to si uvedomila aj uhorská vládna moc, ktorá zakladanie spolkov nevítala ani nepodporovala; alkoholizmus totiž mocipánom pomáhal udržiavať dedinčanov v jeho otupenej nevedomosti.“

Súčasťou prednášky bola stať o veršovanej protialkoholicky zameranej hre „Šenk palenčený“ z pera kňaza Jána Andraščíka. Rozsiahly priestor venoval prof. Dlugoš osobnosti Jána Francisciho, ktorého meno je spojené s Ústredným spolkom striezlivosti a miernosti mládeže slovenskej v Levoči. A napokon priblížil okolnosti zákazu spolkov striezlivosti v roku 1874. Na úplný záver ponúkol zhrňujúci popis činnosti spolkov aj ich nadčasové posolstvo: „Okrem protialkoholickej osvety vzdelávali chudobných, dvíhali duchovné a národné povedomie, s tým súviselo aj propagovanie šporovlivosti a uvážlivého hospodárenia. Idea a zásady spolkov zanechali nadčasovú brázdu. Majú pokračovateľov v dnešných združeniach abstinujúcich alkoholikov a ostatných spoločenstvách.“

Z prednášky prof. Amantia Akimjaka

Prof. Amantius Akimjak najprv vyjadril nádherné uistenie, že na ceste za Ježišom nejdeme sami, ale s Máriou. „Boh chcel, aby sme mali aj nebeského otca a nebeskú mamu, nielen pozemských rodičov. Otec a nebeská matka stále sa starajú o svoje deti. P. Mária nám ponúka žiť pod jej mocnou ochranou, keď nás pozýva vstúpiť do jej záhrady – do jej Nepoškvrneného srdca; to akoby vrátiť sa do toho pôvodného rajského života, z ktorého sme prvým a ďalšími hriechmi odišli, ale nekonečným B. milosrdenstvom sa tam môžeme naspäť vracať. Kto tam vstúpi a tam sa zdržiava, tak vtedy zlo tohto sveta nemá nad ním moc.“ Vyzdvihol dôležitosť zasvätenia Nepoškvrnenému Srdcu P. Márie, ktoré znamená, že Mária zvíťazila v ľudských srdciach, rodinách, farnostiach, krajinách i vo svete. „P. Mária nám ukázala v roku 1917 cestu pokoja a obrátenia a návratu v modlitbe k Pánovi, najmä v pokání a odriekaní,“ vysvetlil prof. Akimjak. „Mária ponúka bezpečnú cestu v dobe iných ľahších no neistých ciest, ktoré nevedú k Bohu spásy a milosrdenstva; ponúka bezpečnú cestu, aby sme obsiahli celú pravdu v evanjeliách jej Syna.“ Máriino Nepoškvrnené Srdce, ako ďalej hovoril prof. Akimjak, sa stáva bezpečnou cestou, ktorá vedie k vzájomnému porozumeniu a spoločenstvu a k odmietaniu sebectva a rozdelenia. Práve aj cez Kruciatu sa šíri do sveta uistenie, že Mária je bezpečnou cestou. „Kráčajte s dôverou, pevnou nádejou a v radostnom očakávaní víťazstva Nepoškvrneného srdca Panny Márie vo svete,“ povzbudil prítomných na záver.

Z prednášky Zuzany Podlewskej

Zuzana Podlewska je živým svedkom otca Františka Blachnického a bola jeho blízkou spolupracovníčkou. Pre sympózium v Levoči pripravila prednášku o živote a diele tohto výnimočného kňaza a zakladateľa Kruciaty oslobodenia človeka. Venovala sa jeho mladosti, kňazskému štúdiu i ďalším rokom, keď pracoval v pastorácii. Pristavila sa aj pri jeho pôsobení v skautskom oddiele, kde sa rozhodol pre úplnú abstinenciu od alkoholu. Priblížila obdobie, keď po druhej svetovej vojne sa začal ako bohoslovec zúčastňovať abstinentských stretnutí a prednášok, a tak sa formoval pre budúcu prácu. Ako ďalej skonštatovala, už ako kaplán začal využívať vedomosti z rokov skautingu, spojených s triezvosťou a abstinenciou. Zostavil 10 prikázaní miništranta, kde v 10. bode bolo napísané - z lásky k Bohu a blížnemu sa zriekam pitia a fajčenia. Zuzana Podlewska vo svojej prednáške neobišla ani rok 1957, keď vznikla Detská kruciata oslobodenia človeka, do ktorej vstupovali deti a skladali sľub modlitby, triezvosti, obety a čistoty. Nezabudla spomenúť, že otec Blachnický vydával formačné a katechetické materiály pre Kruciatu. „ V roku 1960 mala Kruciata už 100 tisíc členov a pôsobila v 1000 farnostiach, pričom sa kládol veľký dôraz na formáciu členov,“ doplnila Podlewska.

Na väčšom priestore analyzovala okolnosti zákazu Kruciaty v roku 1960, no ani po tomto zákaze sa nepodarilo paralyzovať toto hnutie. Otec Blachnický, podľa spomienok Zuzany Podlewskej, sa aj po ťažkom období snažil o morálnu obnovu nielen Poľska, ale aj ostatných európskych národov. Bol veľmi aktívny až do svojej smrti v nemeckom Carlsbergu, ako dodala na záver.

Z prednášky PhDr. Vladimíra Stanislava, PhD.

PhDr. Vladimír Stanislav, PhD. ako zástupca OLÚP na Prednej Hore hovoril v prednáške o doliečovaní a spoluzávislosti. Zdôraznil fakt, že pacienti so závislosťou sú v tomto zariadení liečení cez bio-psycho-sociálno-spirituálny model. „Závislosť vidíme z viacerých pohľadov,“ vysvetlil vzápätí tento model liečby a pokračoval: „My sa zameriavame na celý ten proces – na liečbu a doliečovanie – pýtame sa, odkiaľ prichádza pacient a skúmame, prečo pacienti recidivujú.“ Ako ďalej vyplynulo z jeho slov, taktiež si detailne všímajú, aký je dopad závislosti na organizmus, psychickú časť, rodinu, prácu a na život vo všeobecnosti. Na margo doliečovania podotkol, že je veľmi dôležité, pretože bez neho pacienti veľmi často recidivujú. Doliečovaním sa podľa neho predchádza návratu recidívy a zachováva sa triezvosť. Podstatná je aj resocializácia najmä u mladých, avšak tu vyvstáva problém, keďže mnohí mladí neprešli ani len socializáciou. V rámci prednášky Vladimír Stanislav definoval znaky spoluzávislosti – nadmernú starostlivosť, nadmernú kontrolu a nadmernú zodpovednosť za liečeného závislého. A nakoniec vyzdvihol spirituálny model, ktorý má svoje nezastupiteľné miesto pri liečbe a doliečovaní závislého, avšak musí sa dbať na jeho vhodnú formu.

Z ďalšieho programu

Súčasťou sympózia boli aj besedy za prednáškami, do ktorých sa účastníci aktívne zapájali. Program pokračoval v sobotu podvečer pobožnosťou krížovej cesty na Mariánsku horu, kde odzneli svedectvá, a adoráciou Najsvätejšej Sviatosti. Podujatie vyvrcholilo nedeľnou slávnostnou svätou omšou v minoritskom kostole v Levoči, ktorej hlavným celebrantom bol levočský dekan Mons. prof. František Dlugoš. V jeho homílii zvlášť zarezonovali myšlienky o tom, ako Boh môže oslobodiť človeka z každej závislosti.

S mikrofónom medzi účastníkmi sympózia

V súvislosti s bohatým prednáškovým programom sympózia sme oslovili niektorých jeho účastníkov.
„Som na tejto akcii už tretí raz a abstinujem od alkoholu už 23 rokov. Na tomto sympóziu ma zvlášť oslovilo, že sme tu všetci jednotní a všetci bojujeme proti alkoholu a že sa tu schádzame dobrí ľudia,“ prezradil Ladislav.
„Som tu už pravidelným účastníkom. Z programu sympózia ma zaujalo najmä to spájanie fatimského posolstva s činnosťou Kruciaty. To odriekanie a kajúcnosť, ktoré Panna Mária od nás žiadala, sa v Kruciate prejavuje a žije,“ podelil sa s nami o svoje zážitky a podnety Rudo.
Bohoslovec Jozef prišiel na sympózium s úmyslom, aby dokázal pomôcť druhým ľuďom v rôznych ťažkostiach a viac sa im priblížiť, taktiež aby tu načerpal nových síl po duchovnej aj intelektuálnej stránke.
„Ja som takmer najstaršia z Kruciaty oslobodenia človeka v Lendaku. Mala som túžbu pomáhať závislým, aj keď som nemala problém s alkoholom. Chcem sa tu na sympóziu obohatiť tým, ako osloviť závislých, a to najmä láskavým slovom. Dôležité je modliť za závislých a odovzdávať ich Pánu Bohu,“ povedala Rozália.
„Prešla som liečením zo závislosti. V Žiline je len klub abstinentov, hľadala som teda rôzne formy doliečovacieho procesu. Ale cítim, že po liečení som nové božie stvorenie, tak som hľadala cestu s Bohom - pokračovať v abstinencii s Bohom, a Kruciata taká je. Kto sa vydá na cestu s Bohom, je mu ľahšie, lebo vie, že sa môže v rôznych situáciách naňho obrátiť. Z programu ma oslovila prednáška sr. Veroniky Kataríny. Na margo tejto prednášky chcem povedať, že som presvedčená o tom, že Boh nestvorí človeka alkoholika; to my sa nejakým spôsobom k tomu dopracujeme,“ zhrnula Mária.
Ľubo nám porozprával o svojom terajšom živote bez alkoholu: „ Našiel som Pána Ježiša a vieru, bol som pokrstený a už šiesty rok nepijem. Momentálne slávim 40 rokov života, teda od takých 34 rokov je môj život oveľa lepší ako bol dovtedy.“
„Pred viac než tromi rokmi som mal problémy v práci, a k tomu aj môj prisúdený syn mal problémy s dlhmi a pôžičkami. Išiel som pracovať vtedy do Čiech. Chodil som domov z turnusov. Syn v tom čase hral automaty, nechodil do školy, narobil dlhy. Túlal sa, kradol a podobne. Zo všetkého toho som psychicky začal padať, začínal som sa prikláňať k alkoholu, ktorý v kombinácii s mojimi liekmi mal zlý vplyv na mňa. Boli tam pokusy o samovraždu. V poslednej chvíli ma z koľajníc odtiahli. Časom po liečbe v nemocnici mi bol ponúknutý útulok sv. Františka v Levoči. Som tu už tri roky. Chodíme z útulku aj do Budkoviec na brigády, a tiež aj tu v Levoči pomáhame ľuďom. Máme v útulku zvieratá, o ktoré sa staráme. Útulok vnímam ako záchranný pás. Vedenie útulku robí všetko preto, aby zachránilo ľudí, ktorí sú na dne,“ priblížil nám svoje životné cesty Ján.


Spracoval: Pavol Kall

späť

Mediahost.sk - webhosting, registrácia domén, webdesign