Homília otca dekana,
ktorá odznela na svätej omši na záver 19. celoslovenského sympózia v nedeľu 15. októbra 2017
(Mons. prof. ThDr. ICDr. PhDr. PaedDr. František Dlugoš, PhD. levočský dekan)

„Pomôž mi, Pane, urob ma nástrojom Tvojej vôle a múdrosti, aby som stále vnímal zázraky okolo seba a v sebe. A nestratil schopnosť byť vďačný za ne. Aj za tento úžasný zázrak, že žijem sedemdesiatštyri rokov, že abstinujem tridsaťdva rokov. Že som milovaný a ctený, že milujem a ctím si všetkých, ktorých nosím v srdci. Ďakujem za tento dar, že sme spolu, že sme! Ľudia s čistým srdcom, dobroprajnou dušou a s pevným odhodlaním abstinovať.“

(Juraj Mariani)

Drahí bratia a sestry!

Citátom z predhovoru svojej knihy Abstinencia je stav duše sa nášmu zhromaždeniu prihovára z dvorany večnej spásy vám veľmi dobre známy Juraj Mariani. Človek, ktorý svoj testament napísal idúc po krížovej ceste pádu aj vzchopenia sa, viery i sklamania, aby sa napokon dočkal milosti nášho Pána. Muž, ktorý si spolu so sv. apoštolom Pavlom mohol s čistým svedomím povedať:

„Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod“ (2 Tim 4, 6 – 8).

Nás prítomných na devätnástom celoslovenskom sympóziu Kruciáty – oslobodenia človeka zároveň so spomienkou na Juraja Marianiho spája kresťanská viera a nádej. Veríme, že pozemská misia nášho priateľa sa dočkala zaslúženej odmeny vo večnosti. Žijeme v nádeji, že jeho príklad pomôže mnohým ľuďom nájsť svetlo na konci pochmúrneho tunela závislosti a neskutočných problémov.

Nielen ateisti, ale aj verní synovia a dcéry Cirkvi sa nás kňazov často pýtajú: Akú podobu má súčasný diabol? Ako sa javia diela Satanove? Ponajprv musíme zabudnúť na naivnú čitateľnú podobizeň čerta s rohami a kopýtkami. Diabol v súčasnosti preberá na seba habit všade prítomného zla. Počína si pritom mimoriadne vynachádzavo. Sprvu sa jeho účinkovanie zdá byť neškodné až nevinné.

Milí bratia a sestry!

Ťažko sa nájde názornejší príklad Satanovej rafinovanosti ako je rozličná forma závislosti. Viacerým z vás, bratia a sestry, nemusím podrobne opisovať genézu tejto pliagy, ktorú ste trpko okúsili na vlastnej koži aj údele. Čas prežitý v osídlach alkoholu, drogy, hracích automatov bolestne zasahuje telo, organizmus, ale najviac zraňuje ľudskú dušu.

Čelnú stenu Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne temer bezo zvyšku vypĺňa slávny Michelangelov obraz Posledný súd. Jeden z výjavov zobrazuje Pannu Máriu, ako pomocou ruženca ťahá z očistca zástup ľudí. Hriešnici upierajú na Matku Vykupiteľa prosebné zraky plné nádeje. Podobne aj ľudia našich čias sa nesú, dvíhajú sa na jemných vláknach modlitbových prosieb.

Nie náhodou sa najviac modlitbových prosieb počas levočských pútí a ďalších duchovných podujatí na Mariánskej hore týka odvrátenia manželov, otcov, synov a príbuzných od molochu závislosti. Mám vyše tridsaťročnú pastoračnú prax, no nikdy predtým som si nevypočul toľko problémov matiek, manželiek, dcér ako v súčasnosti. Nielen pri vysluhovaní sviatosti zmierenia, ale aj v každodenných rozhovoroch sa dozvedám, ako dokáže alkohol devastovať a rozbíjať rodiny.

Na druhej strane s rovnakým prekvapením s mojimi kňazskými kaplánskymi spolubratmi vnímame nečakaný záujem našich farníkov o svätú spoveď, prosby o odslúženie sv. omší za pokoj a súdržnosť kresťanských rodín. Jedine duchovne pevné, modlitbou spojené rodinné spoločenstvá môžu vytvoriť azyl pomoci a nádeje pre svojich blízkych bojujúcich s diabolským dielom – závislosťou.

Milovaní v Kristovi!

Ruský spisovateľ Dostojevskij napísal: „Jediným dôležitým bojiskom na tejto zemi je ľudská duša. Tam zvádzajú neľudský boj Boh i diabol. Kto nemá peniaze, je chudobný, kto nemá priateľov, je ešte chudobnejší, ale kto nemá srdce, je najchudobnejší na svete.“

Moc zla môže prekonať jedine srdce naplnené čistou kresťanskou láskou a duša prahnúca po spoločenstve s Ježišom Kristom v dvorane večnej slávy a spásy. Amen

späť