Na 20. Celoslovenskom sympóziu Kruciaty oslobodenia človeka v Levoči

V dňoch 12. – 14. októbra sa opäť po roku konalo Celoslovenské sympózium Kruciaty oslobodenia človeka v Levoči. Tento raz išlo už o 20. ročník tohto podnetného a myšlienkovo bohatého podujatia.

Sympózium zastrešovala myšlienka z Matúšovho evanjelia: Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha s podtitulom Triezvosť prináša harmóniu tela a ducha. Hlavný prednáškový program prebiehal v sobotu 13. októbra. Otvorila ho ranná svätá omša v minoritskom Kostole sv. Ducha v Levoči. V jej úvode privítal účastníkov páter Roman Gažúr a zdôraznil: „Tento svet nedáva harmóniu ducha a tela. Sme vnútorne rozbití hektikou. Otázka morálnej čistoty je ničená. Pokúsme si obnoviť harmóniu tela a ducha v našich srdciach.“

Z homílie spišského generálneho vikára

Generálny vikár Spišskej diecézy prof. Anton Tyrol v úvode homílie neskrýval radosť z tohto podujatia i zo spoločenstva, kde to dýcha atmosférou vzájomnej priazne a obyčajnej ľudskej skromnosti. „ Prišli sme sem na toto stretnutie s celou svojou ľudskou biedou. Čím viac si to uvedomujeme, tým krajší sme pred Bohom. Totiž keď človek prichádza v úprimnosti srdca, aj keď je hriešny, tak sa veľmi páči Bohu,“ povedal prof. Tyrol a vzápätí vyzdvihol samotné hnutie Kruciaty, ktoré sa už 20 rokov usiluje pomáhať ľuďom alebo združovať ľudí, ktorí sú priamo alebo nepriamo poznačení ľudskou slabosťou a mylnými krokmi. Práve činnosť Kruciaty označil za hlavný dôvod radosti a vďaky Bohu. V homílii sa zamýšľal najprv nad tým, že hriech nie je hriechom preto, že je zakázaný, ale preto je hriechom, že škodí ľudskej prirodzenosti. „Boh chcel dobro človeka tak veľmi, že mu povedal vopred, že čo je zlé a čo mu škodí,“ poznamenal a pokračoval: „My sme povolaní k tomu, aby sme vedeli, čo je dobré a čo je zlé, aby sme poznali Pána, aby sme sa dokázali sami slobodne rozhodnúť pre to, čo je dobré, a vedeli sa odvrátiť od toho, čo je zlé. My sme povolaní k tomu, čo je nám zakázané, ale nie v tom zmysle, aby sme to robili, ale aby sme poznali Pána zrelým spôsobom. To znamená, že budeme chcieť žiť s Bohom a poznať Pána. Vieme, že Pán Boh pozná dobro a zlo, ale pozná ho zrelým spôsobom. Robí dobro, a zlo odmieta, pretože ho pozná.“ Druhý prvok, ktorý prof. Tyrol spomenul je, že ľudský hriech prináša bolesť a nešťastie a čnosť prináša radosť a šťastie. „Naozaj, je to tak, že človek keď robí zlo voči sebe, druhému či Bohu, tak spôsobuje v tvorstve rozvrat. Hriech prináša človeku izoláciu a uzavretie do seba samého. Prináša do ľudskej duše vnútornú tmu.“ Prekonanie hriechu, ako ďalej vysvetľoval, prináša veľkú radosť človeku, ale nie preto, že človek skúsil hriech, ale preto, že človek prekonal hriech a dozrel.

Tretí fakt, pri ktorom sa pristavil prof. Tyrol, je List Pavla Galaťanom, ktorý je veľkým dokumentom kresťanskej slobody. „Tento dokument nám chce povedať, že sme Božími synmi a dcérami. Pavol chce svojich adresátov naučiť to, že vo vzťahu k Bohu nie sme otroci, ale sme ako deti... Žijeme akoby v jednej domácnosti s Bohom a on nás vychováva, preukazuje nám priazeň a pomáha nám k vzrastu; pomáha nám v schopnosti rozlišovať dobro a zlo a v schopnosti porozumieť mu vnútorne.“ V závere povzbudil prítomných slovami: „Sme povolaní k tomu, aby sme žili s Bohom vo vzťahu syna a dcéry.“

Anka – patrónka mladosti a zápasov o čistotu

Psychohygiena je veľmi dôležitá

Doc. Mária Gažiová sa zaoberala témou - psychohygiena v službách zdravia. „Ak chceme, aby nejaká psychika fungovala, musia byť splnené biologické podmienky; to znamená, že naša psychika je opretá o centrálny mozgový systém, musí byť v poriadku tiež hormonálny systém a treba si uvedomiť, že niečo môže byť aj v genetike,“ voviedla do témy poslucháčov a neskôr sa venovala taktiež dôležitosti správnej životosprávy v živote človeka. „Aj nervové hormóny musia byť vyvážené, aby hlava poriadne fungovala. Mozog potrebuje vyladenú biochémiu, aby nerobil chyby,“ uviedla s tým, že len v tejto harmónii môže človek spoločensky dobre fungovať. „Aby sa psychika vybudovala, musia byť splnené tiež sociálne podmienky. Keď sa dieťa narodí, musí sa stretnúť s ľudskou kultúrou. Musí byť prítomný vzor ľudského správania a prežívania. Ak sa dieťa narodí a nemá čo imitovať, tak sa vôbec nevyvinie psychika,“ poznamenala a doplnila, že je priam žiaduce, aby dieťa bolo obklopené kvalitnými vzormi ľudského správania, a tak sa naučilo skutočným hodnotám. Na konci zazneli aj slová o potrebe vedieť správne relaxovať, aby človek dokázal odbúrať nahromadený stres.

Láska a úcta k životu zachránia svet

MUDr. František Orlovský si vybral tému o živote a láske. „ Každý z vás prešiel svojou ťažkou cestou. Veľa energie ste museli dať do zmeny, ale Boh nás pozýva ešte k náročnejšej ceste, aby sme sa zmenili a prišli do služby... Boh nás pozval do spoločenstva a naše srdce bude šťastné vtedy, ak budeme slúžiť niekomu inému,“ povzbudil prítomných na úvod a pokračoval: „Život stúpa, ak si vážime život a lásku, ale ak si prestaneme vážiť život a lásku, to spoločenstvo padá, či je to manželstvo, štát alebo kontinent.“ Poukázal na dôležité miesto učenia Cirkvi, Písma svätého a prirodzeného Božieho zákona, ktoré nás privádzajú k ochrane každého ľudského života. MUDr. Orlovský pripomenul, že pri novom ľudskom živote sú manželia povolávaní k Božiemu stvoriteľskému plánu a spolupráci nad ním. „Z tejto úcty my túto chvíľu počatia považujeme aj za chvíľu oduševnenia a vtedy vzniká nová bytosť, ktorá si zaslúži lásku a úctu až po prirodzenú smrť,“ uviedol a zaoberal sa spôsobmi antikoncepcie, ktoré blokujú počatý život a zabraňujú uhniezdeniu plodu v maternici. Antikoncepcia, ako ďalej vysvetlil, robí základňu pre všetky ďalšie problémy. „My sa nemôžeme nechať vmanipulovať do toho, aby sme prijali prostriedky, ktoré zabíjajú počatý život,“ vyslovil naliehavo. Neskôr vyplynulo z prednášky, že antikoncepcia a potrat vytvárajú mentalitu proti životu a prirodzené metódy plánovania rodičovstva zasa mentalitu za život a sú cestou k svätosti.

Dobro v podobe lásky

V rámci svojho prednáškového bloku priblížil otec Peter Gombita z Oázy – nádej pre nový život svoju životnú púť a cestu ku kňazskému povolaniu. Pristavil sa aj pri jedných Vianociach, keď odmietol ako kňaz pomôcť chorľavému bezdomovcovi, keďže sa obával, že mu naruší nejakým spôsobom jeho byt. A práve táto životná situácia ho priviedla k tomu, aby sa začal venovať ľuďom na okraji spoločenského záujmu. „Ja som s Bohom prežil jeden šťastný a dobrodružný život,“ zhodnotil otec Gombita svoje doterajšie životné putovanie a vyzdvihol fakt, že sa dá Boha zažiť a vidieť v ľuďoch a prírode. „Dôležitá je modlitba, ale je potrebné aj zamedziť zlu, ktoré sa nám každý deň ponúka,“ podčiarkol vo svojej prednáške a pripomenul, že človek má konať dobro v podobe lásky a uľahčiť tak niekomu život. „Tá radosť a sila, ktorú človek potom začína žiť, obohacuje aj váš život,“ dodal aj na základe svojich vlastných skúseností s prácou medzi ľuďmi bez domova.

Mikrofón sme prenechali účastníkom sympózia:

„Bola som na tomto sympóziu už mnohokrát. Som členkou Kruciáty oslobodenia človeka už 15 rokov a pôsobím v tomto spoločenstve v Levoči. Určite ma na tomto sympóziu najviac oslovil duchovný otec Pavol Hudák, ktorý je takou výnimočnou osobnosťou, cez ktorú Boh uskutočnil svoje plány až po vyzdvihnutie Anky Kolesárovej na oltár. Zaujal ma preto aj ako človek, aj ako kňaz. Oslovili ma teda jeho myšlienky o tom, ako sa dá k svätosti dopracovať v radosti a podal ich prirodzeným ľudským spôsobom. Moja cesta do KOČ bola ťažká. V rodine sme mali človeka, ktorý mal problém s alkoholom. V tomto spoločenstve som našla ochrannú sieť ľudí, ktorí pomohli. Malo to aj dobrý koniec. Sama som dala záväzok abstinencie a obetovala som to za neho. Stretla som tu dobrých ľudí, ktorí pomôžu a dá sa s nimi zdieľať svoje problémy.“ Bibiana zo Spišského Štiavnika.

„Keď môžem, tak pravidelne chodím. Som členkou KOČ už viac ako 10 rokov. Bolo nám tu veľa povedané, hlavne ako pomáhať a slúžiť iným k ich dobru a obráteniu. Musíme s nimi veľa spolupracovať a podávať im ruky, lebo sami si nedajú rady. Veľa je takých, čo si dajú povedať. Sú medzi nami takí, čo sa obrátili a žijú príkladným životom. Len trošku treba a Pán Boh pomôže ďalej, aby sa to zvládlo.“ Rozália z Lendaku.

„Nie som tu prvýkrát, už som tu bola pred štyrmi rokmi, vtedy sme tu boli s manželom, keď sme ešte len začali spolu chodiť. A pre nás oboch je táto téma o závislosti veľmi silná a dotýka sa nás. Zaujala ma tu najmä prednáška o. Hudáka a jeho myšlienky o čistote.“ Ivana z Košíc.

„Už som tu bol aj minulý rok. Je to dobré pre život. Ide o školu do života. Robím s ľuďmi v stavebníctve a nadobúdam potom k nim iný prístup. Prednáška MUDr. Orlovského ma oslovila, ale aj zážitky otca Gombitu boli veľmi pútavé.“ Fero z Lendaku.

„ Prišla som sem už po druhý raz. Prednášky MUDr. Orlovského a otca Gombitu boli veľmi poučné kvôli tomu, že vychádzali naozaj zo života, ktorý píše najväčšie príbehy. Pri slovách otca Gombitu si môže človek uvedomiť, čo všetko má, čo môže stratiť a aké je šťastie vrtkavé, a taktiež to, že človek by si mal vážiť čistotu srdca, tela a život vo všeobecnosti.“ Mária z Lipian.

„Mne osobne tie sympózia veľmi pomohli a teraz to odovzdávam ďalej tým, že pomáham organizovať tieto stretnutia. Vnímam, ako je dobré, keď sa ľudia môžu stretnúť a môžu sa porozprávať o problémoch. Niektoré prednášky ich inšpirujú, dostanú potom svetlo do tých svojich situácií, a to im pomôže posunúť sa ďalej.“ Mária z Levoče.

„Som tu už po 20. raz, stála som pri zakladaní sympózií spolu s manželom. Som spoluzávislá, ale vďaka abstinencii sa nám darí žiť triezvo a nad vodou. Každá prednáška na sympóziách mala veľa povzbudivých rád do každodenného života. Pomohla mi preniesť sa cez nepríjemné situácie v manželstve a rodine; boli naznačené trendy, ako komunikovať, ako žiť, ako riešiť problémy.“ Anna zo Spišskej Novej Vsi.

„Sme tu prvýkrát. Prečo sme prišli? Chceli sme spoznať, ako Kruciáta organizuje toto sympózium, boli sme zvedaví na prednášky otca Gombitu a MUDr. Orlovského a boli pre nás obohatením. Rezonovať bude vo mne dlho myšlienka, aby sme neboli smutní, lebo tam, kde je smútok, tam je hriech. A je to aj pre mňa záväzok – byť veselý, ale nie na oko, ale najmä vnútorne.“ Štefan z Kežmarku.

„Cítila som z prednášok, že Bohu je naozaj všetko možné, a že je dôležité rozhodnúť sa a začať a Pán to dokončí. S každým ďalším sympóziom vnímam, ako Duch Boží vanie; sympózium vnímam ako Bohom požehnané dielo. Chodia tu ľudia, ktorí chcú pracovať na sebe a zmeniť svoj štýl života a mňa to povzbudzuje. Duchovne takto rastiem a vidím tu, že málo známi ľudia sú takí veľkí a žasnem nad ich dôverou v Boha.“ Mária z Bardejova.

Pozn. Pane, nech aj nedávno ukončené sympózium vnesie nové svetlo do našich každodenných situácií, aby sme rástli vo viere a dôvere v Teba. Nech nám myšlienky z prednášok pomáhajú stať sa lepšími ľuďmi, ktorí s láskou a úctou slúžia svojim blížnym.

Pripravil: Pavol Kall

Fotomateriály:

• 20. sympózium objektívom pána Karola Zavarského
• 19. sympózium objektívom pána Jozefa Milaniaka

Videonahrávky: