Posolstvo Panny Márie,
Kráľovnej Pokoja:

2. decembra 2018

Dnes je štvrtok 13. december 2018 , meniny má Lucia , zajtra bude mať meniny Branislava, Bronislava. Blahoželáme!

LITURGICKÝ KALENDÁR:
Liturgické čítania na dnes

Počas prezerania našich stránok počúvajte:


Áno, plne si priznávam

svoju bezmocnosť nad alkoholom. Život je neovládateľný počas pitia, aj keď som si myslela, že pijem kontrolovane a nemám problém prestať (trebárs v týždni, keď bolo treba ísť ráno do práce), ale akonáhle som vedela, že môžem vypiť bolo to neovládateľné kúpiť si víno... a dať si potajme, aby ma nikto nevidel a aby som vyzerala normálne. Viackrát to vyšlo, ale niekedy sa stávalo, že chuť ešte bola, ale množstvo alkoholu mi udrelo do hlavy a bolo na mne vidieť, že som si znova riadne uhla. Počas krízy, ktorú som nevedela zvládnuť (Astran club, práca, rodina, stres) alkohol bol najbližšie a pomáhal mi prekonávať tieto krízy. Lenže pitie sa stalo pre mňa nekontrolovateľné, až sa zo mňa stávala ľudská troska a sama som sa z toho dostať nemohla. Po návšteve doktora H. a pretriezvení som sľubovala aj prisahala, že sa alkoholu už nikdy ani nedotknem. Lenže, žiaľ, ostávalo len pri sľuboch, lebo akonáhle mi už bolo po alkoholických triaškach a búšení srdca lepšie, akosi sa mi zdalo nenormálne úplne nepiť a hlavne v spoločnosti som nedokázala povedať nie a tak zo slušnosti vypila trebárs len jeden pohárik. Takto to išlo zo začiatku po krízach a ja som si myslela, že keď pijem málo a príležitostne, moje pitie je v poriadku a môžem tak žiť. Lenže akonáhle prišiel nejaký problém, starosti, o hneve ani nehovorím, nakoľko som si to uvedomila až neskôr, že môj hnev je taktiež nekontrolovateľný, že som veľmi výbušná, agresívna, môj slovníček „pekných“ slov bol značne rozšírený, moje pitie naberalo rýchly priebeh. Ráno hrozne zle, triaška, bolesti hlavy. Prvá myšlienka po prebudení bola – alkohol vyrovnať klin klinom, potom ešte aby som sa netriasla a už hneď ráno som bola tam, kde večer.

Je to stav rozpitia, kedy človeku môže pomôcť len ďalšie pitie alebo lekár zastavením ťahu. Sama som si ráno povedala, že si dám len trochu „na poprávku“, ale to len pred prvým dúškom. Potom sa znova prebudíš a na chvíľku si myslíš, že tá „poprávka“ zabrala. Lenže po nejakej dobe, asi po hodine alebo po opätovnom zaspaní a prebudení je to znovu to isté... Kontrola nad sebou v tomto stave neexistuje. Samozrejme lekári, nemocnica, psychiatrické oddelenie, AA pomôžu, ale po vyliečení a hlavne, keď sa už cítim znova zdravá a čistá, vtedy to pokušenie príde z hocijakej strany a začína sa ďalšia recidíva. Preto som si stopercentne istá, že som voči alkoholu bezmocná! A môj život je s alkoholom neovládateľný a hlavne HROZNÝ!!!

Po mojich alkoholických vzplanutiach a rýchlych pádov pomocou rodiny som sa vždy dostala naspäť do normálneho života. Lenže akonáhle nastala nejaká kríza, problém, starosť, alkohol mal tú moc, že vždy nado mnou vyhral a ja som bola voči nemu bezmocná. Bez alkoholu som aj mohla ako-tak fungovať, ale moje vnútro bolo ako roztrasená cigareta – nervozita, nálada pod psa, zo života radostí veľa nebolo a hlavne iný spôsob žitia som zatiaľ len začínala – bezalkoholový. Vydržať sa to dalo, ale vnútorne som sa cítila ako nula, prázdna nula. Po šiestich mesiacoch abstinencie, ktorú som si len ja myslela, že mám pod kontrolou prišla ďalšia recidíva. Našťastie, moje zmýšľanie už bolo trochu rozumnejšie a akonáhle som zistila, že strácam kontrolu nad pitím aj nad sebou, okamžite som šla hľadať pomoc na levočskú psychiatriu, kde som sa hneď dala späť dohromady a po dvoch dňoch som šla domov. Telesne som bola zdravá, ale po duševnej stránke to bolo hrozné. Nevedela som sama sebe odpustiť tento pád. Najväčšou podporou v mojich psychických mukách boli priatelia z KRUCIÁTY OSLOBODENIA ČLOVEKA, ktorí stáli pri mne a pomáhali mi sa z tohto problému dostať. Moja abstinencia vďaka ním a vďaka viere vo Vyššiu moc, ktorá jediná už len mi môže pomôcť som začala navštevovať aj AA klub v SNV. Pri preberaní 12 krokov a keď som sa vnútorne oddala viere vo Vyššiu moc – BOHA (tak ako ho každý chápe aj po svojom), som dospela k viere, že len sila väčšia ako moja (moja bola veľmi slabá a na tenkej nitke) obnoví moje duševné zdravie. Tento druhý krok som začala prijímať srdcom a nie ústami. Výsledok nenechal na seba dlho čakať. Vnútorne som sa začala cítiť lepšie, zo života som začínala mať aj radosť, hoc aj s bežnými problémami, ktoré ma denno-denne nemíňali. Pochopila som, že len toľko starostí, ťažkostí, problémov môžem prijať, koľko si ja pripustím. Začiatky všade nie sú ľahké, najmä pri tomto kroku, ale akonáhle som pociťovala vnútornú ťarchu, odovzdávala som moje vnútro Bohu, aby On rozhodol, ako doriešiť denné problémy a ťažkosti. Pomocou zvládnutia tohto kroku a hlavne po jeho prijatí do svojho srdca a to čo najúprimnejšie a najvrúcnejšie, ako som to dokázala prijať do svojho vnútra sa cítim voľnejšia, ale hlavne začínam sa duševne a duchovne oslobodzovať a uvoľňovať.

Po dospení k viere, že len sila väčšia ako naša môže obnoviť naše duševné zdravie a hlavne po prijatí tejto pravdy do svojho vnútra, zistila som, že tretí krok AA (Rozhodli sme sa odovzdať svoju vôľu a svoj Život do starostlivosti Boha tak, ako ho my chápeme.) treba prijať, čo sa týka môjho predchádzajúceho života čo najdôslednejšie a myslieť a prijímať ho v každom okamžiku a v každej minúte môjho života. Doposiaľ som všetko, čo som v živote robila, vychádzalo z môjho presvedčenia a z mojej hlavy. Aj keď som si myslela, že moje konanie je správne a to najlepšie. No pravda je niekde celkom inde. Aj keď som si myslela, že môj názor na danú vec je ten najlepší, často sa stalo, že som vedome alebo veľakrát, úplne nevedome ubližovala ľuďom okolo mňa, ale aj celkom cudzím ľuďom. Môj postoj k danej veci neraz vychádzal nie z čistej a kľudnej hlavy. Často som reagovala podráždene a nevrlo a pritom z toho nemohlo vyjsť ani kladné riešenie daného problému. Svojim presvedčením (často som na to prišla až po dlhšej dobe) a konaním som žila v určitom vnútornom kolotoči a bumerangu, pretože to, čo som spravila alebo povedala sa mi v inej forme vracalo naspäť a oveľa horšie!

Preto z celého srdca odovzdávam svoju vôľu a svoj život do starostlivosti BOHA a to v každej minúte môjho žitia. Pri radostiach, starostiach, pri prekonávaní problémov a životných úskalí sa pýtam Boha, či je to moja vôľa, alebo jeho a odovzdávam sa jehovôli nech rozhodne za mňa.

Oľga



Mediahost.sk - webhosting, registrácia domén, webdesign