Sedemhlavý drak

(úvaha)

Volám sa Vlado, vďaka a chvála Pánu Bohu už sedem rokov úspešne úplne abstinujem, aj keď v začiatkoch to tak vôbec nevyzeralo. Život bez alkoholu mi priniesol a dovolil prežiť iný život, v ktorý som už nedúfal. Život v spojení s Duchom pokoja. Keď sa na tým zamyslím teraz po siedmych rokoch, tak mi to pripadne, ako „rozprávka“ boja so sedemhlavým drakom. Vtedy, keď sa človek rozhodne pre abstinenciu prežíva silný vnútorný boj, spojený aj s dosť negatívnymi myšlienkami. No vtedy je veľmi potrebné, aby rozhodnutie bolo skutočné, svojvoľné nie z donútenia a by si ten dotyčný, čo má problém za tým rozhodnutím aj stál a za každú cenu a dokázal ho aj obhájiť. Lekári, Vám povedia je to choroba, ktorá sa dá liečiť, ale ostatné záleží len od Vás.

Prvý rok, ktorý je v živote alkoholika podľa môjho názoru najťažší a dosť dôležitý, to kedy som musel čeliť otázkam :“Prečo si nedáš pivo“, „piješ len sladkú kofolu“, daj si s nami jeden to Ti nemôže uškodiť. Toľko si do tohto (alkoholu) investoval a teraz sa stal z teba slaboch? To už si nikdy nedáš? Veď to už si ani poriadne nezaspievaš, keď nebudeš mať náladu. Vtedy však treba myslieť na to „Ja už som sa takto rozhodol a nedať sa v žiadnom prípade ovplyvniť. Na konci roka, keď tak všetko človek prekoná, zamysli sa a snáď sa aj pochváli, že ten jeho drak s ktorým bojuje je slabší.

Nastáva ďalšie obdobie pomalé zabúdanie na alkohol, skoro pravidelné stretnutia v kostole s Pánom naším Spasiteľom a prosbou o pomoc, vytrvalosť. Pravidelné vykonávanie si prvopiatkových pokání a prijímaní Eucharistie , ktorá mi dodávala odvahu čeliť podľa mňa zbytočným narážkam okolia. Vnútorná sila premieňania môjho vnútra a stále väčšia odvaha, ale aj podpora rodičov, súrodencov, dcér a stále si uvedomovanie prítomnosti Ducha Svätého v sebe, ktorý mi v ťažkých chvíľach ukazoval cestu zo začarovaného kruhu. Ďalším mojím posunom vpred bolo, keď som v roku 2004 prestal celkom fajčiť. Spolupracovníci ma v jeden večer tak vyhecovali, že som si ani nie celkom uvedomujúc, čo hovorím povedal, že od zajtra prestanem aj ja fajčiť. Po týždni nervozity, ale aj uvedomenia si, čo som sľúbil to začalo byť reálnejšie a v ďalšom období sa to stalo skutočnosťou.

Ďalší rok, ktorý nastal bol v mojom živote dosť tiež rozhodujúci, kedy zmena zamestnania ma priviedla do rodného mesta. Prestalo cestovanie na pravidelné turnusy, mal som viac času venovať sa duchovnému životu. Po oslovení a dobrých začiatkoch s pravidelnosťou som začal navštevovať spoločenstvo SVETLO – ŽIVOT. Tu som stretol a pocítil iné zmýšľanie ľudí, začal sa inač správať, vyjadrovať, inač zmýšľal, uvažovať o niečom, čo som dovtedy nepoznal, zmena kamarátov. Začal som navštevovať akcie, zúčastňovať sa na pútiach, prehlbovať svoju vieru a tak zabúdať aj na alkohol a žiť s myšlienkou iného života. Ostalo však vo mne ešte stále veľa nevyriešeného, pre mňa osobne to začalo naberať na väčšej láske k životu a do popredia intenzívnejšie vstupoval Pán Boh (Duch Svätý) v svojej sláve. Tu začalo dokázať sa prispôsobiť povinnosti, začať cítiť zodpovednosť a prijímať rady a tak sa spoliehať nie len na seba, ale aj na nášho Stvoriteľa, ktorý celkom začal ovplyvňovať môj pohľad na seba, dostávať odpovede na otázky, ktoré prichádzali do života. Okrem pracovných povinnosti pribudli ďalšie živo prežívať spoločné stretnutia s ľuďmi, ktorí alkohol odsudzovali a stávali sa k nemu odmietavo, potom to bola sila svedectiev, výmena názorov v slobode, krížová cesta so svedectvami, ako sa celkom a navždy zbaviť alkoholu. Zrazu som cítil, že už nie som sám taký, čo bojuje s alkoholom. Pevnejšie som začal stáť a učil sa obetovať za iných a očisťovať svoje vnútro a nebrať všetko pesimisticky, ale s dôverou v lepší koniec všetkého s čím som sa stretával. Stále ma to ťahalo ďalej, nezastať, lebo som vedel, že snáď by to bola chyba.

Spoločenstvo – akcie (spoločné) , ktoré ma uisťovali, že som na správnej ceste, duchovná vyrovnanosť, pocit strachu pominul, začalo sa mi dariť aj v práci, už mi to nepripomínalo , že ja som niekedy žil v spojení s alkoholom, cítil som stále väčšie vyslobodenie a takú voľnosť, nebáť sa otvorene rozprávať o veciach škodlivosti alkoholu na organizmus človeka.(vo väčšom množstve).

Rok 2007 oslovenie a začiatok práce s Kruciátou oslobodenia človeka od závislosti. Kruciáta ťažké slovo na zapamätanie si ho, ale má v sebe veľa pozitívneho , čo som aj ja potreboval na rozvoj a hlbšie pochopenie obety za druhých a hlavne chcieť pomôcť druhým. Znova ďalšie nové akcie, kde sa prebúdzala aj moja otvorenosť taká uzavretosť odchádzala, začal som hovoriť pred ľuďmi o alkohole otvorene o svojich chybách a tým aj o očisťovaní seba. Snažiť sa poradiť a hlavne pomôcť porovnávanie , zmysel vnútorného boja a chcenie o oslobodenie sa od svojho ja a snažiť sa hovoriť my. Pochopiť aj slová, ktoré hovoril Pán Ježiš, keď ešte žil na tejto zemi. „Kde sú dvaja alebo traja v mojom mene tam som aj ja a kúzelné slová „Viera, nádej , láska.“

No, aby to však nevyzeralo len samou chválou chcem ešte pripomenúť boli aj problémy a ešte sú, ale ak dokážete načúvať Boží hlas ide to ľahšie, chápavejšie znášate aj to zlé, čo sa prihodí. Aby to však nevyzeralo len mojou chválou, keď to niekto z vás tak berie, ale bolo to vyslovené v Božom mene nie v mojom. Chcem vysloviť ešte jednu myšlienku uvažoval som nad tým iba pre dobro iných na poučenie a povzbudenie. Moje heslo :Nikdy nie je neskoro, skús to aj Ty, čo váhaš a uvidíš, že Pán Boh sa pripojí, nenechá ťa samého, čím si biednejší a myslíš si, že to nedokážeš, tým väčšie milosrdenstvo zažiješ len pozorne načúvaj.

A ešte jedna rada nakoniec alkoholik sa nikdy nevylieči, draka celkom nezničí, ale ostane mu len jedna maličká hlávka, ktorá môže ožiť, nedovoľ jej, na to nezabudni...