Pochválený buď Pán Ježiš Kristus!

Moje meno nie je podstatné, mám niečo cez šesťdesiat rokov. Môj život sa dá rozdeliť na také tri „hokejové“ tretiny. Prvú tretinu som poctivo trénoval s nasávaním alkoholu, druhú tretinu som sa snažil s tým alkoholom bojovať. Bohužiaľ, nedalo sa! No a teraz som konečne dospel do tej tretej tretiny, kedy už nehovorím, že som závislý, ale hovorím, že som oslobodený s pomocou Ducha Svätého od tejto závislosti.
Aby som to vysvetlil: „Jedná sa v podstate o pýchu!“. Každý závislý človek, ale aj všetci, ktorí sme tu, máme v sebe určitú pýchu a táto pýcha nám bráni priznať si svoje chyby, svoje nedostatky. Snažíme sa všetko riešiť sami.
Tak isto aj ja keď som zistil, že robím s alkoholom, a okrem mňa má problém aj moja rodina. Nedajú sa tu vyrozprávať všetky tie negatíva a hrôzy, ktoré sa mi sem - tam v sne vracajú z minulosti. Vedel som, že to takto ďalej nejde a snažil som sa s tým bojovať. Absolvoval som niekoľko liečení. Bohužiaľ, nasledovalo vždy len určité kratšie alebo dlhšie obdobie nepitia. Hoci ja som si myslel, že abstinujem. Bohužiaľ, nebolo to tak. Nepil som určitú dobu a stále som si dôveroval a veril že to dokážem. V mojom srdci bola pýcha, nebola skromnosť. A neprítomnosť skromnosti vyplývala aj z určitého strachu.
Heslom Kruciaty je : „Nebojte sa“. To znamená, že Kruciáta oslobodzuje aj od toho strachu. Človek sa bojí, najmä keď je vychovaný ako kresťan, potom následkom zhýralého života sa od Boha dostáva kdesi ďaleko. Potom sa začne báť, aby ho Pán Boh nejako nepotrestal. Robím všetko preto, aby som sa z tej šlamastiky dostal. Rastie pýcha a tá ma stále vedie ďalej a ďalej, hlbšie do priepasti. A ja som už neviem koľko rokov bol liečený a nedokázal som pochopiť, v čom je príčina, že ja nemôžem dokázať nepiť. Žena mi vyhadzovala na oči: „Pozri sa, tento sused pil a už nepije, tam tí z druhého bloku pili a už nepijú a už koľko rokov! A ty to nedokážeš, si slaboch!“ Moja pýcha bola taká, že som sa uzavrel, snažil som sa niečo robiť, ale nedalo sa.
Zhruba pred trinástimi rokmi vznikla v Levoči Kruciata oslobodenia človeka. Spoločenstvo založené na duchovnom základe. A božím pôsobením som sa aj ja dostal do tohto spoločenstva. Tam som začínal chápať, že Boh by mi aj pomohol, ale bráni mu tá moja pýcha prísť za ním a poprosiť ho o pomoc. Čosi ma k nemu priťahovalo, ale bál som sa. Modlili sa za mňa,... manželka sa modlila, hoci som vtedy spôsoboval peklo v rodine. Žila doslovne s diablom v pekle. Tak isto aj deti už teraz odrastené. Najmladšia dcérka s mamkou sa modlili za opitého otca, ktorý ležal vo vedľajšej izbe. Kľakli si a modlili sa pred obrazom Božieho milosrdenstva. Iste ich modlitby boli vypočuté! A Pán mi dal milosť a to milosť pokory. Ja som si uvedomil, že moja pýcha musí skončiť.
Musím predstúpiť pred Pána tak ako malé dieťa, ktoré keď spraví nejakú chybu, musí ísť za svojím rodičom a priznať sa a poprosiť o odpustenie. Lenže ja som už bol dosť ďaleko, doslovne som mal určitý strach predstúpiť pred Pána. A tak som si povedal: „Sprostredkovateľom je vlastne Panna Mária.“ Išiel som na jedno pútnické miesto do Litmanovej. Tam som padol na zem, sily ma opustili a prosil som Pannu Máriu aby mi vyprosila u svojho syna milosť obrátenia. Modlil som sa aj k Pánu Ježišovi, modlil som sa k Pánu Bohu a dá sa povedať, že od tejto chvíle som oslobodený od alkoholu. Samozrejme musím žiť v neustálej božej prítomnosti, preto musím žiť v stave, ako sa hovorí, v stave čistoty.
A som veľmi rád, že môžem pristupovať k sviatosti zmierenia, niekedy aj častejšie ako raz do mesiaca. A žiť s Pánom Ježišom v bratskom priateľstve, a nie z pozície otroka a pána, ale z pozície otca a syna. Vďaka Pánu Bohu, som bol oslobodený od tejto závislosti, vďaka tomu môžem existovať v spoločenstve Kruciáty oslobodenia človeka. Snažím sa pomáhať a svedčiť nielen rozprávaním, ale aj normálnym bežným životom - žiť bez alkoholu sa dá. Dokonca, život je mnohonásobne krajší.
Chválim Pána Boha za to, že môžem abstinovať, ďakujem Pánu Bohu za to, že ma oslobodil z tej závislosti!!! Aj teraz! Pán Boh zaplať!