Moje svedectvo s Ježišom - mojim záchrancom

Volám sa Jozef a s Pánom Ježišom som prežil toho dosť. Vždy som cítil to, že mám duchovnú pomoc. Keď som mal 10 rokov, pre alkoholizmus mojich rodičov ma úrady zobrali do pestúnskej starostlivosti. Začal som si postupne zvykať na nových pestúnov a ich deti. Zo začiatku to bolo dobre, ale postupne, ako som rástol, musel som pomáhať čoraz viac, neraz až za hranicu vlastných síl. Pestúni boli síce kresťania, ale na bohoslužby ich to veľmi neťahalo. Keď som mohol, tak som išiel do kostola. Veľmi som si obľúbil Pána Ježiša, ktorý ma viedol. Ja som to až tak nepociťoval, ale Pán Ježiš si ma priťahoval skrze vlastný kríž. Koho Ježiš miluje, toho aj krížom navštevuje.

Pestúni ma nechceli púšťať do rodnej dediny, pretože sa súdili s mojimi rodičmi. Mne nič iné nezostávalo, len sa modliť za nich a spievať si: „Keby som bol vtáčkom, letel by som za les, pozrieť sa, čo robí mamička moja dnes. Košieľku mi šije, na mňa si spomína, vráť mi, Bože, vráť mi, toho môjho syna.“ A v tomto som sa posilňoval a povzbudzoval. Pestúni začali stavať nový dom, pri stavbe ktorého som im pomáhal, ako som len vedel. Aj keď po čase moju robotu hodnotili, že sa mi nechce robiť. Ja som sa modlil za nich, aby mi nekrivdili. Ich vlastné deti im nepomáhali, mohli navštevovať svojich kamarátov. Ja som však nemohol. Uvedomoval som si, že ja mám kamaráta - Ježiša. Veď ON ma sprevádzal vtedy, keď mi bolo veľmi ťažko. Keď som chodil na kopec podojiť kravu, cestou som rozmýšľal, čo robia moji rodičia. Cestou som sa začal modliť a prosiť Pána o pomoc. Mnohokrát ma nechceli pustiť ani do kostola a hovorili mi, že pôjdem inokedy, lebo teraz je práca. Ale práce pribúdalo a ja som nemal čas ani na učenie. Vtedy mi Pán Ježiš posielal do cesty dobrých ľudí , ktorí ma povzbudzovali. Učitelia v škole mi pomáhali, vedeli, že to mám ťažké. Vtedy som videl, ako sa Pán Boh o mňa postará v každodenných skúškach. V roku 2007 mi zomrel môj otecko. Vtedy som si povedal, že musím ísť do svojej obce ku svojej rodine. Cítil som, že moja mama by ma veľmi potrebovala. Pán Ježiš mi poslal takých ľudí, ktorí ma posilnili vo viere a v nádeji, že raz budem vo svojom dome s mamkou.

Veril som tomu, ale nevedel som, kedy ten čas príde. Pestúni mali stretnutia s mojimi rodičmi aj na viacerých súdoch. Chceli, aby som sa nestretal s rodičmi, ale súd tento návrh zakaždým zamietol.

Prišiel aj veľmi očakávaný deň, kedy som dovŕšil osemnásty rok života. V ten deň som sa ešte veľmi modlil a prosil, aby mi Pán Boh splnil môj sen. Ale ON ma ešte viac skúšal. Po príchode sociálnych pracovníkov sa stalo to, že som stále ostával u pestúnov v Lieseku. No ja som dúfal, že keď nie dnes, tak niekedy sa stane to, po čom som túžil.

Dni ubiehali... Prišiel deň 15. august 2012, kedy na sviatok Nanebovzatia Panny Márie, ma Pán Boh povolal k môjmu neočakávanému dňu. Bol som veľmi šťastný. Vtedy som si povedal: „Skončil som boj a prišiel som ku svojej mamke.“ Celá rodina sa nesmierne tešila, nechcela veriť, že sa to stalo. Vtedy som veľmi ďakoval Pánu Bohu za jeho zázrak. Tým si ma viac priblížil ku svojej spáse. Je toho ešte veľmi veľa, ale nechcem sa vracať k tomu. Jedného dňa po škole som sa vrátil do pestúnov, ako vždy som mal napísaný papier, čo ma dnes čaká . Tam som mal napísané: Ak chceš ísť domou ku mame tak sprav toto...a tam to a hen- tamto... Ja som sa ponáhľal aby som to stihol do večera urobiť. Ale prišli pestúni a začali kontrolovať čo som spravil. To som aj spravil potom povedali, že zmizli peniaze. Nakoniec povedali že som to bol ja . Ja som ím povedal že nie, veď som nemal kedy keď som bol na stavbe. Ale oni my neverili až nakoniec zmizla ešte väčšia suma nakoniec som to musel zaplatiť taký bol navrch. Ja som naraz nemohol, ale zveril som to Pánu Bohu a on sa postaral.

Stále ďakujem Pánu Bohu zato že aj v najťažších situáciách mi poslal dobrého človeka. On sa vždy postará o tých čo potrebujú pomoc, A on ma bude stále skúšať ale či vydržím.. Teraz bývam u mamy a tam sa starám - ja o mamu, a ona o mňa .A tak sa povzbudzujeme spolu navzájom .A spolu sa v kaplnke modlíme za tých, čo potrebujú pomoc od Boha. Ja verím že nás vypočuje .a vyslyší naše prosby a modlitby . Mnohé sú aj za vás. Človek má žiť tak, že nech sa to páči Pánu Bohu keď máš rodinu tak ju veď k Pánu Bohu, lebo bez neho to nejde, potom ku práci a povinnostiam. vtedy budete mať všetko spravené a k šanovlivosti, vtedy si budete všetko šanovať a vážiť.

Jozef