Kruciáta oslobodenia človeka

Počúvajte
Rádio Mária

Dnes je štvrtok 28. marec 2024 , meniny má Soňa , zajtra bude mať meniny Miroslav. Blahoželáme!

LITURGICKÝ KALENDÁR:
Liturgické čítania na dnes


Ja a naše Hnutie Svetlo - Život

Ahojte!


Mnohí ma poznáte, s niektorými z vás som sa stretla len krátko a s niektorými som mala možnosť prežiť veľa. No, každý z vás mal na mňa vplyv, aj keď ste si to možno vôbec neuvedomovali. Pýtate sa, o čo mi ide a čo zase chcem? No, chcem vám poďakovať za to, že ste. Za to, že vaše svedectvo života, vaše modlitby, povzbudenia, rozhovory, zdielania atď. ma priviedli k tomu, aby som nastúpila na cestu formácie Hnutia Svetlo-Život a aj ju nasledovala.

Celé to začalo kedysi dávno. Moje prvé zápisky z duchovného života sú zo 7. 11. 2004, kde mi Boh povedal, že On chce byť mojou cestou, svetlom, že sa nemám ničoho báť, že On ma uzdraví... Mala som mu vtedy dať čas a spoľahnúť sa vo všetkom na Neho. Bol to čas, kedy sa to doma už nedalo vydržať, brat sa vrátil z Nemecka so schizofréniou, naši boli takmer na rozvod, so sestrami sme mali veľmi zlé vzťahy a ja sama som prežívala množstvo strachov, neprijatie, samotu, choroby, narušené vzťahy s mužmi, s ľuďmi okolo atď. Vtedy som sa dostala k bratislavskému oázovému spoločenstvu a začala ho navštevovať a zúčastňovať sa rôznych akcií. Jedným zo zlomových bodov bola oáza v Lomnom, kde som bola v kuchyni. Boli tam so mnou ľudia, ktorí sa správali úplne ináč ako som bola zvyknutá. Nehnevali sa, keď sa niečo pokazilo či som urobila niečo zlé. Bolo mi to divné. Ráno sme sa modlievali spolu, títo ľudia s láskou robili veci, mali v sebe pokoj...Nechápala som, ale mala som možnosť vidieť, že veci sa dajú robiť úplne ináč ako som bola zvyknutá. Tak som sa dostala na Oázu nového života prvého stupňa, kde som zažila niekoľko šokov, prepleskov, poníženia a pokory. Boh mi vtedy zrútil celý môj doterajší život (myslela som si, ako som na tom v duchovnom živote veľmi dobre a On mi ukázal pravdu, že som v pýche a totálne ma pokoril) a začal budovať nové základy môjho duchovného i svetského života – ako mi povedal – stavia nový chrám vo mne. A nasledovalo obdobie formácie. Učenie sa stánku stretnutia, práce so svätým písmom, učenie sa vernosti a vytrvalosti bytia vo vzťahu s Ním. Môj vzťah sa menil a Ježiš sa začal stávať priateľom, radcom, silou...Nasledovala ONZ 20 v Litmanovej – východ z otroctva, prechod cez Červené more a vstup do zasľúbenej zeme; láska a vzťah k liturgii a k sviatostiam, spoznávanie bohatstva sviatostí...Opäť to bol ťažký čas. Trebalo prijať smerovky, ktorých súčasťou bol aj konkrétny skutok, rozhodnutie deklarovať moje rozhodnutie pre Krista a Hnutie v podobe prijatia záväzku v KOČ (Kruciáta oslobodenia človeka)a žitia novej kultúry. Ale ja už vtedy som si uvedomovala, že som našla to, čo som hľadala. Môj život predtým bola jedna katastrofa, hľadala som všetko možné a tu som našla to, čo mne osobne vyhovovalo po každej stránke. Takže som sa rozhodla prijať túto cestu aj so záväzkami na konkrétne skutky. Čas plynul a zrazu tu bola Oáza nového života 30 v Krakove (Cirkev, spoločenstvo) a oázové rekolekcie diakonie v Českom Těšíne, ktorými som zavŕšila základnú formáciu nového človeka. Asi by som písala veľmi dlho, keby som mala o všetkom porozprávať. Chcem len povedať, že Boh zmenil môj život od základov. Nie som dokonalá a mám svoje chyby, slabosti; som často bez lásky k druhým a zlyhávam v základných veciach a mnohokrát sa obraciam Bohu chrbtom, ale napriek tomu vidím a zažívam to, že On si ma vždy obráti k sebe a nasmeruje ma na správnu cestu. Na ORD som pochopila, že to čo On do mňa, takmer 10 rokov intenzívnej práce na mne samej, vkladal sa v základných veciach završuje a je čas vstúpiť do zodpovednosti, služby a ďalšej etapy života s Ním. Neviem, čo ma čaká. Asi to vôbec nebude ľahké a možno raz obanujem a budem si to vyčítať, ale rozhodla som sa podať si prihlášku do Združenia centrálnej diakonie jednoty a tým byť v službe Boha :-) aj tak „oficiálne“. Viem, že naše hnutie má veľa problémov, že má za sebou dobré i zlé chvíle, ale tiež viem, že to je Božie dielo a nie dielo ľudí. Keby Boh nechcel, tak tu už dávno nie je a všetko zanikne. Stojí za to bojovať za toto Jeho dielo, hoci len službou bytia.

A prečo toto píšem vám? Jednoducho preto, aby ste videli ovocie svojho bytia a vašej služby a aby bol Boh oslávený vo vašich životoch tak, ako je aj v mojom. Ďalším dôvodom je aj to, že si myslím, že máte plné právo na to, aby ste sa k tomu vyjadrili, podali „kritiku“ či „odporúčania“. Tiež prosím o požehnanie a modlitby z vašej strany. Tak asi toľko...


Nech ste požehnaní a nech stále plníte vôľu Najvyššieho. On má ten najkrajší plán pre váš život.

Alenka
V Bratislave, dňa 7.1. 2014

Mediahost.sk - webhosting, registrácia domén, webdesign