Radosť je nasledovať Pána!

V dňoch 6.3 – 8.3.2015 som bola na duchovných cvičeniach Kruciáty v kláštore pallotínov v Smižanoch. Už len to prostredie sľubovalo riadne povzbudenie pre dušu a telo. A veru, môžem povedať, že som zažila požehnaný čas s úžasnými ľuďmi pod duchovným vedením otca Jozefa Heskeho. Na duchovnej obnove Kruciáty som bola prvý krát spolu s priateľkou Magdalénkou. Niesla sa v radosti vyplývajúcej z Encyklík svätého otca Františka. Sväté omše a Eucharistiu s adoráciou sme prežívali v kaplnke Božského Srdca, čo som tiež pocítila, že ma Ježiš miluje, lebo som veľký ctiteľ Božského Srdca.

Oslovila ma hneď prvá kazechéza, ktorá bola venovaná zasvätenému životu. Už krstom je každý z nás zasvätený Kristovi, stali sme sa novými stvoreniami a chrámom Ducha Svätého. Krstom si nás Kristus vyvolil pre službu Bohu. A tak každý vo svojom stave, v ktorom práve je, môže prežívať svoje zasvätenie. Priznám sa, že toto som si vôbec neuvedomila a myslela som, že rok, ktorý vyhlásil pápež František sa týka len kňazov a rehoľníkov. A uvedomila som si nekonečnú lásku Boha, pretože na počiatku každého zasvätenia je Božia iniciatíva.

Ja svoj život prežívam v radosti, aj napriek tomu, že mám problémy, až existenčné, tá radosť je iná, vychádza z môjho vnútra. Ale pre okolie a možno aj rodinu som fanatik, blázon. Ale práve na duchovných cvičeniach som sa utvrdila, že moja cesta je správna, pretože som blázon pre Krista, ktorý ma oslobodil a uzdravil z otroctva a už som závislá na Bohu. Veď On je Boh žiarlivý, ako hovorí vo svojom Slove a chce celého človeka. Pochopila som to, že som krstom povolaná, aby som evanjelium ohlasovala a aj žila. Napriek mojim pádom, slabostiam, snažím sa tak žiť. Je to milosť, ktorá sa mi dostáva, ktorá ma mení. Je stála, nemenná, lebo Kristus je ten istý včera, dnes aj zajtra.

Zamyslela som sa aj nad výzvou pápeža Františka, či je Ježiš skutočne mojou prvou a jedinou láskou, lebo ak je to tak, musím v Pravde milovať každého človeka. Tiež aj nad tým, ako ma vníma moje okolie, či v mojich slovách a skutkoch môžem ukazovať na Krista, pretože ak mám žiť radikálne evanjelium, musí to tak vidieť. A rozhodla som sa, že chcem byť prorokom, lebo len ten vie rozlíšiť a odsúdiť zlo, je slobodný a nemusí sa zodpovedať nikomu, len Bohu. Viem, že cesta bude ťažká, ale moje rozhodnutie je už jasné. Budem si prosiť o milosť, aby som mohla ohlasovať nádej ľuďom. Viem, že všetko, čo sa stalo v mojom živote, malo zmysel, utrpením som musela prejsť, aby som porozumela ľuďom a vedela ich pochopiť a tak im pomáhať pri uzdravení. Pán ma naučil milovať Ho cez ľudí, ktorých mi posiela, pretože keď zabehnem v spomienkach do minulosti, po manželovej smrti pred dvanástimi rokmi som bola naozaj sama, bez priateľov a mala som pocit, že aj Boh ma opustil.

Ak by som chcela v krátkosti zhrnúť duchovné cvičenia, tak môžem povedať, že Lásku Boha k nám ľuďom by som si tak hlboko neuvedomila, ako práve tu. Veľa ľudí má nesprávny obraz Otca – Boh spravodlivý, trestajúci. Situácie, ktoré nám plynú zo života pokladáme za samozrejmé. Ale Boh nám dáva práve toto pôstne obdobie, aby sme si uvedomili, že je milujúci Otec, lebo je to Božia prirodzenosť, stvoril nás veľmi dobre, len my stále padáme dôsledkom dedičného hriechu. Od hriechu sa nedokážeme oslobodiť bez Božej milosti. Môže ešte niekto z nás povedať, že ho Boh nemiluje, lebo ho nepočuje keď prosí, že je niekde ďaleko..? Nie, Boh urobil tú najhoršiu výmenu, akú mohol urobiť : vymenil svojho Syna za nás. On zomrel za naše hriechy, choroby, utrpenia, problémy....A tak je len na nás, aby sme zmenili myslenie. A ako hovorí svätý Pavol : „Premeňte sa obnovou zmýšľania (Rim 12,2), práve v tento pôstny čas na duchovných cvičeniach bol priestor na to.

Ďakujem otcovi Jozefovi, katechétke Monike a všetkým úžasným priateľom, s ktorými som mohla tráviť tento požehnaný čas, čas plný milostí.

Chválim ťa, Pane a velebím, moje ústa ťa budú vždy chváliť.

Majka Sluková
Žilina