100. výročie zjavení vo Fatime Posolstvo Panny Márie,
Kráľovnej Pokoja:

2. novembra 2017

Dnes je nedeľa 19. november 2017 , meniny má Alžbeta , zajtra bude mať meniny Félix. Blahoželáme!

LITURGICKÝ KALENDÁR:
Liturgické čítania na dnes

Počas prezerania našich stránok počúvajte:


Rádio Mária Slovensko

Moja teta Aurélia

(svedectvo)

Pochválený buď pán Ježiš Kristus!
Je svätý rok milosrdenstva a myslím, že k tomu patrí aj služba.
K tejto téme chcem vydať toto svedectvo:

Volám sa Gabriela a mám 62 rokov. Som už 10 rokov členkou Obnovy v Duchu Svätom sv. Rafaela v Prešove a aj členkou Kruciaty oslobodenia človeka v Prešove. V mojom srdci som dlho cítila túžbu slúžiť. Najviac ma priťahovali starí, chorí, osamelí a utrápení ľudia. Jednou z nich bola aj moja teta Aurélia.

V jej 85 rokoch jej začali ubúdať fyzické sily a prestala chodiť aj na sv. omše, ktoré jej počas týchto rokoch veľmi chýbali. Začala som ju navštevovať. Bola blízka môjmu srdcu. Bola sestrou môjho dobrého nebohého otca. Moja mamka mi zomrela skôr, takže mi nahrádzala aj moju dobrú mamu. Ona bola vtedy mojou mamou a ja jej dcérou, ktorú som sa jej snažila nahradiť aspoň v ten čas, keď som ju navštevovala. Pán jej požehnal troch dobrých synov. Po dcére túžila, stále mi to pripomínala, hlavne keď sa cítila osamelá. Mala veľmi dobré srdce.

Päť rokov som k nej chodila. Bola to žena modlitby. Veľa sa modlila. Vždy keď som k nej prišla, tak sa modlila ruženec alebo počúvala sv. omšu z rádia Lumen.

Jej trápením bolo tiež, že nevedela povedať to srdcom Bohu. Počúvala ma. Povedala mi, že ona to tak nevie, ako jej hovorím, že ja som chodila na duchovné cvičenia, že ona tú možnosť nemala. Povedala som jej, aby sa nebála, že raz jej to Boh umožní. Neustále som sa za ňu modlila, hlavne po každom prijatí Eucharistie.

Pri každom stretnutí hovorila o tom, že už zomrie. S láskou a citom som jej povedala, že každý raz zomrie. Mala trochu strach zo smrti. Pri rozhovoroch som sa dozvedela, že má škapuliar Panny Márie Karmelskej a je aj v Bratstve Panny Márie Škapuliarskej v Gaboltove, okrem Bratstva svätého ruženca v našej farnosti. Veľmi som sa tomu potešila. Okrem iných povzbudzovaní a hovorení o nádeji vo večný život, som hovorila o prisľúbeniach Panny Márie, čo všetko som sa dočítala v knihách a na internete. Najviac som jej pripomínala to, že tí, ktorí nosia škapuliar Panny Márie Karmelskej a v ňom aj zomrú, tak neokúsia pekelný oheň a že keď zomrú v hociktorý deň týždňa a dostanú sa do očistca, že ona ako nežná matka zostúpi do očistca v sobotu po ich smrti. A tých, ktorí tam budú vyvedie do blažených príbytkov večného života.

V 90 rokoch jej života Boh poslal do našej farnosti kňaza Jozefa Dojčáka, rehoľníka zo Spoločnosti Ježišovej. Rehoľníci majú takú možnosť, že môžu v slobode prežiť rok mimo rehole. Páter Jozef si vybral rok pobytu práve našu farnosť, svoju rodnú dedinu Fintice. On, po jej nebohom manželovi, je aj rodina mojej tety. Chodil ju spovedať podľa svojich možnosti aj predným. Slúžil v jednej z bratislavskej farnosti. Začal ju pravidelne každý mesiac spovedať a pripravovať na deň stretnutia s Pánom. Môže si človek, obyčajný smrteľník, ešte viac priať?

Keď prišiel jej čas, bola som pri nej v sobotu v nemocnici. Po porážke stratila pamäť. Keď som ju pohladila po líci, slzy sa jej skotúľali po tvári spoznala ma a povedala mi, že už zomrie. Povedala som jej, aby sa nebála, že Panna Mária si pre ňu príde a prenesie ju v náruči k Ježišovi. Nakŕmila som ju , podala pohár vody, poslúžila som jej s jej synom, ktorý bol pri nej, poďakovala za všetko, požehnala som jej krížom na čelo, pobozkala jej ruku, pozdravila dovidenia v Nebi a odišla.

Stále som sa za ňu modlila Korunku k Božiemu milosrdenstvu. Obetovala sv. omše, bola v mojom srdci stále. Bola sobota 9. apríla 2016 a jej syn mi telefonicky oznámil, že teta zomrela. Prenikla ma veľká bázeň. Uvedomila som si, že je sobota a pomyslela som si na prísľub Panny Márie Karmelskej. Srdce mi plesalo radosťou, aj keď mi bolo smutno, že už ju živú neuvidím tu na zemi.

Pohrebné obrady boli so svätou omšou. Otec Jozef v príhovore rozprával aj o jej poslednom živote. Spájal jej utrpenie s Ježišovým, medzi iným povedal, že si vykonala generálnu svätú spoveď a úprimne oľutovala svoje poklesky, prijala sviatosť pomazania chorých. Potom až po porážke tratila pamäť. Prenikla ma ešte väčšia bázeň a od radosti som sa rozplakala, aký je Boh úžasný, len mu máme dôverovať.

Nebojím sa smrti, prechodu do večného života. Hovorím to aj ostatným: Nebojte sa smrti, stretnutia s Pánom. Je svätý rok milosrdenstva a Cirkev nám dáva potrebné milosti, len to využívajme, kým žijeme. A naše stretnutie s Pánom, na príhovor našej nebeskej Mamy, bude bez strachu a v nádeji na radostné stretnutie s Ním. Ešte jedna pripomienka, aj keď sa dostaneme do očistca, naše utrpenie bude radostné, že raz budeme navždy s Ním. Budeme ho chváliť a velebiť naveky.

Nech vás všetkých, ktorí budete čítať, toto svedectvo posilní vo viere a nech vás Boh žehná!

Členka spoločenstva Kruciáty Prešov Gabriela

Mediahost.sk - webhosting, registrácia domén, webdesign