Vlasť moja rodná.
I malý chlapec vie;
Taký Slováka „súd“:
Dunaj, Hron, Považie,
nedá sa zabudnúť.

Vlasť moja rodná – jedna si,
nemám viac rodných krajín,
vezmem každého za pasy,
kto by zabudol, zradil.

Vlasť moja! Krb môj rodinný!
Nie! Nikdy nie je zadosť,
oplatiť láskou všetky dni,
v ktorých mám z teba radosť.

Vlasť moja rodná - malebná,
vždy si ťa vážiť budem,
veďže ťa prácou zdobili,
otcove ruky tvrdé.

Vlasť moja rodná, nádherná,
večne ťa ľúbiť budem,
veďže ťa krvou kropili,
matkiných synov hrude.

Vlasť moja zlatozelená -
ty modrý baldachýn
si večnou láskou splatená,
zaplatil Boží Syn.

Slzu mám v oku pravekú
a vďaku na perách,
zavýsknuť sa chce človeku,
keď vidí rodný prah.