Vozí najkrajšie dary sveta,
pozná ho muž, žena i každé dieťa.

Zo svojej bárky všetkých hostí,
rozdáva radosť nad radosti.

Odvahu, silu, hravosť nad hravosť,
mužnosť mužom,
mladým smiech i bujarosť.

Slnko v očiach milencov odráža zvodne,
i keď nik nevie, či je vždy vhodné.
Nevestám túžbu, nádej v úsmeve,
ladnosť pohybu, to čaro ponechal deve.

Diamant rozdáva, čo krásou sa zovie,
huncútstvo, čo i smutnej duši hovie.

Čaše ma plné vinnej révy,
tie zaháňajú hádky, hnevy.

Rozdával po hrstiach, po slzách,
po kvapkách,
všetko čo mal,
ponajprv kúzlo v rozprávkach.

Pomôž mi hľadať,
ochotne ťa zvezie ak si mladý,
poznáš ho podľa toho,
že ho majú všetci rady.

Roztopaše má plné komory,
dá každému,
kto mladosti náruč otvorí.
I pýchu i lakomosť... čo to hovorím?
Ten sebaklam sa priplichtí tajne,
také neplechy sú nepredajné...

Dávno čas ten tam keď vozil ma
niekoľko krásnych liet
ten povozník zradný.
Koho dnes vozí,
kto mi odpovie,
ktože mi prezradí?

Túlam sa, túlam, hľadám po svete...
Kde teraz býva, ľudkovia, prosím, neviete?