Nie je dobre človeku byť osamote. (Mt 2,l8)

Na prahu života v neporušenej zemi,
prebýval človek a nebol tam sám,
žil si tam spokojne, bez práce deľby,
celý raj mu patril, až k nebesiam.

Žil si tam pokojne, veď chodil s Bohom,
zrazu sa zjavila v slove kusom
myšlienka nezvratná - človeče zbohom!:
Bože môj nevidíš, že sám tu som?

Každý sa raduje..., či sa Ti prieči,
že pári, pelí sa celučký raj?
Len ja tu stojím..., i ja chcem byť nieči!
Bože môj, Pane môj, družku mi daj!

Páv svoje pastelky predvádza svetu:
Pohliadnite dámy sto očiek mám!
I ja by! I ja by! – sny sa mi pletú...
Pre koho? Pre koho? - keď som tak sám...

Baran má ovečku, kravka má býka,
že slon má slonicu, tiež nie je klam,
hľa osol oslici vyznanie híka,
len ja tu Pane môj, sám som a sám.

Holub si hrkúta s družkou sa pári
i mravec rodinke postavil krám.
Až budem ako ten lev – aha! - starý,
ktože mi na starosť vody podá?

Adamko! Adamko! Samec je samec!
Nechaj len holúbka nech sa pári!
Žena ti ukáže pekelný tanec.
Bez ženy nebudeš nikdy starý.

Pohliadni Stvoriteľ, slávik si nôti!
Sám svrčok svrčici cvrk-cvrlik hrá.
Fidľuje, notuje, až tak sa potí,
len ja tu Pane môj sám som a sám.

Beda ti Adamko! Samec je samec!
Teba chcem na svoju podobu mať.
Chceš mu byť podobný? Vravím ti: tanec!
Potoky sĺz ti dám raz vyplakať.

I slzu chcem poznať! I slzu Pane!
Pamätaj ostrá je, hoc je sťa hrach!
Ozvenou zaznelo hromové: – Amen!
Máš ženu, máš slzu, stratíš sa v hrách.

Pamätaj Adamko! Vždy plním sľuby!
Rok pôjde za rokom, za časom čas,
zbuduješ námestia, bulvárne kluby,
k vesmíru poženieš vedecký hlas.

Baran má ovečku, kravka má býka...
- viedol si Adamko monológ svoj -
Hľa osol oslici vyznanie híka...
Adamko! Adamko! Bude to boj.

Postavil sa Tvorca, nad slzou z hráškov:
Adamko! Adamko! Zasa si sám?
Buduješ oltáre z bulvárnych plátkov,
otvoril si bránu vedeckým hrám.

Vytiahne sa Adam z BMW v rifly,
hlavu má šedivú, odretý bok:
Obchody mi viaznu, svet je tak rýchly...
Bože môj, Pane môj, ...zastav ten tok!

Adamko! Adamko! Pomaly! Prestaň!
Otváraš sa svetu, ženu máš tiež,
šliapeš po krajinách, vesmírnych cestách,
dni plníš humorom, ...čo ešte chceš?

Baran má ovečku, kravka má býka,
že slon má slonicu tiež nie je klam,
preplnené „METRO“ cudzotou dýcha...
Sám som tu Pane môj... sám som, tak sám...