Dal si nám Pane poznať slnka jas.
Dal si nám Pane poznať vôňu rias.
Dal si nám vesmír, i to nebo belasé,
i pažiť, brázdu, no však po čase,
povedal si: Dosť! - A ukrutný srdca stisk,
zostal nám ako večný obelisk.

Dal si nám Pane poznať čo je sen,
teplo domova, svieži letný deň;
ten pocit lásky, ktorý ožaruje svet,
dal si nám snáď i na tisíce liet,
nakoniec však len slovo do kameňa vyryté,
nechal si nám na večné veky – večité.

Dal si nám Pane poznať slovo brat,
i sestra, otec, ba i drahá mať,
kolísku, vláčik a povedal si stáť!
Len srdca stisk a chladný srieň
.... zostal nám ako večné rekviem.

Raz príde nové ráno... Amen!