ŠKOLÁČKA

To Pane nesmiem a to zasa smiem.
To Pane neviem. A to azda viem?
To zasa môžem a to nemôžem.
Či mi to azda v žití pomôže?

Dovolil si nám Pane v piesku hrať,
môžem si z neho postaviť i hrad,
môžem si z neho postaviť i dom
a keď vyrastiem budem bývať v ňom.

Môžem sa tešiť, môžem sa i smiať,
môžem na lúke vrabcov naháňať,
nemôžem sa však s kamarátmi hrať,
bo ja sa pri hre bijem strašne rád.

Nemôžem sa hrať ani s veľkou skalou,
nedovolia mi ani s takou malou,
nemôžem sa hrať na púšti,
možno tam kobra zašuští.

DOSPIEVAJÚCA

Nemôžem láskou Tvojou pohŕdať,
až bude mojich síl raz ubúdať,
ani lakomstvom srdce naplniť,
ani podlosti cestu otvoriť.

Životom svojím musíš sa brodiť
a do skrípt chlapče hlavu ponoriť,
tak mi povedal drahý otec môj,
ktorému tečie stále z tela znoj.

Nežeň sa chlapče za ničím,
svet ťa umorí, uničí,
máš hlavu chlapče toho sa drž,
Boh ti pomáhaj až budeš muž.

Mám Tebe veriť - Teba sa držať;
- Vraj budeš raz i v mojom poli žať! -
Tak mi povedal otec môj,
ktorému tečie z tela znoj.

„PERSPEKTÍVNA“ – EKOLOGICKÁ

Ešte jedno viem - to mi riekol brat,
ktorý sa učí za katedrou stáť:
Naši predkovia zblúdili
nám snáď i slzu rozbili.

Kúpili autá, helipotvory
a málo im je svet si pokoriť,
ženú sa, ženú, kdesi až za “hať”,
kde nebudú môcť dychu popadať.

I riekol som mu: Drahý brat,
ale ja neviem čo je „hať”?!¬
Aby vedeli voly,
čo si môžu dovoliť.

Sedliak vždy vede1, chlapče môj,
kam siaha jeho pastvy zdroj,
kde môže napásť voly,
by mali plné „voly”.

Dnešný moderný „počítač”
korunky ráta počíta,
potom ich delí – násobí;
Či bude vždy do zásoby?

Nedaj sa chlapče nikým zviesť,
raz budeš ťažkú vinu niesť!
Tak mi povedal ten môj brat,
ktorý už vie snáď pevne stáť.

NÁDHERNÁ

Také je ľudstvo - riekol ten môj brat,
aké nebolo ešte nikdy snáď,
jedno však riekol s veľkým pokojom:¬
Raz budem vraj stáť pred tvárou Tvojou!

Až budem u brán Tvojich stáť;
Ty budeš môj štít a môj hrad!
Na kríži vraj si dobil ten “môj dom”,
možno i kobra bude bývať v ňom.