Idúcky zaránky po bočine,
šepkám si: Akosi smutno mi je!
Ale v tom, ahaže, priamo od kaluže
zažblnká, zakŕka,
boty mi pofŕka:
Veľký si a vieš len,
slzy púšťať na zem,
krki krki krkúúú, to pominie.

Vrtím sa, krútim sa: Čo za krkúúú?
Zjavil sa odrazu, ani v mrku.
Zjavil sa akosi
zmrvil sa, spravil „sííí“,
až mi z toho ľaku vyschlo v krku.

Pí pí pí zapípa malá pinka:
chorý si, dal si si pohár vínka?,
ten pierko neskazí,
a hneď sa odplazil,
poza močarinu do jazmínka.

Tam mravec s nákladom sa mocuje,
až mu hrča v krku
naskakuje
a vrabec sa morí:
mám prázdne komory,
čimčara čimčara
do jara do jara...,
ktože ich naplní do zásoby?

Straka zarapoce: Trata rata!
Stratil si, stratil si rodné vráta?
A vrabček neborák,
poznajúc strechu tak,
plaší sa, strachuje,
plakať sa hotuje:
Či ja som fajkavták?,
veď ja som - sám hlupák,
v lese zblúdil.

Ďateľ ďobe, ďobe, do bútľavy:
Aha tu! Aha tu! Máš dosť stravy.
Poď si len zaďobať,
nebudeš banovať,
budeš veď,
mať tu hneď,
plný mech
a veď nech,
netreba ti chleba do nádoby.

Trávička šepoce: Padaj dáždik!
Dajže mi, dajže mi, trocha vlahy!
Slniečko pálilo,
vlahu mi spálilo
a leto letúce,
fúúú! – je tak horúce!
Obláčky zblúdili,
vodičku mi skryli,
nemám sa, nemám sa, z čoho napiť.

Vodička v potoku vyžblnkuje:
Sucho mi, sucho mi, sucho mi je!
Skloňte sa oblaky,
otvorte si vaky,
vylejte vodičku,
napojím trávičku a ožijem...

Zažmurká sovička: Húúú!Už je mráz?
Neplakaj potôčik, zobudíš nás.
Zablýska, zahrmi,
lesík sa zavlní,
trávička zzelenie,
žitko sa zabronie,
lež povieš: Bolí to!
Naplníš koryto,
ožiješ zas.

Oriešok slzičky púšťa z buka:
Zobrali mi môjho Valibuka!
Kukučka zakuká:
Nechaj Valibuka!
A straka – klebeta:
Nech skúsi, do sveta...
Mrázik nás posúži,
slniečko roztúži,
zakvitne prvý kvet,
včelička pustí med,
vie cestu naspamäť...
- Jaro je potvora,
nik mu neodolá -
zbadá sa, nezbedník,
bol si len náhradník,
vráti sa, zavolá: Kuki kuka!

Holub sa naduje, plný pýchy:
Odvahu, odvahu a nie vzdychy!
Sojka sa zasmeje,
vždy plná nádeje:
Veru tak, veru tak,
plače len úbožiak,
nie vzdychy, nie vzdychy, chichi, chichi!

Zajačik pod medzou vyskakuje:
Kapustu, kapustu, kapustu jesť!
Chcem zvolať poradu,
prepadnúť záhradu,
krúti sa, vrtí sa,
prázdne brucho stíska:
Ratujte! Od hladu
mám v bruchu parádu...
Šmyk! Vezie sa naznak,
skoro si kapustniak, zlomil palec.

Líška sa chichoce, trasie hrdlom:
Hľaďte ho ušiaka! – veď nič vo zlom.
Chcel schôdzi predsedať,
vyplašil medveďa
a teraz uháňa krkyozlom.

K večeru kráčajúc „do ulity“
celý som zmorený, smiechu sýty.
Ak ma um neklame,
bolo to náramné,
tak ako kedysi na pažiti.

Smutno mi, smutno mi v pustom byte,
krajší je mladý vek a pažite...
Zhasínam! Dobrú noc!
Anjelík na pomoc!
Čo sa vám nehodí vyškrknite.