Kruciáta oslobodenia človeka

Počúvajte
Rádio Mária

Dnes je piatok 29. marec 2024 , meniny má Miroslav , zajtra bude mať meniny Vieroslava. Blahoželáme!

LITURGICKÝ KALENDÁR:
Liturgické čítania na dnes


         
ZUZANA PLEŠOVÁ
Jeseň života

Keď sedím večer nad obrázkom
a hútam čo je krajšie, snáď;
Či hľadieť v máji do obláčkov?
Či vidieť slnko zapadať?

Neviem, nepoznám zákon bytia,
ten prísľub večných Božích rád,
ktorý ma núti viac nemlčať,
do Jeho rúk sa porúčať.

Keď sedím večer nad obrázkom
a vidím známych tvári pár...
Pýtam sa: Pane, čo je vzácnosť?
Mladosť? Či vráska vrytá v tvár?

Neviem premerať zákon žitia,
prísľub nebeských večných rád,
ani ten zázrak v klase žita,
keď kýva žencom: Treba žať!

Sedím a smútkom dušu sýtim...
Bolo to krásne – mladosť v nás,
žiarila ohňom, jasala žitím...
A čo ma čaká? Šediny? Mráz?

Bolo to krásne... Kvitli v nás máje,
radosť so šťastím hľadali rým,
zakvitli dušou stráne i háje
a nám sa chcelo byť dospelým

Tam už je, tam je, čarovná mladosť,
ktorá neplatí pilulkám daň,
i keď je rán, siniek, viac ako zadosť...
Ubzikol, života velikán!

Ufrnkol ako motýľ na kvete,
po dúhe, po lúčoch, i troche chmár...
Pár zakopnutí, bác - je po lete,
taký je života šlabikár.

Taká si mladosť - lahodné tango,
ktoré má každý z nás tak veľmi rád,
ty si nad korále, nad sladké mango,
kiežby sa z teba dal postaviť hrad.

Si nežná pohádka – čarovný tanec,
začne ťa kolíska, zakončí bál,
nakoniec zostanú zložené dlane
a šepot: - kiežby čas tak nebežal.

Preberám sa v duši – i slza skanie...
Skrúšene sedím: Ach! Bože môj! Och!
Bol to krásne, a či bolo len zdanie?
I šediny nám však daroval Boh.

Vravím si: Mladosť, odvážna, čistá,
úsmevom budíš vše okolo...,
však keby jeseň nikdy neprišla,
chlebíka, švábky, by nebolo.

Si večná roztopaš, čo nedozrela,
a denne rozdáva obrázkov dar…
však keby jeseň neprišla cieľa,
kto by zatúžil spomínať jar?

Kto by rád hrušku, či jabloň v stráni,
vídaval bielu sťa nevestu,
keby nevidel, tak ako vlani,
ten zázrak sladký na zem klesnúť?

Kto by rád videl, tak ako vlani,
nevestu bielu na medzi stáť,
keby nemohol - tak medzi nami -
ten zázrak sladký uchopiť, striasť?

Tak to chcel Pán Boh a tak to stvoril,
by máj ťa tešil bzukotom včiel,
a keď ťa život jeseňou povil,
s odvahou prijmi ten života diel.

Tak to chcel Pán Boh a tak to stvoril,
jaro ťa budí úsmevom rias,
keď ťa po lete i lámka morí...
uchop ju, zatras ňou, nedaj sa zmiasť.

I keď je tatam, čarovná mladosť,
nemáš už radosti z šibalstva hier,
spomeň na priateľov, prijmi ich, pohosť,
i v starobe sa dá rozdávať mier!

Neplač nad starobou, maj v srdci radosť,
i tak to musí byť, s tým sa už zmier,
spomeň na chudobných prijmi ich malosť,
nepošli nikoho od svojich dvier!

Keď ťa tým skvelým darom obdaril,
poznávať úrodnej jesene tiaž,
nebráň sa, neľakaj, On to dovolil;
Uchop ju! Vystri hruď! – Veď na to máš...



naspäť

Mediahost.sk - webhosting, registrácia domén, webdesign