Úsmev mu svietil vždy na perách,
- volal sa Juraj, a nie Bill! -
a od rána až do večera,
priahal, nakladal, pavúzil.

Kosičku tupú - tú po predkoch
nakul, by ráno nemeškal...,
okom stareckým len tak letkom,
polečko svoje pohládzal.

A večer miesto odpočinku,
miesto sladkého driemania,
položil dieťa na perinku,
a učil ho tri vyznania:

Práca je synak mocný kľúčik,
...i pánske dvere otvorí!
Zdravá práca, pamätaj vnúčik,
i nepriateľa pokorí!

Práca je zrelý pohár vína,
na časy dobré i na zlé,
s lenivou rukou milý synak,
ťa psota biedou povije.

Statočná ruka prevedie ťa
cez časy dobré, časy zle,
statočnou prácou milé dieťa,
i vínko krajšie sperlivie.

Práca je zdravý peceň chleba,
mozole v dlani jeho kvet,
pamätaj synak, ...a sa nedaj!,
keby ťa ako zvádzal svet.

Krájaj vždy s pokorou a s láskou,
ten mozoľový chlebíček,
nenahradíš ho striebrom, ni zlatom,
ani priehrštím láskavých slovíčiek.

Až budeš pot raz stierať z čela,
či v diaľke počuť bušiť delá,
poľnicou trúbiť na pochod,
miluj prácu, pravdu a rod.

Láska k rodu - ten pohľad mamin
a otcova dlaň horúca,
a láska k práci – ten modrý tramín,
nech prúdi ti vždy zo srdca.

Kosičku ostrú hneď za rosy
na poli zlatomedenom
nabrús a pomôž kto ťa prosí,
nestaň sa mu nepriateľom.

Lakomosť nechaj nepriateľom,
lenivosť zažeň spredo dvier,
s dobrým sa rozdeľ rovným dielom,
a úspech zrátaj navečer.

Krájaj vždy s pokorou a vďakou,
mozoľom siaty chlebíček,
nie je to striebro, nie je zlato,
sú to mozole tvojich dedov a babičiek.

Či budeš furman a či rataj,
vždy pracuj pilne..., to mi ver!,
bude vždy fúra plná zlata,
a gazdiná klásť na tanier!

Až budeš pot raz stierať z čela,
či z diaľky zbadáš nepriateľa,
bubnujúceho na pochod,
miluj prácu, pravdu a rod,
a zlož modlitbu za národ!