100. výročie zjavení vo Fatime Posolstvo Panny Márie,
Kráľovnej Pokoja:

2. novembra 2017

Dnes je piatok 24. november 2017 , meniny má Emília , zajtra bude mať meniny Katarína. Blahoželáme!

LITURGICKÝ KALENDÁR:
Liturgické čítania na dnes

Počas prezerania našich stránok počúvajte:


Rádio Mária Slovensko

Nepijem, no a čo?!

Keď som sa rozhodla prestať piť alkohol, okamžite sa na moju hlavu zniesli búrlivé komentáre a nemilosrdná kritika okolia. Akoby som niekoho zavraždila! Prestať piť nie je ako prestať jesť brokolicu. Nikoho nezaujíma, akú zeleninu konzumujete alebo aký typ chleba raňajkujete. Nikto sa vás nepýta, prečo nejete brokolicu. Ale keď prestanete piť, stanete sa zrazu centrom pozornosti mnohých ľudí a terčom neveľmi príjemných poznámok.

Si chorá?

Odkedy nepijem, stretla som sa s mnohými druhmi reakcií: s ironickými poznámkami, so stavmi podobnými šoku, s prehováraním aj so záchvatmi smiechu a najmä s nekonečnými, nekonečnými poznámkami a narážkami typu: Ty nepiješ? Nie si náhodou chorá?! Nepiť je divné. Keď nepijete, ľudia vás podozrievajú prinajmenšom z psychickej poruchy alebo účasti na nejakej špionážnej akcii. A ja pritom skutočne nechápem, čo je také skvelé na tom, keď sa niekto vyzlečie na firemnom večierku do spodnej bielizne, flirtuje so šéfom pred zrakom jeho zákonitej a následne pred všetkými vracia do kvetináča na námestí. Nechápem, čo je zábavné na zobudení v cudzom byte alebo na lavičke v mestskom parku, keď si z predošlého večera pamätáte len chabé útržky. Neviem, čo je také skvelé na znížení pracovného výkonu po fláme na úbohých desať percent, na ústach vysušených ako kaktus, svrbiacej dehydrovanej pokožke s červenými fľakmi a bolestivom zunení v hlave. Neviem, čo je skvelé na zlomyseľných opileckých hrách typu: Aha, Milan zaspal, omotajme ho toaletným papierom! alebo na zážitkoch ako: Prepáč, ja viem, že je to tvoj frajer, ale niečo sme popili...“ Sedieť bledozelená ráno v práci a snažiť sa nevrátiť raňajky opäť na svetlo božie začalo byť pre mňa zrazu veľmi namáhavé. Tá trocha zábavy za to čoraz náročnejšie zotavovanie vôbec nestojí. A keďže nie som typ, ktorý si vie dať „len jeden malinký kúsok čokolády“, pochopila som, že cesta riadenej umiernenosti je pre mňa nemožná. Tak som sa rozhodla prestať piť.

Robíš sa lepšou?

Nie je vôbec ľahké prísť do spoločnosti a odmietnuť pozvanie na pohárik. Väčšine ľudí pripadá absurdné, že si dávate len minerálku, keď tu majú skvelé akostné víno a domácu slivovicu. Ja som na to nebola pripravená, preto ma spočiatku vždy zaskočilo, že jednoduché „nie, ďakujem“ nefunguje na ponúkajúcich ako signál na ústup, ale ako červená zástava. Okamžite sa okolo mňa zhŕkol hlúčik ľudí, ktorí sa nahlas domáhali vysvetlenia. Ako to, že nepiješ?! Pokúšala som sa teda vykrútiť vyhláseniami ako „som tu autom“ alebo „beriem antibiotiká“, no nie vždy je táto výhovorka použiteľná. Po čase ma začalo štvať, že si musím takto potupne vymýšľať. Nie je to predsa len moja vec? Tak som začala hovoriť pravdu. Nepijem a hotovo. Nepijem, pretože nechcem piť. A nič viac. Musela som sa naučiť pokojne prijať krútenie hlavou a pohŕdavé vtipy na svoju adresu. Rovnako som sa naučila uťať v zárodku prednášky na tému „pozitívny vplyv červeného vína na krvotvorbu a znižovanie cholesterolu“. Moje krvinky sú okej, cholesterol mám ako novorodenec. Svoje ospravedlnenie chľastania si nechajte pre seba. Pochopila som, že ľudí štve, ak sa objaví niekto, kto nie je nadšeným stúpencom ich nerestí. Je to podobné, ako nepozerať reality show. „Robíš sa lepšou, moja, čo?! Nejaká je namyslená...“ To naše typické „kto nepije, nie je Slovák“ dostalo pre mňa zrazu veľmi osobný, konkrétny význam. Netušila som, ako ma obyčajné nepitie alkoholu môže tak hrozne vyčleniť zo spoločnosti. Svadby a iné „špeciálne príležitosti“ sú samostatná kapitola. Veční ponúkači, ako som ich začala prezývať, vycítia svoju šancu a poriadne zatlačia. Keď ma nedostali v obyčajný pondelok, v ten Veľkonočný už im neuniknem! Z obyčajného dohovárania sa stala ťažká manipulácia: „No ale veď aspoň na pohrebe si daj... Strýko Fedor by sa určite urazil, keby ešte žil!“ Naučila som sa odmietať ešte skalopevnejšie. Dokonca som sa niekoľkokrát musela znížiť pomerne k agresívnemu výpadu proti neodbytnému „ponúkačovi“. V nevyhnutných prípadoch som bola nútená ceriť zuby a výhražne vrčať. Na niektorých ľudí to jednoducho podobrotky neplatí.

Nuda

Nasledovali však ďalšie prekvapenia. Všimli ste si, ako sa zmení atmosféra, keď niekto vytiahne fľašu? Tváre prítomných sa magicky zmenia z ľahko otrávených na radostne rozžiarené, s očami lesknúcimi sa túžobným očakávaním nadchádzajúceho večera. Zrazu sa ma to prestalo týkať. Ale neprestalo ma udivovať, akú veľkú hodnotu sme pitiu pripísali. Zistila som tiež, že partia ľudí, s ktorými som sa doteraz pravidelne neuveriteľne bavila, sa v istú večernú hodinu stáva haldou nezrozumiteľne bľabotajúcich, neskutočne otravných postavičiek. To príjemné, dôverné bratanie sa zrazu zmenilo na slizké obchytkávanie, podnetné filozofické rozhovory na prázdne, nekonečne sa opakujúce krčmové reči. Odrazu som bola vyčlenená nielen z popracovných pivných či fernetových večierkov, ale aj z množstva diskusií, ktoré sa viedli o týchto zážitkoch v nasledujúcich dňoch. Šokovalo ma, akou častou témou spoločenských rozhovorov je, kde sa kto a ako „zlískal“, zmordoval, „nacápal“, čo sa potom dialo a koľko kto znesie... Téma, do ktorej som sa ešte nedávno so zápalom zapájala aj ja. Zrazu neuveriteľná nuda.

Abstinenti existujú

Moje rozhodnutie nepiť sa časom len upevnilo. To, že som zistila, aké náročné je uvoľnene sa baviť s triezvou hlavou, ma presvedčilo, že je to skutočne správny krok. A že bolo možno načase. Pevne som sa rozhodla, že prekonám svoju rokmi naučenú potrebu tekutej barličky na odviazanie sa. Tancovať pred ľuďmi či začať flirtovať – prvé pokusy bez tradičného „povzbudenia“ som absolvovala s chvejúcimi sa kolenami. Prežiť Silvestre, narodeniny a Veľké noci „nasucho“ sa však časom stalo celkom normálnym. Postupne som zistila, že „na tomto svete hádam všetci chľastajú!“ bol iba unáhlený počiatočný záver, postavený najmä na skutočnosti, že ako „pijúca“ som sa logicky stretávala s podobne zameranými ľuďmi. Našla som, našťastie, zopár takých, ktorí so mnou idú v sobotu na prechádzku alebo korčuľovať a večer trebárs do čajovne. Zistila som tiež, že z pôvodne širokého záberu potenciálnych partnerov mi automaticky vypadli tí, ktorých jediným, s láskou pestovaným koníčkom je pravidelné „tour de krčma“...
Mediahost.sk - webhosting, registrácia domén, webdesign