Kruciáta oslobodenia človeka

Počúvajte
Rádio Mária

Dnes je piatok 29. marec 2024 , meniny má Miroslav , zajtra bude mať meniny Vieroslava. Blahoželáme!

LITURGICKÝ KALENDÁR:
Liturgické čítania na dnes


Diplomová práca

VÝSKYT A KORELÁTY ZÁVISLÉHO POUŽÍVANIA INTERNETU U VYSOKOŠKOLSKÝCH ŠTUDENTOV.

Dana Šebeňová

FILOZOFICKÁ FAKULTA PREŠOVSKEJ UNIVERZITY
KATEDRA PSYCHOLÓGIE

Prešov 2000/2001

Konzultant: PhDr. Eva Žiaková CSc.

OBSAH

ÚVOD

V súčasnosti sa vo zvýšenej miere potvrdzuje domnienka o existencii internetovej závislosti, ktorá dostala pomenovanie internet addiction disorder - IAD. Ide o široký pojem pokrývajúci širokú varietu správaní a problémov, týkajúcich sa kontroly impulzov. Za internetovo závislého možno označiť používateľa, ktorý dosiahne v škále závislosti podľa K. Youngovej päť a viac súhlasných odpovedí.(Young, 1999)

Aj keď v okamihoch pobytu na internete zažíva človek euforické a upokojujúce účinky, uvádza sa, že je to práve internet, ktorý vedie ku znižovaniu pocitu šťastia, sociálnej podpory a ku zvyšovaniu osamelosti a depresie.(Kraut, 1998) Niektorí jednotlivci totiž zvýšia svoju aktivitu na internete spolu s nárastom ich problémov, keď chcú zmeniť svoju náladu, vo chvíľach, keď sa nudia, keď sa cítia úzkostne alebo izolovane. Táto forma kompenzačného správania je začarovaný kruh, v ktorom tieto negatívne pocity podporujú, alebo vedú k používaniu počítačov a internetu, čo zas vedie k väčším problémom. Toto zasa vedie k podpore používania počítačov a internetu. Internet je však produktívnym nástrojom, ak je používaný primerane. Je teda dôležité nájsť rovnováhu medzi ním a inými životnými aktivitami.

Táto diplomová práca sa nesnažila nájsť kauzalitu, ale poukázať na súvislosť zvýšeného používania internetu, vyššieho skórovania v škále internetovej závislosti a výskytu rodinnej, sociálnej a emocionálnej prispôsobivosti, respektíve neprispôsobivosti a hostility.

TEORETICKÁ ČASŤ

1 ČO JE INTERNETOVÁ ZÁVISLOSŤ

V súčasnosti internet vstupuje do tridsiateho tretieho roku svojej existencie. Na začiatku bolo spojenie štyroch univerzitných počítačových a výskumných stredísk USA s počítačovým systémom ministerstva obrany.(Makulová, 1997) Prístup k internetu bol obmedzený len na vybranú skupinu vedcov, inžinierov a matematikov.(Morahan-Martin, Schumacher, 2000) Deväťdesiate roky boli poznamenané obrovským rozmachom internetu a dostupnosťou počítačov.(Pratarelli, Browne, Johnson, 1999) V roku 1995 už používalo internet vo svete viac ako 16 miliónov ľudí, čo bolo vtedy 0.39% celkovej populácie. Súčasný počet on-line používateľov vo svete je 407,1 miliónov, čo je 6.71 percent svetovej populácie (v novembri 2000).(NUA, 2000 B) Avšak ako každá iná technológia určená pre ľudskú spotrebu, môže mať jeho použitie rôzne následky ako pre jednotlivcov, tak aj pre celú spoločnosť. V prípade nulových poplatkov alebo neobmedzeného prístupu na sieť by mohli byť jednotlivci napojení na internet hodiny a hodiny. Toto potencionálne nevhodné používanie a najmä nadmerné používanie vyvolávalo znepokojenie nad prvkami závislosti tejto novej technológie.(Pratarelli, Browne, Johnson, 1999)

1.1. Internetová závislosť

V severnej Amerike sa už od roku 1995 vo zvýšenej miere potvrdila domnienka o existencii internetovej závislosti a dostala pomenovanie Internet addiction disorder, IAD.(Zimmerl, 1998) Iným označením pre túto poruchu je patologické používanie internetu. V nemecky hovoriacich krajinách sa pre ňu vžil názov Pathologischer Internet-gebrauch - PIG. Ide o široký pojem pokrývajúci širokú varietu správaní a problémov týkajúcich sa kontroly impulzov.(Young, 1999) Ide o také používanie internetu, ktoré spôsobuje špecifický počet symptómov, zahrňujúc zmeny nálad pri používaní internetu, zlyhanie pri plnení hlavných povinností, pocity viny a neodolateľnú túžbu.(Morahan-Martin, Schumacher, 2000)

Existuje päť špecifických druhov internetovej závislosti:

  1. 1. Závislosť na virtuálnom sexe.
  2. 2. Závislosť na virtuálnych priateľstvách a vzťahoch.
  3. 3. Sieťové hry.
  4. 4. Preťaženie informáciami.
  5. 5. Závislosť na počítači.(Young, 1999)
Väčšina jednotlivcov je bez negatívnych následkov a profituje z internetu. Avšak pre niektorých sa jeho používanie stáva zneužívaním, keď spôsobuje problémy v ich životoch. Zneužívanie je často sprevádzané pocitmi viny, neodolateľnou túžbou a pokusmi zatajiť alebo znížiť čas strávený na internete. Tí, ktorí zneužívajú internet, sa naň často obracajú, keď chcú zmeniť svoju náladu, vo chvíľach, keď sa nudia, keď sa cítia úzkostne alebo izolovane.(Morahan-Martin, Schumacher, 2000)

1.2. Rizikové faktory internetovej závislosti.

Najviac zraniteľní, náchylní k tejto obscesii sú ženy a muži, ktorí už trpia depresiami, bipolárnymi poruchami, anxietou, nízkym sebavedomým, alebo sa tak pokúšajú prekonať inú závislosť.(Young, 1998 E) Ako rizikovú skupinu možno ďalej uviesť užívateľov s nezrelou sebaštruktúrou, ľudí s hypomanickými atakmi a s narcistickou poruchou osobnosti.(Zimmerl, 1998) Mnoho patologických používateľov má závislú osobnosť a predtým zneužívali predpísané lieky, alkohol, cigarety alebo jedlo.(Young, 1998 E)

Internet môže taktiež poskytnúť atraktívnu alternatívu unudenému, alebo nešťastnému životu jednotlivcov, ktorí sú emocionálne izolovaní skutočnou alebo predstavovanou nešikovnosťou a neatraktívnosťou, alebo ktorí sú sociálne nesympatickí, alebo extrémne hanbliví.(Rheingold, 1993, v Morahan-Martin, Schumacher, 2000) Títo užívatelia internetu sa zameriavajú na skupiny, v ktorých sa dozvedia nové informácie, ďalej na chatrooms, debatné kluby a na interaktívne hry, hľadajúc tak dočasné uvoľnenie.(Young, 1998 E) Väčšina z nich má aj nerealistický sebaobraz a internet ponúka ideálnu možnosť skryť sa za vymyslenú postavu. Vo virtuálnych miestnostiach možno predstavovať to, čo je v reálnom živote ťažko uskutočniteľné.(Winter, 2000) Zisťujú pri tom, že staré problémy, ktorým sa snažili vyhnúť, ostávajú v nich a prehlbujú sa ich internetovou závislosťou.(Young, 1998 E) Pre zneužívanie internetu je ďalej vysoko riziková populácia vysokoškolských študentov. Tí sú považovaní za vysoko rizikových aj kvôli priamemu prístupu na internet a flexibilným časovým harmonogramom.(Moore, 1995 v Griffits, 1999 B) Berlínska výskumná skupina Psylab sa tiež zaoberala náchylnosťou k tejto poruche. Zistila, že mládež do dvadsať rokov a slobodní boli viac náchylní k internetovej závislosti a okrem toho vysoký podiel sieťovo závislých bol aj medzi nízko kvalifikovanými a nezamestnanými.(Autor neuvedený, 2001)

Ďalej je vzniku internetovej závislosti vo zvýšenej miere vystavená podskupina jednotlivcov, ktorí trpia sexuálnou závislosťou, pretože internet im slúži ako médium pre naplnenie sexuálnych potrieb.(Young, 1998 E),br> Vo všeobecnosti experti prízvukujú, že nie internet robí závislým, ale že tí ľudia prepadnú internetovej závislosti, ktorí aj bez toho majú osobné problémy. Internetová závislosť je len vyjadrením problémov človeka, na ktoré sa musí ísť s pomocou psychológa.(Winter, 2000)

1.3. Rodové a vekové rozdiely.

Pohlavie a vek ovplyvňujú typy použitia internetu a podmieňujú dôvody internetovej závislosti. Podľa Orzackovej, starší závislí a ženy sú zvyčajne viac vtiahnutí do "chatovania" - konverzačných skupín, v ktorých si ľudia anonymne vymieňajú súkromné odkazy, často na niekoľko hodín a často na sociálne témy. Mladší závislí a muži sú častejšie vtiahnutí do hier a pornografických stránok.(Mitchell, 2000)

1.3.1. Rod.

K. Youngová uvádza, že muži vyhľadávajú na internete vplyv a sexuálne fantázie, kým ženy vyhľadávajú blízke priateľstvá, romantických partnerov a preferujú anonymnú komunikáciu, pri ktorej môžu zakryť svoj vzhľad.
Zdá sa, že ide o prirodzený záver, atribúty pohlavia vo virtuálnom svete sú paralelné stereotypom mužov a žien v súčasnej spoločnosti.(Young, 1998 D)

1.3.1.1. Muži.

Zdá sa, že muži, viac ako ženy obľubujú interaktívne hry, v ktorých môžu prejaviť silu a dominanciu. Tieto on line hry sa líšia od videohier v tom, že každý z hráčov má možnosť zistiť poradie toho druhého. Osoby nachádzajúce sa na najvyšších priečkach si získavajú uznanie a ocenenie zo strany ostatných hráčov. Muži vyhľadávajú prostredníctvom týchto hier nielen svoj status, ale aj to, že môžu ovládať ďalších hráčov. Zdá sa, že muži obľubujú v týchto hrách aspekt násilia a dominancie. Virtuálny sex je ďalšou oblasťou, ktorú muži viac preferujú ako ženy. Výber sociálnej interakcie vo virtuálnych chatrooms umožňuje ľuďom konverzovať o rôznych témach. Niektoré chatrooms sú veľmi rozvážne, zamerané výnimočne na nejaké témy, ako je šport, burza akcií alebo cestovanie. V iných prípadoch sa stávajú chatrooms vysoko sexuálne. Hoci muži a ženy vstupujú do týchto skupín podobne, predominantne muži sa zmieňovali o tom, ako závisle na nich pôsobí táto zábava.(Young, 1998 D)

1.3.1.2. Ženy.

Ženy oveľa viac, než muži uvádzali, že prostredníctvom on line vzťahov, utvorených v chatrooms, hľadali podporu, akceptáciu, starostlivosť.
Virtuálne komunity poskytujú žene pocit spolupatričnosti a mužovi možnosť zdieľať spoločnosť v neohrozujúcom prostredí. Kým muži majú tendenciu vyhľadávať virtuálny sex, ženy majú tendenciu hľadať vo virtuálnom priestore skôr romantiku.
Ženy tiež viac, ako muži preferujú možnosť zatajiť vzhľad prostredníctvom anonymity. U tých, ktoré nezodpovedajú požiadavkám západnej kultúry, sa rozvíja pocit neatraktívnosti a domnievajú sa, že budú mužmi zamietnuté len kvôli svojmu vzhľadu. Prostredníctvom anonymnej komunikácie majú možnosť zoznámiť sa s mužmi bez toho, aby boli videné alebo hodnotené. Pre tie, ktoré sú atraktívne, možnosť anonymnej interakcie s mužmi prináša pocit, že sú hodnotené na základe svojich myšlienok, a nie na základe tela.(Young, 1998 D)

3 Kto používa internet viac?

Muži, najmä adolescenti a mladí muži, používajú internet viac, ako ženy.(GBU, 1998 Kraut a kol., 1996 v Morahan-Martin, Schumacher, 2000) Čo sa týka patologického používania internetu, v štúdii Morahana-Martina a Schumachera bol výskyt patologického používania internetu štyrikrát vyšší u mužov než u žien.(Morahan-Martin, Schumacher, 2000) Muži môžu byť náchylnejší na patologickejšie používanie, pretože viacej vyhľadávajú aplikácie ako internetové hry, sex a gambling, ktoré sú spojené s kompulzívnejším používaním.(Bruckman, 1992, Kurtis, 1992, Kraut a kol. 1996 v Morahan-Martin, Schumacher, 2000) V tejto skupine sú skôr muži, využívajúci on-line hry a technologicky prepracovanejšie stránky.(Morahan- Martin, Schumacher, 2000) To je v súlade so zisteniami iných štúdií vysokoškolských študentov.(Anderson, 1998, Scherer, 1997 v Morahan-Martin,Schumacher, 2000)

Pre porovnanie v internetových štúdiách sebavýpovedí internetovo závislých neboli zistené žiadne rozdiely medzi pohlaviami.(Brenner, 1997 v Morahan-Martin, Schumacher, 2000) Naopak, v štúdii Youngovej bol zistený vyšší výskyt závislosti u žien.(Young, 1996 A) Internetový výber mnohých vzoriek mohol spôsobiť, že účastníkmi takýchto štúdií boli skôr ženy, pretože ženy viac vyhľadávajú pomáhanie, než muži.(Weissman, Payle, 1974 v Morahan-Martin, Schumacher, 2000) Avšak výskum z univerzity v Hertfordshire dospel k iným záverom. Ľudia, ktorí trpia internetovou závislosťou, sú najpravdepodobnejšie ženy do tridsať rokov. Je však opäť možné, že sú ženy k sebe iba kritickejšie, než muži, alebo si dokážu samy voči sebe viac priznať, že majú problémy spojené s používaním internetu.
Výskumníci v každom prípade tvrdia, že ženy sa dávajú skôr pri odpovedaní k dispozícii, než muži.(Rötzer, 1998)

2 PREČO ĽUDIA VYHľADÁVAJÚ INTERNET

Samotný internet predstavuje pojem, ktorý reprezentuje rôzne typy funkcií, ktoré sú prístupné on line.(Young, 1998 F) Neexistuje však jednotný vzorec, prečo vzniká internetová závislosť. Rôzni ľudia sú internetovo závislí z rôznych dôvodov. Maresha Orzack uvádza, že niektorí ho používajú pre vzrušenie alebo nový pocit identity, niektorí na redukciu tenzie, iný pre spoločnosť.(Mitchell, 2000)

Rovnako aj Morahan-Martin a Schumacher v svojej štúdii zistili, že patologický používateľ internetu vyhľadáva internet z viacerých dôvodov, a to kvôli spoznávaniu nových ľudí, rozprávaniu sa s inými zdieľajúc s nimi rovnaké záujmy, kvôli emocionálnej podpore, získavaniu nových poznatkov, kvôli hraniu hier, relaxu, gamblingu, virtuálnej realite, tráveniu času a využívaniu stránok len pre dospelých.(Morahan-Martin, Schumacher, 2000)

Iným možným delením dôvodov, prečo sú postihnutí internetovou závislosťou pútaní ku počítaču, je rozdelenie na nedostatok zábavy a nedostatok sebarealizácie, ktoré im internetové prostredie umožňuje uspokojiť.(Benka, 1997)

Ďalším vysvetlením vyhľadávania sú aj štrukturálne charakteristiky softvérov, ktoré môžu vyvolávať návykové tendencie.(Griffiths, 1995A v Griffiths, 1997)

2.1. Pocit vzrušenia.

Človek pri internete vždy hľadá niečo vzrušujúce a popritom zotrváva v tomto očakávaní. Ak si niekto pozrie stránku na internete, ktorá nie je zaujímavá, tak ide na ďalšiu a tak ďalej, až kým nenarazí na niečo, čo ho elektrizuje. Tento spôsob náhodného, zas a znova vstupujúceho pozitívneho posilnenia sa stáva závislosťou, z ktorej sa dá opätovne oslobodiť len veľmi ťažko.(Rötzer, 1998) Zimmerl uvádza, že pri tom dochádza ku zmenám v oblasti nervových prenosov alebo v endorfínovom systéme veľmi širokou koordináciou percepcie a intelektovo -motorickej akcie pri subjektívne chýbajúcej únave a so súčasným pôsobením eufórie.(Zimmerl, 1998) Tieto pocity vzrušenia a eufórie sú podobné tomu, čo zažívajú patologickí hráči, a sú produktom chemizmov mozgu.(voľne podľa Nešpor, 1995 v Fabian, 1996)

2.2. Redukcia tenzie.

M. Griffits, psychológ na univerzite v Plymouth intenzívne skúmal internetovú závislosť. Prišiel k záveru, že okolo dvadsaťdva percent ním preskúmaných užívateľov internetu už zažilo stav omámenia ako pri kokaíne a že dvanásť percent sa pri rozhovore v chate upokojuje.(Rauterberg, 1996) Ďalším vyhľadávaným typom počítačových aplikácií sú hry na internete, ktoré môžu ventilovať napätie, úzkosť, nepríjemné očakávanie.(Mandys, 1995)

2.3. Nový pocit identity.

Je zaujímavé zamyslieť sa nad tým, v čom sú niektoré aktivity odmeňujúcimi. Podľa Griffithsa komunikácia v chat rooms a fantazijné hry hrania rolí umožňujú anonymnému individuálnemu používateľovi prevziať na seba rôzne iné sociálne identity, keďže tu nie je prítomná interakcia tvárou v tvár. Teda, používateľ môže zvýšiť vlastný self-esteem a cítiť sa odmeňovaný ostatnými používateľmi.(Griffiths, 1997)

2.4. Vyhľadávanie spoločnosti.

Všeobecne povedané, internetovo závislí majú tendenciu k formovaniu emocionálnej náklonnosti k internetovým priateľom a aktivitám, ktoré sa vytvárajú vnútri počítačovej obrazovky. Obľubujú tie aspekty internetu, ktoré im umožňujú stretávanie sa, socializáciu, výmenu myšlienok s inými ľuďmi prostredníctvom vysokointeraktívnych internetových aplikácií, ako chating, hry a podobne. Tieto virtuálne komunity vytvárajú priestor na únik pred realitou, tvoria spôsoby na naplnenie neuspokojenej sociálnej alebo psychologickej potreby. Na internete možno zatajiť skutočné meno, vek, povolanie, vzhľad, fyzické odpovede k hocikomu alebo hocičomu, s kým alebo s čím sa človek stretáva na internete. Internetoví užívatelia, najmä tí, ktorí sú osamelí, neistí v reálnych životných situáciách, rýchle využijú túto slobodu a rýchlo prejavia svoje najskrytejšie a najsilnejšie pocity a túžby. Toto vedie k ilúzii intimity. No keď realita poodhalí jednotlivé obmedzenia spočívajúce na komunite bez tvárí a na tom, že láska a starostlivosť môže byť poskytnutá len naozajstnými, reálnymi ľuďmi, internetovo závislí prežívajú silné sklamanie a zlosť.(Young, 1998 F)

2.5. Posiľňujúce štrukturálne charakteristiky softvérov.

Štrukturálne charakteristiky, t.j. znaky, ktoré výrobcovia navrhli pre svoje výrobky, podporujú interaktivitu a v určitom rozsahu definujú pre používateľov alternatívne reality. Poskytujú im pocit anonymity, ktorý môže byť psychologicky veľmi odmeňujúci, posilňujúci. Napríklad, determinanty rozhodovania, či sa zúčastniť v určitej aktivite, neobsahujú len biologickú a psychologickú konštitúciu danej osoby a situačné premenné, ale tiež štrukturálne charakteristiky danej aktivity.(Griffiths, 1997) Ako poznamenal Griffiths, štrukturálne charakteristiky jednotlivých aktivít sú zodpovedné za posilnenie, môžu uspokojiť potreby používateľa a facilitovať prílišné zaoberanie sa danou aktivitou.(Griffiths, 1993 v Griffiths, 1997)

3 SPÔSOBY KOMUNIKÁCIE NA INTERNETE.

Kto je pripojený na internet, stáva sa členom globálnej spoločnosti, ktorá sa nachádza na všetkých kontinentoch našej planéty. Na čo všetko sa môže táto sieť sietí využiť? Internet poskytuje veľmi veľa služieb a informačných zdrojov. Čo je ale dôležité, ich rozsah narastá zo dňa na deň a ich využívanie sa stále zjednodušuje tak, aby ich zvládli aj tí, ktorí nemajú technické vzdelanie, alebo hlbšie vedomosti o práci s počítačom. Na internete nájdeme vyše štyristo miliónov používateľov, s ktorými môžeme komunikovať rôznymi spôsobmi. (Makulová, 1997)

Akceptovanie predpokladu, že niektorí ľudia sa môžu stať závislými na internete, obsahuje v sebe problém týkajúci sa toho, že internet pozostáva z rôznych odlišných typov aktivít, z ktorých nie všetky musia byť návykovými, napr. e-mailovanie, vyhľadávanie informácií, sťahovanie súborov a pod. Môže byť (a pravdepodobne aj je), že niektoré internetové aktivity sú viac návykovými.(Griffiths, 1997)

Jednotlivé spôsoby komunikácie:

  1. Word wide web.
    Word wide web predstavuje internet v celej jeho kráse. Je to jednoduchý a pritom veľmi účinný prostriedok surfovania po internete. Prostredníctvom WWW možno navštíviť vzdialené inštitúcie, pozrieť si virtuálne výstavy, zapísať sa na konferenciu a zároveň si objednať dopravu.(Makulová, 1997)
    Človek pri surfovaní vždy hľadá niečo vzrušujúce a popritom zotrváva v tomto očakávaní. Ak si niekto pozrie stránku na internete, ktorá nie je zaujímavá, tak ide na ďalšiu a tak ďalej, až kým nenarazí na niečo, čo ho elektrizuje. Tento spôsob náhodného, zas a znova vstupujúceho pozitívneho posilnenia sa stáva závislosťou, z ktorej sa dá opätovne oslobodiť len veľmi ťažko.(Rötzer, 1998)
  2. Prenášanie súborov prostredníctvom FTP.
    Na internete možno nájsť nepreberné množstvo softvéru, časopisov a kníh, ktoré možno získať prostredníctvom služby FTP (file transport protocol). Táto služba dovoľuje napojiť sa na počítač na internete a stiahnuť (downloadovať) si súbory, o ktoré ma človek záujem.(Makulová, 1997)
  3. Diskusné skupiny, elektronické konferencie, chat a IRC.
    Na internete ako v demokratickej spoločnosti komunikuje medzi sebou veľká skupina ľudí. Diskusné skupiny a elektronické konferencie sa vytvárajú a sú členené podľa určitej témy.(Makulová, 1997) Chatrooms sú virtuálne komunity, ktoré umožňujú prihlásenému počtu on-line používateľov konverzovať bez prestania v reálnom čase.(Young, 1997)

- Používa sa aj názov IRC - Internet Relay Chat. Vo všetkých prípadoch ide o diskusné skupiny, odlišujúce sa len v tom, že elektronické konferencie nemusia prebiehať v reálnom čase, ale aj prostredníctvom príspevkov, rozposielaných cez systém Listserv všetkým účastníkom. V čom spočíva atraktivita týchto skupín:

  • - Súčasne sa uspokojuje potreba hrania a komunikácie.
  • - Účasť je anonymná, komunikovať možno nepretržite a komunikácia je kvôli úplnej absencii sociálnych hraníc zvýhodnená.
  • - Je uľahčené vedomé potlačenie osobných problémov, zlú náladu nahrádza eufória.
  • - Je možné experimentovať s vlastnou identitou.
  • - Skupina medzi sebou akceptuje formálne čudáctvo tohto spôsobu komunikácie, čo vedie k silnému pocitu spolupatričnosti.
  • - Regresívny spôsob komunikácie sprostredkúva zážitok zvýšenia sebavedomia a napĺňa potrebu sebarealizácie. Avšak očividne povrchným spôsobom, čo sa stáva u psychicky labilných osôb problémom.
  • - Umožňuje vyžitie sa v tých aspektoch vlastného ja, ktoré sú bežne potláčané.(Zimmerl, 1998)

3.4. Elektronická pošta.

Prostredníctvom elektronickej pošty možno poslať správu každému účastníkovi internetu, ktorý má pridelenú poštovú schránku. Správa môže byť ako text, ale možno poslať aj obrázok alebo video.(Makulová, 1997)

Ohľadom používania e-mailov treba povedať len toľko, že sa tu nejedná o nič iné, než o nahradenie obvyklého písomného kontaktu vďaka dramaticky zvýšenej rýchlosti.(Zimmerl, 1998) U e-mailu je to však medzispojenie, ktoré odlišuje e-mail od prijímania listu poštou. Tým medzispojením je vedomie toho, že je tam druhá osoba, ktorá píše v rovnakom čase.(Orzack, 1997 B) Ani tu však závislosť nevzniká. Americká výskumníčka K. Youngová, ktorá elektronickú poštu zaradila ako kritérium závislosti do svojho testu, túto závislosť nepotvrdila. (Zimmerl, 1998)

3.5. Hry na internete - MUD hry.

MUD hry (multi user dungeon) sú vlastne počítačovými programami, umožňujúcimi súčasné napojenie viacerých užívateľov. Prebiehajú vo virtuálnej miestnosti, respektíve vo virtuálnej realite, kde sa účastníci vžijú do nejakej identity a komunikujú s ďalšími simulovanými postavami.(Zimmerl, 1998)

Tieto hry sa líšia od videohier v tom, že každý z hráčov má možnosť zistiť poradie toho druhého. Osoby nachádzajúce sa na najvyšších priečkach si získavajú uznanie a ocenenie zo strany ostatných. Hráči, najmä muži, vyhľadávajú prostredníctvom týchto hier nielen svoj status, ale aj to, že môžu ovládať ďalších hráčov.(Young, 1998 D)

Ďalej internetové hry, tak isto, ako aj počítačové hry uspokojujú a posiľňujú základnú pudovú túžbu človeka po útoku. Tu však hrozí to, že deti, ktoré si ešte len vytvárajú obraz o svete a návyky ako v ňom žiť, môžu skúsenosti z agresívnych hier preniesť do skutočnosti. Týka sa to pravda aj starších, v emocionálne vypätých situáciách môžu konať podľa modelu z hry. Teda táto prešpekulovanosť prvkov hry veľmi silne pôsobí na ľudskú psychiku.(Mandys, 1995) Čo sa týka neuroendokrinologických sprievodných prejavov pri hre, niektoré štúdie preukázali, že pri hraní internetových hier dochádza ku uvoľňovaniu dopamínu v nukleových jadrách, čo je považované za dôležitú neurochemickú udalosť pri vytváraní závislosti.(Mitchell, 2000)

3.6. Stránky len pre dospelých.

Sú, čo sa týka vzniku závislosti, určitým špecifikom, aj keď sú len formou WWW alebo špeciálnymi diskusnými skupinami. Oblasť, v ktorej sa odborníci nezhodli, je, že ako dôležitý je porno faktor pri internetovej závislosti.
Veľa odhaduje výskyt tohto faktora v tridsiatich percentách prípadov internetovej závislosti vo Francúzsku. Hovorí, že sexuálne fantázie, v ktorých účastník predstavuje rôzne identity, a to aj opačného pohlavia, sú časté.(Mitchell, 2000)

3.7. Nakupovanie cez internet.

Aj keď nemá priamu súvislosť s IAD, treba spomenúť problém patologického nakupovania. Tzv. "nákupní maniaci" majú prostredníctvom zásielkového obchodu s objednávkami cez internet uľahčený prístup ku uspokojovaniu svojho závislého správania. Toto by sa mohlo stať skutočným sociálno-psychologickým problémom, pokiaľ sa on-line nakupovanie stane bežným.(Zimmerl, 1998)

3.8. Webphone.

Ak je počítač vybavený zvukovou kartou, mikrofónom a reproduktorom, možno sa cez internet pohodlne rozprávať s inou osobou na druhom konci zemegule. Internet ale umožňuje aj videokonferencie - rozhovor viacerých účastníkov medzi sebou. (Makulová, 1997)

4 INTERNETOVÁ ZÁVISLOSŤ MEDZI INÝMI PORUCHAMI.

Aj keď ešte neexistuje žiadna záväzná definícia tohto ochorenia s pevne stanovenými diagnostickými kritériami, psychológovia sú poväčšine jednotní pri určovaní charakteristických symptómov.(Wegenast, 2000)
Jednou z najlepších klinických metód na zistenie nutkavého používania internetu je porovnať ho s kritériami iných stanovených závislostí.(Young, 1999)

4.1. Závislosť na internete ako nonchemická závislosť.

Zatiaľ čo mnohí veria, že pojem závislosť by mal byť aplikovaný len v prípadoch užívania chemických látok,(Rachlin, 1990 v Young, 1996 B), menej často je označenie "závislosť" dané aj behaviorálnym excesom, u ktorých nie je cieľom vonkajšia substancia. Môžu byť nazývané behaviorálne alebo nonchemické závislosti.(Marks, 1990)
4.1.1. Podobnosť chemických a nonchemických závislostí.

Syndrómy behaviorálnych závislostí zdieľajú znaky so závislosťami na užívaní substancií, ktoré môžu smerovať ku výrazným patofyziológiám. Tieto syndrómy sú poruchy kontroly impulzov, popudov a sebaregulácie. Zahŕňajú obsedantno-kompulzívnu poruchu, nutkavé prejavy zahrňujúc gambling, ďalej prejedanie sa a bulímiu, hypersexualitu, či už ide o priamu popudovú promiskuitu alebo deviáciu, ďalej kleptomániu, trichotilomániu, tiky a Tourettov syndróm.(Marks, 1990) Spoločné aspekty uvádza Svetová zdravotnícka organizácia v definícii syndrómu závislosti:

  1. Opakované nutkanie zúčastniť sa určitej behaviorálnej sekvencie, ktorá je kontraproduktívna.
  2. Rastúce napätie, až kým nie je následnosť, a sekvencia kompletná.
  3. Prudké alebo prechodné uvoľnenie tenzie, naplnením tejto následnosti.
  4. Postupný návrat nutkania po určitých hodinách, dňoch, týždňoch.
  5. Vonkajšie podnety pre nutkanie, ktoré sú jedinečné pre určitý syndróm závislosti.
  6. Sekundárne podmieňovanie nutkania na enviromentálne a aj vnútorné podnety.
  7. Podobná stratégia na prevenciu recidívy.
  8. Tréning kontroly popudov - predĺžená expozícia podnetov s cieľom habituácie podnetom evokovanej žiadostivosti a odvykanie.
  9. Kontrola podnetov - enviromentálny management. (Edwards, 1986 v Marks, 1990)

4.1.2. Nutkanie, dyskomfort a abstinenčné príznaky.

Nutkanie behaviorálne závislých naplniť ich behaviorálnu rutinu a dyskomfort, ktorý nasleduje, ak je bránené naplneniu tejto rutiny, sa podobá žiadostivosti a abstinenčným symptómom drogovo závislých. Niektoré abstinenčné symptómy sú identické, napr. anxieta u niektorých behaviorálne a chemicky závislých, niektoré môžu byť špecifické, napr. tečúci nos, husia koža a podobne.(Marks, 1990) Pri internetovej závislosti sú medzi abstinenčnými príznakmi uvádzané nervozita, podráždenosť, agresívnosť.(Seeman v Mitchell, 2000)

Možno si na dyskomfort zvyknúť?
U behaviorálnych závislostí ako napríklad pri obsedantno-kompulzívnej poruche dochádza pri prolongovanej expozícii ku habituácii na dyskomfort. Je málo údajov, čo sa týka ostatných syndrómov, okrem malých počtov štúdií bulímie, ktoré zistili určité zníženie odpovedí pri predĺženej expozícii.
Nie je jasné, či sú tu hlavné rozdiely v zvyknutí si na nutkanie, ktoré bolo vyvolané apetítom, alebo dochádza ku uvoľneniu dyskomfortu.(Marks, 1990)

4.1.3.Závislosť verzus nutkanie.

Behaviorálne závislosti sú často nazývané ako "nutkanie", znamenajúce nátlak zo strany dyskomfortu, ktorý musí byť zmiernený, zatiaľ čo "závislosť" viacej implikuje atraktívnosť, príťažlivosť voči niečomu.

Žiadostivosť predpokladá tzv. pull aj push túžbu, ktorá je tak silná, že ak nie je uspokojená, nastáva dyskomfort.
Pull túžba obsahuje hľadanie dobrého pocitu. Push vychádza z neuspokojenej silnej túžby, alebo z hľadania uvoľnenia, úľavy od abstinenčných symptómov.
Pull aj push sa môžu vyskytovať v následnosti. Sme neodolateľne priťahovaní k našej milovanej osobe a zviera nás bolesť, keď sme odlúčení.(MC Auliffe, 1982 v Marks, 1990) V prípade internetovej závislosti ide napríklad o to, keď sa človek citovo naviaže na svojich virtuálnych priateľov a bolí ho, ak v prípade výpadku prístupu na sieť s nimi nemôže byť.

Pull a push môžu byť tiež navzájom konkurujúce. Alkoholici, fajčiari a sexuálni devianti môžu mať súčasne radi a nemať radi to, čo robia.(MC Auliffe, 1982 v Marks, 1990) Tak isto je to aj s rozhovormi v bezobsažných virtuálnych miestnosťiach, keď človek vníma, že to, o čom sa tam rozpráva, je emocionálne plytké, ale na druhej strane je viazaný na ľudí, ktorí sú tam s ním. Niektoré závislosti môžu poskytnúť potešenie už v skorých štádiách, aj keď nie nevyhnutne hneď na začiatku ako alkohol, nikotín, opiáty, amfetamín, gambling.(MC Auliffe, 1982 v Marks, 1990) Aj v prípade internetu možno do podstaty jeho jednotlivých aplikácií preniknúť pri súčasnom jednoduchom obslužnom systéme pomerne rýchlo, čím sa odstránia prvotné nepríjemnosti s nezvládaním a prevládne príjemný pocit.

U niektorých závislých môže byť dobrý pocit len občasný, u iných môže neskôr vymiznúť.(MC Auliffe, 1982 v Marks, 1990) To sa môže stať aj v prípade internetovej závislosti, ak vymizne čaro novinky, alebo ak sa takto postihnutý stane priamo pracovníkom na sieti a je ku činnosti na nej tlačený pracovnými povinnosťami.

Okrem uvoľnenia napätia nie je potešenie hlavným znakom závislosti, ako je obsedantno-kompulzívna porucha alebo opakujúce sa správanie ako je trichotilománia. Hedonické ladenie je teda dôležité. Je ťažšie sa vzdať príjemnej, než neutrálnej alebo nepríjemnej aktivity, aj keď je to trochu špekulatívne.(Marks, 1990)

4.1.4. Podmieňovanie závislých.

Ako už bolo vyššie uvedené, užívatelia látok sa stávajú nielen chemicky, ale aj behaviorálne závislými. Podmieňujú sa na podnety spojené s ich užívaním. Stávajú sa nabudenými nielen fajčením, pitím alebo vpichovaním samotnej látky, ale tiež určitou rutinou prípravy, podania a inými vonkajšími podnetmi, súvisiacimi s ľuďmi, miestami a vecami s nimi asociovanými. Toto podmieňovanie sa môže stať takým silným, že kontext, v ktorom je droga braná, mení smrteľnú dávku zvierat.(Ziegel, 1989 v Marks, 1990) Silné podmieňovanie na vonkajšie podnety sa vyskytuje aj u behaviorálnych závislostí.

Tieto vonkajšie podnety aj u chemických a aj u behaviorálnych závislostí sa rôznia podľa syndrómu. Nutkaví ritualizéri majú nutkanie umývať sa pri pohľade na špinu, gambleri sú lákaní, ak sú v prostredí stávkovania. Bulimici majú potrebu prejesť sa, keď vidia alebo cítia jedlo. Fajčiaci heroín má túžbu, keď vidí obal od keksu, pichajúci si heroín zasa, keď vidí plagát proti AIDS, zobrazujúci detailný záber niekoho, kto si pichá,(Marks, 1990) a internetovo závislý môže cítiť veľkú túžbu ísť na sieť, keď sa dostane do blízkosti internetovej kaviarne. Vnútorné podnety sa zdajú byť podobnými u všetkých syndrómov. Dysfória je jedným z hlavných. Závislí všetkých druhov sa pravdepodobne chcú uspokojiť, keď sa cítia nešťastne, alebo keď sa nudia.(Marks, 1990) Tento vzťah dysforických pocitov a nadmerného užívania je podrobnejšie uvedený v kapitole Biologický základ internetovej závislosti.

4.1.5.Efektívna terapia.
Podmienené podnety sú tiež dôležité z dôvodu efektívnej terapie, pretože terapeut musí poznať ich podrobnosti.
Aby terapeut získal trvalý úspešný výsledok, musí zhodnotiť rôznorodé kľúče, podnety, ktoré vedú k návykovým rutinám, a tým naučiť klientov, ako si vytvoriť dlhodobé terapeutické stratégie kontroly podnetov a popudov.(Marks, 1990)
4.1.6. Prevencia recidívy v dlhodobom managenente.
Behaviorálne a aj chemické závislosti možno ľahko na chvíľu zastaviť. Skutočným testom je však kontrola počas niekoľkých rokov. Klienti musia identifikovať spúšťače, vysokorizikové prostredie a pocity, naučiť sa týmto odolávať, vykonávať preventívne cvičenia, aby sa prekazili chyby hneď na začiatku a vytvárali nové sociálne väzby a aktivity na nahradenie deštruktívnych. Ako je postupne kontrola získavaná, klienti opatrne vstupujú do obtiažnejších situácií s cieľom posilniť kontrolu. V tomto procese je pacient hráčom a terapeut trénerom, alebo povzbudzovačom.(Marks, 1990)

4.2. Internetová závislosť v medzinárodných klasifikáciách.

Internetovú závislosť definujú mnohé výskumy ako impulzívnu poruchu kontroly, ktorá si nevyžaduje intoxikáciu.(Young, 1999)
Psychiater n. Shapira so svojím týmom sledoval skupinu osôb, ktorým pôsobilo veľké problémy to, že sa nadmerne venovali internetu. Uvedený odborník radí tento patologický vzťah k počítačom medzi návykové a impulzívne poruchy, teda do rovnakej skupiny ako je patologické hráčstvo, kleptománia, alebo patologické nakupovanie.(Shapira in Ritter, 1998 v Nešpor, 2000) V podstate, aj keď ešte nebola táto porucha zaradená do medzinárodných klasifikácií, svojou povahou vyhovuje skupine F63 Návykové a impulzívne poruchy (MKCH-10) a skupine Poruchy impulzov neklasifikované inde (DSM-4).

Medzinárodná klasifikácia MKCH-10 zaraďuje do skupiny F63 nasledujúce poruchy: F63.0 patologické hráčstvo, F63.1 patologické zakladanie požiarov(pyrománia), F63.2 patologické kradnutie (kleptománia), F63.3 trichotilománia, F63.8 iné návykové a impulzívne poruchy(oniománia - kompulzívne nakupovanie, dromománia - kompulzívne tuláctvo). Americká klasifikácia DSM-4 zaraďuje tieto poruchy do kapitoly Poruchy kontroly impulzov neklasifikované inde.(Smolík, 1994)

4.2.1 Spoločné charakteristiky.

Všetky poruchy tejto kategórie majú tri základné charakteristiky, na ktorých základe ich možno diferencovať od iných fenoménov označovaných ako "kompulzívne", "návykové" alebo "neodolateľné".

  1. Neschopnosť odolať impulzu alebo pokušeniu urobiť niečo, čo je považované za nebezpečné pre aktéra alebo jeho okolie. Jedinec s touto poruchou vie, že čin, ktorému nedokáže odolať, je spoločnosťou považovaný za niečo zlé, alebo že je potencionálne nebezpečný jemu alebo jeho okoliu. Jedinec môže, alebo nemusí vedome odporovať impulzu a čin môže alebo nemusí byť vopred premyslený.
  2. Postihnutý si uvedomuje narastajúce napätie pred uskutočnením činu. Mnoho pacientov popisuje toto napätie ako nepokoj, nepohodu, "tlak", alebo výbuch energie. Podľa nich môže byť napätie znížené iba uskutočnením činu.
  3. Postihnutý popisuje stav vzrušenia, alebo uspokojenia vo chvíli, keď uskutočňuje impulzívny čin. Pocit uvoľnenia napätia je vnímaný bezprostredne po čine príjemne, ale môžu nasledovať výčitky svedomia, alebo ľútosť. Samotný čin je ego-syntónny, čiže zodpovedá vedomému prianiu v danom okamihu, na rozdiel od činov ego-dystónnych pri obsedantno-kompulzívnej poruche, kde sa pacient pri obsedantnom alebo kompulzívnom správaní necíti dobre. Jedinci s touto poruchou sú si len zriedka vedomí toho, čo ich vedie ku prevedeniu impulzívneho činu, alebo prečo sa pri tom cítia príjemne.

Niektorí autori pripomínajú, že väčšina impulzívnych činov spôsobuje jedincovi nepríjemnosti, alebo pre nich znamenajú dokonca deštruktívne nebezpečie. Pritom v iných oblastiach sa títo jedinci prejavujú zvyčajne veľmi dobre. Mnohí z nich sú stabilnými osobnosťami, bez závažnejších porúch myslenia alebo konania.(Smolík, 1994)

Pre túto ekvivalentnosť boli podobné diagnostické kritériá použité pri mnohých problémových správaniach ako patologické hráčstvo(Griffiths 1990, Walters, 1996 v Young, 1996 B) poruchy príjmu potravy, (Leseyeur, 1993 v Young, 1996 B) sexuálne závislosti,(Goodman, 1993 v Young, 1996 B) technologické závislosti, (Griffiths, 1995 v Young, 1996 B) a závislosť na videohrách.(Griffiths, 1991, 1992 v Young, 1996 B)

4.2.2. Mohla by byť internetová závislosť inou formou počítačovej závislosti?
Seemann, psychológ dlhodobo sa zaoberajúci počítačovou závislosťou uvádza, že existujú podobnosti medzi užívaním látok, počítačovou závislosťou, kompulziou a patologickým používaním internetu.
Poznamenáva však, že na rozdiel od predchádzajúcich, používanie internetu malo charakteristiku domova, celkovej slobody a bezhraničnosti. (Mitchell, 2000) Internet je ale podobný počítaču a to konkrétne počítačovým hrám tým, že poskytuje jeho používateľovi alternatívne reality, dávajúce pocit pohrúženia a anonymity, ktoré môžu byť psychologicky odmeňujúcimi.(Griffiths, 1995 v Morahan-Martin, Schumacher, 2000)

5 BIOLOGICKÝ ZÁKLAD INTERNETOVEJ ZÁVISLOSTI.

Ako už bolo uvedené, internetovú závislosť možno definovať ako impulzívnu poruchu kontroly, ktorá si nevyžaduje intoxikáciu.(Young, 1999)

5.1. Čo môže byť na počiatku tejto závislosti.

Ľudia sa na internet obracajú vo zvýšenej miere, keď chcú zmeniť svoju náladu, vo chvíľach, keď sa nudia, keď sa cítia úzkostne alebo izolovane.
Dôležitú úlohu pri týchto pocitoch hrá prenos signálu cez nervové vlákno, pri čom má veľký význam najmä mediátor serotonín. Podľa van Praaga je hlavnou a apriórnou úlohou serotonínu 5HT potlačovanie impulzivity v správaní. Deficit serotonínu(spôsobený napríklad dlhodobým stresom) vedie k impulzivite.
Ak sa obráti impulzivita von na okolie chorého, dochádza k agresivite a k neschopnosti potlačiť stereotypné správanie. Ak sa prejaví dovnútra, prejavuje sa to úzkosťou. Potlačovaná agresivita, ako aj úzkosť majú potom za následok depresiu.(van Praag, 1994 vo Vinař, 1995) Takže tieto nepríjemné pocity sú prejavom impulzivity.

5.2. Neschopnosť potlačiť nutkavé správanie.

Ako už bolo spomenuté, nedostatok serotonínu vedie ku neschopnosti potlačiť nutkavé správanie.(van Praag, 1994 vo Vinař, 1995) Postihnutý si pri tom uvedomuje narastajúce napätie pred uskutočnením činu. Mnoho pacientov popisuje toto napätie ako nepokoj, nepohodu, "tlak", alebo výbuch energie. Podľa nich môže byť napätie znížené iba uskutočnením činu. Vo chvíli, keď uskutočňujú tento impulzívny čin, popisujú stav uspokojenia alebo vzrušenia.(Smolík, 1994)

5.3. K akým neurochemickým pochodom môže vtedy dochádzať.

Niektoré štúdie preukázali, že pri hraní internetových hier, častého typu internetovej závislosti, dochádza ku uvoľňovaniu dopamínu v nukleových jadrách.(Mitchell, 2000) Taktiež akútne podanie heroínu a kokaínu (u pokusných zvierat) spôsobuje uvoľnenie dopamínu v nukleových centrách.(Imperato, Nuas, Dichiara, 1986 v Marks, 1990) Pravdepodobne existuje akási paralela medzi týmto nechemickým a chemickým povzbudením, aj keď v prípade internetu nejde o podávanie žiadnej škodlivej substancie. Napríklad kokaín, ktorý má podobný omamný účinok ako internet (Rauterberg, 1996), blokuje proces spätného vychytávania troch neurotransmitterov - dopamínu, serotonínu a noradrenalínu, ktoré sa zúčastňujú regulácie nálady. Kokaín bráni ich spätnému vychytávaniu, následkom čoho sú účinky týchto neurotransmitterov zosilnené. Najmä nadbytok dopamínu vyvoláva pocity eufórie. Pri dlhodobom používaní kokaínu však vzniká nedostatok týchto neurotransmitterov.(Atkinson, 1995) V neurónoch to totiž prebieha tak, že ak sa zvýši alebo zníži vstupná stimulácia v neurónových obvodoch s ustáleným, štandardným režimom aktivity, môže to po istom čase viesť k aktivácii kompenzačných regulačných mechanizmov: k regulácii nadol (dow- regulation), alebo regulácii nahor (up-regulation). Pri regulácii nadol sa kompenzačne znižuje senzitivita receptorov v dôsledku zvýšenej alebo nadmernej vstupnej stimulácie, pri regulácii nahor sa kompenzačne zvyšuje senzitivita receptorov v dôsledku zníženej alebo nedostatočnej vstupnej regulácie.

Aktivácia týchto kompenzačných regulačných mechanizmov môže vzniknúť akoby "spontánne", napríklad v dôsledku patologicky podmienenej dysfunkcie tvorby alebo uvoľňovania neurotransmitterov, ale aj arteficiálne,(Kafka, 1998) dlhodobým pôsobením povzbudzujúcich účinkov napríklad prehliadania stránok, ale aj dlhodobím stresom z nedostatku spánku pri do noci trvajúcom chatovaní. Ako je to ďalej pri kokaíne: opakovaným používaním kokaínu vzniká(zmenami počtu a kvality receptorov) nedostatok normálneho prísunu neurotransmitterov, čo má za následok nahradenie eufórie úzkosťou a depresiou.(Atkinson, 1995) A sme znova na začiatku, pri pocitoch, pre ktoré už pôvodne človek vyhľadal euforizujúci a aktivizujúci účinok nejakého prostriedku. Tieto pocity mohli byť na začiatku, ale tiež mohli vzniknúť alebo ešte viac sa zosilniť jeho nadmerným používaním.
Keďže sú to pocity nepríjemné, človek znovu vyhľadá povzbudzujúci účinok eufórie.

5.4. Kedy človek inklinuje ku internetu.

Ako už bolo uvedené, potlačovaná agresivita, ako aj úzkosť majú za následok depresiu. V obidvoch prípadoch rastie senzitivita na stres.(van Praag, 1994 vo Vinař, 1995) Tento rast senzitivity na stres má za následok zvýšený apetít na nadmerné fajčenie, prejedanie sa, nadmernú konzumáciu alkoholu, či iných psychoaktívnych látok.(Williams, 1993 vo Vinař, 1995)

Čiže obidva typy závislostí, chemické a aj nonchemické (kde patrí aj nadmerné používanie internetu) sa môžu stať promptnými na vnútorné podnety, ako je nuda, či depresia. Bradley a kol., 1989 v Marks, 1990) Už Berlyne preukázal, že mnohé ľudské aktivity smerujú k stupňovaniu aktivácie. Sú to najmä športové a iné hry, vyhľadávanie dobrodružstva, alebo zástupná aktivizácia čítaním, sledovaním filmov a televízie, ale aj užívaním stimulujúcich drog a preparátov.(Berline, 1960 v Nakonečný, 2000) Cieľom ľudského konania nie je totiž dosahovanie úplného pokoja, ale udržiavanie optimálnej úrovne aktivácie.(Nakonečný, 2000)

Touto optimálnou úrovňou aktivácie je stav rovnováhy sympatikového a parasympatikového systému organizmu, ktorá sa však pri záťaži narúša. Takto nadmerný stres, problémy v rodine, škole, práci, pocity izolovanosti, nespokojnosť so sebou samým, teda všetko, čo v človeku narúša jeho vnútornú rovnováhu, môže viesť tiež ku nadmernému používaniu internetu. Vzťah ku stresu uvádza aj Nečas. Hovorí, že nadmerné venovanie sa internetu môže súvisieť so syndrómom vyhorenia, teda chronickým pracovným stresom.(Nešpor, 2000) Avšak aj nadmerné používanie internetu spôsobuje distres,(Morahan-Martin, Schumacher, 2000) čo opätovne môže znova viesť ku vyhľadaniu internetu.

6 VÝVIN A PRIEBEH INTERNETOVEJ ZÁVISLOSTI.

Kimberley Youngová, vedúca výskumu internetovej závislosti z Pittsburgskej univerzity prezentovala v svojej prípadovej štúdii typický príklad vývinu a priebehu internetovej závislosti:
Interwiewovaná bola netechnologicky orientovaná tridsaťtri ročná žena, s pokojným domácim životom, bez predchádzajúcej závislosti a psychiatrickej histórie. Uviedla, že hoci je počítačovo fobická, bola schopná prechádzať cez on-line systémy jej domáceho počítača a to vďaka aplikáciám jej on-line servisu.

Strávila pár hodín do týždňa prechádzaním rôznymi chatrooms. V priebehu troch mesiacov už potrebovala pre svoje uspokojenie stráviť dlhšie časové obdobie na internete, vrchol predstavoval 50 až 60 hodín za týždeň. Vysvetlila, že keď sa raz stane účastníčkou nejakej chatrooms, a keď tam pocíti pocit komunity medzi ostatnými on-line účastníkmi, väčšinou tam ostane dlhšie, ako si pôvodne zaumienila, a to v rozpätí dvoch až štrnástich hodín.

Prvá vec, ktorú ráno urobila, je kontrola e-mailu. Kedykoľvek, ak nesedela pred svojim počítačom, cítila sa depresívne, anxiózne a podráždene. V snahe zabrániť výskytu abstinenčných príznakov, vyvíjala aktivity, aby mohla ostať on-line čo najdlhšie. Rušila stretnutia, prestala telefonovať priateľom, obmedzila svoj interpersonálny život s rodinou a prestala so sociálnymi aktivitami, ktoré obľubovala, napríklad bridge. Ďalej prestala vykonávať svoje pravidelné povinnosti ako je pečenie, upratovanie, nakupovanie. Osoba nevidela svoje správanie pri používaní internetu ako problém, hoci už došlo ku narastaniu vážnych rodinných ťažkostí v dôsledku jej nadmerného používania internetu. Jej deti sa cítili ignorované svojou matkou, pretože stále sedela pred počítačom. Jej manžel sa sťažoval pre finančné náklady, ktoré predstavovali 400 dolárov mesačne, a tiež pre jej stratu záujmu o ich manželstvo. Napriek týmto negatívnym následkom osoba nepovažovala svoje správanie za abnormálne, nemala žiadnu túžbu obmedziť množstvo času stráveného on-line a odmietla liečbu napriek naliehaniam manžela.

Vnímala, že išlo o prirodzený spôsob používania internetu, odmietla, že by niekto mohol byť na ňom závislý a objavila jedinečný zmysel vzrušenia prostredníctvom on-line simulácie, ktorej by sa takto musela vzdať.
Jej opakované nadmerné používanie internetu vyústilo v to, že sa odcudzila dcéram a oddelila od manžela.

Interwiew s touto osobou bolo uskutočnené šesť mesiacov po týchto udalostiach. V tom čase pripustila, že je závislá na internete tak, ako niekto na alkohole. V dôsledku straty rodiny bola schopná redukovať svoje používanie internetu bez terapeutickej intervencie. Avšak ako uviedla, nebola schopná plne eliminovať on-line používanie bez vonkajšej intervencie a nebola schopná plne vytvoriť otvorený vzťah so svojou odcudzenou rodinou.(Young, 1996 B)

7 HISTÓRIA VÝSKUMU INTERNETOVEJ ZÁVISLOSTI.

7.1. Výskum vo svete.

Prudký rozmach internetu bol sprevádzaný otázkou o jeho vplyve, pozitívnom a negatívnom na spoločnosť a používateľov. Jedným z problémov sú ľudia, ktorých používanie internetu sa stáva nadmerným, dostáva sa mimo ich kontroly a narušuje celé ich životy. Mnohé správy o internetovej závislosti sa sprvu objavili v bulvárnych časopisoch, citujúc rôzne dôkazy. Výskum internetovej závislosti bol limitovaný a obmedzoval sa na štúdie vlastných výpovedí, a to často na stránkach pre internetovo alebo inak závislých.(Morahan-Martin, Schumacher, 2000)

Existencia internetovej závislosti ako samostatnej poruchy bola prvýkrát navrhnutá, i keď nie úplne vážne, newyorským psychiatrom Ivanom Goldbergom, ktorý ju nazval "internet addiction disorder", krátko: "IAD".(Mitchell, 2000 a Wegenast, 2000) Postihnutí IAD musia tráviť stále viac času na sieti, aby dosiahli rovnaký stupeň uspokojenia. Internet pohlcuje stále viac a viac z ich voľného času. Trpia nedostatkom spánku, postupne prerušujú sociálne kontakty, prichádzajú o priateľov, nezvládajú pracovné povinnosti. Postihnutí si uvedomujú svoju situáciu, nedokážu však prestať s používaním internetu.

I. Goldberg to celé myslel ako paródiu na seriózne psychiatrické výklady.(Benka, 1997) Avšak štúdia Kimberly Youngovej z Pittsburgskej univerzity z roku 1996 spustila kontraverznosť.(Mitchell, 2000) Bolo v nej porovnávané správanie silných používateľov internetu s klinickými kritériami, používanými na klasifikovanie patologického hráčstva definovanými v DSM-4. Patologické hráčstvo je považované za najbližšie ku závislosti na internete, pretože obsahuje zlyhanie pri kontrole nutkania, a to bez intoxikácie. V štúdii bolo pôvodne použitých desať modifikovaných kritérií (Young, 1996 A), no potom boli dodatočne dve vylúčené ako nepoužiteľné pre internetovú závislosť. Osoba bola klasifikovaná ako závislý používateľ internetu, ak spĺňala päť a viac kritérií. Z 496 aktívnych používateľov internetu, ktorí sa zúčastnili štúdie, bolo 396 klasifikovaných ako závislí používatelia.(Young, 1998 C)

Autorka uvádza, že väčšina publikovaných výskumov podporila správnosť jej zistení, a že liečebné centrá vznikajú po celých Spojených štátoch, takže internetová závislosť je prijatou poruchou akceptovanou súdnym a právnym systémom. (Young, 1998 v Mitchell, 2000)
Niektorí psychológovia však s Youngovou nesúhlasili. Seemann hovorí, že Youngovej výsledky zlyhávajú, pretože nesprávne definovala internetovú závislosť a to voľnou analógiou s patologickým hráčstvom, prečo podľa neho neexistujú žiadne rozumné dôvody.(Mitchell, 2000) Okrem Youngovej dotazníka bolo vypracovaných viacero obdobných, ktoré tiež vychádzali z diagnostických kritérií pre patologické hráčstvo (Zimmerl), z všeobecných kritérií pre syndróm závislosti (Seemann), ale tiež je mnoho takých, ktoré nevychádzajú zo žiadnej diagnostiky nejakej poruchy.(Morahan-Martin, Schumacher)

Väčšinou boli umiestňované na sieť, kde ich používatelia internetu vypĺňali. Tento postup skúmania internetovej závislosti priamo na sieti je trochu rozporuplný. Má však svoje výhody a to v tom, že je to praktické kvôli ťažkostiam s časom pri vyhľadávaní internetovo závislých, pretože je veľmi ťažké dostať sa k týmto ľuďom cez ich adresy bydliska. Ďalšou výhodou zverejnenia dotazníka na sieti je to, že účastníci majú možnosť prečítať si na internete kompletnú anonymnú anketu. Práve tieto možnosti anonymných odpovedí umožňujú ohrozeným, aby podali o svojich problémoch správu.(Rauterberg, 1996)

7.2. Výskum internetového správania na Slovensku.

Bolo by nesprávne si myslieť, že závislosť na internete je problémom krajín s rozšírenejším prístupom ku internetu a nás sa netýka. Už v roku 1997 nastal rozmach internetu aj na Slovensku.(Benka, 1997) Aké sú údaje o počte užívateľov internetu v Slovenskej republike. Agentúra NUA uvádza tieto údaje:
  • júl 2000:            700,000       čo je 12.94% populácie
  • september 1998:     510,000       čo je 9.5% populácie
  • november 1997:     190,000       čo je 5.0% populácie(NUA, 2000 A)

Na Slovensku je problematika internetovej závislosti zatiaľ málo skúmaná. Martina Brezinská, študentka psychológie na UK robila v roku 1997 ročníkovú prácu na túto tému. V mesačnom prieskume medzi poslucháčmi filozofickej fakulty zistila, že 60% opýtaných už použilo internet, aby sa lepšie cítili, 47% sa nevie dočkať, kedy sa opäť pripoja na sieť, 57% už prišlo neskoro na vyučovanie, pretože sa nevedeli odtrhnúť od internetu.(Benka, 1997)

Ďalšie výskumy sa týkali skôr internetového správania a postojov. Agentúra Taylor Nelson Sofres Factum Slovakia s.r.o. Bratislava realizovala v roku 2000 výskum zameraný na:

  • Zistenie názorov obyvateľov SR na počítačovú sieť internet,
  • využívanie internetu obyvateľmi,
  • na zistenie stupňa vybavenosti domácností počítačovou technikou
  • a na používanie softwarových produktov.
Zistilo sa, že:
  • viac ako štyri pätiny obyvateľov SR už niekedy počulo o celosvetovej počítačovej sieti internete.
  • Znalosť a využívanie internetu je silne závislá na vzdelaní - v skupine vysokoškolsky vzdelaných ľudí je znalosť internetu takmer stopercentná.
  • Jedna desatina obyvateľov SR patrí medzi aktuálnych používateľov internetu - takých, ktorí poznajú internet a už s ním pracovali.
  • Viac ako deväťdesiat percent ľudí považuje internet za zdroj získavania informácií, je to zdroj informácií užitočných pre prácu.
  • Takmer tri štvrtiny ľudí, ktorí sú užívateľmi internetu, alebo o ňom počuli, považujú internet za efektívny nástroj marketingu.
  • Viac ako tri štvrtiny aktuálnych užívateľov internetu považujú internet za dôležitú súčasť života.
  • Viac ako polovica aktuálnych užívateľov využíva internet pri každej návšteve na vyhľadávanie informácií potrebných k práci.
  • Internet sa zatiaľ najmenej využíva ako distribučný kanál.
  • Najviac ľudí využíva internet niekoľkokrát týždenne.
  • Priemerná návšteva internetu trvá viac, ako trištvrte hodiny.
  • Viac ako dve tretiny aktuálnych užívateľov malo prístup na internet u zamestnávateľa.
  • Takmer dve tretiny užívateľov internetu majú svoju vlastnú e-mailovú schránku.
  • Najviac využívaným prehliadačom pri práci s internetom je Internet Explorer.(Eliáš, 2000)

8 SYMPTÓMY A DIAGNOSTIKA INTERNETOVEJ ZÁVISLOSTI.

8.1. Príbuznosť internetovej závislosti a patologického hráčstva.

Ako už bolo uvedené, najlepším spôsobom zistenia nutkavého používania internetu je porovnať ho so stanovenými kritériami iných závislostí.(Young, 1999) Diagnostické kritériá americkej klasifikácie DSM-4 sú pre návykové a impulzívne poruchy obsiahlejšie, než diagnostické vodítka MKCH-10 a tiež výskumné diagnostické kritériá MKCH-10-VDK.(Smolík, 1994) Zo všetkých diagnóz uvedených v DSM-4 sa javí patologické hráčstvo ako najviac príbuzné tomuto fenoménu.(Young, 1999) Takmer všetci výskumníci zdôrazňujú u nadmerne používajúcich aj sklon k hráčskej vášni.(Zimmerl, 1998)

8.2. Škála internetovej závislosti od K. Youngovej pre diagnostiku poruchy internetovej závislosti (IAD).

Pri použití patologického hráčstva ako modelu K. Youngová vyvinula dotazník s ôsmimi položkami, ktorý modifikuje kritériá DSM-4 a slúži ako skríningový nástroj na diferenciáciu závislých od nezávislých užívateľov. Otázky sú nasledovné:
  1. Cítite sa byť prehnane koncentrovaný na internet? (Rozmýšľate o predchádzajúcej činnosti na nete, alebo sa už zaoberáte nasledujúcou činnosťou na ňom?)
  2. Cítite potrebu zvyšovať čas strávený na internete, aby ste dosiahli uspokojenie?
  3. Pokúšali ste sa opakovane neúspešne dostať pod kontrolu, znížiť alebo úplne zastaviť používanie internetu?
  4. Cítite sa nepokojný, bez nálady, depresívny alebo podráždený, keď sa pokúšate obmedziť alebo úplne zastaviť používanie internetu?
  5. Ostávate obvykle pripojený na internete dlhšie, než ste pôvodne zamýšľali?
  6. Ohrozili ste alebo ste riskovali stratu významného vzťahu, práce, vzdelania, alebo kariérovej príležitosti kvôli internetu?
  7. Klamali ste rodine, terapeutovi, alebo niekomu inému, aby ste utajili rozsah svojej činnosti na internete?
  8. Používate internet ako prostriedok na únik pred problémami alebo na uvoľnenie zlej nálady (napríklad pocitov bezmocnosti, viny, úzkosti alebo depresie)?
Vyhodnotenie:
Diagnóza IAD.
Pacienti sú považovaní za internetovo závislých, keď odpovedajú áno na 5 alebo viac otázok a keď ich správanie nie je lepšie vysvetliteľné manickými epizódami.
Stanovené skóre 5 je konzistentné s počtom kritérií stanovenom pri patologickom hráčstve a zdá sa ako adekvátny počet kritérií na oddiferencovanie normálneho od patologického používania internetu.(Young, 1999)
Pre potreby tejto diplomovej práce bola vytvorená ešte jedna kategória - ohrozený internetovou závislosťou. Na zaradenie do tejto kategórie sa musí odpovedať v teste internetovej závislosti áno na tri respektíve štyri otázky. Tento limit (3) použila aj K. Youngová v pôvodnej verzii vyššie uvedeného testu z roku 1996 na oddiferencovanie závislých užívateľov internetu od nezávislých.(Young, 1996 A)
8.3.1. Kritériá patologického používania internetu (PIG) od Hansa D. Zimmerla.
H. Zimmerl v svojom dotazníku s 19 otázkami na zistenie patologického používania internetu (PIG) v prípade chat programov použil aj 7 tzv. základných, ktoré sú analogické ku kritériám, ktoré sú v DSM 3-R použité pre diagnostiku patologických hráčov. Sú nasledovné:
  1. Často pociťujem neodolateľné nutkanie vstúpiť do chat programov.
  2. Ešte som nikdy nemal pocit viny kvôli tomu, že som pridlho on line.
  3. Stále častejšie ma nasledovné osoby - šéf, partner, priatelia, rodičia, deti karhajú za nadmerné používanie chatu, náklady a čas venovaný jemu.
  4. Moje pracovné výkony, od kedy používam chat, poklesli.
  5. Už často som sa pokúšal obmedziť môj zvyk chatovať, ale bez úspechu.
  6. Pokúšam sa rozsah svojich chat aktivít skryť pred svojim okolím.
  7. Ak chcem chatovať, ale z rozličných vonkajších dôvodov som vyrušený, som nervózny a nepokojný.
Splnené musia byť aspoň 4 zo základných kritérií, aby mohol byť človek pokladaný za závislého, čím je test citlivejší, než DSM 3-R, v ktorom musia byť splnené 4 kritériá z 9.(Zimmerl, 1998)
8.3.2. Diagnostické kritériá pre psychiatrov na diagnostiku PIG.
Aké diagnostické kritériá pre psychiatrov na diagnostiku patologického používania internetu Zimmerl odporúča:
  1. Častejší neprekonateľný pocit vstúpiť na internet.
  2. Strata kontroly spojená s pocitmi viny.
  3. Sociálne rušivá nápadnosť v úzkom okruhu blízkych osôb.
  4. Patologickým používaním internetu podmienené oslabenie pracovných schopností.
  5. Utajovanie, bagatelizovanie používania.
  6. Psychická iritabilita pri obmedzení používania internetu.
  7. Viacnásobné neúspešné pokusy o obmedzenie.
Diagnóza:
patologické používanie internetu
Ohrozujúce štádium :
naplnenie do troch kritérií v časovom rámci do približne šiestich mesiacov.
Nebezpečné štádium:
naplnenie minimálne štyroch kritérií v časovom rámci do približne šiestich mesiacov.
Chronické štádium:
naplnenie štyroch a viacerých kritérií v časovom rámci viac, ako šiestich mesiacov, kde už dochádza k ireverzibilným psychosociálnym škodám ako strata práce, rozchod s partnerom, s rodinou, sociálna izolácia, zadĺženie sa kvôli vysokým telefónnym nákladom, ako aj možné somatické poškodenia.(Zimerl, 1998)

8.4. Škála patologického používania internetu od Morahana-Martina a Schumachera.

Patologické používanie internetu bolo v tejto štúdii definované ako také používanie internetu, ktoré spôsobuje špecifický počet symptómov (4 a viac), zahrňujúc zmeny nálad pri používaní internetu, zlyhanie pri plnení hlavných povinností, pocity viny a neodolateľnú túžbu.
  1. Nikdy som sa nedostal do konfliktu s niekým významným kvôli používaniu internetu.
  2. Nikdy mi nebolo povedané, že trávim príliš veľa času na internete.
  3. Aj po prejdení určitého času, čo som sa naposledy prihlásil na internet, považujem za ťažké prestať myslieť na to, čo ma čaká, keď sa opäť prihlásim na internet.
  4. Môj výkon v práci alebo v škole nebol negatívne ovplyvnený, od kedy som začal používať internet.
  5. Cítim sa vinný za to množstvo času, ktoré strávim na internete.
  6. Použil som internet, aby som sa cítil lepšie, keď som sa cítil na dne alebo úzkostne.
  7. Pokúšal som sa stráviť menej času na internete, a nebol som toho schopný.
  8. Rutinne už skracujem dobu spánku, aby som mohol byť čo najdlhšie na internete.
  9. Používal som internet, aby som sa mohol rozprávať s inými v dobe, keď som sa cítil izolovane.
  10. Vynechal som prácu alebo vyučovanie kvôli internetu.
  11. Dostal som sa do problému s mojím zamestnávateľom alebo školou kvôli internetu.
  12. Vyhýbal som sa sociálnym kontaktom a záväzkom kvôli internetu.
  13. Pokúšal som sa pred ostatnými utajiť čas, ktorý strávim na internete.
Vyhodnotenie:
Skóre
0: nijaké symptómy
1-3: obmedzené symptómy
4 a viac: patologické používanie internetu
(Morahan-Martin, Schumacher, 2000)

8.5. Škála Olivera Seemanna.

O. Seemann, vedúci internetovej ambulancie mníchovskej univerzity, postavil svoj výskum na šiestich typických znakoch závislosti. Tento zoznam otázok zodpovedá všeobecnému medicínskemu štandardu pre diagnózu syndrómu závislosti (F1x.2), napríklad pre alkoholizmus.
  1. Strata citu pre čas - závislí nevedia, koľko času strávia pri internete.
  2. Silná túžba ísť na internet.
  3. Nástup abstinenčných príznakov, ako je napr. nervozita, keď sa preruší spojenie.
  4. Problémy s rodinou, na pracovisku, so štúdiom, pretože sa trávi veľa času on-line.
  5. Ústup zo sociálneho života.
  6. Pokračovanie v tomto správaní, aj keď sú si uvedomované negatívne dôsledky.
Pre diagnózu závislosti musí byť splnených aspoň 5 kritérií zo šiestich.(Winter, 2000) Pri psychologických alebo psychiatrických prehliadkach sa u klientov, ktorí udávajú, že sa profesionálne alebo súkromne venujú počítačovej komunikácii, mala rutinne podľa opísaných simptómov vykonať niektorá z týchto diagnostík, hlavne vtedy, keď patria do niektorej z rizikových skupín.(viď 1. kapitola). (Zimmerl, 1998)

9 PROBLÉMY SPÔSOBENÉ INTERNETOM.

Začína sa ukazovať, že niektorí používatelia internetu a podobných elektronických systémov sa stávajú naň priveľmi upriamení. Mnohí z používateľov strávia každý deň hodiny e-mailovaním a surfovaním po internete, v niektorých prípadoch na škodu vlastného “reálneho života”. Psychologička Kimberley Youngová, ktorá založila Centrum pre internetovú závislosť v USA hovorí, že porucha spôsobuje rovnaký typ sociálnych problémov ako iné prijaté závislosti, aj keď nespôsobuje aj rovnaký typ fyzických ťažkostí. Uvádza sociálne problémy ako je: strata kontroly, túžba po droge, abstinenčné príznaky, sociálna izolácia, manželské problémy, zlyhanie v škole, vyhodenie z práce - to sú len niektoré z následkov.(O Reylly, 1996) Takže internet zasahuje oblasť psychosociálnu, rodinu, vzdelávanie, má vplyv na pracovnú oblasť a tak isto negatívne pôsobí na telesné zdravie.

V nasledujúcich častiach tejto kapitoly sú uvedené následky nadmerného používania internetu aj s predispozíciami, ktoré viedli k tejto poruche.

Často sú tieto identické. Ide o akoby bludný kruh, keď napríklad problémy v rodinnej komunikácii vedú ku zvýšenému používaniu internetu, čo zasa ešte viac zvýši problémovosť komunikácie. Ďalším príkladom je depresia a pocit izolácie, ktoré niektorých jedincov vedú ku vyhľadaniu internetu, čo zasa vedie ku prehĺbeniu týchto pocitov.

9.1 Zmeny vo fyzickej oblasti.

9.1.1. Reakcie organizmu pri používaní internetu.

Človek s návykom na internet je stále nervózny, reakcie tela sú podobné ako v prípade iných závislostí.(Nera, 1998) Nenarúša sa však na rozdiel od nich fyzické zdravie (v zmysle poškodenia mozgu alebo pečene, pozn. aut), aj keď to sa môže zhoršiť kvôli nedostatku spánku alebo keď postihnutý odmieta jedlo.(Benka, 1997) Tieto poškodenia sú obdobné tomu, ako keď majú ľudia pichajúci si drogy zápal kože na miestach vpichu, alebo keď majú alkoholici rany po pádoch. Wegenastová uvádza poznatky Zimmerla,ktorý hovorí, že dlhé nepretržité meravé hľadenie na obrazovku môže viesť ku trvalému poškodeniu očného aparátu. Nesprávne držanie tela pri sedení môže viesť ku poškodeniu chrbtice a väziva. Dlhé surfovanie môže spôsobiť pridružený trvalý stres, ktorí sa prejavuje od bolestí hlavy, porúch spánku, až po neurologické ťažkosti. Ďalej sa môžu vyskytnúť individuálne rôzne problémy s krvným obehom a hmotnosťou.(Wegenast, 2000) Youngová medzi pridružené znaky tejto poruchy zaraďuje aj spánkovú depriváciu, telesné ťažkosti ako bolesti chrbta, očí, syndróm "karpálneho tunela" a časové skreslenie.(Young, 1999) Furst uvádza rozdelenie somatických zmien na skoré a neskoré príznaky.

Skoré príznaky:
Popraskané drobné očné žilky, nevrlosť až záchvaty zúrivosti, bledosť a občasná nevoľnosť, strnulosť a kŕčovité držanie tela.
Neskoršie príznaky:
Zápaly spojiviek, hroziace oslepnutie, úplná apatia a nezáujem, nechutenstvo, ochabnutie svalstva, bolesti svalov a kĺbov, degenerácia končatín.(Furst, 1999)

9.1.2 Ako pôsobí počítač na ľudské zdravie.
Odborníci rozlišujú dva typy zdravotných vplyvov:
  1. Jedny sú spôsobené nízkofrekvenčným magnetickým poľom (extremely low frequency ELF) a sú veľmi malé.
  2. Kumulatívne traumatické ťažkosti(cumulative traumatic disorders CDT), alebo poškodenia opakovaným svalovým napätím, sú najvýraznejšími vplyvmi na počítačových užívateľov.

Pôsobenie ELF na zdravie je doteraz spornou otázkou, najmenšou formou ochrany je zväčšiť vzdialenosť od monitora na 70 centimetrov, kde je už expozícia zanedbateľná. Svoju úlohu hrá aj miera nastavenia jasu obrazovky. Čím väčší jas, tým väčší vplyv ELF. Jeho najväčší vplyv sa nameral na bokoch a zadnej časti monitora. Nevhodné je teda rozostavenie pracovísk za sebou, šachovnicovo, alebo oproti sebe. Nerobí sa dobrá služba spolupracovníkovi, pokiaľ je monitor namierený priamo na neho.(Benka, 1997)

9.2. Internet a nepríjemné pocity.

Ľudia sa na internet obracajú vo zvýšenej miere, keď chcú zmeniť svoju náladu, vo chvíľach, keď sa nudia, keď sa cítia úzkostne alebo izolovane. Tento vzťah negatívnych pocitov a inklinácie ku aktivizujúcim prostriedkom bol podrobne uvedený v 5. kapitole. Podstatný záver z toho je, že nepríjemné pocity úzkosti a tiež aj potlačovaná agresivita vedú ku depresii,(van Praag, 1994 vo Vinař, 1995) ktorú opakované a dlhodobé vyhľadávanie aktivizujúceho prostriedku iba upevní.
9.2.1. Internet a depresia.
Túto formu kompenzačného správania vo vzťahu k internetu uvádza aj Kraut, ktorý uskutočnil longitudinálny výskum vzťahu internet-depresia. Hovorí, že je to začarovaný kruh, v ktorom pocit osamelosti a depresia podporujú, alebo vedú k používaniu počítačov a internetu. To zasa vedie k väčšej osamelosti a depresii, a to zas k podpore používania počítačov a internetu.(Kraut, 1998) Keď niekto väčšinu času strávi v chatových skupinách na sieti alebo výmenou e-mailov, môže to potom vnímať ako emocionálne plytké, čo môže depresiu ešte viac upevniť. (Rötzer, 1998) Takéto trávenie času navyše pripravuje človeka o príležitosti socializácie, ktoré by inak boli dostupné. Kraut teda poukázal, že zvýšené používanie internetu vedie ku znižovaniu pocitu šťastia a sociálnej podpory a ku zvyšovaniu osamelosti a depresie.(Kraut, 1998)
Problém vzťahu internet-osanelosť bude podrobnejšie uvedený v štvrtej časti.

9.3 Únik z reality.

Pri patologickom používaní internetu dochádza akoby k úplnému pohlteniu internetom. Používateľove vnímanie priestoru, reality, času a seba môže byť na internete zmenené.(Morahan-Martin, Schumacher, 2000) Vnáranie sa do fantazijného sveta, kde charakter a roly môžu byť veľmi flexibilné a odlišné od reálneho života, má potenciál pre vznik patologického zaujatia, ak má niekto predispozície k tomuto stavu.

V štúdii na vysokoškolákoch sa zistil štatisticky významný rozdiel v minulej alebo súčasnej psychopatológii medzi študentami, ktorí mali najväčšiu náklonnosť ku fantazijným hrám a medzi tými, ktorých úroveň fantazijného jednania sa nachádzala v normálnom rozpätí. Obzvlášť depresia a príznaky disociácie veľmi korelovali so skupinou vysokej fantázie. Výskum uzavrel, že história náklonnosti k fantázii môže u niektorých osôb zvýšiť riziko závažnej psychopatológie. (Rauschenberger, 1995 v King, 1996)

Najsilnejšie v tomto smere na človeka vplýva virtuálna realita, keď sa môže naplno ponoriť do vlastného autistického sveta a prestáva komunikovať s okolitou realitou. Najviac sú ohrozené deti okolo šiestich rokov, ktoré si zatiaľ iba vytvárajú obraz o svete a návyky, ako v ňom žiť. (Mandys, 1995)

9.4. Osamelosť a sociálna dysinhibícia.

9.4.1. Akí sú typickí používatelia internetu vo virtuálnom sociálnom svete.
Typickí používatelia internetu sú osamelejší, než ostatní. Považujú internet za sociálne oslobodzujúci a využívajú ho skôr na rozprávanie sa s inými s podobnými záujmami, zoznamovanie sa s novými ľuďmi a na hľadanie podpory. Uvádzajú taktiež, že na internete sú viac priateľskejší a otvorenejší. (Morahan-Martin, Schumacher, 2000)
9.4.2. Oslobodzujúca anonymita.
Anonymita, ktorú internet poskytuje, im vyhovuje. Pre niektorých sú výhodou internetu zmenené vzorce interakcie obsiahnuté v počítačovo sprostredkovanej komunikácii. Sociálny kontakt prostredníctvom internetu nezahŕňa komunikáciu tvárou v tvár, dá sa byť anonymným, čo môže zmenšiť sociálne riskovanie a znížiť zábrany.(Valther, 1996 v Morahan-Martin, Schumacher, 2000)
To umožňuje používateľovi vyskúšať si nové spôsoby vzťahov, nové roly a identitu a dokonca aj pohlavie. (Curtis, 1992, Turckle, 1994, 1995 v Morahan-Martin, Schumacher, 2000)
Internetová komunikácia umožňuje získať čas v dôsledku použitia klávesnice na vytváranie myšlienok a na prezentovanie sa v lepšom svetle. Komunity a sociálne vzťahy na sieti môžu vytvárať bezpečné prostredie pre používateľov internetu (Young, 1997 B v Morahan-Martin, Schumacher, 2000)
a to tak, že môžu kontrolovať sociálny dištanc od ostatných, a tým poskytovať kontrolovanú intimitu.(Moore, 1995, v Morahan-Martin, Schumacher, 2000)
9.4.3. Internetujú osamelí.
Jeden z profilov patologických používateľov internetu je, že sú to skôr muži, ktorí sú technologicky zruční a sú osamelí. (Morahan- Martin, Schumacher, 2000) Tento profil je zhodný s profilom počítačových hackerov, (Turkle, 1995 v Morahan- Martin, Schumacher, 2000) a počítačovo závislých. Shotten opisuje počítačovo závislých ako jednotlivcov, ktorí sú už od mladého veku samotármi, s dlhotrvajúcimi záujmami o technológie a vedu. V porovnaní s kontrolnou vzorkou vlastníkov a nevlastníkov počítača, boli počítačovo závislí bez záujmu o sociálny život, uvádzajú, že sociálna interakcia im prináša málo alebo žiadne uspokojenie. Shotten zdôrazňuje, že počítače nespôsobili, že títo jednotlivci boli viacej osamelejší, ale že počítačovo závislí boli sociálne izolovaní jedinci, ktorí sa najprv zamerali na vedu a technológiu, a až potom na počítače.(Shotten, 1991 v Morahan- Martin, Schumacher, 2000)
9.4.4. Vedie internet ku osamelosti?
Je ťažké určiť smer vo vzťahoch medzi osamelosťou a používaním internetu. Nedávno získané výsledky v HomeNet štúdii, ktorá sledovala používanie internetu v domácnostiach ukázali, že rastúce používanie internetu viedlo k zvýšenej úrovni osamelosti, ale predtým už existujúca osamelosť nepredikovala zvýšené používanie internetu. Autori pripisovali nárast osamelosti poklesu skutočných sociálnych vzťahov, čo bolo spojené s rastom používania internetu.(Kraut, 1998) Avšak iné štúdie zistili, že používanie internetu viedlo naopak k rastu sociálnych vzťahov.(Katz, Astden, 1997 v Morahan-Martin, Schumacher, 2000) Ukázalo sa, že internet napriek častým názorom neviedol v mnohých prípadoch ku sociálnej izolácii, čo je výsledok štúdie J. Coleho z Kalifornskej univerzity. Iba štvrtina opýtaných sa niekedy cítila kvôli aktivitám na internete opustená priateľmi a príbuznými. Naopak, väčšina internetových používateľov bola presvedčená, že toto nové médium pôsobí pozitívne na uzatváranie nových priateľstiev a na komunikáciu s príbuznými. Väčšina všetkých používateľov oceňuje možnosť rýchlej a nekomplikovanej komunikácie, napríklad e-mailu. Avšak internet má dlhodobé dôsledky, ktoré zatiaľ ešte jeho používatelia nerozpoznávajú. Internet mení všetko- hodnoty, komunikačné vzorce a aj konzumné správanie.(Breznican, 2000)
9.4.5. Pocit moci.
Dosahovanie pocitu ovládania na internete bolo uvádzané viacerými autormi.(Bruckman, 1992, Kurtis, 1992, Young, 1997B v Morahan-Martin, Schumacher, 2000) V niektorých on line aktivitách, najmä internetových hrách, sú status a prestíž dosahované tými, ktorí majú dobré počítačové zručnosti. Tieto zručnosti a schopnosti ovládať virtuálne prostredie poskytujú pocit moci. Kľúčovou zložkou fascinácie virtuálnou realitou je pocit kontroly nad svetom prostredníctvom moci v úlohe. Pre niektorých sociálne izolovaných jedincov, ktorí sú skúsení v práci s počítačmi a s internetom, môže byť takýto svet ďalšou zložkou vedúcou k určitému patologickému nadmernému používaniu internetu.(Novak, 1993 v Morahan-Martin, Schumacher, 2000)
9.4.6. Zoznamovanie sa a sociálne experimentovanie.

V Schererovej štúdii využívali zneužívatelia internetu oproti iným internet na zoznamovanie sa a sociálne experimentovanie.(Scherer, 1997 v Morahan-Martin, Schumacher, 2000) Aj Youngová zistila, že internetovo závislí využívajú internet primárne na zoznamovanie sa s novými ľuďmi, zatiaľ čo ľudia bez problémov spôsobených internetom ho využívajú na udržiavanie existujúcich priateľstiev.(Young, 1997 B v Morahan- Martin, Schumacher, 2000) Tieto sociálne atribúty internetu môžu tiež vysvetliť, prečo boli internetovo závislí osamelejší, ako ostatní.

Internet môže ďalej poskytnúť atraktívnu alternatívu unudenému, alebo nešťastnému životu jednotlivcov, ktorí sú emocionálne izolovaní skutočnou alebo predstavovanou nešikovnosťou a neatraktívnosťou, alebo ktorí sú sociálne nesympatickí, alebo extrémne hanbliví.(Rheingold, 1993, v Morahan-Martin, Schumacher, 2000)

Nie vždy však v tomto smere internet pomáha. Kalifornská psychologička N. Wessonová spomína prípad jednej klientky, ženy s nadváhou. Na internete sa zoznámila s mužom, ktorý jej tvrdil, že váha nie je dôležitá. O mesiac si dohodli osobné stretnutie. On ju okamžite odmietol, práve kvôli jej postave. Klientka sa následne úplne zosypala.(Benka, 1997)

Na celý problém sa dá pozerať aj zo sociologického hľadiska.
Ajayiová uvádza, že pre mnohých ľudí je internet prostriedkom interakcie so spoločnosťou, v ktorej sa ľudia čoraz viac stávajú navzájom od seba emocionálne izolovanejšími. (Ajayi, 1995 v Griffiths, 1997)

9.5. Problémy v rodine.

Jedna veľká providerská firma si získavala nových zákazníkov takouto rodinnou idylou: Syn sedí za počítačom, dcéra oduševnene ukazuje na obrazovku, mama stojí za nimi s chápajúcim výrazom na tvári, zatiaľ čo otec sa usmieva spoza svojich novín.
Teda internet ako šťastné obohatenie normality, miesto na tipovanie, hru, umenie a iné neškodné aktivity.(Rauterberg, 1996) Články v časopisoch, talk shows a tiež aj profesionálne časopisy poukazujú na divy, ktoré internet spôsobuje. Ale ako je to so všetkým - príliš veľa dobrého môže viesť k problému.(O Reylly, 1996)
9.5.1. Potreba diferencovaného pohľadu
Na problém nadmerného používania internetu sa však treba pozerať diferencovane. Je potrebné rozlišovať, na úkor čoho ide čas strávený pri počítači, čiže treba zohľadniť, čo by užívateľ robil, ak by nesedel pri internete. Ak je tento čas napríklad na úkor výchovy detí, môžu vzniknúť škody.(Zimmerl, 1998) Ako uvádza K. Youngová, vedúca Centra pre internetovú závislosť, jedna žena zabudla vyzdvihnúť deti po škole a zabudla uvariť večeru. Manžel respektíve manželka môže začať žiarliť na počítač a Youngovú už oslovili právnici kvôli rozvodom v dôsledku závislosti na internete.(Young, 1997)
9.5.2. Staronový problém
Tento problém vplyvu modernej techniky na rodinu nie je nový. Už pár posledných desaťročí, keď bola zavádzaná a šírená televízia, sociálni kritici, učitelia, klinici a politici začali stálu trvajúcu debatu o vplyve televízie na rozpad rodiny a morálky a o vplyve na iné konkrétne sociálne poruchy. Mnoho z nich uvádza, že počítač a v súčasnosti internet tiež menia sociálne prostredie.(Pratarelli, Browne, Johnson, 1999) Tiež Ajayiová uvádza, že pri internete môžeme pozorovať niekoľko dekád trvajúcu tendenciu ľudí tráviť viac a viac času skôr s technikou než s ľuďmi. Tvrdí, že odklon od rodiny a priateľov smerom k technologickým masmédiám ako primárneho prvku socializácie bol badateľný v 30-tych rokoch príchodom rádia, v 50-tych rokoch televízie a počítačových sietí v súčasnosti.(Ajayi, 1995 v Griffiths, 1997)
9.5.3. Vplyv na dieťa v rodinnom prostredí
Vplyv na mladého používateľa je zosilnený tým, že si ešte len vytvára svoj vzťah ku svetu. Dieťa potrebuje k plnohodnotnému rozvoju čo najviac rôznorodých podnetov, o ktoré ho nadmerné sedenie za počítačom ochudobňuje. Mladí môžu citovo otupieť. Je pravda, že pre celú generáciu je toto niečo celkom nového, fascinujúceho, a asi sa tým musia prehrýzť. Ale je na rodičoch, aby svojim deťom ponúkli alternatívne impulzy, ktoré budú pre nich rovnako lákavé a zaujímavé.(Mandys, 1995)
9.5.4. Internet ako náhradný regulačný mechanizmus.
Ako už bolo uvedené (časť biologický základ internetovej závislosti), jedným z podnetov, keď človek zamieri do virtuálneho sveta so svojím upokojujúcim účinkom je, keď má problémy zvládať zaťažujúce podnety zo svojho prostredia. Tie môžu byť rôzneho charakteru.
Napríklad Nečas uvádza, že nadmerné venovanie sa internetu môže súvisieť s nezvládaným manželským konfliktom.(Nešpor, 2000) Používanie internetu sa dá priradiť ku náhradným regulačným mechanizmom, medzi ktoré patrí šport alebo umenie. Veľmi ľahko sa však na takúto pomoc zvyká. V okamihu, ak napríklad dieťa začne riešiť svoje problémy tým, že dá postave, s ktorou práve bojuje v on-line hre, meno svojho učiteľa alebo spolužiaka, a potom ju rozseká na kusy, ide o náhradné riešenie tam, kde by mala pomôcť práve komunikácia s rodičmi alebo priateľmi.(Mandys, 1995)
9.5.5. Faktor závislosti - rodina.

Nadmerné používanie internetu má svoje príčiny a tie treba hľadať predovšetkým v rodine. Nepriaznivé rodinné podmienky môžu potom vypestovať všeobecný sklon ku závislému správaniu. V rodine funguje model odmien a trestov. V bežnej rodine prevažujú odmeny, to znamená, že jeden o druhého prejavuje záujem a tým sa všetci navzájom uisťujú o vzájomnej láske. Ide v podstate o bežnú komunikáciu typu "Ako sa máš?", Čo je u teba nového?", ktorá však nie je mienená formálne. Takže už veľmi malé dieťa vníma, akým správaním sa získava priazeň okolia.(Nera, 1998) Tieto interakčné charakteristiky rodín s možným rizikom vzniku internetovej závislosti by sa dali zhrnúť do nasledujúcich bodov. Sú nešpecifickými, týkajú sa všeobecnejšie rodín so závislým členom.

Interakčné charakteristiky rodín s drogovými problémami (podľa Reillyho):

  • negatívny model rodinnej interakcie (predovšetkým izolácia, odcudzenosť, nedostatok vzájomnosti),
  • nejasné výchovné postoje rodičov (bez štrukturácie hraníc a pravidiel správania sa, ambivalentné, zmetené postoje),
  • popieranie problémov (dysimulácia príznakov závislosti a popieranie aj iných rodinných problémov, snaha zachovať pred verejnosťou obraz dobrej rodiny),
  • náhradné formy správania (t.j. správanie, ktoré má povolené aj zakázané formy a je náhradou nerealizovaných túžob - v oblasti sexu, stravovania a podobne),
  • užívanie psychotropných látok v rodine (liekov, alkoholu, kávy, cigariet...),
  • neprimerané očakávania rodičov (príliš vysoké, príliš nízke alebo špecifické - koaličné),
  • neúspešné, zlyhávajúce alebo zablokované prejavovanie citov (pozitívnych - hlavne lásky a nehy, ale aj negatívnych - hnevu, nenávisti, žiarlivosti atď.)(Špitz, 1997)

Určite existujú aj iné možné vysvetlenia pre nadmerné používanie.
Teda, pokiaľ rodina neuspokojuje sociálne potreby svojich členov, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že sa dostane do preňho nevhodného prostredia, alebo prepadne závislosti.
Z každej závislosti však existuje východisko a nikto nie je osudom, alebo rodinou determinovaný, aby sa stal závislým.
Podľa odborníkov existuje jediná prevencia - prijímať sa navzájom, komunikovať spolu, spolu aj žiť a nie len tak, jeden vedľa druhého.(Nera, 1998)

9.6. Problémy v škole.

9.6.1. Ako je to s používaním internetu počas obdobia vzdelávania.
Súčasná situácia na Slovensku je taká, že do konca roku 2001 má byť na sieť sietí napojených takmer dvadsať percent stredných škôl.(TASR, 2001) V rôznych krajinách sú uvádzané údaje o počte používateľov rôzne, čo je zrejmé z odlišného stupňa vybavenia škôl. Ale v princípe sú západné krajiny, čo sa týka tejto oblasti, na tom podobne.
9.6.2. Stav používania na základných školách.
Inštitút IconKids&Youth v Mníchove sa pýtal 6 až 12 ročných detí a zistil, že top témou medzi žiakmi v nemeckých školách bol internet. Dve tretiny detí referovalo svojim spolužiakom o nových internetových stránkach, ktoré našli, pričom často žiadanými boli stránky známych detských kanálov. Každé štvrté dieťa, ktoré doma nemalo voľný prístup k internetu, chodilo surfovať ku priateľom. Dve tretiny žiakov nechodilo na sieť častejšie ako raz do týždňa a neboli tam dlhšie ako hodinu. Počet chlapcov a dievčat, ktorí používali internet, bol vyrovnaný.
Zhruba každé tretie opýtané dievča a 39 percent chlapcov by sa mohlo ku internetu znova vrátiť (Richter, 2001), čo môže mať veľké dôsledky, ak má na niektoré z detí používanie internetu negatívny dopad. Tento sa môže v budúcnosti v priebehu ďalšieho štúdia, a tým aj voľného prístupu na sieť, ešte viac prehĺbiť, ku čomu sú aj mladí v tomto veku viac náchylní. Zistilo sa tiež, že teenageri sú viac citliví na prípadné negatívne vplyvy internetu.(Carnegie, Mellon, 1998 v Morahan- Martin, Schumacher, 2000)
9.6.3. Vysoké školy.

Zo štúdie Pitkowa a Kehoea vyplýva, že 32% používateľov internetu má naň prístup prostredníctvom vzdelávacích, školských providerov a že 28% z nich sú vysokoškolskí študenti. (Pitkow, Kehoe, 1996 v Griffiths, 1999 B) Pri používaní internetu sa u nich vyskytujú študijné, pracovné a interpersonálne problémy, distres, objavujú sa príznaky zvyšovania tolerancie a zmena nálad.(Morahan- Martin, Schumacher, 2000) Aj v štúdii, ktorú vypracovali Scherer a Bost 13% vysokoškolákov uviedlo, že používanie internetu malo negatívny vplyv na ich akademickú prácu, profesionálny výkon alebo sociálny život.(Scherer, Bost, 1997 v Griffiths, 1999 B) Populácia vysokoškolských študentov je vysoko riziková pre patologické používanie internetu. Títo sú považovaní za vysoko rizikových kvôli priamemu prístupu ku sieti a flexibilným časovým harmonogramom.(Moore, 1995 v Griffits, 1999 B)
Aj mladší účastníci výskumu, uskutočneného Brennerom, uvádzali viacej symptómov, než starší.(Brenner, 1997 v Morahan- Martin, Schumacher, 2000)

Avšak existujú aj opačné názory na negatívny vplyv internetu na výsledky v škole. V štúdii Kalifornskej univerzity pod vedením J. Coleho sa zistilo, že internet nemal podľa najviac opýtaných na známky žiaden vplyv - 70% uviedlo, že výkon žiakov sa kvôli používaniu internetu ani nezlepšil a ani nezhoršil. Každý štvrtý veril, že sa známky kvôli internetu ešte zlepšili a len tri percentá uviedli pokles výkonu(Breznican, 2000)

9.7. Problémy v práci.

Zamestnanci, ktorí majú prístup ku internetu, často zneužívajú túto výhodu trávením mnohých hodín posielaním a prijímaním osobných e-mailov, účasťou v debatných skupinách, či hraním interaktívnych hier. Manageri vedia, alebo tušia, čo sa deje a to potom vedie ku prepúšťaniu a vytváraniu klímy neporozumenia a nedôvery.(Young, 1998 A)

Ako sa problémové používanie internetu na pracovisku rozpozná. Jedným z príznakov IAD je znížená produktivita práce. Ideálne by bolo, keby sa firmy zaujímali, koľko času trávia ich zamestnanci na internete a či je tento čas nevyhnutný pre ich prácu.(Benka, 1997)

10 SÚČASNÝ VÝSKYT INTERNETOVEJ ZÁVISLOSTI A INÝCH PORÚCH

Maresha Orzack, klinická psychologička z Hardward Medical Scool, pracovala dlhé roky s rôznymi formami počítačovej závislosti. Hovorí, že všetci jej pacienti, liečiaci sa na internetovú závislosť mali najmenej ešte jeden problém. Najčastejšími boli depresia, sociálna fóbia, porucha kontroly impulzov a porucha nedostatku koncentrácie. Pár z pacientov bolo bipolárnych, suicidálnych, alebo mali sklon ku násilníckym výpadom. Seemann pridáva k Orzackovej zoznamu schizoidnú osobnosť a poznamenáva, že psychotickí pacienti majú radi dištancovanie sa od iných osôb, čo internet poskytuje. (Mitchell, 2000)

Psychiater n. Shapira so svojím týmom sledoval skupinu osôb, ktorým pôsobilo veľké problémy to, že sa nadmerne venovali internetu.
Tiež upozorňuje na skutočnosť, že v skupine ľudí, ktorých sledoval, bol zistený vysoký výskyt iných duševných problémov. Išlo najmä o bipolárnu afektívnu poruchu, úzkostnú poruchu (napríklad sociálnu fóbiu), bulímiu alebo inú poruchu príjmu potravy, patologické nakupovanie, sklon ku nezvládnuteľnému hnevu a zneužívanie alkoholu alebo iných návykových látok. (Shapira in Ritter, 1998 v Nešpor, 2000) Aj mnoho pacientov M. Orzackovej už malo skúsenosť s inou závislosťou alebo zneužívaním látok.(Mitchell, 2000)

Ďalším problémom je teda to, že ľudia s inou závislosťou takto často prepadnú novej, alebo starú závislosť novou nahradia.
Nera uvádza príbeh pána P., ktorý bol závislý na automatoch. Keď sa svojho návyku chcel zbaviť, riešil to po svojom. Strávil až dvanásť hodín denne hraním hier na internete. Aj on svoj problém konzultoval s odborníkom, pretože si uvedomil, že jeho konanie sa podobá úniku zo života, akým predtým boli hracie automaty.(Nera, 1998)

11 AKO LIEČIŤ INTERNETOVÚ ZÁVISLOSŤ.

Na začiatku si človek povie, že svoje ťažkosti zvládne sám. Ale takáto pomoc samému sebe vyžaduje všeobecne veľa disciplíny. Keď však k psychickým dispozíciám pribudne aj ťažká osobná situácia, potom je vyhľadaná aj profesionálna pomoc.(Wegenast, 2000)

11.1. Svojpomocné skupiny.

Jednou z foriem pomoci sú svojpomocné skupiny, pomáhajúce ľuďom držať sa od internetu. Paradoxne sú mnohé z nich vedené na internete, čo je potrebné považovať za analógiu stretnutí klubov anonymných alkoholikov v kaviarňach alebo baroch. Jednou z takýchto skupín je aj Podporná skupina internetovej závislosti - Internet Addiction Support Group - elektronické fó

U nás sa svojpomocné skupiny formujú skôr v pôvodných diskusných skupinách, pričom sú vedené viac či menej laicky. Jednou z nich je skupina "Má kamarátstvo cez net cenu?" s adresou http://forum.azet.sk/zforum.phtml?&forum=629 .
Priamo pre internetovo závislých funguje diskusná skupina "Fórum o internetovej závislosti" na linke: http://forum.start.sk/forum.asp?id=1001.

11.2. Profesionálna pomoc

Závislé užívanie internetu je novým fenoménom, ktorý si praktici neuvedomujú, a zároveň nie sú pripravení na jeho liečbu. Niektorí terapeuti dokonca nie sú oboznámení s internetom. Niekedy je jeho dopad na život postihnutého človeka minimalizovaný, keďže niektorí praktici neuznávajú oprávnenosť existencie tejto poruchy.(Young, 1999)

Tak isto aj sami internetovo závislí často nevyhľadajú odbornú psychologickú alebo psychiatrickú pomoc, ale nechajú si u obvodného lekára predpísať lieky na bolesť hlavy a chrbta alebo u očného silnejšie okuliare.( Nera, 1998)

Preto rada pre poradcu: Nikdy nereagujte na internetovo závislého s odmietnutím, to len posilní jeho útekové tendencie. Rozprávajte sa s ním namiesto toho, zaujímajte sa viac o neho. Nenechávajte ho tak, aj keď sa zablokuje. Je to práve často načúvanie, ktoré postihnutému pomôže.(Wegenast, 2000)

11.3. Ako začať.

Najťažšou úlohou pri liečbe je prelomiť odmietanie problému u internetovo závislého. Podobne ako pri alkoholizme, aj tu si musí internetovo závislý najprv uvedomiť závislosť a byť motivovaný pre hľadanie pomoci.(Joung, 1998 B)
Najproblematickejšou časťou liečby tohto problému je, že ľudia potrebujú počítače. Počítače sú potrebné pre školu a aj pre prácu, a preto tento problém musí byť liečený odlišne, ako napríklad hráčstvo.(Orzack, 1997 A) Internet je produktívnym nástrojom, pravda ak je používaný primerane. Je teda dôležité nájsť rovnováhu medzi používaním internetu a inými životnými aktivitami.(Young, 1998 B)

11.4. Okolnosti, ktoré majú blízko k návykovému správaniu.

Čo sa stane, ak sa táto rovnováha poruší? Nasledujúci prehľad ukazuje niektoré riziká - okolnosti, ktoré už majú blízko ku návykovému správaniu:
  • nadmerné venovanie sa počítaču ako pracovnému prostriedku a nástroju. V tomto prípade môže problém súvisieť s workaholizmom,
  • počítačové hry. Ich rizikovosť, najmä pre deti je evidentná. Patrí sem zanedbávanie školy, zaostávanie v sociálnych zručnostiach, riziko pre zdravý vývoj pohybového systému, prvok násilia a riskovania v mnohých počítačových hrách, virtuálna nevoľnosť (poruchy rovnováhy po hre napr. na leteckom simulátore) a podobne,
  • internet ako prostriedok ku hazardnej hre. Tu je jasný prechod ku patologickému hráčstvu a súvisejúcim problémom,
  • internet a pornografia. Práve pornografické stránky patria na internete ku navštevovanejším. K tomu možno prispieva zdanlivá anonymita (skutočne zdanlivá, pretože pre prevádzkovateľa príslušného servera nie je väčšinou žiadnym problémom zistiť, kde sa človek po internete pohyboval a čo tam hľadal),
  • nadmerná, časovo náročná účasť na internetových diskusných skupinách (chat), takže takto postihnutý človek často zanedbáva svoje reálne vzťahy, pre plytké a povrchné kontakty na internete.
(Nešpor, 2000)

11.5. Terapia závislosti na internete.

Liečebný model je podobný programom kontrolovaného pitia alebo liečbe porúch stravovania.(Young, 1998 B) Má primárny záber na techniky kognitívno-behaviorálnej a interpersonálnej psychoterapie s cieľom regulácie užívania internetu, na poukázanie podporujúcich psychosociálnych okolností, ktoré často koexistujú so závislosťou. Napríklad sociálna fóbia, poruchy nálady, partnerské problémy, strata zamestnania, sexuálne zneužívanie v detstve.( Young, 1999) No na rozdiel od alkoholizmu alebo narkománie v prípade internetovej závislosti nie je nevyhnutná úplná abstinencia. Podľa doktora I. Goldberga niekedy stačí, aby si človek vypracoval pravidelný denný režim, a tým získal lepšiu sebakontrolu. Môže si napríklad vyhradiť na internet hodinu denne.(Benka, 1997)

Podrobnejšie budú ďalej rozvedené dve z odporúčaných terapií - kognitívno-behaviorálna a motivačná terapia:

  • Kognitívno-behaviorálna terapia je známym spôsobom založeným na premise, že myšlienky determinujú pocity. Pacienti sú učení monitorovať svoje myšlienky a identifikovať tie, ktoré spúšťajú pocity a správanie závislosti a učia sa nové kopingové stratégie a spôsoby na prevenciu recidívy. Táto terapia si zvyčajne vyžaduje tri mesiace týždenných sedení.(Orzack, 1999)
  • Terapia zameraná na zvyšovanie motivácie je menej známa. Jej cieľom je pomôcť pacientom uvedomiť si, že majú problém a potrebujú zmeniť správanie. Stupne zmeny sú: uvažovanie, determinácia, konanie, udržiavanie a uvažovanie po recidíve. Terapia vyžaduje štyri sedenia v priebehu troch mesiacov. Jej metódy vystihuje akronym frames - F feetback( spätná väzba), R responsibility (zodpovednosť), A advice(rada), M menu, E emphatie(empatia), S selfeficlsi(sebaúčinnosť).(Orzack, 1999)
Možné terapeutické stratégie by však nemali anticipovať predčasne niečo, čo nie je overené. Mala by sa použiť cielená diagnostika (viď 8. kapitola), ktorá by určila indikácie vždy pre jednotlivý prípad.

V základe sú prístupné všetky psychoterapeutické prístupy a metódy. Najčastejšie je úspešná objasňujúca skupinová terapia ako pri hráčskej závislosti, ďalej správanie modifikujúce, ako aj systemické prístupy.(Zimmerl, 1998)

M. Orzacková uvádza spolu s psychoterapiou využívanie medikamentóznej liečby, a to antidepresív.(Orzack, 1997 A, B) Takto možno sprievodnú medikamentóznu terapiu spolu s úvodnými sociálno-terapeutickými opatreniami použiť v rámci integratívnej psychoterapie.(Zimmerl, 1998)

11.6. Prevencia vzniku.

Nasledujú niektoré typy týkajúce sa prevencie vzniku počítačovej a internetovej závislosti u detí:

  • rozpoznávať včas varovné známky, ako je náhle zhoršenie prospechu a správania, únavnosť, strata záujmov a zmenšovanie počtu kvalitných priateľov,
  • oplatí sa dobre spolupracovať s ďalšími členmi rodiny, najmä s tými, ktorí sú v spoločnej domácnosti,
  • tu je dôležitá tzv. "tvrdá láska", teda dávať najavo záujem a vrelosť, ale taktiež prejaviť obavy, upozorniť na problémy a trvať na zmene,
  • stanoviť primerané pravidlá týkajúce sa práce s počítačom a aj ďalších stránok života dieťaťa a trvať na ich presadzovaní,
  • umiestniť počítač na miesto, kde naň bude rodič vidieť. Zníži sa tým riziko jeho nevhodného používania (pornografia, násilné hry ) a dospelý budú mať lepší prehľad o množstve času, ktorý takto dieťa trávi,
  • rozvíjať iné záujmy dieťaťa. Uvažovať o ďalších spôsoboch trávenia voľného času,
  • vyhľadať včas psychologickú alebo ďalšiu odbornú pomoc, pre prípadné duševné alebo iné problémy dieťaťa.
(Nešpor, 2000)

Niekoľko typov prevencie internetovej závislosti na pracoviskách:
Spôsoby, ako zachytiť internetovú závislosť na pracoviskách sú rôzne. Od náhodných kontrol v práci, až po nasadenie profesionálneho filtračného softweru, ako je napr. SmartFilter od Secure Computing, alebo Internet Manager od Elron Software.(Bock, 1999)

11.7. Prevencia recidívy.

Prevenciu recidívy možno tiež prirovnať k jazde autom, na ktorej musí šofér vopred starostlivo plánovať, predpokladať náročné cesty, nebezpečné zákruty, poznať obmedzenia svojich zručností a aj auta a tiež získať pomoc od inštruktora, sprievodcu alebo skúseného cestovateľa.(Cummings, Gordon, Marlatt, 1980 v Marks, 1990)

Literatúra:

  1. Atkinson, Psychologie. Praha, Victoria publishing 1995
  2. Autor neuvedený: Studie: Internet-Sucht in Deutschland. http://www.internetworld.de/sixcms/detail.php?id=7535, 2001
  3. Bell, H. M.: Príručka pre administrovanie a vyhodnocovanie dotazníka prispôsobivosti (revidovaná forma pre študentov z roku 1962). Bratislava, Psychodiagnostické a didaktické testy n. P 1972
  4. Benka, M.: Elektronický heroín. Slovenský Profit. 1997, č. 27, s. 11
  5. Bock, P.: Internet-Sucht - ein durchgehyptes Thema? http://www.internetworld.de/iw/web_internetsucht.htm, 1999
  6. Breznican, A: Web führt nicht zu Vereinsamung.? http://www.zdf.msnbc.de/news/64312.asp, 2000
  7. Richter, D.: Deutschland: Immer mehr Kids online. http://www.internetworld.de/sixcms/detail.php?id=6528, 2001
  8. Eliáš, Ľ.:Internet vSlovenskej republike. Komunikácia a e-business na Slovensku. Banská Bystrica, Alcatel Slovakia a. s. 2000, s. 32-41
  9. Fabian, J.: Diplomová práca: Osobnostné charakteristiky patologických hráčov. Košice, UPJŠ, Filozofická fakulta Prešov, katedra psychológie 1995/1996
  10. Furst,J.: Internetová závislost (díl první). http://www.novinky.cz/Index/Internet/1985.html, 1999
  11. A Griffiths, M.: Internet addiction. The Psychologist. 1999, č. 5, s. 246-250
  12. B Griffiths, M. a kol.: Internet usage and "internet addiction" in students and its aplications for learning. Journal of computer assisted learning. 1999, č. 15, s. 89-90
  13. Griffiths, M.: Psychology of computer use: XLIII. Some comments on “Addictive use of Internet” by Young. Psychological Reports. 1997,č. 80, s. 81-82
  14. Hučín, J.: Připojte se i bez telefonních poplatkuˇu! Psychologie dnes 2000, č. 5, s. 8-11
  15. Kafka, F.: Psychiatria, Martin, Osveta 1998
  16. King, S. A.: Is the Internet Addictive, or Are Addicts Using the Internet? http://www.concentric.net/~astorm/iad.html, 1996
  17. Kraut, R. a kol.: Internet paradox: A social technology that reduces social involvement and psychological wellbeing? American psychologist. 1998, č. 53,s. 1017-1031
  18. Makulová, S.: Sprievodca po internete. Bratislava, EL and T, s. R. O 1997
  19. Mandys, P.: Nahraný svět. Týden, 1995, č. 46, s. 56-61
  20. Marks, I.: Behavioural (non-chemical) addictions. British journal of addiction. 1990, č. 85, s. 1389-1394
  21. Medosch, A.: Macht uns das Netz einsam und depressiv? http://www.heise.de/tp/deutsch/inhalt/te/1543/1.html, 1998
  22. Mitchell, P.: Internet addiction: genuine diagnosis or not? Lancet. 2000 r. 355, č. 9204, s. 632- 634
  23. Morahan- Martin, J., Schumacher, P.: Incidence and correlates of pathological internet use amongt college students. Computers and human behavior. 2000, č. 16, s. 13-29
  24. Nakonečný, M.: Lidské emoce. Praha, Academia 2000
  25. Nera, N.: Lapeni v síti. Mladý svět. 1998, č. 42, s. 30-31
  26. Nešpor, K.: Návykové chování a závislost. Současné poznatky a perspektívy léčby. Praha, Portál s. R. O. 2000
  27. A NUA: Europe. http://www.nua.ie/surveys/how_many_online/europe.html, 2000
  28. B NUA: Worldwide. http://www.nua.ie/surveys/how_many_online/world.html, 2000
  29. O´Reilly, M.: Internet Addiction: A new disorder enters the medical lexicon. The Canadian Medical Association Journal. 1996, č. 154 (12), s. 1882-1883
  30. A Orzack, M.: Are you caught in the Web? Behavioral Healt Treatment. 1997, č. 8, s. 4-8
  31. Orzack. M.: Computer addiction: is it real or virtual? Harvard Mental Health Letter. 1999, č. 7, s. 8
  32. B Orzack, M.: Of mouse and modem .. Behavioral Healt Treatment. 1997, č. 2, s. 1-2
  33. Pratarelli, M., E., Browne, B., L., Johnson, K.: The bits and bytes of computer/Internet addiction: A factor analytic approach. Behavior Research Methods, Instruments a Computers. 1999, č. 2, s. 305-314
  34. Rauterberg, M.: Suchtig nach dem Internet? Computer. 1996, č. 7-8, s. 14-17
  35. Rötzer, F.: Frauen stärker abhängig? http://www.heise.de/tp/deutsch/inhalt/te/1720/1.html, 1998
  36. Smolík, P.: Duševní a behaviorální poruchy, Maxdorf Jesenius 1994
  37. Šebeňová, D.: Ročníková práca: Osobnostné črty ľudí vo zvýšenej miere používajúcich internet. Prešov, PU, Filozofická fakulta, katedra psychológie, 1999/2000
  38. Šmíd, M.: Stručný slovník elektronických médií. Praha, Karolinum 1995
  39. Špitz, J.: Rodinná scéna toxikománie. Kontext. 1997, ročenka XIII. s. 27-30
  40. TASR: Do konca roka má byť až 20% stredných škôl v SR napojených na internet. zo dňa 13.3.2001
  41. Vinař, J.:Psychofarmakológia. Praha, Remedia Suplermentum 1995 alebo Skorodenský, M.: Prednášky z klinickej psychológie. Prešov, PU, Filozofická fakulta, katedra psychológie, 1998/1999
  42. Wegenast, J.: Internet-Sucht. http://www.worldwide.de/krankheiten/psychische_krankheiten/ internetsucht.html, 2000
  43. Winter, M. A.: Das Internet zieht Süchtige in seinen Bann. http://www.teltarif.de/arch/2000/kw37/s3020.html, 2000
  44. A Young, K.: Dealing with Internet Abuse and the Workplace. Center for internet addiction. http://www.netaddiction.com/workplace.htm, 1998
  45. B Young, K.: How do you treat Internet Addiction? Center for internet addiction. http://www.netaddiction.com/treatment.htm, 1998
  46. Young, K.: Internet addiction: Evaluation and treatment. Student BMJ. 1999, č. 7, s. 351
  47. C Young, K.: Internet addiction: The emergence of a new clinical disorder. http://www.netaddiction.com/articles/newdisorder.htm, 1998
  48. A Young, K.: Internet can be as addicting as alcohol, drugs and gambling, says new research. http://www.apa.org/releases/internet.html, 1996
  49. D Young, K.: Men, Women, and the Internet: Gender Differences. Center for Internet addiction. http://www.netaddiction.com/gender.htm, 1998
  50. B Young, K.: Psychology of computer use: addictive use of the internet: a case that breaks the stereotype. Psychological Reports. 1996, č. 79, s. 899-902
  51. Young K.: Study: Chat, fantasy games can lead to Net addiction.: USA TODAY http://usatoday.com/life/cyber/tech/ctb096.htm, 1997
  52. E Young, K.: What are the risk factors involved with Internet Addiction? Center for internet addiction. http://www.netaddiction.com/other.htm, 1998
  53. F Young, K.: What is Internet Addiction (IA)? Center for Internet addiction. http://www.netaddiction.com/whatis.htm, 1998
  54. Zimmerl, H. D.:"Internetsucht" Eine Neumodische Krankheit?, http://gin.uibk.ac.at/gin/freihtml/chatlang.htm, 1998


Kontakt: odkazy-navrhy@post.sk

------------------------------------------------



Mediahost.sk - webhosting, registrácia domén, webdesign