100. výročie zjavení vo Fatime Posolstvo Panny Márie,
Kráľovnej Pokoja:

2. novembra 2017

Dnes je piatok 24. november 2017 , meniny má Emília , zajtra bude mať meniny Katarína. Blahoželáme!

LITURGICKÝ KALENDÁR:
Liturgické čítania na dnes

Počas prezerania našich stránok počúvajte:


Rádio Mária Slovensko

VĎAKA   TI   BOLESŤ

                                                                                                                                                                                                             

KRISTOTERAPIA     

 

 

                                      

 

                                       

                      

                   

 

 

                         VĎAKA   TI   BOLESŤ.

 

                       Byť chorým neznamená len stratu.

           Bolesť nás prinúti zamyslieť sa nad životnými hodnotami, 

              a tým sa  môže  premeniť na náš duchovný zisk.              

                 Bolesť je pozvánka ku hlbším pohľadom!

       Keby sme boli iba zdraví ,boli by sme slepí voči hodnote zdravia.

      Možno sme napomínaní,aby sme nepatrili medzi nevďačníkov.

                   Ochorieme, a otvárajú sa nám vnútorné oči.

                  Sme „zhodení z koňa“ svojho narcizmu.                        

        Väčšina je nevedomá a nadáva na túto vzácnu návštevu.                                    

   Až keď prídeme o ruku zbadáme,že nám ju už neprinavrátia

             v pôvodnej podobe ani všetky peniaze sveta…

                Zvnútorníme sa.  Presne to potrebujeme.

             A to je naša cesta ku ozajstnému Šťastiu.

                     Prestávame sa toľko naháňať.

                        Začíname inak rozmýšľať.

                 Prehodnocujeme priority nášho života.

                  Prestávame sa robiť najdôležitejšími.

                     Oslobodzujeme sa od nevedomej pýchy.

                Stávame sa zrazu citlivejší na bolesť iných.

                Komplikovaný život je náhle jednoduchší.

             Viac myslíme na Boha.Viac ho potrebujeme.

                   Vážne Veci začíname vážne brať.

              Zamýšľame sa nad hlbším zmyslom života.

            Dozrievame vo svojej ľudskosti.Ale i vo viere.

   Spoznávame Niečo,čo by sme bez bolesti asi nikdy neprecítili.                                    

         Oslobodzujeme sa od falošného JA a moci ilúzií.

                         TELO,DUŠA a DUCH.

O zdravie nášho tela sa starajú desiatky všeobecných a odborných lekárov.Internisti,chirurgovia,stomatológovia,onkológovia,ortopédi,

neurológovia,kardiológovia,...Ich pomôckami sú stovky prístrojov a

tisíce liekov.Bojujú proti zápalom,infekciám,sepsám,tumorom,hnisom,

vredom,záchvatom,horúčkam,skriveniam,zlomeninám,nádorom,ranám,

metastázam,alergiám,vyrážkam,kazom ,plesniam,baktériám,vírusom.

O našu psyché, dušu, sa zaujímajú psychológovia,psychiatri,psycho-

analytici a psychoterapeuti.Zbavujú nás škodlivých závislostí,komple-  xov,fóbií,vnútorných poranení,tráum,stresov,agresií,neuróz či depresií.

Lekári duší sú i učitelia,ktorí nám pomáhajú vyliečiť sa z nevedo-mosti,alebo i rodičia,ktorým záleží na správnej výchove svojich detí.

Kto má paranoju,hysterické záchvaty,prejedá sa, či má nechutenstvo

k jedlu,je narkoman,alkoholik,gembler,psychopat,oligofrenik,má

sklony k samovražde,zajakáva sa, nemierne fajčí,alebo má obsedant-

nú nutkavú neurózu či maniodepresívnu psychózu či si nevie nájsť zmysel žitia,nech si dá poradiť odborníkom v duševnej oblasti.

Ale človek má ešte jednu a to najdôležitejšiu a najhlbšiu oblasť.

A tou je náš nesmrteľný duch.Duša našej duše. Biblia  tento rozmer

človeka volá duchovné srdce.To je zdravé vtedy,ak človek ľúbi.

Správne sám seba.Viac ako seba iných ľudí.A nadovšetko Boha,

Darcu života.Ak sa tu vyskytnú nejaké defekty,pomáhajú

ich liečiť kňazi. Liečia pomocou Božej milosti.Dávajú penitenta

do rúk najlepšieho lekára tohoto chorého sveta,do rúk Ježiša Krista, Božieho syna.Dokonalého Lekára,Kráľa vo všetkých úrovniach.

Každý,kto závidí,nenávidí,je lakomý,nemierny,nespravodlivý,zbabelý, úzkoprsý,chlípny,ohlúpnutý,nečestný,nafúkaný,neverný,zlomyseľný,…

tak je Chorý.Voláme to aj hriešny. Odporúčam mu Kristoterapiu.  

 CNOSTI SÚ ZDRAVÍM ,NERESTI  CHOROBOU.

 Každý človek niečo zbiera.Ja roky zbieram dobré ľudské vlastnosti.

Voláme ich cnosti alebo čnosti. Objavil som ich už 888.Myslím si,

že tie podstatné sú: Viera,Nádej,Láska,Dobro,Pravda a Krása.

                   Okolo nich je 12 základných : Pokora,Sebaúcta,Nezištnosť,Spravodlivosť,Milosrdenstvo,Umenie,

Opatrnosť,Miernosť,Múdrosť,Spolupatričnosť,Vernosť,Svätosť.

Kto počas života nadobúda tieto duchovné kvality,pracuje pre

Božie Kráľovstvo,a pracuje na svojej spáse,na svojom zdokonalení.

V centre všetkého je Láska Božia,sám Duch Svätý,bez ktorého

by ozajstnej cnosti nebolo.Bez Neho sa cnosť môže zmeniť na neresť.

Systém má i trinástu komnatu, a tú tvoria sv.necnosti.Napr. Sv.hnev,

( Ježiš sa rozhneval na pokrytcov v chráme.Sv.nemilosrdnosť(učiteľ

dá lajdákovi pätorku).Či sv.drzosť(sv.Hieronym:„Učte sa odo mňa

sv.arogantnosti“).Bez týchto výnimiek by naše cnosti neboli dokonalé.

Tzv. práca na sebe je pravdivé zdiagnostikovanie nášho reálneho

stavu,umenšovanie našich tieňov a presvetľovanie milosťou všetkého,

čo sa nepáči Otcovi v Nebi.Spirituálne alchymistická premena „olova

na zlato“.Ak v nás Cnosti rastú a Neresti sa umenšujú,žijeme správne. Toto nech je vznešeným Cieľom nášho života.

        Toto je duchovné zdravie,ktoré si vážme viac ako telesné.

        Neraz sa stane,že zdravie tela odíde preto,aby sme prišli

   ku zdraviu nesmrtelného ducha a duše, jeho „spodného poschodia“.

  Zdravie tela pre nás nemá byť konečným cieľom,ale prostriedkom.

               Len Sv.Duch sám vie,čo je pre nás ozaj potrebné.

              Preto sa s dôverou modlime : Buď Vôľa Tvoja.

Len ON vie,čo je nám potrebné prežiť a pretrpieť,aby sme boli

      v skutočnom svete v oslávenom tele naozaj krásni.

                 PRÍČINY NAŠICH NEMOCÍ

               Povieme nemocnica,nie chorobnica,však?

   Akoby choroba bola stratou harmonickej moci v nejakej oblasti.

Jednej pani po vyšetrení zistili vred na dvanástorníku.Bolo treba ho

vyoperovať.Po pol roku sa znovu objavil.Lekár sa pýta na možnú príčinu,a zistí mnoho stresov,ktoré táto žena doma zažíva s dospieva-júcim synom.A neostal iba pri tejto príčine,ale po dlhšom rozhovore

pani úprimne prezradila, že i ona, keď bola taká mladá ako dnes

jej syn, podobne hnevala vlastnú matku.To ju dnes oneskorene mrzí.

Porušenie 4.prikázania z desatora bola duchovná príčina jej nemoci.

Neraz sú problémy detí symbolickým odkrytím nesvätosti ich rodín.

Blahoželám Mudr.Rusnákovi z Liptovského Mikuláša,za profesio-nálny lekársky prístup.Ten použil tento príklad.Materialisti hlbšie rozmery človeka nevnímajú.Na škodu ich samých,a najmä pacientov.

Vieme,že bolesť je trestom za nejaké chyby.Neraz sa statoční ľudia

               pýtajú: PREČO musím trpieť práve JA?

Spirituálna odpoveď znie: možno trpíš za NIEKOHO INÉHO.

Tak ako jeden mladý muž, Marián z BB, zaplatil 1,2 mil.sk dlh za svojho brata,tak možno ty svojou bolesťou platíš za duchovné dlžoby niekoho zo svojej rodiny či okolia.Sme totiž navzájom všetci prepojení,aj keď si to neuvedomujeme.A dlhy ktosi zaplatiť musí.

Aj najväčšie vzory pre ľudí Ježiš s Máriou na Golgote netrpeli

         za svoje hriechy,ale za hriechy mnohých iných.

   Najcennejším pokladom je spojiť našu bolesť s ich Bolesťou.

    Takto môžeme spolupracovať na Vykupiteľskom Diele.

             Český kardinál Tomášek nás raz povzbudil:

 “Robíš skutkami pre Božiu Vec ? Vytrvaj v tom, Robíš Dobre.

 Ak sa modlíš,Robíš Viac.A ak trpíš,môžeš Urobiť Najviac.

      KTO TRPÍ ZA SEBA A KTO ZA INÝCH?

V jednej nemocničnej izbe istý Vendo zašomral:“ Tak takto

nás pánbožko potrestal.“  Vinco ten zaklial: „Čoby strestal,on

sa na nás celkom vykašlal!“ A  ateista Paľo dodal:“Žiaden

Pán Boh neexistuje.“ A ležal tam s nimi i Krištof , ktorý si

so slzami v očiach pomyslel,že ho síce bolí dolámaná noha,ale

počúvať tieto bohapusté reči ho bolí ešte viac.Aj ich napomenul.

Vyposmeškovali ho ako chudáka.A ešte dodali,že do kostola

chodia  zlí ľudia.“Nuž keď vy dobrí tam nechodíte,tak potom

tam chodíme iba my zlí“ bránil sa ironicky Krištof.

Toto je jeden z príkladov toho,kto trpí nevinne,nesie si svoj kríž,

a obetuje ho za iných.A tí traja sú cenným príkladom do učebnice,

a sú to príklady tých,čo trpia za svoje hriechy.V rôznych stupňoch

nevery.Čím väčšie bolo ich prestupovanie prikázaní,tým väčšia je ich

SEBAĽÚTOSŤ. Následok Adamovho hriechu.A presne to navšte-vuje hriešnych chlapov,a oni to skúšajú „uhasiť“hektolitrami alkoho-

lu.A ani za roky sa im to spláchnuť nedarí.Iba peklo sa  predlžuje.

Mohli by to radšej skúsiť s kľaknutím na kolená.A potom

i s mystikou.Lebo naše spovede to je iba povysávanie koberca.

A zbavenie ho hrubej špiny.Mystika koberec vytepuje.A pomôže

ho zbaviť veľkej neviditeľnej špiny zloženej s miliónov prachov do

ministerstva vnútra nášho srdca poriadne zažratých.Našou vinou…

Kto sa o mystiku,čiže o ozajstné vnútorné náboženstvo, neráči

zaujímať,sám sa potrestá.Zostane povrchným.Bude sa neustále  sťažovať,či metať obvinenia.Prestane mať rád.  Bude sa báť.

Kto nemiluje Pravdu,toho dostane do moci klamstvo.A zúfalstvo.

Kto sa nechá Pánom prečistiť od pýchy a falošnej sebalásky,toho

nezlomí nikto a nič.Ten rád urobí i bolestnú prácu za iného.

 

                       OBETA  CHVÁLY.

Cesta nášho života nás privedie ku Krížu.Musíme sa rozhodnúť,

ako túto ľudsky ťažkú situáciu prežijeme.Bolesti sa nikto z nás nevyhne.Sme ľudia,a byť človekom je i mýliťsa,byť chorým,aj trpieť.

Ak svoju bolesť nepochopíme a odmietneme ju,volíme si cestu lotra

po Kristovej ľavici.Trpí a preklína.Rúha sa,lebo prežíva bolesť a

odmieta si priznať svoj podiel viny.Odmieta sa  modliť a prosiť

pomoc od Boha.Prežíva peklo.A to je vedľa Ježiša. Duchovne oslepol,

lebo miloval neresť,vôbec nechápe prečo trpí,a nestihne si všimnúť

ani Veľkú Lásku vedľa seba,ktorá VERNE Vykupuje človeka.

Takto končí život ten,kto sa sám vyhlási za „svätého“,a popritom sú

na jeho rováši mnohé ťažké hriechy a zločiny.Tento trpí iba za seba.

Po Kristovej pravici je človek,nevyviňuje sa ako dopadol,ale svoju

vinu priznáva.Pokarhá toho lotra naproti a obháji Ježiša.Prosí

ho o pomoc.To je symbol človeka,ktorý trpí možno aj za hriechy iných,

ale bez duch.čistoty, a je dúfajúci.Je mu ako prvému prisľúbený raj.

Uprostred je ukrižovaná Sv.Láska, a tá trpí iba za mnohých iných.

Nesťažuje sa,nenadáva,nevyhráža sa, ani sa neľutuje.Je Tichá.

Obetuje svoju bolesť za tých,čo sú za ňu zodpovední,aj za mnohých iných.Odpúšťa svojim vrahom. Modlí sa za nich.Tak ich Odklína.

Ježiš na kríži a Mária pod ním PRACUJÚ.Chvália Boha,i keď je

to navonok absurdné.Najväčšie mínus v dejinách spolu premieňajú

na to Najväčšie Plus.Dúfajú,že toto nie je hrozný koniec,ale bolestný

začiatok.Mali by sto dôvodov na Otca nadávať,ale oni ho chvália a

sú mu Verní.Slovami “Bože môj,prečo si ma opustil“ hlasno pribíja Ježiš bezbožnosť na drevo kríža,Smrti dáva smrteľný zásah a plodí

Život. Niet krajšieho príkladu,ako  táto Voňavá Obeta Chvály...

                      SV. RANY BOHA V NÁS.

Počas nášho pozemského pobytu na zemi sa mnohokrát  poraníme.

Rozbité kolená,odreté lakte,modriny,zlomeniny,hnisania,omrzliny,

popáleniny,vykĺbenia,opuchliny či boľavý chrbát.Z vlastnej skúsenosti vieme,o čom sa tu píše.Niekedy len pár sekúnd nepozornosti,a nasle-dujú dlhé týždne liečenia.Rany tela treba zahojiť.A to chce svoj čas.

Rany môže dostať naše vnútro.A to zlým slovom,alebo zlým činom.

A najhošie Rany neurobením toho,čo bolo treba urobiť,hlavne deťom.

Každý spravodlivý,to je ten,čo sa snaží dať každému,čo mu patrí,

dostane silné rany do duchovného srdca.Najviac bolia rany od našich najbližších.A od tých,ktorých máme najviac radi.Sú i takí,čo hovoria

že ich sklamal Boh,lebo veci zariadil celkom inak,ako by nám to

vyhovovalo.Stretneme i takých,čo nám vedome a rehotaním ublížia.

Niekomu ublížite,keď mu poviete nepríjemnú pravdu.Jeho nádor

klamu dostane zásah.Iný zasa  osočí, a má záujem nám uchmatnúť

nielen dobrú náladu,ale i ukradnúť dobrú povesť.

Aj tieto rany do nášho srdca treba vyliečiť. A na zahojenie si počkať

aj roky,ak je rana veľmi hlboká.Všimnime si,že Ježiš liečil za svojho

pozemského pobytu väčšinou rany a choroby tela. Odišiel od nás fy-

zicky,a je medzi nami prítomný mysticky,lieči  až na výnimky rany

nášho srdca.Aj na ich liečbu je najvyšší odborník.Lieči nás svojím

Veľkým Milosrdenstvom.Koho nejaké rany vnútra bolia,a pije

doslova z kalicha jeho Utrpenia,nech dáva denne svoje rany do Jeho Rán.Títo najvzácnejší z ľudí trpia spolu s Kristom za mnohých,kto-

rí sa odmietavo stavajú k pokániu, a priečia sa dlho Božej Láske.

Alebo trpíme za toho,kto nám ublížil,a dvíhame ho tak z  jeho

duchovnej biedy.NEPRIZNANÉ HRIECHY duchovne spiaceho    

        spôsobujú DUCHOVNÉ RANY duchovne bedliacemu.

Žije okolo nás mnoho čudných indivíduí,ktorí spackali život

najskôr sebe,a potom ho komplikujú aj iným.Zľajdačeným ignorova-

ním elementárneho základu šťastia – zachovávaním rešpektu pred

Bohom a jeho Zákonmi, si ako králi hlupákov zvolia poslúchať

radšej  svoje rozmaznané ja.A čím dokonalejšie to robia,tým sú neš-ťastnejší.Vo svojej zbabelosti si vyhliadnu vo svojom okolí tú najne-vinnejšiu obeť,a na tú kydnú ako čerti svoj hnoj.Svojou prítomnosťou

vás cicajú  z bioenergie,alebo vás ogánia či udajú,aby tak skutkom

dokázali svoje hlboké meditácie nad evanjeliom podľa Judáša.

Ich život je jedna veľká rana na Kristovom tele.Zisťujeme,že ak žije

vedľa vás niekto,kto netúži žiť Boží život,nemusí robiť nič zvláštne

a predsa vám premení život na sériu zraňovaní a ubližovaní.

To,že urobí niekomu vedľa seba zo života peklo je iba dôkazom,

             že jeho majiteľom  bol on dávno predtým.

Je množstvo podobných prípadov.Tie vytvoria zo svojich zaprasačených skutkov,slov a myšlienok takú obrovskú masu spirituálneho smogu,

že vyperie ho iba krvácajúci stigmatik alebo množstvo omilostených

modliacich a plačúcich duší.Ak také nie sú, postará sa o to vojna.

Kto má srdce ,čiže svoju lásku,na správnom mieste,a bude milovať

Boha tak ako sa má,Otec dá do neho svoj Život,ale dá mu Účasť

aj na obludných Ranách,ktoré mu spôsobuje zaslepená ľudská masa

svojimi „láskami“.Rodič trpí neposlušným dieťaťom,iná dieťa stratí.

Ďalšieho mučí nešťastná láska iných gniavi sociálna bieda. Dlžný je brat bratovi,a ani ho netrápi dlžobu splatiť.Neverní ľudia idú tanco-vať a zabávať sa na nejaký Titanik.Karnevalizujeme,až kým nás ne-prebudí pohreb mladíka.Klameme sa, a potom nás vládcovia klamú.

Myslíme si,že Otca v Nebi to nebolí? Kto Ho má rád,tomu dá pocí-

tiť niečo zo svojich Otcovských Rán.Zhrozí sa,kto do toho nakukne.

     Nezabudnime ,že skúšaní nebudeme nad svoje sily.

Keď sa Ježiš stále modlil čo je Otcova Vôľa,tak Otec mu dal

KUS zo svojho Života.Aj zo Svojej Bolesti.Podobne dá i nám,

ak Ježiša nasledujeme, a pýtame sa cez modlitbu na Boží Plán.

Hriechy dnešného ľudstva sú veľké.Aj Bolesť Boha je Veľká.

Čím budeme mať Boha radšej,tým bude v nás i jeho Sv.Lásky.

            Aj Jeho Bolesti kôli jeho neposlušným ďeťom.     

Bolí ťa nevera v ľudskej láske? Možno zažívaš iba malý

kúsok bolesti Boha,ktorého bolí naša nevera ku Božej Láske.

Bolí ťa neposlušnost a priečnosť vlastného dieťaťa? Oveľa

viac bolí Boha naša vzdorovitosť voči nebu.Dal ti z nej iba

trošku pocítiť v tvojej rodine.Mučí ťa samota? Aj Jeho v mnohých

nás.Bolí ťa že ťa zneužili,zradili,odkopli?Boha podobné bolí tiež.

Nemôžeš počať vlastné dieťa a drví ťa prečo ho dali počať tej

ktorá ide na potrat? Aj to má svoj zmysel.Možno si máš osvojiť

dieťa adoptované.Alebo svojou bolesťou máš mať účasť na bolesti

nášho Boha.Keď zabíjame vlastné deti,myslíme si,že Jemu je do smie-chu?Znásilnili ťa? Možno hnus čo ti dal život zažiť je iba kúskom

hnusu,ktorý bezbožníci vyrábajú denne vo svojich znesvätených chrá-

moch.Všetko negatívne,ktoré nás raní je iba malou čiastočkou zo Sv. Rán,ktoré spôsobujeme Bohu.Ak ich pokornými slzami obmy-

jeme a pomôžeme najskôr sami sebe,pomáhame tým i Bohu Otcovi.

Preto je tak prepotrebné ODPUSTIŤ,a pomôcť tak i tomu

nešťastníkovi,ktorý nás zranil. Ráňa i ďalších.Tá rana je háčik,

ktorým ho môžeme vytiahnuť z bahna,v ktorom sa nachádza,

ako to radí sv.Katarína Sienská.  Rany rozdáva ten,kto má málo

Boha.Ale veľké a vypasené má svoje nepravé ego.Je to ešte milovník sveta,čo sa z Ducha ešte nenarodil.Ráňa,to značí túži sa Zrodiť.

                       AKO RANY LIEČIŤ.

Je veľa tých,čo by radi liečili iných.Dajme pozor,aby sme nezverili

svoju dôveru spirituálnemu invalidovi,ktorý sa hrá na spasiteľa.

Ten ide ako divý uzdravovať,a nič vám nepovie o zmysle bolesti.

 Svoje telo nezveríme diletantovi,pravda? Ale lekárovi.                                        A prečo nie sme takí opatrní,ba ešte viac,keď sa jedná o naše duše?

Skúmajme, akí duchovia sú za rôznymi energoterapeutmi,ktorí ponúkajú tzv. liečivé energie.Nemusia to byť čisté a sväté sily.

Katolícky kňaz neponúka energiu z kozmu,ale sprostredkujúci

Dotyk Ducha Svätého vo sviatosti pomazania nemocných.Tichým položením rúk na temeno hlavy pacienta vypne svoju nižšiu vôľu,

a ticho vrúcne prosí o dotyk Božieho Sv.Ducha slovami:

      Týmto sv.pomazaním a pre svoje láskavé

Milosrdenstvo nech Ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. Oslobodeného od hriechov nech Ťa spasí a                  

                milostivo nech Ťa posilní.“

           Pritom maže sv.olejom čelo a dlane pacienta.

  Aby nám bolo dané Pochopiť(čelo) a správne Konať(dlane).

Túto sviatosť môže prijať každý pokrstený,ak nie je v ťažkom

hriechu.Môže ju prijímať opakovane pri zhoršení zdravotného stavu.

Pacient nech prosí o to,aby sa ho Potešiteľ Duch Sv.dotkol,a hlavne

jeho rán tela i duše(nedôvery, nepokoja,zatrpknutosti,hnevu,strachu).

Touto sviatosťou prosíme o všestrannú a hlavne duchovnú pomoc pre

toho,komu sa konkrétne vysluhuje.Dávame jeho život i chorobu do

Božích Rúk.Niet nič potrebnejšie pre nás než sa pomazať Sv.Du-

chom. Ak sa sviatosť správne prijme,naša choroba sa akoby posvätí,

a stane sa nám nie kliatbou,ale požehnaním.Ak čaká nikoho

 vážna operácia,môže sa zbaviť stresov a strachu, ako to dopadne.

                   Dopadne to tak,ako si praje náš Pán.

     Chorému sa ponúka Vyšší Zmysel,nie iba uzdravenie.

Prijatie sviatosti chorých sa veriaci pacient akoby „vysviaca“ na

Kristovho bojovníka.Ten svoju bolesť múdro pretaví na výrobu

Milostí,toho najcennejšieho.Kto nebojuje,ten je ako zbabelý zbeh.

Ok sa ocitneme na dne,a tam prídeme počas života všetci,tak tam

sa kresťan nemá chovať ako sebaľutujúci či preklínajúci pohan,

ale má zachovať Bohu vernosť.To znamená má povedať i v pekel-

ných bolestiach zázračné slovko OBETUJEM TI TO,BOŽE.

SVOJU BOLESŤ SPÁJAM S KRISTOVOU NA KRÍŽI.

A ak sa chceme od dna čo najrýchlejšie odraziť,začnime chváliť

Božie Meno,a robme tak dovtedy,pokiaľ hrôza trvá.Toto je Liek

všetkých liekov.A jedna z najlepších Rád akú ste mohli dostať.  

Mám dojem,že niektorí nerozumejú,čo sa im tu radí.To sú asi tí,čo

si liek liekov a bohatstvo bohatstiev nezaslúžia.Sú zakliati vážnymi

hriechami nelásky a nevedomosti.Sú ako opití svojimi  nepriznanými vinami.Tie treba priznať.Lebo inak Sv.Duch od tohoto smradu ujde.  

Najtragickejšia rola života je byť kresťanom bez Ducha Svätého. Kristov učeník nie je ten,kto žije bez Boha, a v opitostiach rôzneho

druhu.Ten v najkrajších chvíľach života nebude opitý ani radosťami,

ale sa na chvíľu zastaví,a úprimne SA  POĎAKUJE.

Kto to nerobí ani pri vrcholoch ani na dnách života,ten ešte SPÍ.

     Evanjelium nás učí BEDLIŤ,a nie prítomnosť predrichmať.

 Blažený je ten,kto tomu rozumie.A blaženejší ten,kto tak i koná.

Kto sa odstreluje pištoľou alebo sebaľútosťou v ťažkých chvíľach

je zbabelec.Nedôstojný úbožiak.A má ďaleko od chlapa.

A ešte ďalej od kresťana.Nech sa modlí o fortitúdo,o silu.

Dostane ju zdarma a hojne.A nedopadne ako Zradca Života.

 KRISTOTERAPIA PREBÚDZA DO PRÍTOMNOSTI.

Je normálne  ľudské chcieť byť zdravým.Treba použiť všetky

dostupné prostriedky,ako poklad zdravia pacientovi prinavrátiť.

Treba ho liečiť i láskavým povzbudivým slovom,nie iba chémiou.

Vďaka Bohu,že si to uvedomujú mnohí lekári a zdravotné sestry.

Logoterapia V.E.Frankla nám pomôže dať zmysel našej situácii.

Pozerá sa na dianie akoby z budúcnosti,z nadvedomia.Psychoanalýza

S.Freuda napomôže hľadať jej príčinu v detstve a v podvedomí. Roza-nalyzuje do šírky a pátra v minulosti.Hĺbková psychológia C.G.Jun-

ga ide do hĺbok nášho nevedomia, je citlivá aj na iracionálne indície.

Pomáha nám v dozrievaní osobnosti,v sebauvedomovaní.Kristoterapia,

tá prebúdza naše Prítomné Vedomie.Dáva udalostiam Vyšší Zmysel.

Sú mnohé lieky,ktoré nám pomôžu utlmiť a minimalizovať bolesť.

Dobre si zapamätáme,kto nás v biede navštívi.Na slová lekára je

pacient mimoriadne citlivý.Na správanie zdravotných sestrier tiež.

Ak sú jemní,aké je to zrazu príjemné.Ak sú nervózni či hluční,

pacient trpí ešte viac.Treba nám pochopiť,že i oni sú ľudia.Aj oni

môžu mať ťažkosti o ktorých pacient nič nevie. Môžu sa i zmýliť.

Netreba byť hneď podráždeným či urazeným.Stanoviť napr.presnú

diagnózu je niekedy veľké umenie i pre odborníka. Zvoliť vhodnú

terapiu tiež nie je vždy také jednoduché.Veď ten istý liek môže

u viacerých pacientov zareagovať úplne protichodne.Preto to spomínam,

lebo nie vždy si toto nemocničné minimum chorý človek uvedomí.

Ak si pozvete ku lôžku kňaza,ten Vám pripomenie po odskúšaní

všetkých metód v medicíne duchovnú medicínu.Tou je v katolíckej

tradícii stáročiami osvedčená metóda OBETOVAŤ svoje trápenie Bohu.Ak treba, detoxikovať si vnútro dôkladnou spoveďou.Prijať

s veľkou úctou Kristovo Telo.Už nič cennejšieho nám nik neprinesie.

   TÚŽBA VYZDRAVIEŤ NEMÁ BYŤ MODLA.

Zdravie má sice veľkú hodnotu,ale nie je to hodnota absolútna.

Niekedy je v Božom pláne i to,aby sme boli chorí, a aby sme trpeli.

A je to pre naše dobro.Tí,ktorí sa nemodlia a vyhýbajú sa niesť

kríž svoj či iných,je to najväčší omyl ich života.Sami sebe budú raz 

ako Prehratí vyčítať,lebo premeškali príležitosť urobiť niečo veľké

pre samých seba,pre ľudstvo,i pre svojho Láskavého Stvoriteľa.

Narodili sme sa nie iba pre lopotenie,tancovanie či pobehovanie po pla-

néte.Je normálne túžiť po zdraví.Ale netreba spanikáriť,psychicky sa

zrútiť či dať si do kávy cyankáli, ak nás navštívi vážna nemoc.

                Tento antištýl pestujú  dezertéri života.

Keby deti jedli iba sladkosti,ublížili by si.A rodičia, ktorí by im to

schvaľovali a podporovali by ich,tak ich iba poškodia.A urobia

z nich nešťastníkov. Náš Boh vie oveľa lepšie čo nám treba.

A kto sa Mu oddá, ale nie ako hus na kláte,zistí,že nás veru nerozmaznáva.Ozaj dôležité je správne prežívať prítomné chvíle.

Prežívať ich spolu s  Kristom,Sv.Zdravotníkom(Spasiteľom) sveta.

    Netrápiť sa zbytočne pre minulosť a neulietať do budúcnosti.

             Minulosť treba zveriť Božiemu Milosrdenstvu,

budúcnosť Božej Prozreteľnosti a prítomnosť jeho Sv.Láske.

                    Tak sa modlil sv.Páter Pio.

Komu uniká prítomnosť,uniká mu skoro všetko.A to je najvážnejšia diagnóza.Evanjelium nám káže bedliť.Duchovný spánok je nevera  Životu.Ten,kto svoje rany dáva do Kristových Rán,kto svoje bolesti spája s Jeho Bolesťami,a pritom chváli Boha a Ďakuje mu,toho táto komunikácia prináša vznešenenú budúcnosť.Kto túto vieru nemá,ten uvažuje zákonite o slušnej samovražde,tzv.eutanázii.To najhoršie

nám Kristus mení na to najlepšie.Cez  živú vieru.Pravé bohatstvo. 

Čo sa pohanovi zdá ako prekliatie,pre kresťana je požehnaním.

Čudný svet okolo nás je iba na veľmi krátky čas v porovnaní

s večnosťou.Boli sme stvorení nie celkom dohotovení.My sami

sa musíme dohotoviť.Máme možnosť sa rozhodnúť či to bude

             na anjelskú alebo na diabolskú podobu.

Jednou spoveďou či dobrým skutkom sa nestaneme hneď dobrými.

Ani jedným ťažkým hriechom nebudeme hneď ľuďmi zlými.

Tak ako sa chlapec nestane prvoligovým futbalistom návštevou

štadióna, a kopnutím do lopty.A tak ako sa nestane dievča

klavírnou virtuózkou pri tretej návšteve ľudovej školy umenia.

Ale ak tak budú poctivo navštevovat tréningy a zápasy,a zdoko-

nalovať sa v hre na hudobný nástoj,potom z nich niekto v športe

a umení môže veru byť.K nadaniu a záujmu treba pridať tréningy.

Ak má niekto za sebou desattisíce dobrých skutkov ten naozaj

môže vytrénovať na archanjela.A ak iný pácha ročne stovky

 ťažkých hriechov za sebou , je celkom môžné,že sa vypracuje

na kvalitního pekelníka.Čertovinky sa nabalia až na diabolstvá.

So snehovej gule môže byť lavína.Z jednej zápalky lesný požiar.

   Je v našej réžii,ako chceme skončiť.Aká bude naša podoba.

Dosť ľudí nadáva na vládu.Minulú,terajšiu,a nadávať budú i

na tú budúcu.Viete prečo? Lebo tie vlády sú formou trestu pre

tých,čo nemajú v poriadku vládu vo svojom srdci.Nemajú tam

Boha na prvom mieste.Preto sú a budú stále nespokojní.A budú

stále viac klamaní,okrádaní a zneucťovaní.A to bude dovtedy,po-

kiaľ nenájdu zdroj vo Sv.Vláde v srdci..Až potom sa ukľudnia a zistia,že všetko je v poriadku.Vládu vonku majú ľudia iba takú,

akú si zaslúžia.Buďme objektívni.V tom istom svete máme tisíc

možností vyškoliť sa na diabla.A na anjela ich máme menej? 

POVOLANIE  K NENÁPADNÉMU MUČENÍCTVU.

Valentín sa snaží použiť čas, aby dokázal lásku svojej vyvolenej.

Ak nie je ľahkou devou, odskúša ho, či jeho city nie sú iba plytké,

a či to myslí vážne.Ak dievča vytrápi svojho ctiteľa,tak to má asi

byť.Je nositeľkou života.Bude si viac vážiť partnerku i pozemskú lásku.Služobník Boží sa čas  snaží využívať na dokázanie svojej

lásky k Bohu,a za objekt dobíjania si zvolí nebo.A kto sa veľmi

 vážne rozhodne niečo veľké pre Boha urobiť,nebo veľmi vážne aj odpovie, a dá mu svätú šancu. A tou je byť Kristovým mučeníkom.

Bolo už veľa bratov a sestier,čo preliali svoju krv pre Pravdu a pre Evanjelium.Cirkev o nich vyhlásila,že sú isto v nebeskej vlasti.

Nie každý je povolaný preliať ako oni telesnú krv.Ale každý je

povolaný niečo za Vec Božiu vytrpieť, a tak dokázať,že si nebo

ozaj zaslúži.Sv.Jana Františka de Chantal to krásne vystihla,

           keď povedala,že existuje aj Mučeníctvo Lásky.

      Katolícky katechizmus hovorí i o nekrvavom mučeníctve.

Niekto,kto berie evanjelium vážne, môže pretrpieť aj stokrát viac

duševných múk ako ten,komu zoťali za Krista hlavu.Ale potom

i jeho zásluha v nebi a nebeská sláva bude asi stokrát väčšia.

 Ku svätosti a duchovnému mučeníctvu sme povolaní všetci pokrstení.                 Ozajstný kresťan, to je človek zanietený pre Krista a Jeho Učenie.

Nepýtajme sa prečo ja?,ale PRE ČO? veci sa dejú tak ako sa dejú!

Vážna choroba je pozvánka byť mučeníkom.Možno PRE TO.

Na vyššiu formu mučeníctva bol pozvaný i pápež Ján Pavol II.,

ktorý po atentáte (1981)už prelial svoju krv. Potom (24rokov!)

od tej nešťastnošťastnej udalosti, trpel inak.Ako chorý a starý oveľa viac a oveľa dlhšie než tí,ktorých mocní vyexpedovali do neba hneď.

 

 

Ten,kto si naváži Boží život a netúži sa stať vedome a každodenne

Božím chrámom,ten sa skôr alebo neskôr stane príbytkom nečistých

duchov.Bude problémom najskôr sám sebe,a potom iným okolo seba.

Ten,kto berie Krista a jeho evanjelium naozaj vážne,ten sa skôr či

neskôr stane jeho vyznavačom, až mučeníkom.Bude trpieť, ako napr.

Pani Z. pre manžela,ktorý pije a je jej neverný. Alebo pre vlastného brata,ktorý nenávidí vlastnú sestru, ako pani J.Tú ešte ničí i ignorant

bývalý manžel i nešťastný dospelý syn,čo si nevie nájsť miesto v živote.

Jedného ničí žiarlivosť,iného neopätovaná láska.Ďalšieho udal sused

a pošpinil mu meno.Istého I.vyhodili z roboty,lebo povedal šéfovi prav-

du do očí.Dosť vdov či vdovcov trpí osamelosťou.Zvláštne osamelá sa

 cíti aj matka piatich detí.Doma sú na seba milí,ale nie duchovní.

Veľa osamelých citlivých ľudí dnes trpí depresiami.Tieto bozky smrti

doženú človeka aj do samovraždy,ak sa duchovne nebráni modlitbou.

Odkiaľ sa  berú? Bolo mi Duchom Sv. objasnené:sú to kvapky

z mračien smrti,ktoré sú nad nami.A vznikajú tak,že mnoho ľudí

vyparuje zo svojich hláv,sŕdc i úst jedy,oblaky hriešneho neviditeľného

dymu. Zhromažďujú sa nad nami,a keď ich je veľa,tak pršia kyslé

dažde zhora. Mnoho spirituálnych ľudí má depresie.V televízii

či v časopisoch zízame na vychechtané a šťastné ksichtíky,ktoré sa

bavia,tancujú,smilnia a bohatnú ,tým vytvárajú nešťastie iných,kto-

rí vlastnými slzami,neúspechmi a chorobami „platia“za ich pobyt na

zemi.Ak sa odmietajú ľudia kajať,očisťovať, a tak tieto smrtonos-

né  zlodejské mračná prať slzami a modlitbami,hýrenie pokračuje dovtedy,pokiaľ účet nakradnutých radostí nepríde zaplatiť nejaké kolektívne nešťastie.A ak nepomáha ani ich séria,nahromadená

temnota a zloba sa vybesnie vo vojnovom vraždení a znásilňovaní. 

               NEBEZPEČIE  PRÍLIŠ  ĽUDSKÉHO.

Prirodzené a nadprirodzené.Oboje je dôležité.

Ani jedno nesmieme podceniť.

Prirodzené je ľudské, pozemské.Nadprirodzené je božské a nebeské.

Ich vzájomná spoluráca je nevyhnutná.

Prirodzené treba doplniť nadprirodzeným.

Ak by niekto dosadil neprirodzenosť a neľudskosť za nadpriro-

dzený život , splodil by odpornú a smiešnu náboženskú grimasu.

A ak niekto zvelebuje iba humanizmus,a odmieta čosi vyššie,

vytvorí iba malé veci a malého človeka.

Urobiť z ľudí krpatých kríplov ducha chce zlý duch.

Je mimoriadne zaujímavé,že Ježiš nazval satanom Petra následne

potom,keď sa ku nemu choval príliš ľudsky.Odhováral ho od obety

na kríži.Nenazval tak zradcu Judáša ani Petra keď ho zbabelo zaprel.Nenazval tak ani hriešnu Máriu Magdalénu, ani nikoho

z  farizejov.Je viac ako zaujímavé,že z nijakého farizeja nevyhnal

nečistého ducha.Alebo napr.že voči nemu nevystúpila žiadna žena.

Voči sv.Jánovi Krstiteľovi ženská zloba zapracovala veľmi kvalitne.

A Petra tak nazval krátko potom,ako mu odovzdal symbolické  

                     kľúče od nebeského kráľovstva.

Ak si dobre všimnete, je to v evanjeliu na tej istej strane.

                           Vážení priatelia, pozor!

Ten, kto je príliš pozemský a ľudský ,nemusí vždy konať správne.

Zoženštelý chlap sa môže z prvého medzi kňazmi stať Božím protivníkom.Najväčší boháč môže byť o päť minút posledný chudák.

Aj ten slušný,láskavý či inteligentný, ak nepochopí zmysel kríža, a zamiluje si príliš pozemský pohodlnizmus, môže sa fatálne zmýliť..

  Do neba pustia asi iba toho,kto si prežil svoje pozemské peklo.

                   TRI DIMENZIE SV.KRSTU.

Ježiš sa dal pokrstiť v Jordáne vodou asi v tridsiatom roku života.

Sám Ján Krstiteľ povedal ľudu,že já vás krstím iba vodou,ale po

mne prichádza väčší ako som ja, a ten vás bude

               krstiť  Duchom Svätým a Ohňom.

Ján je príklad pre správneho chlapa a ozajstného duchovného vodcu.

Nebolo v ňom chlapskej ješitnosti.Väčšina chlapov sa hrá na to,že

sú tí najdôležitejší.Neunesú to, že niekto je lepší či múdrejší od nich.

Tak ako Evine dcéry sa hrajú na to,aké sú krásne, zúria a žiarlia

ak je niektorá krajšia. Máloktorá vie oceniť väčšiu krásu na inej.

   A len máloktorý chlap vie uznať: „Tamten je lepší než ja“.

Ján to vedel.A v tom bola jeho veľkosť.Ani sa nehneval,keď ho opus-

til okruh uctievačov, a išli za lepším duchovným vodcom,ktorý ich

viac naučil ako on.Úzkoprsí vševedkovia farizeji to nedokázali.Ani krpatí návštevníci nazaretskej synagógy.Keď postrehli, že ktosi im

nehladí egá ,živočíšne ho znenávideli .Malí ľudia a veľká nenávisť.

Zmarili totiž v sebe Boží zámer,a nedali sa zaštepiť ku Stromu Života.Ohňom duch.krípelstva uhasili  pozvánku ku veľkodušnosti.

Byť pokrstený znamená okrem iného slúžiť veľkým veciam v malých.

Voda ako prekrásny živel prírody obmýva našu špinu a malosť.

Duch Sv.nás otvára novým dimenziám.Zbavuje nás našich malých

plánov. Otvára nám rozum a srdcia pre Veľkého Trojjediného Boha.

Na každý deň má pre nás prichystané nejaké Nové Poznanie.

Objavy z Veľkej Nebeskej Sféry do tej našej malej,pozemskej.

A viete čo je krst ohňom? Je to krst veľkým utrpením.Sám Ježiš ho

spomína pred ukrižovaním. Prežiť trojnásobné zasvätenie do Jeho

Tajov a očistiť chrám od nášho falošného malého ja, to  je sv.krst.

 

              DIAGNÓZA  DNEŠNEJ  DOBY.

Ak sa človek rozhodne naozaj oddať Kristovi,čiže Pravde a Nezišt-

nej Láske, postaviť ich na prvé miesta v rebríčku svojich hodnôt, a

rázne sa rozhodne im slúžiť,ten sa skôr či neskôr dostane do kon-

fliktu s takými, ktorým v srdci tróni sebectvo a lož. Čím mám viac rokov,tým si viac uvedomujem,že hranica medzi dobrom a zlom,

medzi nebom a peklom, nie je totožná s hranicou medzi veriacimi a neveriacimi.Lebo aj medzi veriacimi sa nájdu podlí Judášovia a me-

dzi neveriacimi nonšalantní Zachejovia.Jedni vás prekvapia,ako pod maskou veriaceho skrývajú tie najpodlejšie záujmy,a tí iní pod mas-

kou ateizmu akoby z trucu skrývali niečo prekvapivo nezištné.Dnes

vidím túto hranicu medzi Duchom Krista a medzi antikristami skôr tam,kde je ľudská veľkodušnosť a malodušnosť.Veľkorysosť a úzko-

prsosť.Odvaha a zbabelosť.Úprimnosť a pokrytectvo.Obvinenie seba

a obviňovanie iných.Kde je Bohaoslava a sebaoslava.Vôňa a smrad.

Najzákernejším vírusom našej doby nie je popieranie existencie Boha,

ale v mene Božom ochraňovať veľké egoistické záujmy skrytých moci-

pánov , gniaviť a strašiť bezmocné ovce.Štetke dať stotisíc a matke

učiteľke či zdravotnej sestre 10 x menej. Usporiadanej rodine postup-

ne uťahovať kohútik a rôznym deviantom dať zelenú.Charaktera

dať kdesi mimo, a chrapúňa  vycapiť na titulke mienkotvorného den-

níka.Zaprasačeného buzeranta nechať vyrábať charitatívne projekty,

a na spravodlivého nakydať možstvo špiny, a ešte si do neho kopnúť.

Toho,kto triezvo uvažuje vlastnou hlavou vyradiť ako vadného, a

vychváliť šéfov reproduktor.Toho,kto koštruktívne kritizuje zoťať,

 a pokrytca či udavača vyobjímať ako spasiteľa systému.A to je iba

vrchol ľadovca.Dnešná spoločenská atmosféra nepopiera existenciu Boha,ale robí si z Neho a jeho verných stále intenzívnejší posmech.

Má svoje posvätné kravy a boha tiež.Falošného.Herca.Biznismana.

Krv síce netečie.Iba sa v skrytosti cicia.Besný pes kurvenia je pustený.

Duševné muky sú oveľa intenzívnejšie a oveľa dlhšie trvajúce než v totalite,kde sa krutovládci prebúdzačov svedomia včas zbavili a nemilosrdne ich popravili. „Milosrdne rýchlo“.Rovno do nebies.Dnes

sme tak nastavení,že kde sa v rodine nachádza nejaké diabolstvo,

tam pošlú i anjelského trpiteľa.Citliví ľudia trpia neraz roky muky

od svojho bezcitného rodinného príslušníka.Prečo? Lebo nenormál-

nosti,čiže nesvätosti treba bolesťou premeniť.Urobí to hriešnik sám.

Alebo to urobí niekto svätý za neho.Preto sa evanjelium neklania

       dočasnej pozemskej rodine,ale buduje Rodinu Nebeskú.

My slovania to kdesi v hĺbke duše intuitívne cítime.Preto skloníme

hlavu a trpíme.Neslovania nás považujú za primäkkých masochistov.

Ale hlúpe je skôr na všetko sa falošne usmievať,budovať si iba

vonkajší blahobyt, a kríž ani nespomenúť.Taká „kultúra“ spoza

oceánu splodí svojim pohodlnizmom zúrivé prenasledovanie Cirkvi.

 Ako jedovaté vretenice sa zahryznú do kňazov a  vypenia na nich toľko zlomyseľností, koľko im ako žurnalistickým prostitútkam zaplatili. Skutoční ničitelia nevinných detských duší rozvíria zúrivú kampaň voči spravodlivým, a  vrhnú na nich obvinenie zo zneu-

žívania detí.A to preto,lebo sami svojimi besnotami a pornografiou naplnenými  programami v médiách sú veľkými a skutočnými spiri-

tuálnymi gigapedofilmi,ktorí ničia v iných nevinný detský svet,lebo

v sebe si ho dávno predtým zmrzačili a poničili.Premieňajú všetko

na biznis.Aj vieru.Ľudstvo posadli peniazmi a ziskom.Stále si iba

požičiava a buduje.Zabáva sa budovaním vonkajšieho veľmi dočas-

ného blahobytu,a kašle na rozvoj vnútorného skutočného sveta.

Preto je v blahobyte toľko neuróz a depresií.Deviácií a narkomanov.

Ak sa tomu pozriete pod sukňu,zbadáte,že je to od základu choré.   

      Stará Diagnóza: židovský tanec okolo zlatého teľaťa.

        Konzumizmus je oveľa väčší dravec ako komunizmus.

         A narcizmus je oveľa väčšia pliaga ako nacizmus. 

     Tento nesvätý duch preniká i do kresťanských cirkví.

Cirkev neudusí.Ten však kto mlčí,a nelieči,ten je asi sám napadnutý.

Ak sa začítate do životov svätých,zistíte ako oni mnohorako trpeli znášaním nesvätosti od svojich blízkych vo vnútri, v cirkvi.Aj vo

svojich „kresťanských“ rodinách.Viac než od bezbožníkov  vonku.

Prenasledovania je tým viac,čím si viac bačovia a honelníci oviec

padajú do  náručia s prachatými vlkmi,s tajnými vládcami tohto sveta.

       Politici a štátnici nie sú skutočnými vládcami tejto zeme.

  Sú iba nastrčení bohatými lyšiakmi v pozadí,ktorí sú vo svete

registrovaní ako sponzori šľachetných projektov,ale v skutočnosti

sú to šéfovia megafiriem,ktorí aj vojnu majú za jadro podnikania. 

Kto to prekukne,nebude mať túžbu tento svet považovať za domov.

  Nevyčítajme tomu,kto nám pomáha odtúžiť a odlepiť sa od tejto
zeme,zbohatnúť vo vnútri, a  prežiť si naozaj ôsme blahoslavenstvo.

            Radím i ostatným,aby si začali vážiť svoj kríž.

        I tých,čo ho spôsobujú.Navonok sa podobajú tyranom.

            Ale vo vnútri sú to naši spirituálni dobrodinci.

        Kto to nepochopí,a naštvaný odíde založiť si inú cirkev,

   ten ju poznačí presne tou skiveninou,ktorú mal odtrpieť sám,

 ale tak zbabelo neurobil,a hodil svoj kríž na svoje duchovné deti.

          Urážajú sa iba tí,čo sú bez pokory.Rozbíjajú Jednotu.

       Nedokonalosti sú na to,aby sme ich v Cirkvi pretavili.

a nie aby sme infekciu ohlasovali s evanjeliom v cirkvičke inej.

    Nechcime byť hneď všetci pánmi.Učme sa radšej slúžiť.

 VEĽKOSŤ   A  MALOSŤ  KATOLÍCKEJ  CIRKVI.

Medicína má zoznam chorôb v tzv.Vademecum Medici.Je to široký zoznam diagnóz a terapií.Popísanie chorôb a spôsobov liečby.Rôzne prejavy nezdravia a rôzne lieky.Až sa čudujem,že po dvetisíc rokoch nemáme v cirkvi podobné vademecum svätuškárstva.Popis rôznych foriem chorej nábožnosti a spôsoby jej liečby.Katolícka cirkev má

v náplni práce vyrábať svätcov.A aj sa jej to darí.Ale okrem tejto

svätej kvality sa to vo farnostiach hemží aj nekvalitnou kvantitou.

Tri osobnosti na 97 oviec.Čiže nie ozajstných prejavov svätosti.

 V sterilnom prostredí vznikajú mimoriadne agresívne vírusy.

Nielen v nemocnici.Zatĺkať sa nijakú diagnózu dlhší čas nevyplatí.

Vôbec nie je tragédiou,keď sa rôzne svätuškárstva objavia.Veľkosť

katolíckej cirkvi je v tom,že rôzne neotesané indivíduá zo svojho

spoločenstva nevylučuje,ale im pomáha vyzrieť. Naša cirkev nie je

cirkvou perfektných jednotlivcov podávajúcich kolektívnu sériu len

hrdinských výkonov s pomocou Božej milosti.Kto má takúto roman-

tickú predstavu ,skoro z ružových snov vytriezvie.Kdesi sa sklame a dostane tak nejaký preplesk,a prejde do druhého extrému: pubertál-

neho vzdoru až  ku hyperkritičnosti.Tá kríza je preto,aby sa na več-

nosť nedostavil príliš naivný.Byť perfekcionista je proti katolíckej identite. Je to akási historická slepota,ktorá si všíma iba dokonalého Ježiša,ale ignoruje si všimnúť nedokonalých našich spoluzakladateľov Šimona a Šavla.Tí neboli okamžite hotoví a svätí,ale muselo sa

mnohé v ich živote stať,aby sa stali vyzretými svätými chlapmi Petrom

 a Pavlom. Myslím, že preto si ich zvolil Pán za základ cirkvi,a nie sv.Jána,muža č.1 medzi apoštolmi.Aby mali pochopenie pre slabosti

 u iných,lebo mnohé tiene objavovali aj pri svojom vývoji. A aby spolo-

čenstvo, ktoré vytvorili, ovečkám a baránkom v tom napomáhalo.

Katolícky košiar nie je o naj-bačoch a ideálnych ovečkách.

A v tom je aj krásna poníženosť,jeden z kľúčov od neba,ktorý naša

cirkev vlastní a nepretržite odporúča.Cez pády sa učíme chodiť.

Malosťou katolíkov sa mi zdá skutočnosť,keď primitívi vytlačia

z vplyvných miest tých múdrejších a charakternejších z rôznych

spoločenských postov. Za podpory nebedlivých pastierov amatérov, a nastolia vo vzťahoch pokryteckú, úzkoprsú,chorobne podozrievavú,

udavačskú,zadkolezeckú,kariéristickú,či duch. boľševistickú atmos-

féru.Svoju povrchnosť spečatia padaním si do náručia s modernými Herodesmi a Pilátmi,čo cnosť naznačujú a prenasledujú tých,čo cnosti

z evanjelia majú.Kto o súčasných ancikristoch mlčí, ten ich podporuje.

  Antikrist je totiž nie moslim,žid či budhista alebo ateista,

   ale ten,kto o sebe vyhlási,že je kresťan a koná anti, čiže proti Kristovmu Duchu.Pod maskou čistoty je špinou.Falošný a egoista.

Ak niekto ohlasuje pokoru,ale dať slovo inému alebo  prednosť

ho za roky ani nenapadne.Hovoríme o Božom,a nie sme ešte ľudia.

Pomstiť sa za pravdu? Alebo kázať iným,čo sám nedodržiavam.

Rozkazovať iným,čo mám zachovávať sám.Ohlasovať chudobu,a

mať srdce prepchhaté sebou.Hovoriť niečo o láske, a pritom odsudzo-

mer ukazuje –70stupňov? Odporúčať iným čistotu a potom sa nečes-

tne pretvarovať.Čo je 100 x väčšia nečistota ako telesné hriechy.Tie

si dali na prvé miesta farizeji,lebo tak skrývali svoju vnútornú zasmilnenosť.Veľkú chamtivosť,závisť a nenávisť.Čiže veľkú neveru voči Bohu.Tá sa rada maskuje neprirodzenou servilnosťou,ktorá

na nebo serie.V tomto bode sa stávame tak odpornými ,v akom roz-sahu dovolíme,aby sa táto otrava dávala stádu ako paša a dodatok

ku pašiám. Zdravo kritický má radšej Cirkev ako ten čo čuší a

sa vezie.Bratia sú kritickí ,no nerebelujú! Ostatní sa bratríčkujú.  

                ZDRAVÉ  KATOLÍCKE  ALE.

Katolícka Cirkev má  dve tisícročia a prekonala už všeličo.

Z jej histórie sa môžeme mnohému naučiť.Počas dejín sa Kristove

Idey dostávali do nebezpečných extrémov.A bola to Petrova cirkev,

ktorá hasila duchovné požiare rôznych uleteností,pochádzajúcich

väčšinou z chorých či nedospelých duchovných prejavov.

Zdravým jadrom katolicity bolo a je bratské spoločenstvo,ktoré ak

 je pod dôkladnou ochranou Panny Márie, je a bude neporaziteľné.

Pápež, ako Petrov nástupca, má povinnosť bedliť nad stádom kresťanstva a ovce i baránky pásť.A ak čosi vybočí do extrému,tak

to musí odvážne  zdiagnostikovať a navrhnúť terapeutickú cestu.

To je i úloha biskupa,kňaza,diakona,rehoľníkov, ale i všetkých

pokrstených. Tí,ktorým záleží,sa ozývajú.Ostatní sú tzv.konformisti.

O Vec im neide.Iba o svoje záujmy.Druhý extrém sú tí,čo majú

nejaký náboženský zápal. Ten treba uzdraviť ako napr.zápal očí.

Keď tvrdí evanjelik,že iba Ježiš nás spasil od hriechov,katolík povie

áno,Ale bola tam i Mária.Ak adventista dokazuje z biblie sobotu

ako posvätný deň,naša cirkev povie áno,Ale v nedeľu vstal Ježiš zmŕtvych.Ak povie baptista len viera nás spasí,áno,Ale treba i

dobré skutky,dodá katolík.Ak povie anglikán,že iba Ježiš bol

za nás umučený,povieme áno, Ale sú i ďalší Jemu podobní mučeníci.

Ak jehovista začne zvelebovať bibliu,povieme áno biblii,Ale máme

tu i posvätnú tradíciu.Ak niekto hovorí hnevu zlo,pridáme sa,Ale

začneme vysvetľovať,že tu máme morálne dovolený a niekedy pre-

potrebný sv.hnev.Zásada je dokonalá až uznaním ALE, výnimky.

Sekta to je jedna zdôraznená dôležitá zásada,ale bez posvätného ALE.To zdravo zmýšľajúci katolík a inteligent  vždy pridá.To

odporúča teológ J.Zvěřina.Fanatik povie iba raz Ale:„Žiadne ale!“

                  NAZARETSKÁ  SYNAGOGA.

Skúsim s ostrovtipom figliara, pod ktorým je dúfam vážnosť kňaza

nakuknúť pod kožu veriacim z jednej zo slovenských dedín,v ktorej

to pastier ovečiek nemá veru ľahké.Pričapenosť na slušnej úrovni.

Primitivita hlboko v špiku kosti. Doslova som okrem iného niekoľko

rokov duchovne trpel z toho,prečo tam deti nechcú chodiť do kostola.

Vyjasnilo sa mi, keď som po niekoľkých rokoch pochopil,že je to

kvôli otrávenej sviatostnej atmosfére v tamojšom farskom kostole.

V jeho čele sa týčili roky ako obecné elity tieto svätuškárske archetypy:

Chvastúň – v každej druhej vete sa nezabudol pochváliť.Nebol

celkom “na mol“,ale bola to kvalita.Inak do roboty ako sršeň.

Lakomec – chytal pravidelné záchvaty z toho,aby sa nepredal ani

m2 cirkevnej pôdy.Auto z vrakoviska mi pomenoval luxusom.On

vraj s tou ekonomickou bohoslužbou nesúhlasí.Inak tuhý katolík.

Chrlička octu – neraz sa na mňa po sv.omši osopila s jeho dosť sil-

nou dávkou,ktorého mala ako vdova v špajzi dosť.Inak nábožná.

Zatrpknutý – statočný chlap,zhrozený nad tunelármi.Akoby nemal radosť, že on bohatne pred Bohom.Či tento svet je naveky,bratku?

Rektoskop – pokúšal sa o aktivity zo zadu,ale neuspel.Rodený vedúci.Nedodžanie slova u neho bola samozrejmosť.Inak úslužný.              

Zaťatý – drvič modlitebnej knižky a najvytrvalejší vysedávač na bohoslužbách.Nerozprával sa s chvastúňom.Zastarel som sa prečo a odmietol dať mu sv.prijímanie. Po niekoľkonásobnom napomenutí

od štyroch do stošestdesiat očí dokázal všetkým učebnicovú zaťatosť.

Vynadal mi pred svedkami na pošte do satanov,zobral si vankúš z kostola a viac sa tam neukázal.Išiel na omšu inde.Farský sused.

Obluda!Slovko PREPÁČ nepoznal.Chýbali mu iba rohy.

 Ignorant – brigádam, ktorých sme mali vyše sto,sa statočne vyhol. 

 Radšej išiel dvíhať činky do posilňovne.Prišiel síce na jednu,zabil

pár klincov, a po pol hod.zdúchol ako gáfor.“Príkladný“katechéta.

Nevinná- vraj si v potravinách vzala tovar,a nezaplatila.Už si tam

na ňu dávali pozor.Keď som ju na to upozornil,tvárila sa že o ničom

nevie.V jej prípade niet vraj čo ľutovať.

Zranený – viackrát som mu vysvetlil,aby využíval čas,a svoju bolesť

spojil s Ježišovou na kríži.Ale mal som dojem,že mi nerozumie,prečo

ho takto utešujem.Rád sa pozeral v TV na nešťastia iných,aby na

chvíľu zabudol na to svoje.Odpustiť bolo nad jeho sily.Myslím, že

aj Bohu, ktorý na neho dopustil trápenie, i lekára ktorý mu ublížil.

Akoby si nevládal svoju potlačenú závisť a nenávisť uvedomiťa

uznať.Bolo s ním čo debatovať a vzorne ma jeho pani vždy uhostila.

 Umraučaná – napriek hodinám modlitieb a stoviek sv.omší do roka

ju doslova zdrapla do pazúrov krutá pani Sebalútosť kôli nebohému

manželovi a nezbožným príbuzným.A čo takto činiť za nich pokánie?

Obrátený – za totality verný prisluhovač bolševikov,vraj i udavač,

zastrašovateľ malých detí,ktorý sa mali odvahu prihlásiťna nábožens-tvo.Ale to iba do dôchodku.V ňom sa obrátil a teraz príkladne

pamätá na svoju spásu.Dnes celkom sympatický dôchodca.Že by nás

doba kazila? Asi iba pomáha odhaliť,kto sme pod kožou naozaj?

Workoholik – normálny chlap, mnohým pomáhajúci.

Ale keď sa blížila nedela jeho rozkoš bola obliecť si monterky a spirituálny orgazmus dosiahol nie v kostole,ale v naštartovaní obľúbeného stroja alebo v umastených rukách pri jeho opravovaní.

Odpočívať sám so sebou bolo nad jeho sily.Tu zaberie a pomôže

na ceste dovnútra hnutie poslednej útechy – slivovica.

Herečka – Čo tá vedela vymyslieť,len aby zo seba urobila trpiacu...

Po čase som prišiel na to,prečo sa tak sťažuje na najbližšiu rodinu,

veď sa o ňu tak starajú,striedajú...

Problém bol v tom,že to nevládali robiť 24 hodín za deň,a zostať

pár hodín v osamelosti bola pre ňu obrovská záťaž,väčšia než ko-

munistická totalita.A to myslím doslovne.Domotkala sa neraz ku bráničke,kde ako nedôstojná žobráčka aspoň pohľadom čerpala

energiu z okoloidúcich.Navonok pravoverná veriaca,ale takto končia tí,čo sa nezaujímajú o mystiku.Jej a jej podobným nevyrieši ich

problém nijaká návšteva čo ako dlhá.Iba bolestné utrpenie samoty a radikálne opustenie svojho ega,to je ten jediný a pravý liek.

Všetko ostatné vrátane vonkajších náboženských obradov je iba náhradným programom a odďaľovaním podstatnej operácie v našich najhlbších hľbkach,ktorú za nás veru nik neurobí.

Pijavica –  nemal ani 40,zanedbaný,ostarnutá spitina,pil druhú ligu.

V kostole bol 2x do roka.Prvý krát bol podpitý,a to sa prišiel

vyspovedať.Druhý krát prišiel pozrieť biskupa.Chcel sa mu priho-

voriť s fľašou piva vo fare,a keď som ho poslal preč,dal mi nohu

do dverí.Dolámal nám cirkevné klávesy a okrem driny s lopatou sa

vedel i vdovám pomôcť.Chronický požičiavač peňazí a notorický roboš.

Starosta – skupáň jeden. Na farnosť veľkodušne venoval 6 vriec cementu,a poplatok za odvoz smetí vygradoval až na 2.tisícky za rok.Čo bolo o 45O percent viac než keď som tam začínal.A to som tam 3 roky žil dôstojnú chudobu.Nedeľný zvonček  bol 2OO sk.

Do kostola chodiť sa poďakovať bolo asi pod jeho úroveň,až na jed-

nu výnimku .Vraj katolík.Ale o obecné veci sa ako starosta staral.

Ale či toto je naj?Ostal šokovaný,keď ma raz zbadal,že s obecným inteligentom pijem pred krčmou pivo. Poučil som ho,že poriadny chlap do krčmy obšas zájde,vypije si, ale sa neopije.Prekvapilo ho to.

Obecná labuť – tá si išla do kostola pravidelne ,vraj si oddýchnuť.

Inteligentná,chýbalo jej vari viac jemnocitu a vážnosti.Nepríjemne ochorela a dostala sa do iného extrému,zvážnela príliš.  

Frajer jeden namydlený – tak ho nazvala jeho vzácna mama.Keď

som tam začínal,z 2O detí na náboženstve sa prihlásil ako jediný,ktorý bol v nedeľu v kostole.Keď bol so mnou sám,bol celkom milý.Ale v kolektíve jeden neznesiteľný drzáň.Tak som na neho raz

zareval ako lev.V zborovni mi povedali,že je zakomplexovaný,

a nevie ako inak na seba upozorniť.Čím som mu dával v nedeľu

viac Božích Tiel,tým to s ním bolo horšie.Nedal som,polepšil sa.

Po matke bol citlivý.Akoby nasal do seba všetku frajerinu celej školy,ktorá cez neho vytekala ako hnis z vredu.Nebol problém iba

on.Chorá bola celá atmosféra v škole.Ak by ste mali jemný duchovný

čuch, zacítili by ste v nej spupnosť,frajerstvo,drzosť.A to sadalo

na chudáka tohoto chlapca.A ja som z neho tohoto kolektívneho

démona neraz z krikom na hodine náboženstva vyháňal.

Týchto pár si myslelo, že sú tí spravodliví vo farnosti,lebo boli 

pravidelní prijímatelia eucharistie.Okrem brata Pijavicu a pána Starostu.Keď pocítili,že som ich prekukol ,a sa s nimi nehrám,tak už

som nebol ich idol.Na svätuškároch si zakladať? Čo som ako oni?

  Ak šofér neberie cestu VÁŽNE skončí autobus v priepasti.

Ak sa budeme v kostole roky klamať,predbehnú nás do neba ateisti.

Čo je zaujímavé: pri týchto opisoch som vôbec neporušil spovedné tajomstvo.Vôbec sa mi títo ľudkovia zo svojej nesvätej podstaty nespovedali,lebo si ju asi ani neuvedomovali.Povinnosť duchovného pastiera je pomôcť im najprv ku sebapoznaniu.A potom k očisteniu.

Ak tak niekto robí,koná veľmi dôležitú národnobuditeľskú činnosť.

Pridať sa ku nim chcel istý povaľač a fičúr ako hlavný miništrant.

Nezniesol moju požiadavku aby v 20. rokoch normálne pracoval.

Ponúknutým slušným pracovným miestom pohrdol.To nemal.Odvtedy som pohrdol aj ja ním.Viac ho tešila nelegálna brigáda.Prípravu na

1. sv. spoveď odmietol.Preto som mu povedal,že nie je dobrým príkladom pre ostatných chlapcov,a aby si miesto zopätých rúk pri

oltári a prvého miesta pri kňazovi našiel miesto v kostole posledné.

Presne to,ktoré mu patrí.Urazil sa,a viac do kostola neprišiel.

Osočil ma,že som ho vyštval,a viac ma nepozdravil.Trasorítka jedna.

    Koho veľmi rýchlo získame, môžeme aj veľmi rýchlo stratiť.

Medzi týmito  exemplármi som sa dozvedel,že mám dve nemaželské deti, že som šuchnutý,alebo že som si kúpil  auto za milión,lebo som rozpredal farské pozemky.To boli sprosté lži.Aj ich autor.Ale inak

tí ľudkovia pomáhali,ako vedeli,budovať hlavne vonkajšiu podobu Cirkvi.Asi z tisíc ich peklo robilo päť.Ostatní patrili do normálu.

Chvastúň ma udal na polícii ako kriminálnika a v nepokoji

vyštval bez rozlúčky z farnosti.Vraj som bol už štvrtý v poradí...

Myslím,že najviac ho urazilo až dorazilo že som si rozumel

s istým pánom,ktorý sa mi zapáčil keď sa mi na fare predstavil,

že nie je svätý.Nebol ani lakomý ani chvastavý.Závisť ani nenávisť

nemal.Keď som ich v rodine napomenul aby sme neodsudzovali,tak

ma pozorne POČUL.Bol veľkodušný a pomohol mi v istej oblasti

celej farnosti dostať ju z ekonomickej biedy.

Chvastúň a Lakomec boli to moji skutoční dobrodinci,ktorí mi

nakoniec najviac svojimi „posvätnými udaniami“ pomohli.Odísť.

No dnes ďakujem Sv.Prozreteľnosti za toto miesto a tamten čas.

 „Duchovná rodina s milostiplnými vzťahmi“či kostolné gangy?

           Či  nazaretská synagóga - Made in Slovakia?

Po štyroch rokoch som pochopil,prečo odtiaľ deti z kostola utekajú...

Ani sa nečudujem,keď sa niekto venuje iba vonkajšej pastorácii.

Tá je oveľa príjemnejšia.Nakuknúť ľuďom pod kožu a sfárať

do hriešnych hľbok sa rovná niekedy kvalitnému hororu.Iróniou to trochu odľahčujem.Ale sú za ňou slzy.Beda by nám bolo hľbkové

sondy a nepríjemnosti,čo sa občas vyplavia opomenúť.Kostoly sú nemocnice ducha,a majú povinnosť pacientov liečiť,nie ich púdrovať. 

Na spirituálnu deratizáciu a dezinfekciu musíme nájsť odvahu.         

Pravidelne som tam bojoval s odhadzovaním smetí.  Zbieral som

ich každý týždeň vari za dve tašky.A to len v okolí  fary.

V okolí kostola to boli pravidelné špaky od cigariet,prázdne

fľaše od alkoholu,raz ľudské fekálie priamo pred vchodom,a pred

sochou Madony i vložky a prezervatívy.S lampášom som chodil

večer strážiť kostol,aby sa tam chumaji nerehotali a necmúľali.

Jedna  z farských návštevníčok , istá milá pani z veľkého mesta,

ktorá pri zdravotnom skolabovaní svojej dcéry dala 5O tis.úplatok najvačšiemu odborníkovi v SR v danej oblasti.On pacientku ani nevidel,odletel na konferenciu do Kanady.Dievča preštopali liekami a tak jej asi nechtiac poriadne ublížili.Poučme sa z jej panikárenia…

Alebo istá „mystička“.Našiel som ju raz zvalenú pri oltári hodinu

po sv.omši.Pri mariánskej púti sa v autobuse chovala tak antimarián-

sky,dávala seba do centra,a P.Mária bola chudinka zase v úzadí. 

Inak obetavá žena.Vďaka jej za mnohorakú pomoc.Vlastná skúse-nosť je k nezaplateniu.Kto chce byť ozaj Doktorom,nech to skúsi byť

najprv s pacientami.Nie iba knihami.Znáčať roky tieto a podobné nenormálnosti a nezblbnúť je umenie.Klobúk dolu tomu,kto to vydrží,

slúži a bojuje.Kolegovia kňazi vedia o čom píšem.Sú i vážnejšie veci.

Nechcem do vlastného hniezda špiniť,skôr opačne.Realitu si musíme povedať aká je.A hľadať východiská.O čom by potom bol náš život?

O divadle? Pokora je pravda, napísala sv.Terézia Avilská.

                  SLOVENSKÁ  RACHITÍDA.

Rachitída je anglická choroba,spôsobená nedostatkom vitamínu D.

Jej symptómy sú skriveniny kostí po celom tele.Na Slovensku sa iná

krivica v duchovnom zmysle vyskytuje už stáročia.Mám na mysli na-

šu slovenskú malosť.Otitulovaní lazníci nás naučili nadávať si do hriešnikov miesto hrdosti na to,že sme Boží chrám.Kto vyčnieva z ra-du,toho zásahom valašky spriemerujeme.A ak svoj pokus zopakuje,

dostane kyjakom.Dosť z nás sa spovedá iba s desatora.Ako keby

sme nevedeli,že to by malo byť samozrejmosťou a mali by sme žiť Ježišove blahoslavenstvá.Koho strop je desatoro,to je iba žid,nie kresťan.

Na km2 má naša krajina požehnane primitívov.To sú tí,ktorých

zo sto možností musí ako prvá napadnúť tá najsprostejšia.

Intelektuálnu krpatosť prejavujú aj niektorí otitulovaní.Prejavia

zdesenie,ak sa dozvedia iný názor.Tieto prežúvavce jedného názoru

nemajú akademické minimum,a toho kto rozmýšľa vlastnou hlavou

živočíšne neznášajú.Sú akoby duchovnými boľševikmi tvrdo sa dr-

žiac línie jednej vládnucej strany,ktorí nositeľa doplňujúcej poznámky

na straníckej schôdzi považovali za triedneho nepriateľa,a jeho odsun

do vyhnanstva považovali sa čestnú službu nielen rodnej strane,ale

ľudstvu a dejinám.Tento vírus sa za 4O rokov boľševickej totality

dostal mnohým hlboko pod kožu.Vyskytuje sa hojne. Svoju živnú

pôdu nachadza medzi duchovne malými a obmedzenými.Jeho skrive-

niny sa v intenzívnej miere nachádzali aj v nazaretskej synagoge,

do ktorej dlhé roky chodila na bohoslužby sv.Rodina.Keď Ježiš riekol

pár pochvalných slov na cudzincov – na vdovu v sidonskej Sarepte a

na Sýrčana Námana,to bolo nad ich sily.Oni rozumeli iba takej viere,

ktorá chváli židovstvo.Čiže to Naše. Ježiš sa opovážil pochváliť to

cudzie,a neukázal sa ako vlastenec a pravoverný izraelita,ale v ich pomýlenom zmýšľaní ako obdivovateľ sektárov a pohanov.Tak ich

tým do špiku kosti urazil a naštval,že ho chceli zhodiť zo skaly.

Aj u nás ak by ste na národniarskom mítingu pochválili Maďara,

alebo na ekumenickej bohoslužbe dali za príklad Gándhího,bolo by nemálo tých,čo by začali krútiť ústami a vytisli by vás zo svojho pravoverného a nadneomylného spolku najradšej na smetisko.

Medzi kňazmi som stretol mladšieho spolubrata, s ktorým som sa

 rozprával dvakrát, a dvakrát som dostal otras mozgu. S usmiatou

tvárou ma mentálne napadol,zhodil ako totálnu nulu, ktorá urobila

najvačšiu chybu, že sa opovážila dať sa za kňaza vysvätiť. To preto,

lebo som mu úprimne povedal svoj názor, v podobenstve povedané,že

na východnom Slovensku šarapatí syfilis.V tom momente som v jeho

„odborných“ očiach bol ja nositeľom tejto choroby a jeho šíriteľom

v našej diecéze.Primitív slepo skočí na spasiteľnú provokáciu a sprosto

vás obleje žlčou odsúdenia. Tak mu pomôžete zbaviť sa nedôstojného

intelektuálneho kreténizmu.Stačí si pred farou zaparkovaťo pol

metra väčšie auto.Nahádžu vám do neho závisti toľko,že s týmto

hadím jedom môžete začať podnikať a vyvážať ho do Ameriky.

Ak  po prijatí sv.sviatostí nám ráčia udeliť sv.pľuvanec,oni si

uľavia a nás to vynesie do nebeských výšin Božej Slávy Zásluh.

Na kríž vlastne doštvali Ježiša rozbesnení náboženskí vodcovia,

„ctitelia jediného pravého boha“,ktorí z právd života prijali A,

a nechceli ani počuť o B.To, že Boh Otec má Syna,to bolo pre nich rúhaním sa ich predstave o Bohu.Ku jednej pravde,ktorej sa zúrivo pridržiavali odmietli pridať ďalšiu.Šialene v A verili, zubami

nechtami sa ho držali,ale porozumieť abecede toporne odporovali.

Stali sa skutočnými Bohorúhačmi a Pravdovrahmi.

     Aj z tejto megarachitídy ducha nás prišiel Ježiš vykúpiť.

Aby som sa sám nezaradil medzi jednostranných a neobjektívnych,

Čo je tiež istý intelektuálny druh slepoty,patrí sa mi oceniť to dobré

a normálne,čo nám na Slovensku dala naša slovenskoslovanská

identita.Vieme byť zbožní.Pracovití.Dobrosrdeční.Pohostinní.

Návštevu si uctíme podelením sa i s posledným.Vieme zvážnieť.

Ľudia si vedia navzájom pomôcť.Naše slovenské ženy majú cudnost.

Vedia byť šťastné i v skromných podmienkach.Naši predkovia

neviedli výbojné vojny.Ak bojovali,tak pri sebaobrane.Vieme sa

hanbiť za tých mocných a bohatých,ktorí sa vo svojej chamtivosti

a  bezcitnosti hanbiť nevedia.Devianti u nás nikdy nebudú vyhla-

sovať hrdo že sú normálni a rovnoprávni.Je tu stále dosť ľudí čo sa

vzorne stará o svoje rodiny.To že sponzorujeme toľkých rómov

ktorí mnohí sa iba množia je navonok akýmsi zváštnym druhom

masochizmu,ale možno je to z nebeského pohľadu veľkým plusom.

Lebo ľudstvo jako celok,a hlavne bohaté krajiny veľmi hrešia

množstvom potratov a konzumizmom vygradovaným až do vojen.

To že sme najchudobnejšou krajinou medzi bohatými/prijali nás

nedávno medzi 30 najbohatších/a možno sme nejbohatší medzi

ostávajúcimi skoro 200 krajinami nás robí akýmsi stredom medzi hriešnymi extrémami veľkého bohatstva a veľkej chudoby.Dá sa tu

žiť v pokoji.Dá sa tu slúžiť Bohu i ľuďom.Mnohí sa modlia ruženec.

Stretám tu pár ozaj vyspelých duchovných jedincov,ktorí sú skutočné

poklady tejto zeme.V tejto zdanlivo malodušnej atmosfére sa dá cvičiť vo velkodušnosti.

       Malé veci sa dajú robiť s veľkou láskou.(sv.Matka Tereza)

 V slovanstve je duch obety, pokory a odpúšťania.Má veľkú budúc-

nosť, pokiaľ  Slovan zostane nasledovníkom Slova,evanjelia.

       DUCHOVNÁ  ŠKOLA A VEČNÝ ŽIVOT.

Jedna z príčin malosti nášho národa je asi diletantizmus pastierov.

Spovedajúc v rôznych regiónoch stredu Slovenska ma nepríjemne prekvapuje,ako sa náš pospolitý ľud spovedá z desatora ako z naj-

vyššej morálnej laťky..A to s desatora sprísneného oproti židovstvu

hlavne voči 6. a 9.prikázaniu,akoby to bolo to najpodstatnejšie.Veď

to je iba základná škola Ducha! Potom sa čudujeme,keď vychováva-

me povrchne celé pokolenia,ktoré sú poznačené napr.odsudzovaním

po vyjdení z chrámu,alebo infantilnou úctou k autoritám,ktorá je kompenzovaná ich zhadzovaním v súkromí.Alebo sme schopní sa hádať doslova o maličkosti či závidieť si aj chorobu.Túto nízku morálnu úroveň majú na svedomí židia v kresťanskom rúchu.Orige-

nes nazval židov: milovníci vonkajších vecí.Ak nám aspoň trocha

záleží  na Kristovi,tak si nemožeme nevšimnúť,že fundamentalistickí zachovávatelia desatora boli najvačší nepriatelia Ježiša.Ten  zdvihol

morálnu latku z 1.m na metre dva od starozákonného ideálu.Pozval ľudstvo do strednej školy 8.blahoslavenstiev.Tu je zhrnuté jeho učenie, evanjelium.Treba nám pracovať, aby sme boli otvorení Sv.Duchu,cit-

liví a empatickí,jemní a tichí,spravodliví a milosrdní,čistého srdca a pokojní.Nie nanucovatelia pravej viery, ale skôr trpitelia pre pravdu

a spravodlivosť.Milujúci i nepriateľa.Máme veru čo robiť,aby sme sa

dostali až k duchovnej maturite,ktorá znamená slobodné a totálne sa

odovzdanie Bohu,so všetkým čo sme a čo máme.Až potom nás vezmú

na vysokú,kde sa už netrpí za svoje hriechy,ale za viny iných.V kaž-

dom ročníku ťažšia obeta.A cieľom každej školy i tejto je vyjsť z nej

von.Z duchovnej školy sa ide do večného života.Tu sa radostne žije

s Božím Duchom všade,kde nás zaveje,a ostáva sa mu Verným,

kdekoľvek sme a akokoľvek by práca a život bol ťažký.

Kto je na akom stupni vývoja,v akej škole a triede ,to nie tak

jednoduché určiť.Ako pomôcku dávam správanie sa k jedincom,

ktorý skrížia naše cesty a celkom s chuťou nám ublížia.Čím sú

viac nešťastnejší,tým väčšiu zlobu na nás vrhnú.Čím sú skazenejší,

tým s väčšou škodoradosťou to zrealizujú.Je asi našou povinnosťou

na zemi sa s nimi stretnúť a otestovaťsi svoj stupeň dobroty.

Ak je niekto v základnej spirituálnej škole tak jednoznačne označí

stretnutie s nejakým nešťastníkom za tragédiu,a s dotyčným bude

zápasiť ako s nepriateľom svojej spásy.Pre malý stupeň dobroty

s ním prehrá,a zahrnie ho lavínou nadávok a nevraživostí.

Ak je niekto na strednej,tam sú útoky lucifukov silnejšie,ale adept

neba si stráži vnútro,aby neposielal na škodiaceho zlé myšlienky,

dáva si pozor aby ho zbytočne neohováral,lebo vie,ako to v ňom

posiluje zlo,a samozrejme sa za jeho obrátenie modlí.Po istom čase

vytrvalých modlitieb zistí,že sa modlí i za svoje obrátenie,nie iba

jeho,a Duch Boží to zariadil tak,že zo smoly sa po dlhšom čase

stane dobré.Nepriateľ sa môže zmeniť na priateľa,a to preto,lebo

niekto za neho urobil ozajstné pokánie,a pre kajúceho brata to

bola riadna maturitná skúška v odpúšťaní a trpezlivosti.Po dlhšom

čase sa zistí,ako to zlé bolo na niečo dobré,a ospravedlnia sa obaja,

jeden za zlobu,a ten druhý za nedôveru voči Bohu,ktorý to tak

pre nás niekedy veľmi čudne riadi.

Ten kto je už na vysokej,ten vie už keď sa útok zla deje,že ním

sa niečo nie IBA zlé deje,ale nevie všetko.Aj tu sa mu treba modliť.

Ale netrvá mu mesiace ako stredoškolákovi poznať,skôr niekoľko

dní,čo je Božia Vôľa.On totiž nestretol nepriateľa či skúšku,ale

učiteľa v tom zloduchovi čo zaútočil.Školiteľa, čo mu dáva spoznať

ešte jeho pýchu,čo sa rada uráža.A darcu tzv.Božej Slávy.

              DOBRÝ  CHLIEB  A  CHUTNÉ  VÍNO.

Chlieb a víno si náš Majster zvolil ako ingrediencie na Sv.Pamiatku.

V každej sv.omši si jeho poslednú večeru a obetu na kríži sprítom-

ňujeme.Patrí sa nám rozjímať o Božej Veľkej Svätej Láske.

Napadol ma zaujímavý pohľad.

Chlieb je potravina podstatná pre naše zdravie.Chutne upečený chleba

sa nám počas života nesprotiví.Kým však príde na náš stôl,treba vynaložiť mnoho práce.Prírody i ľudskej.Pôdupripraviť,poorať,pohn-ojiť.Obilie zasiať,a dlho čakať.Na slnko,vodu i vietor.Ak je niečoho

navyše či nedostatok,hrozia škody.Potom treba obilie zožať,vymlátiť,

oddeliť zrno od pliev,previezť a uskladniť.Mlynár ho pomelie na

jemnú múku.Pekár mu pomôže nakysnúť. A na záver ho treba

dať do primeraného ohňa upiecť.Dlhotrvajúca procedúra. 

Založiť a mať rodiacu vinicu je dlhoročná práca.A ešte väčšia sa

o ňu starať.Strihanie,a hlavne okopávanie je drinou.Oberačka je nie

ľahká.Potom strapce musia ísť do lisu na mušt.Ten musí vykvasiť,

a to chce svoj čas.Vrchná číra časť sa potom stočí,a oddelí od usadeniny,ktorá by už vínu prekážala. Na kvalitu je potrebné vziať

ho z pôsobenia slnka do tmavého suda,do úplnej temnoty, kde víno naberá časom na kvalite.Tma pokračuje v práci,ktorú začalo slnko.

Táto alchýmia výroby chleba a vína má spoločné mnoho premien a

zušľachťujúcej práce.Je tu nevyhnutná spolupráca medzi našou snahou

a pôsobením prírody.Sú to prekrásne symboly pre našu vnútornú

prácu na zušľachťovaní našich pováh a spirituálnych kvalít.

Hrozno musí do prešu a cesto do ohňa.Človek do straty identity „ja“,

do utrpenia.A to preto,aby bol každý chlap čo oheň vydrží,kusom

dobrého chleba,a žena prejdúca premenami a prešami svojho života,

čašou kvalitného vína.Aj pre toto je ustanovená eucharistia.

                     SPÁSA  OD  VEČNEJ SMRTI.

               V Písme Svätom sa vyskytuje často slovo spása.

     Ako dnes v postmodernej dobe tomuto starobiblickému výrazu

                     porozumieť a nájsť jeho pravý význam?

  To, že Boží Syn spasil svet znamená, že ho zachránil od moci zlého.

                           Oslobodil z otroctva temnôt.                                                       

                            Alebo vykúpil zo zajatia.                                          

       Dal znovu šancu pre život planéte a všetkému živému na nej.

      Ale nezabudnime,že slovo spasil znamená i uzdravil či vyliečil.

          Dal moc tomu,čo bolo nemocné,zdravie tomu,čo bolo choré.

 

   A čo znamená večná smrť,tak často spomínaná v našej liturgii?

    Je to beznádej,otročina krutovládcovi.Sú to zloby,nevery,

       choroby,reinkarnácie,sprostoty,neistoty,besnoty,vraždy,

   násilia,pomsty,neodpustenia,hnevy,závisti,vojny,neprávosti,pýchy,

    žiarlivosti,udania,osočenia,chrapúnstva,ľahostajnosti,blúdenia,lži,

        pokrytectvá,sexuálne zvrhlosti,narcizmy,apatie,fanatizmy,

      zbabelé činy,smrady,závislosti,duchovné žumpy hriechov

                     a ohnivé jazerá falošných lások.  

                   Pani Smrť dostala  smrteľný úder.

                  

             Kristus svojou prehrou nad ňou zvíťazil.

                    

                Pre niekoho nepochopiteľné paradoxy.

                    

              Ale pre učeníka najväčšie tajomstvo viery.

                    

              A pre zasvätenca to Najvyššie Umenie.

                     UZDRAVUJÚCE    VÝROKY.

 

Ak mali moje mnohé cesty po svete nejaký úspech,sú za ním obety a

modlitby chorých a trpiacich.                        Ján Pavol II.

 

Najhoršia choroba nie je malomocenstvo,rakovina alebo AIDS.Ale

je to pocit, že ma nikto nemá rád,nik ma nepotrebuje alebo nechápe.

Pravá láska bolí.                                     sv.Matka Tereza                                                                                           

 

Utrpenie je škola,aby sme viac milovali.        Marta Robinová

 

Čím väčšie je naše utrpenie,tým veľkolepejšia bude Božia Sláva.

                                                    sv.Terezka z Lisieux

 

Náš život? Ťažká noc v biednom hoteli...   sv.Terézia Avilská

 

Utrpenie iba vyhĺbi miesto pre novú radosť.

                                                                    Chalíl Džibrán

Nik okrem vlastnej nesvätosti ti nemôže ublížiť.

Kto ti ubližuje,ten ťa prosí o pomoc.                    Peter z PD

 

Poranili ma.Zahojilo sa to.Zostalo citlivé miesto.    Marta z BB

 

Kto dnes nie je bláznom pre Krista,raz sám sebe vynadá do bláznov.

 

Ťažká choroba alebo bolesť môže byť pozvánkou byť mučeníkom.

                                                                       

.To,čo je v očiach ľudí najhoršie,v očiach Božích môže byť najlepšie.

                DUCHOVNÉ  DIAGNÓZY:

spomínané v evanjeliu:Pokrytectvo,falošnosť,svätuškárstvo

                             Zákonníctvo(robiť modlu z ľudského predpisu)

                             Mamonárstvo (peniaze,majetky na 1.mieste)

                             Odsudzovanie,nemilosrdnosť

                             Oslavovanie sa navzájom

                             Škrípanie zubami( závisť s nenávisťou)

                             Zrada priateľa a samovražda(Judáš)

                             Chvastúňstvo a zapretie pravdy(Peter)

                             Túžba po prvých miestach(matka Zebed.synov)

                             Duchovný spánok( výzva na bdelosť)

                             Nevera(duchovná je oveľa dôležitejšia)

                             Neodpustenie,hnev,obviňovanie,zloba

                             Duchovná slepota

                             Modlárstvo - nečistota

                             Zbabelosť

                             Posadnutosť nečistými duchmi

spomínané Jánom Pavlom II.   Neúcta k ľudskej dôstojnosti

                                          Sociálna nespravodlivosť

                                          Nekultúra smrti(eutanázia,potraty...)

                                          Etický relativizmus,synkretizmus

                                          Strach pred pravdou

                                          Nenormálne ľudské vzťahy

                                          Strata identity a pamäti

                                          Náboženský fanatizmus

                                          Sekularizmus( nič už nie je sväté)

                                          Totalita a terorizmus

                                          Konzumizmus

DAR  SĹZ.

 

Blahoslavení plačúci,lebo budú potešení.

To je druhé blahoslavenstvo Ježišovo.

Jedna z podstatných zásad z evanjelia.

Cirkev má blaženstvá ako Ústavu duchovného života.

Plakať znamená pokorne ľúbiť.

Dar sĺz dostane ten,kto nadviaže kontakt s Duchom Svätým.

Slzami vyteká z nás očistený hriech.

Može to byť i hriech iného,kto plakať už nedokáže.

Nahromadené zloby a jedy majú v slzách ten najprirodzenejší ventil.

Šťastný je ten,kto dar sĺz má.

Chlap keď plače,tak sa ide schovať,nech ho nik nevidí.

A tam rodí v bolesti veľké veci.

Svet o nich nevie,ale Boh áno.

V našich slzách sú prítomné jeho.

                     Dobrý Otec je v dobrom svojom dieťati.

Bolí ho, ak sú jeho deti nešťastné.

A kto ho má rád,bude sv.cítiť ako On.

Svojou láskou a bolesťou bude tešiteľom Otcovým.

Tak ako pozemský rodič, i On nachvíľu zabudne na tých,

čo ho ako zlé deti trápia,a poteší sa z tých poslušných.

Malá slzička vypadnutá v tichosti,

obetovaná Mu z lásky je rozmrazovačom,

a má v Jeho očiach vačšiu cenu

ako hodiny bezducho odrecitovaných modliteb niekoho iného.

Ďakujeme Ti Otče,že dívajúc sa na svet,

nám pomáhajú slzy uniesť niekedy hroznú ťažobu nášho života.

TVOJA VIERA ŤA UZDRAVILA.

Všimnite si v evanjeliových svedectvách pri uzdravení mnohých

chorých je spoločná pochvala pre všetkých:„Tvoja viera Ťa uzdravila.“

A to povedal sám Ježiš.Je mimoriadne zaujímavé,že nepovedal : Boh

ťa uzdravil,alebo Ja som Ti pomohol, alebo Duch Svätý ťa vyliečil.

Kto bol príčinou uzdravenia bol sám chorý človek,a zvláštne kvality

v jeho živote,ktoré  Majstrer nazval VIEROU.

To,že nešlo o tzv.kresťanskú vieru v zmysle akou ju chápe väčšina

ľudí dnes je viac ako jasné.Veď tí uzdravení nevedeli ani Otčenáš,

ani Verím v Boha,ani by nezodpovedali na väčšinu otázok z nášho

najnovšieho katechizmu.Neprijímali ani jednu z našich sviatostí,

nečítali ani nemohli poznať nijakú časť z biblie Nového Zákona.

Možno boli nevzdelaní i v Zákone Starom,židovstve.Kto vie,či dodr-

žiavali desatoro presne podľa výkladu starozákonného kňazstva?

Je to veľmi nepravdepodobné.Veď napr.slepý od narodenia sa dostal

s farizejmi do sporu,a bol nimi označený za hriešne počatého./Jn9k/

V ľudských očiach to boli ľudia MIMO,autsideri,bezvýznamní,

nie pohania,ale „nie poriadni veriaci“. Spoločenská druhá a tretia trieda. Kým tí z prvej ligy Ježiša podozrievali z najhoršieho,závideli

mu,a intrigovali,títo vytisnutí mali to podstatné, ŽIVÚ VIERU.

A tí,ktorí chránili čistotu viery,tí boli v Božích Očiach zle veriaci.

Osobne si myslím,že mať Vieru znamená vyznávať vo svojom srdci

ako prioritné hodnoty nezištnú lásku a pravú pokoru.Alebo nemať

na prvom mieste svoj prospech,ale prospech ľudstva a byť v službách

Pravdy,nie lži. A žiť tak prirodzene pár rokov. A tento krásny

svetonázor dosvedčiť aj mnohými nezištnými skutkami.Vyžívanie

sa iba vo vonkajšom umelo náboženskom,to je skoro vždy až na výnimky náhražka,ak tento životný štýl nie je samozrejmosťou.

Stotník,ktorého vetu „Pane nie som hoden…“opakujeme po 20 st.

pri každej sv.omši bol pochválený samým Božím Synom azda aj

preto,lebo nešiel za Ježišom kôli sebe,ale kôli svojmu sluhovi,na

ktorého sa mohol pokojne vykašľať.Ale on mal o neho Záujem.

Podobne bola pochválená sýrofeničanka,ktorá sa neurazila ani na

označenie podobné našej suke.My väčšinou ideme za Ježišom kôli

sebe.A čudujeme sa kde je naša viera aj keď prijímame toľko svia-

tostí a môžeme vedieť katechizmus i právo naspamäť.

Dá sa to pochopiť,že topiaci sa slamky chytá,ale nadhľad a dobré

činy ateistu môžu byť pravej viere a poznaniu bližšie než kŕčovité vykonávanie iba vonkajšieho náboženstva,ktoré iba počúva,ale ne-

koná.Nie každý,kto hovorí Pane,Pane je ctiteľom Pána a Boha.

Aj túto vetu vyslovil Majster Ducha.A povedal i túto:

           „Či nájde syn človeka vieru na zemi keď príde“?

Toho,kto o sebe tvrdí,že pravú vieru má,treba vyzvať,aby to dokázal.

Nech napr.vzkriesi mŕtveho,alebo nech v mene Božom uzdraví

vozíčkára aby chodil,alebo nech vylieči rakovinu bez chemoterapie.

Potom dáme klobúk dolu.A ak to nevieme,tak sa pravou vierou

nevystatujme. Azda i preto nám bola daná každému iba čiastočka

z pravej viery, nech zmýšľame triezvo. To nám osoží na duchu viac.

Sú prípady i zázračného uzdravenia,ale tu je veľké nebezpečenstvo,

že ak sa to deje v hlučnosti a sebaoslave,môže to byť v Bohu nemilé. Ak sa to deje v pokore a v oslave Boha,je to na povzbudenie

slabšie veriacich.Zázraky sa totiž dejú nielen navonok,ale i vo vnútri.

A tieto zmeny sú oveľa dôležitejšie,než tie vonku.Vzkriesený Lazár

totiž znova umrel,ale ten,kto sa zmenil zo sebca na nezištného,toto

vzkriesenie je naveky.Alebo ten,čo ozdravel znovu ochorie,ale ten,kto

včera nenávidel a dnes ľúbi je viac uzdravený.Je vzkriesený z mŕtvych.                                                

                      SKRYTÉ   ZÁZRAKY.

Sv.Augustín :“Zázraky sa nadejú v rozpore s prírodou,

                               ale v rozpore s tým,čo o nej poznáme.“

Zázrak je iba užasnuté pomenovanie niečoho neobvyklého,niečoho,

čo dnes nevieme vysvetliť,ale zajtra to bude samozrejmosť.Napr.

televízia či mobilný telefón by bol neslýchaným zázrakom pre

človeka pred tisíc rokmi.Ale i transplantácia obličky či srdca.

Zázraky,ktoré sa diali cez ruky Ježiša a jeho svätcov sú pre

nás atrakciou najvyššieho stupňa,ale pre nebešťanov sú normálne.

Aj pre človeka po vzkriesení budú dennou realitou.

To,že Boh robil a robí mocné činy a divy bolo dovolené asi preto,

aby bolo evanjelium spropagované a rýchlejšie šírené.

Ten,kto nevedel rozlíšiť sám od seba zázračnú prítomnosť

Božského Logosu medzi nami,tomu boli tieto divy pomocou,aby

spozornel jeho duch,a aby sa Učeniu Života viac venoval,a nie

rôznym talafatkám či invalidným názorom.Kto vie jako by dopadol

človek podobný premúdremu Ježišovi,ktorý by hovoril to,čo on,ale

nerobil by pritom zázračné činy.Všimol by si ho vôbec dav?

Pri tzv.zázrakoch dalo nebo dôkaz,že tu ide o čosi výnimočné.

Sám Ježiš vyhlásil,že ten kto Uverí bude robiť ešte väčšie činy

ako on.Dosial ho nikto nepredbehol.Nech neujde našej pozornosti

fakt,že jeho fyzická prítomnosť medzi nami zázračne uzdravovala

hlavne fyzické telá.Keď odišiel do neba,a medzi nami je prítomný

mysticky,lieči až na výnimky naše vnútra.Tam sa dejú uzdravenia

rôzneho druhu.Napr.ak niekto zmení po dotknutí Božej milosti

úplne rebríček svojich hodnôt,kde Boh bol u neho na poslednom

mieste a teraz je na prvom,to je mocný zázrak.Alebo iný bol ako

slepý,lebo naháňal iba peniaze,a na ostatných kašlal,po obrátení

a prežití klinickej smrti je úplne iný.K ľuďom láskavý a nezištný.

Alebo ak si uvedomíme pri sledovaní reportáže zo sveta,koľko mno-

ho je ešte mám,ktoré vidia ako ich deti hladujú,tak prestaneme šom-

rať na našu slabú ekonomiku.I to je veľká zmena v pohľade na veci.

Veľkým zázrakom je,keď ktosi odpustí tomu,kto mu poriadne ublí-

žil.Alebo keď vysielanú skrytú nenávisť viac rokov trvajúcu

Duch Boží zmenil v jednej sestre na porozumenie a prianie dobra.

Keď ohováranie a silné kritizovanie predstaveného zmení na spoluprá-

cu.Ak sa sebaľutovanie pacienta premení na obetu chvály.Keď veľkú

rozvodovú krízu v manželstve zmení na nový druh lásky.Keď znechu-

tenosť a kríž dá silu uniesť.Keď sa z veľkého problému v intímnej

oblasti stane veľké zahojenie.Keď sa z panovačnej povahy stane

organizačný talent.Keď sa z homosexuálnych sklonov,samozrejme

fyzicky nenaplnených,ale premodlených,stane veľká láska k bohos-

lovcom a prednášky na vysokej úrovni.Keď sa z trvalej invalidky

na vozíčku stane postihnutá s jasným plánom byť zmiernou obetou

za tích,čo chodia,ale na nesprávne miesta.A ešte i radostnou obetou.

Alebo keď sa mi práca,ktorá mi bola odpornou stane príjemnou,

a mnohým ňou môžem pomôcť.Toto a mnohé iné sú neviditeľné

zázraky,ktoré sa dejú i dnes.Iba sedmospáč  ich neregistruje.

Ten,kto s Kristom žije,ten mu pre ne zrak otvorí.A počas života

nám dá aj nejaké zažiť,aby nás potešil,že je s nami.Aj nám možno

vnukne jeho Sv.Duch,že toto sú väčšie zázraky,ako tie vo fyzickom

svete.V skutočnosti väčším zázrakom je to,keď Boh uzdraví duchov-

ne ruku,ktorá včera kradla a udierala,a dnes rozdáva a pohládza,

než akoby ju uzdravil zo suchoty a nečinnosti do normálneho stavu.

     Uzdravenia ducha sú na večnost,telesné iba na krátky čas.

 

                KOMPLEX  STARŠIEHO BRATA.

V podobenstve o márnotratnom synovi som si nedávno všimol

viac než predtým správanie sa jeho brata.Mladší brat sa chce iba

zabávať a hýriť,a ten starší iba drieť a lopotiť.Jeden zatúži po

slobode,a ten druhý je pracovitý ako otrok.Možno pre komplex

staršieho brata a jeho bratie života iba ako driny a vykonávanie

povinností bola v otcovskom dome neznesiteľná atmosféra.A tá

doštvala mladšieho syna k rozdeleniu majetku a k úteku preč.

Do opačného extrému – za vonkajšou slobodou.Azda preto,lebo

mu chýbala sloboda vnútorná.Bol mu asi odporný nedobrý príklad

v staršom bratovi,a preto sa vzbúril a odišiel.

Starší brat je symbolom pre našich otcov,dedov a starších bratov,

ktorí majú v sebe život,plnia si povinnosti a v poriadku života

ostávajú,ale si NEDOPRAJÚ.Jedni šetria,iní postia,ďalší absti-

nujú,iní drú ako kone.Ako keby bol vojnový stav a svet by nebol

spasený.Oni ho asi chcú spasiť svojím kŕčovitým odriekaním.A keď

vidia niekoho,kto si ozaj dopraje,tak tajne škrípu zubami závisti.

Amatéri...A svoju zadubenosť a úzkoprsosť vygradujú až natoľko,

že obvinia Otca z toho,že im nedopraje ani kozliatko.

Veď Otec by sa nenahneval,ak by sa občas starší brat zabavil.Ani

vtedy,ak by si vzal kozičku.Ani vtedy,ak by sa trocha zasmial.

Jeho diagnóza znie – chorobná vážnosť,ktorá má korene v spasiteľ-

ských komplexoch.Tie sú z chlapskej ješitnosti,a tá z namyslenosti. 

Svojou prílišnou nábožnosťou možno hecujeme iných do ateizmu.

Prehnane chorou čistotou dráždime svet, aby bol ešte viac pornografic-

kejší.Čím je väčšia naša túžba po otroctve,tým viac zatúžia tí iní

milovať slobodu.Ak my Povinnosti,tak oni Zábava.Čím viac sa pcháme do neba,tým väčšiu radosť budú mať z pchania sa do pekla.

                 VEČNOSŤ ZAČÍNA UŽ DNES.

Tak by to malo byť.To,prečo je tu Cirkev by sa dalo povedať aj

inak, jednou vetou : aby sa do človeka nasťahoval Duch Svätý.Ten

istý Duch,ktorý bol v Ježišovi a ktorý je v Jeho Otcovi.Aby sa do

našich bytostí nasťahovala Vláda Živého Boha.Čiže Nebo.Večný

Život.A tam kde je On,tam je i pravá Radosť.Neverím v zúfalstvo

Márie pod krížom,ani v smútok Kristových mučeníkov.To je neviera

falošných veriacich,ktorí nikdy nezažili osviežujúcu a fantastickú

prítomnosť Ducha Svätého v nás najmä vtedy,keď sa tlak temnoty

okolo nás zosilňuje.Títo, tzv.veriaci, radosť z prítomnosti Boha v ich

vnútri nepoznajú.Preto potrebujú zhrešiť,aby sa v doslova sprostom

stave opitosti,prejedenosti či nadrogovanosti potešili.Aspoň na chvíľu.

Lebo ich trvalý stav je nuda a smútok.Všedné dni sú pre nich plné

malých či väčších depresií.Svoju spirituálnu lajdáckosť a nevedenie

sa modliť zaháňajú chlapi pivom a poldecákmi, ženy tv. seriálmi,

alebo chorobným upratovaním či praním.Sú ako potrestané pokolenie

nevediace spirituálne pracovať a zapĺňajúce svoju prázdnotu vonkaj-

šou chorobnou nepokojnou činnosťou.Absenciu nezištnej lásky,ktorá

ako špongia nasáva jedy z choro nesvätých okolitých jedincov a v sa-

mote tieto jedy v modlitbe a obeti rozpúšťa, tak si radšej ako debil-

kovia zapaľujú jednu cigaretu od druhej.Tak ukazujú okolitému svetu

ako intenzívne ich organizmus spracuváva jedy.Pozabudli si frajeri

a lajdáčky všimnúť,že dym ktorý zo seba vypúšťajú nie je duchovným

okysličovačom naplneným nezištnou láskou,ale je plný sebeckého

smradu nikotínu.A takto miesto toho aby vyrábali voňu Kristovej

milosti,radšej ich ľahostajnosť prdí dym z vypáleného zobáka.

Úbožiaci! Zabíjači času i svojho zdravia.Nemám nič proti homeopa-

tickej cigarete,ale narkomani sú ako rozmaznaní sebaničitelia.

     KRISTUS, GARANT  NORMÁLNOSTI..                  

 

Keby ľudstvo neprijalo Kristov spásny impulz,zošalelo by.

Podobne je to i s jednotlivcami.Kto berie Kristovu Lásku ľahko-

vážne,ten sa skôr či neskôr stane príbytkom nečistých duchov.

Poznáte ho podľa spirituálneho zápachu ale i podľa stupňa nepokoja.

Peklo zo života robí iným preto,lebo ho dávno predtým nosil v sebe.

Tento nešťastník bude chcieť vyrábat okolo seba ďalších nešťastníkov.

Svoj lajdácky prístup k duchovnému životu zhodí zbabelo na niekoho iného.Tým iba prezradí,že neide o skutočného chlapa a Kristovho nasledovníka.Ten s pomocou Božou porazí nízke beštie v sebe sám.

Odmietnutím radikálnej úzkej Cesty do Života sa dostane na širokú cestu Smrti.Prejaví sa v ňom nejaká Nemiernosť.U tých blbších je to alkoholizmus,gamblerstvo,internetizmus,športové či koncertné jačanie,

prejedanie sa v jedle či v sledovaní TV,mamonárstve či v milovaní

chlípnych prasačín.U tých „rozumnejších“v naháňaní sa za titulmi,

pachtením sa po moci či peniazoch,závislostiach rôzneho druhu,

blúznení a zabíjaní času,pekelne vyhladovanými pohľadmi na nahotu,

workoholizmom,preháňaním vo vonkajších a stále iných rituáloch,atď.

Keby len ľudia vedeli,akého šťastia sa im dostáva,že môžu prijímať

Krista do svojho srdca! Iba ten nám garantuje,že zostaneme ľudský,

nepoškodení a normálni.Iným hrozí obrovské nebezpečie,že sa

postupne stanú deviantami.Čo sa i na radosť pekelníkov deje.   

To,že mnohí prijímajú Krista iba iba raz,nevadí.Aj toto im

veľmi pomôže.Ostanú aspoň normálni , a nebudú sa svojimi úchyl-

kami rozdrapovať.Lebo ďalšou pravdou je,že tí nemnohí,čo prijí-

majú vážne Krista veľakrát budú nenormálne veľa trpieť za iných.

Ale iba tí sa dožijú nenormálne veľkej slávy pri vzkriesení.

                               PRESNOSŤ .

Asi nie náhodou vzniklo príslovie : Presnosť je cnosťou kráľov.

Rozmýšľajúc nad ním som uvažoval,prečo práve presnosť.

Prečo nie napr.múdrosť,spravodlivosť,odvaha alebo ráznosť?                    

To čo sme považovali za presnosť bolo nepresné označenie cnosti

dochvilnosti.A tá je iba jedna z tisíc prejavov z Kráľovnej Presnosti.

Je prepodstatné prežiť správne svoj život.Nerobiť niečo,čo robiť

nemám.A čo raz v konečnom dôsledku budem veľmi ľutovať.

Modliť sa a ísť na poradu k Duchu Sv. do svojho najhlbšieho

vnútra je Ozaj Potrebné preto,aby sme zistili,čo máme robiť,ako

máme Skutočne Žiť.Kto sa veľmi úprimne snaží zistiť,čo si Boh

od neho praje,ten sa to i dozvie.Po hlbokom ponore do nášho

vnútra a po našom Tichu a Očakávaní v modlitbe nám Odpovie

          VEĽMI PRESNE čo je Jeho Sv.Voľa.

Potom ak ju budeme s Radosťou a Láskou Konať sa do nás                                 

            nasťahuje  OZAJSTNÝ SV.POKOJ.

Je zaujímavé ako pri rovnakom modlení ku tomu istému Sv.Duchu

dá ON každému celkom INÝ pokyn,čo má robiť. A je to impulz

Presne Ten,ktorý treba pre naše spoločné i naše osobné šťastie.

Kto to nerobí a kuká sa po iných čo robia a napodobňuje ich,to je

ten,kto sa neporiadne modlí a Ducha Sv.neporiadne počúva.Žije

nie svoj vlastný príbeh,ale „kopíruje“ niekoho, kto sa mu pozdáva,

že je ten správny.Túto klonovanú kresťanskú ovcu spoznáte podľa

vnútornej neurózy a napätia,ktorú v sebe ako trest nosí a ponúka ju

nevedome na iným okolo seba.Ak tak bude konať roky, zdokonalí

sa až natoľko,že bude majstrovsky vnucovať iným niečo svojské,čo

bude za božiu voľu vydávať,čo však bude iba akási vonkajšia náh-

rada za to pravé orechové.A kto ešte dojde k zastrašovaniu spolu-

blížnych pod vplyvom tej “najčistejšej lásky božej“,ten dosiahne

vrchol pomýlenosti.Sv.Ignác z Loyoly veľmi presne vystihol :

“  Niet vačšieho omylu v duchovných veciach ako vnucovať

iným svoju cestu.“ Je to jeden z duchovných zločinov,ktoré sú

asi aj súčasťou  hriechu proti Duchu Svätému.

Ak ho niekto v sebe má a spolupracuje s ním,ten vie veľmi presne,

že každý z nás má v Božích Očiach veľkú cenu,že pre každého

z nás má Boh Originálny Plán.A tak ako cítime Veľkú

Bázeň pred Ním,budeme pociťovať veľkú bázeň pred blížnym,

ktorý sa Ho rozhodol do srdca prijať, a naozaj nasledovať.

Tí sú totiž  Brat a Sestra v Kristu.Tých je vždy pomenej a pár.

Zato tých čo to chcú robiť,ale nie až tak vážne,ale tak AKOŽE

tých je veľké kresťanské stádo.Hoci sú mnohí už v dôchodku,sú

ako malé deti ,ktoré sa doslova ukláňajú pred svojimi kňazmi

ako pred duchovnými oteckami.Trocha dospelejším vzťahom

a spirituálne súrodeneckým vzťahom Nerozumejú.Ale tým uka-

zujú,že nerozumejú ani Evanjeliu,ktoré hovorí o Bratstve a Ježišovi

Kristovi ,a nie o Oteckoch a Detičkách a večne malinkom Ježiškovi.

Ak ovládnu pobožní infantilkovia hlavné miesta vo vonkajších

priestoroch chrámov a vytisnú ako 2 a 3.triedu tých dospelejších,

potom nech sa nečudújú o malý záujem o sv.omše u strednej generá-

cie,či o pedofilné aféry ktoré ventilujú dávno predtým chorú atmos-

féru v našich kostoloch,katedrálach i bazilikách.

Ku Eucharistii máme pristupovať najmä preto,lebo je v nej prítom-

ný Ten,kto Dokonale Plnil Vôľu Nebeského Sv.Otca počas celého

života.A robil tak Verne do svojej smrti.Niet Lepšieho Príkladu.

A my,ktorí sme mu uverili,tiež chceme plniť Boží Plán,ale

robíme to neraz nedokonale,prosíme,aby nám v tom Pomáhal.

      NÁPADNÁ a NENÁPADNÁ  SVATOSŤ.

Vonjkajší svet potrebuje šou.Show je po anglicky Ukázať.

Ten kto chce niečo znamenať v tomo šou sa musí dostať do

povedomia iných.Na výrobu „hviezdy“ sú akoby stvorené médiá.

Tie ovládajú dokonale umenie ako z niekoho neznámeho

vyrobia megastar,ktorý keď sa kdesi zjaví,tak dievčatá šalejú.

Pomätenosť našej kultúry je asi taká,že 10 x viac milujeme herca

ktorý hrá Krista než Jeho samotného.Je zoženštelé,veľmi nevyzreté,

byť zamilovaným do toho,kto krváca na filmovom plátne ale

jeho akože krv je iba červená farba,a toho,kto za nás vykrvácal

Naozaj,tak tomu dáme iba zvyšky našich citov a veľa sťažností.

Prečudný je svet,čo hlása spravodlivosť a platí štetku 20 x viac ako

učiteľku či zdravotnú sestru.Je otrasnou skutočnosťou keď si médiá

všimnú a vychvália hyperaktívneho buzeranta alebo  k moci sa prede-

rie  psychopat a masový vrah.Keďže mu mávajú milióny,oni sú za

túto situáciu zodpovedné priazni tisícov.Dostanú v diktátorovi trest

aký im patrí.Prirodzenosť ich bolí.A tak si stvoria hriešnu umelinu.

Pretože si asi myslia,že viesť normálny život je smrteľná nuda.Čo

je jeden z fatálnych omylov nespirituálnych a poškodených lucifukov.

Sekulárny,znesvätený duch prenikol i do vnútra niektorých cirkví.

Akobyzmová  viera je vraj tá exstrémna. Napr.kto sa roky spíjal

a potom sa ho Ježiš zázračne dotkol,z bahna ho vytiahol,a teraz

on sa ako herec predvádza pred inými ako hlavná postava kresťan-

stva.Chváli akože božie meno za osobné spasenie,za radosť v pánovi,

a doplní svoje chvastúňstvo milovaním opačného extrému – zúrivej

abstinencie.Tú teraz vyznáva a každému doporučuje.A v horšom

prípade kontroluje iných či sú abstinenti alebo ich spasiteľne napo-

mína aby sa chránili pred týmto diablovým lákadlom,lebo oni už

majú s ním svoje obrovské a azda i všezahrňujúce skúsenosti.

Predvádzajú všetkým okolo ako sú už oslobodení a dávajú svoju

abstinenciu i seba za vrchol dokonalosti.Sú to ešte nevykvasení no-

voobrátenci a nevedomí predvádzatelia svojej sebaoslavy.A tí,čo ich

obdivujú sú diletanti života,ktorí ešte nenabrali odvahu odísť zo

stáda a žiť svoj vlastný príbeh.Sú opití skupinovým duchom.

Tých čo žili i pili mierne odsunie ako nie tých hlavných,ale svoj

extrémizmus dáva iným za príklad.A svoju slepotu dovršuje tým,

že hoci má plné ústa Ježiša ani si nestihne uvedomiť,že On zúrivý

abstinent nebol, ani to od svojich nasledovníkov nežiadal.Ba naopak.

Dal požívanie premeneného vína ako nástroj k posväcovaniu.

Tento príklad som vybral ako poučenie z jedného nekatolíckeho spoločenstva, kde sa podobné vyčíňanie deje a dáva za príklad.

Bodajby sme si v kresťanskom prostredí  stále viac uvedomovali a

nepodporovali svoje uletenosti od normálneho života i od evanjeliového ducha. Napr.naša nenávisť voči vlastnému telu – tá nepatrí všetkým

ale iba tým,čo ešte prednedávnom ťažkohriešne hýrili a Nie tým,čo

roky žijú striedmo a hlboko spirituálne.

Kristus nás nevolal moji otroci ,ale Priatelia.Nehovoril nám ako

odkaz,že sa máme zodrať a potom vrčať po iných i po sebe neláska-

vou rečou.Ani sa nelúčil s nami asi takto : „Podľa toho spoznajú

že ste moji učeníci,keď sa budete špehovať navzájom“.

Podobné legálne uletenosti sú i u našich niektorých svätých.

 Sv.Augustín  žil pol života ako chlípnik majúci 14 rokov milenku,

a tú druhú polovicu po obrátení ako svätec radiaci spolubratom aby

sa žene radšej nepozerali do očí.  Vo svojich Vyznaniach napísal úprimnú spoveď,ktorú si po 1500 rokoch môžeme prečítať i dnes

/nie ako tie naše prediskrétne vyznania dnes,ktoré dokonale utut-

leme v spovedelniciach,aby sa náhodou nik z našej nedokonalosti nemohol poučiť./Ale zabudol sa v nich poďakovať svojej bývalej milenke za neoceniteľnú skúsenosť,ktorú mu darovala.Nespomína

 ju totiž vôbec.Bol ňou asi natoľko zhnusený,že zdesene mlčal.Alebo

to z jeho Vyznaní vymazali? Spomína obdivne iba svoju nábožnú

matku.Mohol si však napr. jednou vetou spomenúť i na matku

svojho syna Adeodáta.Miesto toho prešiel do druhého extrému:preprís-

nej sexuálnej abstinencie.Tú preniesol nielen na svojich bratov

ale i na manželov svojho stáda,kde im dokázateľne z jeho spisov

radil aby žili intímne iba vtedy,keď idú splodiť potomka. Či je

rozumné tento jeho obojstranný extrémizmus prijať ako normu svä-

tosti pre ostatných učeníkov? Je to na poučenie.Cirkev je rozmanitá.

U sv.Františka z Assisi je pododný extrémizmus vo vzťahu

k peniazom,ktoré radí svojim bratom považovať za také čosi

ako kamene.A svoje telo pomenoval somárikom a očividne ho

ničil veľmi prísnym pokáním.Pred obrátením si práve na ňom

zakladal a mal mnoho peňazí,tak si mohol kadejaké výstrelky

zaplatiť.Je to veľmi poučné.Ale poďme každý svojou cestou ku svä-

tosti.Do neba vojdú iba sväto zušľachtení duchovia.Nie kópie iných.

Prečo naši otcovia stáročia mlčia a nedajú nám napr.exhortáciu

o tom,kto vládne svetovým kapitálom,aké zločiny a potoky krvi

sú za peniazmi tohto sveta,a prečo nenavrhneme a nezrealizujeme

v cirkvi a vo svete nejaké iné platidlo,za ktorým by boli cnosti

a obety mnohých svätých.Či čušaním o tajných vládcoch svetového

kapitálu prospievame Božej Veci? Je tu vážna indícia ,či nám to nepomáha udržať sa na vrchole moci spolu s nimi? Aby sme sa však svojim mlčaním a svojimi priateľskými konkordátmi s Herodesmi

raz neocitli na smetisku duchovného sveta spolu s nimi.Kristus a

jeho apoštoli boli zavraždení mocipánmi tohto sveta a my sa pri stretnútí s nimi na najvyššej úrovni usmievame…Vôbec nie sme

v opozícii.A sv.hnev akoby nik z našich otcov nedokázal.Vraj lás-

kou k vlkom dokážeme najviac.Je to však akási nechlapská láska.

 Hierarchii to lichotí a vyhovuje? A ide im o pravého Krista a ovce?

Toto pchanie sa mocným do zadku raz trpko oľutujeme.Keby nie

Matky Božej,ktorá sa nás zastane,boli by sme za toto možno odpí-

saní.Vládcovia svetového kapitálu sú  mazaní všetkými masťami.

Sú v pozadí diania a poťahujú nitkami,a politici sú ich dosadenými

bábkami.Sú zodpovední za milióny potratených detí,za vojny, vraždy

a násilenstvá v nich,ktoré boli naordinované svetu kôli vláde pár ľudí

a ucteniu si luciferských mocností jazerami krvi.Vieme či nevieme

o tom?Raz sa to dozvieme.Boháči strážia a sponzorujú niekoľko násobne viac kurevstvá ako charitné diela,a to preto lebo čím viacej smilstiev,tým ekonomika lepšie rastie a moc peňazí na zemi silnie.

Ochrancovia mafiánov sú Mafiáni.Ochrancovia kuriev sú kokoti.

         A my sme ich priatelia? No to je teda „Odvaha“.

Česť výnimkám,ktoré sa ozvú,a ktorých nájdu kdesi zarezaných.

        Myslíme si že svätosť potrebuje vonkajšiu show?

A že iba ten je svätý,čo to roztočí na plné obrátky jedným i druhým

smerom?Raz ak prídeme do raja zbadáme,že títo pozemskí exhibicionosti nie sú tie najvyššie šarže medzi anjelmi.Oveľa vyššie

budú tí,čo vedeli dlhé roky  SKRYTO PRACOVAŤ pre Kráľa Kráľov,a svet si ich ani nestihol všimnúť a pozdvihnúť na oltár.

Niektorí z prvých v cirkvi medzi svätými môžu byť v nebi medzi poslednými.Spomínam to preto,lebo to v katechizme ešte nemáme.

Treba nám všetkým učiť od Panny Márie a Sv.Jozefa tajomstvá

     Nenápadnosti,Prirodzenosti,Miernosti a Originálnosti.

                    PANENSTVO  DUCHA.

Viete prečo niekto strašne silno túži len po nových veciach? Asi

potrebuje zakryť svoju duchovnú starobu.Prečo je ktosi nažhavený

len za značkovým tovarom? Či to nie je preto,lebo má pod ním

partiové duchovno alebo charakterovú nekvalitu...Prečo niektorí

jedinci bažia po luxuse?Aby zakryli svoju spirituálnu biedu?..

Istý majster sveta v hokeji umrel pri autonehode.Jeho žena prezra-

dila,že to bol despota a alkoholik? Ak niekto reve od šťastia aký

je on víťaz,môže to byť duchovná troska. Načo tie víťazstvá,keď

skončia  prehratým životom. Nie málo mužov i žien sa rado zaradí

do dosť trápneho zástupu nažhavených po pozemských tituloch ,

aby predstierali davu svoju predôležitosť. Prezrádzajúc tým na seba

iba tým väčšiu zakomplexovanosť,čím je titulov a plieškov viac.

Skutočný odborník ak aj tituly má,nepotrebuje ich denne tri krát

pred sebou a inými podčiarknuť,aby sa potvrdil,aký je veľký.

Alebo  ten kto baží po moci či sláve,a dohabe sa ku nim nedôstojne,

a zabudne svoje postavenie a vplyv použiť na obranu spravodlivosti,

na čo mu bude táto sláva.Iba ako dočasná maska pre jeho neslávnosť.

Toto a mnoho iného podobného je stratou Panenstva Srdca.

Darmo sa ktosi vystatuje manželskou vernosťou alebo nepoškvrne-

ným celibátom ak je kariérista.Iba maskuje svoju poškvrnenosť.

Do neba nevedie cesta,ak si žena zakladá na svojom telesnom

panenstve či vernosti jednému mužovi a pod touto telesnou čistotou

utajuje iba svoju pýchu.Môže neprezieravo skončiť medzi nerozum-

nými pannami,ktoré majú lampy vonkajšieho náboženstva sice vy-

leštené,ale oči budú mať vypleštené,keď ich do raja nevezmú,lebo im

chýbal vnútorný olej nezištnej lásky a ozajstnej pokory.Náboženstvo

bez šťavy života vedie k zatrpknutosti,závisti.Je trestom zaživa.

Smutná,iných odsudzujúca svätosť nie je cieľom Božieho Kráľovstva.

         To najpodstatnejšie sa deje v duchovnej úrovni.

A tam si treba panenstvo zachovať a chrániť viac ako oko v hlave.

Každého muža sa raz opýta Boh v jeho najhlbšom vnútri

          AKO SI BOL VERNÝ PRAVDE?

a každej ženy sa spýtajú AKO SI BOLA VERNÁ  LÁSKE?  Všetky ostatné otázky budú druhoradé.

A všetky ostatné vernosti budú odsunuté na vedľajšiu koľaj.

Lampa je vonkajšok. Olej je vnútro.Ježiš nie je proti vonkajšku,

ale UPOZORŇUJE,že vonkajšok bez vnútra nestačí.Je to strašne

málo.Predstierané cnosti zažijú veľkú Prehru,lebo do raja nevojdú.

Zdanliví Boží ctitelia žijú v Cirkvi s ctiteľmi pravými.Kúkoľ

rastie spolu s pšenicou,a podľa evanjelia to treba nechať tak až

do žatvy Posledného Súdu.Menší kúkoľníci zúrivo bojujú voči

tým väčším,lebo ich ohrozujú,ale pšeničiari ostávajú kľudní a chá-

pajúci.Kto v cirkvi nenávidí hriech,je podobný lekárovi,čo nenávidí

chorobu.A vôbec si neuvedomuje,že ak by jej nebolo,on by bol

zbytočný.Pre nornálneho lekára je choroba výzvou dokázať svoje

medicínske kvality,a nie nepriateľ,ktorý ho straší a ohrozuje.Ideálne

by bolo mať pekné a čisté oblečenie,zachovávať hygienu,bývať dôstojne,

žiť bez biedy,najlepšie v materiálnej istote. V zdraví a pohode.To je

nebo pre telo.Nebo pre dušu je mať zdravý rozum,nemať devian-tné sklony,slušne sa správať,byť vzdelaným,ľúbeným a ľúbiacim.

Mať humorný nadhľad,pokojnú povahu,zmyslupnú prácu,normálne

vzťahy,priateľov,či fungujúcu rodinu.Ale je tu i duch a ten túži po nebeskom šťastí.Nájde ho iba v službe Bohu.Nie v hereckej svätosti.

A to je ponoriť sa s Kristom do nejakej choroby či disharmónie,a       

         napomôcť im k pozdvihnutiu k Dôstojnosti.

                        PRAMEŇ  a  CISTERNY.

Prorok Jeremiáš prísne vyčítal židom ich duchovnú neveru/Jer 2,13/

Opustili prameň živej vody,čiže Boha,a našli si popraskané cisterny,

ktoré vodu udržať nemôžu.Cisternou bola u židov v starom zákone   vykopaná jama,ktorá zachytávala dažďovú vodu.Poslúžila ako náh-

rada pre napojenie zvierat v čase sucha.Ale nebola to studňa s čistou

pramenitou vodou.Bez vody človek neprežije.Máme voľbu: buď bude-

me brať čistú vodu z prameňa alebo tú špinavú z kaluže.Obrazne

povedané.Buď budeme čerpať silu života zo Zdroja,Sv.Ducha,alebo

si budeme musieť automaticky nájsť tzv.náhražku pre stádo zveri.

V školách sa deti možno i preto búria a učiteľom tečú nervy,lebo

školstvo je choré.Množstvo energie sa tam míňa na nahustenie

nepodstatných vedomostí,a to čo je ozaj potrebné, sa tam neučí.

Napr.ako sa máme napojiť na vnútorný Boží Zdroj,a tak sa napo-

jiť i na svoje skutočné šťastie.Iba pár je tých,čo to vedia.Ostatní sú

kdesi mimo,urobia zo seba úbohú stádovitú ovcu,ktorá po dlhoroč-

nom trápení končí živorenie ako spoločenský upír.Nevie byť sám,

nevie vydržať sám zo sebou v jednej miestnosti pár hodín,a uteká

kdesi mimo,aby sa zavesil na nejakého podobného úbožiaka.Keď

sa zbadajú už sa neprirodzene usmievajú ako dve barly,čo sa našli.

Iný druh cisternizmu je behanie za ženami.Povrchný štýl hľadajúci

v iných ženách to,čo z lenivosti neráči nájsť doma vo svojej manželke.

Dlhohodinové vysedávanie pri poháriku je náhradným programom

spirituálneho analfabetizmu,ktorý sa nevie modliť a ani sa neráči

to naučiť. Smútky treba vedieť OBETOVAŤ a nie ich polievať

alkoholom.Ak niekto robí ako blázon a zarába peniaze v piatky

i sviatky,to je jeho maska,ktorá ukrýva neschopnosť zarábať tzv.

zásluhy pre nebo,čiže spirituálny kapitál.Pozemský kapitál je do

času,ale ten spirituálny na veky.Až nepríčetným pozeraním do

televízie či internetu s obrovským náhradným programom si kradne človek sám plnenie Programu,ktorý má s nami Stvoriteľ.

Dlhými hodinami čumiac do rôznych hrier a zabávaním sa

iba prehlbuje človek svoje nudenie sa a stratu detstva v duši.

Tisíckami informácií z médií zahádžeme svoju myseľ balastom

iba preto,lebo sme sprostí,a nezaujímame sa o tých pár informácií,

ktoré má na každý deň pre nás pripravené Pán.

Nakupovaním zbytočností iba míňame čas i peniaze pre seba,a

možno presne to pre seba zbytočné sme mali rozdať iným,chudob-

nejším.Túžbou po nie normálne dlhých zábavách si mnohí krátia chvíle,ktoré  by mali venovať svojim povinnostiam.Či rodičovským,

občianskym alebo náboženským.To, že i toto je tresný čin,to nás

v škole neučili.Ale oháňať sa iba právami a neplniť si svoje základ-

né povinnosti ako človek a kresťan,tak to je idiokracia.          

Vrchol všetkého je deň nedeľný,kedy miesto poďakovania sa Bohu

si doobeda muž drichme,deti pozerajú rozprávky a mama pri

varení miesto Božieho Slova a návodu ako správne žiť počúva

z rádia besnú hudbu a nekonečné materiály na kult brucha, recepty.

Bez Boha trávite ľudia nielen piatky ale i sviatky,a potom sa

čudujete keď vám vládnu veľkí ooti a veľkí milovníci peňazí.Veď

oni sú iba trestom a súčasne liekom na to,čo vy páchate v malom.

Aby sme boli akože aj trochu krásni na to sme vymysleli  Miss.

Aby sme boli múdri na to máme Milionára.Na to aby sme boli

teda chlapi i bojovníci,na to máme hranie sa na vojakov a zbytočné

vojny.Na to aby sme boli svetoví lietame po svete a učíme sa cudzie

jazyky.Aby sme boli kozmickí a venovali sa aj „nebeským“ veciam

na to máme drahé výlety do vesmíru a knihy o Ufo.

Miesto spásnej Božej Ekonómie sa klaniame pozemskej ekonomike.

Miesto Božej Vôle sa zaujímame o verejnú mienku.Miesto svätým

starcom sa ukláňame politikom.Miesto spozornení čo hovorí básnik,

spozornieme čo tára rozdrapená celebrita.Miesto presného Božieho

Slova milujeme sladké romániky.Ako dokonalé naivky.Miesto

odsúdenia hriechu v sebe sa pohoršlivo odbavujeme na odsúdených

kriminálnikoch.Čudujeme sa veľkým mafiám,ale malé rodinné ,

inštitucionálne či finančné mafie nevidíme?Sme zhrození narkoman-

mi? Ale svojím nafetovaním klamstvami a maskami sa nehrozíme?

A aby sa cisternová viera dokonale zavŕšila,na to slúžia športové

zápasy na tisíce spôsoby.Tam uteká hriešny Adam,ktorého život

je séria prehier,aby sa aspoň nachvíľu stotožnil s nejakým víťazom,

moderným bohom,zarábajúcim rozprávkové peniaze a napáchnutým

umelou krátkotrvajúcou slávou.Aspoň na chvíľu sa stať víťazom

a pozdvihnúť si spadnuté sebavedomie.Podobné pocity si radi ušted-

rujú Evy pozeraním sa na herecké výkony svojich hviezd.Aspoň

počas filmu ožijú,lebo sú slabé herečky a neporiadne žijú svoj nesvätý

príbeh.S každým z nás má nebo svoj Svätý Originálny Príbeh.

Obrátiť sa do svojho najhlbšieho vnútra na Krista, to je ten

                     PRAMEŇ ŽIVEJ VODY.

Zachvávať pritom zásady evanjeliových blahoslavenstiev,to je

             OZAJSTNÝ  ŽIVOT  NAPLNO.

Je ozaj šťastným ten,to dospel ku tejto holej jednoduchej Pravde.

Ostatní sa sami odsúdia na život v jeho úbohejších podobách.

Budú fanúšikovia cisterien,ktorých svet  ponúka množstvo

vo veľmi rafinovaných všetkých možných podobách.

Azda by bolo dobre povedať kdesi tieto myšlienky verejne.

S radikálnosťou proroka.Nie ich len skonštatovať ticho na papieri.             

                 TALENTY ALEBO PENIAZE ?

Určite poznáte podobenstvo o talentoch.Ale asi nebudete poznať

jeho skutočný výklad.Pohodlnému čitateľovi zdanlivo všetko jasné.

Každý dostal nejaké nadania,a mal by ich počas života použiť

pre iných.To je ale také samozrejmé,že by to bolo azda aj zbytočné

normálnym ľuďom hovoriť.Závažnosť tohto podobenstva je oveľa

väčšia.Ježiš ho totiž povedal po stretnutí  s finančníkom Zachejom

a pár hodín pred svojím umučením.Talent u Matúša 25,14 –30

a mína u Lukáša 19,11 – 27 vôbec neznamená vlohy ale ide o pol

kg striebra.Čiže ide tu o peniaze,boha tohto sveta.Iba veľmi nepozor-

ný poslucháč si nevšimne,že ten kto tieto míny svojim verným rozdáva

nie je Boh,ale je to istý človek vznešeného pôvodu.Jeho nespravodlivosť

a krutosť je v evanieliu spomínaná.Išlo o Herodesovho syna Arche-

laosa.Ten odišiel do Ríma na 3.ročnú dovolenku,a jeho poddaní mu

odkázali,že si neprajú aby nad nimi kraľoval.Svojim verným rozde-

lil financie aby s nimi obchodovali,kým sa on nevráti.Miliardári sa

stali ešte vačšími miliardármi,a milionári dvojnásobnými milionármi.

Ich pán bol spokojný,a dal im podiel na moci.Takto to v tomto svete

bolo,a tak je to i v dnešnom kapitalizme.Svet sa o tých svojich stará.

Problémový pre tento čas sa stávajú ľudia,ktorí odmietajú hrať túto

hru bohatých,a svoju jednu mínu do finančného obehu sveta dať od-

mietnu a zakopú ju radšej do zeme.Čiže investujú svoje nie veľké

imanie do čohosi iného než  tzv.trhu.Ich poklad je vo vnútri.

Tí čo šéfujú peniazmi,tí ich nemilosrdne o to málo pripravia.Či

cez tzv.dane,alebo tzv.zákony vyhovujúce iba mocným,alebo cez

nafingovaný pád burzy,alebo cez umelo vyvolané vojny.Kto sa chce

vzoprieť svetu založenom na peniazoch,toho tento svet pošle kdesi

na okraj.A ak sa odmietne klaňať mamone,bude musieť za to draho zaplatiť svojou neúspešnosťou v spoločenskom postupe.Svet mu za jeho šľachetnosť daruje miesto na nejakom kríži.Marginalizácia Statoč-

nosti.Hrdinom v podobenstve sú teda nie tí,čo vyobchodovali 1O a 5

ďalších mín,ale je to ten jeden,čo nezbohatol,ale charakter si zachoval.

Ten,čo sa zachoval spravodlivo,čiže dal svojmu pozemskému pánovi

iba presne to,čo mu bol dlžen.Je to tá menšina,čo bohatne na spirituál-

ny kapitál ,čo sa odmietne prostituovať a nenechajú svoje  ideály

premeniť na tovar,ktorý si môže hocijaký pracháč kúpiťa pošpiniť.

Nemyslí sa tým,že ten ktorý má viac peňazí musí byť automaticky

zlým človekom! Ide tu o ducha svetského,nie svätého,ktorému ide

iba o vlastné úspechy,o vlastné zbohatnutie,iba o ekonomický rast,

a vôbec mu nevadí,že jeho bohatstvá sú postavené na chudobe a neús-

pechoch málomajetných.Ježišovi ponúkali aby bol kráľom v takomto

svete,a aby prijal túto krutú hru mocných tohoto sveta.Odmietol ju.

A bol jedným z tých,čo svoje spirituálne bohatstvo vložil cez svoju

stekajúcu sv.Krv do zeme.A nie do virtuálnej reality finančníkov,

ktorá má dodnes takú veľkú moc preto,lebo väčšina ľudstva nemiluje

svojho Otca,svoju Vlasť Nebo,ale ich pozemskú náhražku mamonu,

čiže zdanlivo všemocné peniaze. Cisternu všetkých cisterien.

V ére počítačov sme sa dožili zaujímavého fenoménu,kde moc zlata

a peňazí sa v počítačoch bánk stáva iba číslami.Obyčajnými číslami,

za ktorými je neobyčajne veľká moc.Raz možno Kristova Cirkev dozreje natoľko,že ľudia dobrej vôle v nej vytvoria podobné čísla,za

ktorými budú zásluhy svätých a tie vystriedajú nesväté čísla,za kto-

rými je mnoho hrozného utrpenia a vo vojnách kruto preliatej krvi.  Obetovanie na kríži bolo preto práve u židov,lebo nebo vedelo kto a

čím bude vládnuť svetu.Kde vládne Smrť zavládne raz Život.

               S ČLOVEKOM  MAJÚ ZÁMER.

Sily Svetla i sily temna majú s človekom svoj jasný  zámer.

Nebo má záujem aby človek prežil správne svoj pozemský pobyt,

a prišiel tak opať do Nebies.Temno pracuje opačným smerom,a

túži človeka najskôr od Sv.Cieľa odkloniť,potom ho dezorientovať,

a nakoniec vyrobiť z neho nového ničiteľa.

Prvé je to podstatné : zamestnať ho na neustálu činnosť pre tento

svet.Aby nemal čas rozmýšľať.Urobiť z neho robot mysliaci iba

na zisk,a nahovoriť mu že jeho šťastie je byť

                  SPOTREBNÝM DEBILOM.

Hypermarkety jako novodobé  chrámy.Peniažky miesto milostí.

Druhá fáza je karnevalizovať život,a premeniť ho na nekonečné zabávanie sa. Šou musí pokračovať počas celého roka.Sledovať

stovky filmov ako náhradu za neprežívanie si svojho filmu.

Humoristické relácie na každý deň,to prezrádza že smútok nám

silnie a strácame duchovnú radosť zo života.

Cieľom druhej fázy rozkladu človeka je byť

                     ZABÁVAJÚCI SA IMBECIL.

A aby mala zábava stále silnejšiu šťavu,posmech z normálnosti

sa bude stupňovať cez sarkazmus až do hyperaktívneho cynizmu,

ktorý sa uspokojí až vtedy,keď tečie nevinná krv a praví ctitelia

Boha sú v zuboch šeliem.Tretí stupeň zvrhlosti je spraviť z jačiaceho imbecila BEZCITNÉHO AMORÁLNEHO KRETÉNA.

Idiotizácia je naplánovaná a zámerná.Ak sa temnote tento plán

podarí,vytvorí sa z Božieho dieťaťa nový smradľavý pekelník.

Cieľom služby Bohu je stať sa z obyčajného človeka anjelom,potom

archanjelom,cherubom, rytierom, duchovným aristokratom,knieža-

ťom,princom až duchovným kráľom v nejakej oblasti.Z malého

človeka ČLOVEKOM VEĽKÝM až VZNEŠENÝM.

Nesťažujme sa v akom sme svete.Máme nielen tisíc možností ako

upadnúť a dohotoviť sa na diabla,ale máme i tisíc možností sa

dohotoviť na Božiu Podobu.To je samozrejme oveľa ťažšie a až

tak sa to v tomto svete neoplatí.Ale kto si zachoval aspoň štipku

viery a zdravého rozumu,ten s určitosťou tuší,že nám bude daný

k žitiu aj iný svet,nie iba tento bordel a blázninec,ktorý okolo

seba vidíme napr.v tomto roku 2OO5.A na ten sa vo vnútri

múdri človek chystá.Skutočný blázon v iný život neverí ani nedúfa.

Keby sme videli napr.konečnú podobu tých,čo smilnia dnes na plné

obrátky alebo zarábajú rozprávkové peniaze ,tak by sme sa zhrozili

natoľko,že by sme s nimi nemenili ani vtedy,ak by nám zaplatili

bilión x viac.Obsah žumpy bude viac voňať ako ich telá...Bude

pre nich miestom,kde sa pôjdu okúpať a pookriať.Budú tak zoha-

vení a starí viac než  bosorky a bosoráci z hororových filmov.

Oveľa vážnejšie budú na tom žurnalistické a mediálne prostitútky.

Tie,ktoré za peniaze neváhali osočiť a obkydať slušného človeka

záplavou lží a jedov.Takých čaká prísnejší súd a ťažšie tresty.

A najhoršie na tom budú nie tí a tie,čo predávali telo,ani tí,čo pre-

dávali dušu,ale tí,čo zapredali Sv.Ducha.Čo obchodovali s Kristom.

Čo zneužívali sv.evanjelium,za ktoré vylial Syn Boží svoju Sv.Krv.

Čo Božie Meno brali nadarmo,aby sa oslávilo v hriešnom svete ich

nepravé meno.Omráčení milenci lži.Oslavovatelia svojho falošného ja.

               Iba konštatujem čo mi bolo objasnené.

Kto sa rúha Otcovi či Synovi,tomu bude odpustené.Ale kto sa

rúha Duchu Svätému,to sa neodpustí.Kto ublíži otcovi či matke,

tomu sa dá odpustiť.Ale kto malému dieťaťu,to veru nie.

Neklamme si a povedzme si jasne : temné sily nielenže existujú,

ale naplno pôsobia tam,kde sú najprv ľajdáckosťou a potom

opakovanými ťažkými previneniami proti Božím Zákonom

privolané.Ak by hlásateľ Svetla opomenul spomenúť zámery

temných síl,bol by tiež ich nepriamym nástrojom.

Jedným z podstatných zámerov pekla je poškodiť človeka.A ak

sa im to podarí,potom ho je treba udržiavať vo falošnej hrdosti

na svoje kríplovstvo.Deviácie a prasačiny urobiť Ikonami.

      Muža majú zámer poženštiť a ženu urobiť mužatkou

 Ďeťom ukradnúť detstvo.Rozmaznať ich a nechať ich rozdrapovať.

        Z kresťanov  vyrobiť gániacopobožných debilkov.

Z Krista  Slnka, robia slabosvietiaci lampáš,a z rôznych lampášov,

             čiže iných náboženstiev robia náhradné slnká.

    Nevinného vytisnúť na okraj a Barabáša dať do centra diania.            

Darmožráča ochrániť množstvom predpisov o ľudských právach,

tomu čo kotí deti jedno za druhým,a neráči sa o ne starať dať

všetky výhody,a tomu čo sa správa zodpovedne hádzať polená

pod nohy,zaťažovať ho nadmernými pokutami a vynadať mu ak

nestihne splniť jednu zo svojich sto povinností.

Slušného človeka vysmiať ako vadného a  doštvať ku tomu aby sa hanbil.Za čo? No za to ,že nevie klamať ani kradnúť.Za to že sa neožiera.Za to,že sa nevie pchať do zadku niekomu zdanlivo mocnému,ani do predku nejakej štetke.Za to,že dospel k vlastnému názoru.Za to,že má vernosť a charakter.

         Zámerom temných síl je urobiť z človeka STROJ.

     Urobiť z neho živočícha, fekáliu a nedôstojného Otroka.

Nebeské Sily to s nami myslia vážne.Aby sme boli Slobodnými     

                            Priateľmi Boha.

     Ozajstnými Ľudmi.Plnými Dobra ,Pravdy a Krásy.

          POZOR NA   ULETENÉ   KNIHY.

Sektárstvo znamená vybrať jednu vetu,napr. z biblie,tú poriadne

nafúknuť,aby zatienila ostatné vety. Zamerať sa iba na nejakú

odtrhnutú časť, a ako slepý si nevšimnnúť celok.

Zpoza oceánu ide mnoho kníh o pozitívnom myslení.Sú to neraz

stovky strán.Ale ani jedna veta o nesení kríža a zmysle obety.

Americká choroba, robiaca nášmu vnútru takú službu , akú činia mandelinky na zemiakoch.Pod maskou dobra presný opak.

Jeden z povšimnutia hodných duchovných obrov  je indický Osho.

Jeho veľkosť je v úprimnosti.I v tom,učí meditácii a veľkej hĺbke.

Obracia pozornosť dovnútra.A tam zašiel veľmi ďaleko.Škoda,že

bez Krista.Je typickým príkladom jedného „majstra“ ducha ,ktorý

má vo svojich múdrostiach primiešané malé dávky tak prudkých

jedov,že ak chce niekto dospieť veľmi rýchlo k šibnutosti,tak nech

sa len pozorne začíta.Úprimnosť,ale bez cudnosti.Knihy plné múdrostí,ale bez Ducha Svätého.Riadky plné odvahy,no nesprávne použitej.Kapitoly plné humoru a oslavy života.Ale je v nich skrytá Smrť.Chýba im jednoznačne Svätosť. A vážnosť tiež.Život nie

je iba zábava.A kto robí z apoštolov playboy klub,ten ho urobil

zo svojho spolku sám.Kto si chce dať ezoterickú praženicu na kres-ťanský chlebík,tak nech najskôr ovonia,z akých vajec bola urobená…

Bádateľ Ducha môže nájsť inšpiráciu ku kráse i tam,kde iní

vidia len kopu hnoja.Aj tam neraz rastú voňavé kvietky.

            Aj hnoj má svoje miesto v tomto svete.

  Nemusíme ho však nosiť do svojho chrámu ako sväteninu.

Učme sa rozlišovať ktoré knihy sú tu z Božieho dopustenia,

a sú iba infikovaním nových čitateľov starými bacilmi,

a ktoré sú tu na ozajstnú oslavu Božiu a pre náš úžitok.

         KEĎ RAZ OTVORÍME DUCHOVNÉ OČI…

Keď nám spadnú,biblicky povedané,šupiny ega z očí,

nebude v nás tróniť pýcha, a prestaneme odsudzovať

 začneme postupne rozumieť životu.

Zistíme,že neraz komplikované ľudské situácie

majú jednoduché riešenia.

Ten čistý pohľad potrebuje jediný kľúč

k otvoreniu všetkých problémov človeka.

Ten kľúč sa volá POKORA, liek skoro na všetko.

Keď sa stanete čistými ako zrkadlo

a budete odrážať samozrejme iba realitu

pri pohľade do Vás uvidia iní iba seba.

Budú si myslieť že zrkadlo je také,akí sú vlastne oni.

Nebedlivo vás osočia zo svojej podoby

s ktorou nemusíte mať skoro nič spoločné.

Ak sa nás to dotkne a zabolí,

Znamená to ešte prítomnosť podobného tieňa v nás

Mystik sa neuráža.Ten vyšle Kristovu Lásku.

A tá spôsobí po čase ZAMYSLENIE sa nad sebou

Toho,kto sa dlhé roky pozeral do zrkadiel krivých a nečistých

Okrem Sv.Rán o ktorých hlbšia duchovná škola vedieť musí,

zažijeme veľa rán obyčajných.

Tie zrania v našom vnútri niečo pyšné a bezcitné

Potom sa to tak dlho hojí jako to bolo hlboké

A ak sa to zahojí,zostane CITLIVÉ MIESTO.

Citlivých,jemných a posvätených

máme mať desať tisíc miest vo svojom chráme

Veď kto iný si má uvedomiť,že som Chrám,ak nie mystik.

                         O ZUBNÝCH  KAZOCH.

Trpkosť kompenzujeme  sladkým. Spôsobí to po čase na našich

zuboch povlak,ktorý sa začne chovať agresívne.Vytvorí zubný kaz.

Ten v tichu pracuje, rozširuje sa, vŕta do hĺbky. Všimneme si to väčšinou až vtedy, keď nás zub zabolí.Ideme k zubárke.I keď vieme

Čo nás čaká, dobrovolne si sadneme do kresla bolesti a necháme sa

vyšetriť.Sú výnimoční jedinci a žiaden kaz v ústach nemajú.

Ale my ostatní vieme čo je vŕtanie do boľavého zubu.Dosť kruté

bolesti nejako musíme vydržať.Sami si na chrup poriadne nevidíme.

Zubárka nás trápi vŕtaním dovtedy,pokiaľ vidí niečo čierne v bielom

zube. A predsa nikto z nás nevynadá zubárovi, že nám robí veľké bolesti.Všetci rozumieme ako sa nám pomáha.

                 Ale nie všetci rozumieme Životu a Bohu.

   Mnohí mu vyčítame ako nás trestá.Aký je krutý.Nespravodlivý.

         Ak nám niečo berie myslíme si že On to potrebuje.

Raz nám dôjde,že nám pomohol zbaviť sa nejakého kazu.Tí, čo

sa modlia vedia že Boh nám pomáha a má nás rád.

Tí čo sa nemodlia to neveria.Ešte si robia posmech s príslovia “Koho Pán Boh miluje toho krížom navštevuje“. Je iba samozrejmé že tí,

 čo sa dajú do rúk zubárovi budú viac trpieť dnes ako tí, čo na svoje zuby kašlú.Ten kto je v Božích Rukách je prenasledovaný zo všetkých strán a má oveľa ťažšie skúšky ako pohan.

Ten je iba vo svojom egoistickom náručí, má viac pohody ale ani

nebadá ako mu každý rok vypadne jeden zub, čiže nejaká hlavná

cnosť z charakteru.Je lepšie podstúpiť bolestnú operáciu dnes než ju podstúpiť o pár rokov neskôr. S oveľa väčšími následkami.             My sme tu nie iba kôli sebe.To je vrchol pomýlenosti.Máme pomáhať liečiť najprv seba a potom ostatných.Lebo Boh ešte v mnohých TRPÍ.

              AKO SA VYRÁBA ANTIKRIST.

Nie každý, kto hovorí o láske či spravodlivosti je aj ich vyznavač.

Môže cnosť predstierať a v skutočnosti mu môže ísť o presný opak.

Podobne je to i s menom Ježiš alebo s názvom kresťanský.

Temnota dnes neútočí zvonku na Cirkev, ale prešibane sa tvári

ako keby jej išlo o záujmy Božie, a popritom vpúšťa niekoľkokrát

prudšie jedy do ľudí než zaštepovanie ateizmom v socializme. Kva-

litný súper nás má niečo naučiť.V evanjeliu sa píše, aby sme nevy-

trhávali kúkoľ až do žatvy.On tu má svoju funkciu.Testuje nás.

Ale nepíše sa aby sme si ho primiešavali do cirkevného chlebíka.

Stane sa,že ho zameníme za pšenicu,a tú odstavíme kdesi mimo.

Potrebujeme Dar Rozlišovania od Ducha Svätého.Našou sv.povin-

nosťou je najprv rozlíšiť a potom nahlas pomenovať.Svedčiť.Brá-

ny pekelné sú miesta, ktorými sa temnote podarilo dostať do vnút-

ra cirkvi a tam šíriť dielo rozkladu.Nie sú to iba tzv.ľudské veci.   

Skôr tie neľudské.Sú to hriechy,ktoré si neraz ani neuvedomujeme.

Ani sa z nich potom nevyznávame.Takto vzniká Akokebyzmus.

V seminári v prvom ročníku prišla reh.sestra s prosbou, či by

páni bohoslovci cez voľnú hodinu nepomohli umyť okná na chodbe.

Z prichystaných 10 vedier zostali tri voľné.V ročníku nás bolo 56 …

Mužov obety.Takto nenápadne to začína…

Trochu chytrý študent rýchlo spozná nedôslednosti a  slabiny systému.

Ak zatúži aby bol IN a aby ho potľapkávali po pleci bude horlivo recitovať iba vety svojich predstavených.Prezieravo sa „zaprie“ a ne-vysloví to,čo si naozaj myslí.Sem tam udá svojho spolubrata a základy

straty nášho spirituálneho panictva sú položené.Neskôr sa zdokonalí

ešte viac v hereckej pokore,otročení a zotročovaní,prebodávaní

očami blížnych,“opatrnosti“ aby nikoho neurazil,pri kázňach hovo-

ril iba všeobecne,nikdy nezaťal do živého(vlastne do mŕtveho),

 pozbiera zbytočné tituly,zašportuje si pochlebovaním,oblečie sa ako

devótny manekýn,vyhne sa prezieravo  boľavým diagnózam čo rozlie-pajú naše zlepené karpiny,a vyhľadá radšej toho čo potvrdí

jeho falošnú dôležitosť. Potom nasleduje obviňovanie niekoho iného,

nervozita zo smietky v jeho oku, a neregistrovanie vlastného brvna.

Neustále vyčítanie chýb hierarchom či štátnej moci,vinenie ich z osob-

ných neúspechov a v kázňach časté otravovanie veriacich vládou

čo je dočasne pri moci.Neuvedomujúc si vôbec,že ak nám vadí vláda

vonku, tak máme asi v neporiadku vládu vo svojom vnútri.

Nemáme  tam na prvom mieste Boha, ale svoje nepravé ja.To nie je

zlé, ale je nepravé.To treba detronizovať,pretože ak je v nás na tróne

je to náš úhlavný nepriateľ.To je ten Barabáš,čo ide zaslepene revo-

lučne budovať vonkajší raj bez vybudovania najskôr toho vnútorného.

 Nalejme si čistého vína: ak zhreší kresťan, tak ho nezviedla fľaša alkoholu,alebo žena alebo peniaze ,vysoká funkcia či zlý svet.

Ale ublížila mu iba jeho vlastná nesvätosť.Zadrichmaný tanec okolo falošného  ja. Skôr alebo neskôr nás prestane tešiť.Radosti z hriechu

sú iba úbohé, krátke náhražky Sv.Radosti  z prítomnosti Boha v nás.

Hriechy či svet nie sú náš problém.Problémom je naša prebolestná samota .Byť sám zo sebou v jednej miestnosti je peklo pre toho,kto

tam je so svojim neočisteným falošným ja.Čím je ono usalašenejšie na tróne v srdci,tým je Boh vzdialenejší.A samota strašnejšia.

Samota môže byť pre učeníka kúskom neba.Ak sme v pravom JA,

Kristovi.Kňaz má byť druhým Kristom.Jeho prvoradou a každoden-

nou Povinnosťou je modliť sa k Otcovi aká je jeho sv.Vôľa.

Ohlasovať toho,ktorý nielen zostúpil z nebies,ale i do pekelných

múk preto aby slúžil.A ak my rozmýšľame iba o vystupovaní

nahor v systéme,budeme nielen klamári,ale bude v nás rásť strach.

“S každým z nás má Pán osobitný plán.Buďme tomuto plánu verný“ povedal nám na námestí v B.Bystrici  Ján Pavol  II.A kardinál Ratzinger doplnil:“Každý človek potrebuje tvorivú odvahu žiť svoj

 život a nerobiť zo seba kópiu niekoho iného“ (v knihe Boh a svet).

Každý z nás má nielen právo,ale i povinnosť mať svoj vlastný názor.

Nepokoj v správaní či nanucovanie svojej cesty iným sú iba príznaky

našej nevery nášmu špeciálnemu plánu. Nie je dôstojné ani správne

 papagájovať iba názory iných.Ani dobré ani spásonosné robiť si

takto doktoráty.Vyklonovať so seba neoriginál na podobu niečiu inú než Božiu.Ak si nebudeme vážiť tú dimenziu v nás,ktorá je skutoč-

ným našim svetom i keď nedokonalým, a budeme hrať divadlo aké máme od prvého sv.prijímania naučené stopercentné odpovede,dajme pozor,aby sme nevychovali herca,ktorý bude mať o pár rokov neskôr v nejakej funkcii  plnosť pravdy ale  zároveň i plnosť gatí.

          Nielen Pravda,ale i Poctivosť nás vyslobodí.

Najprv sa bude báť povedať čo si úprimne myslí iným,lebo to už

nie je pravá viera.Potom sa bude sa báť povedať kritiku niečoho chorého v církvi,lebo to bude pýcha.Bude sa báť zaútočiť na nejaké bašty zla v spoločnosti,lebo ho dajú na škripec médiá.Bude sa báť povedať nepríjemné skutočnosti  veriacim aby ich neurazil. Bude sa

báť nepodať ruku  Herodesíkovi,lebo by sa mu za to pomstil.Radšej pomlčí a zavrie obe oči aby sa väčšine či mocným neznepáčil.A nako-

niec sa po nahromadení strachov rôzneho druhu a mnohých rokov bude báť  priznať si vinu aj sám sebe a bratom.Tak toto je v pláne.Ale nie

Božom.Sv.Katarína Sienská nám odkazuje:“U všetkých,ktorí hľada-

jú sami seba,a snažia sa zapáčiť ľuďom,súdia podľa vôle iných a

nie podľa pravdy.Budú sa báť,že sa znepáčia,a potom im všetko

naháňa strach.“  Kto sa bojí života,bude sa raz  báť i smrti.

  Kto má v sebe ututlané hriechy a strachy,bude si na iných vybíjať

svoje komplexy vyčítaním,akí sú hriešni.Bude zhadzovaťsebavedomie bratom.Takto to robia nevykúpení muži. Ľud potrebuje povzbudiť.

„A ty Peter,keď sa obrátiš,povzbudzuj svojich bratov“povedal Pán.

Čím sa viac objímame s mocnými vonku,tým viac budeme prenasledo-

vať Krista prítomného vo vnútri Cirkvi v blížnych.Toto prenasledova-

nie statočných môže byť tak veľké,aká veľká je falošná sláva,ktorú

nadobudneme vo svete u nestatočných.Ovce doráňame tým,čo má  odtrpieť ich pastier.Kto ráňa iných robí ich skryto mučeníkmi.

Ešte sa neobrátil.Pásť ovce znamená niesť bremeno spolu s nimi.

V prvých storočiach byť biskupom znamenalo byť aj potenciálnym mučeníkom.Odkedy nám cisár (313r.) dal podiel na moci,odvtedy

byť hierarchom znamená stále viac byť diplomatom.Čím má platničku

prihriatu na slabší stupeň tým to cisárovi viac vyhovuje.A najspokoj-

nejší je vtedy,keď sa mu podarí urobiť z presbytéria spolok pacifistov.

Z jedných urobiť spokojných pupušov, z iných kariéristov a z ďalších infantilných vojakov, ktorým došla všetka silnejšia munícia.Čo budú akoby na posmech strieľať s gumypuškou a cukríkmi v nej proti ma-lým čertovinkám,a veľké diabolstvá v spoločnosti ponechajú nedotknuté a nepomenované.Kanónom sa dnes strieľa iba po zbehovi z kňazských radov,čo sa sám hodí cez palubu do mora plného žralokov a má chudáčisko na ďalšiu plavbu a potápanie  iba nejakú nafukovačku.

             Ježiš ani raz nepovedal:“ Klaňajte sa mi!“

                 Ale Petrovi povedal:“Nasleduj ma!“

Asi preto sa mu toľko klaniame a toľko sa ospravedlňujeme,lebo ho málo nasledujeme.Kto nechytí občas v tomto bordeli bič ten nezacho-

váva Jeho evanjelium.On ho za 3 roky použil 3 x.Aj by rád potom

uvolnil svoje miesto spolubratovi,ale bude stále cítiť výčitky svedomia,

že neodovzdal ľuďom to,čo im odovzdať mal.Bude donekonečna

obkecávať,až všetkých vyčerpá,a to preto,lebo neprežil to,čo hlásal.

Kto je pri kanóne nech strieľa.Ale nie po ovciach,ale po vlkoch.Alebo svätuškárstvach storakej podoby.Treba nám kanonikov,prorokov,

a  nie manekýnov nahodených v plnej paráde,čo vedia okrem ukázania sa iba elegantne z každého náznaku konfrontácie bez bitky vycúvať.

              Máme niekde kostol Krista Proroka?

       Každá naša diecéza by mala mať takú katedrálu.

        A odtiaľ páliť či sa to niekomu páči alebo nie.

Ak budeme pred bohatými stále mäkší a mäkší a tolerantnejší,syno-

via tmy budú stále tvrdší a bezcitnejší na chudobných.A my s nimi.

V Európe silnie kríza kresťanstva.Kristus áno,ale Cirkev nie.

Možno je to chyba nie Európy,ale naša.Nášho hrania sa na oteckov

a detičky.A neponúknutí svetu príkladu bratstva,ktoré vytvoria

iba vyzretí chlapi,čo si vedia prihrávať a majú ťah na bránu súpera. 

To, čoho nás po strate duchovného panictva temné sily chcú

okradnúť  je  fortitúdo.(z lat. sila,odvaha,ráznosť,zmužilosť,pevnosť)

 Nedajme si nikomu vytunelovať identitu normálneho chlapa,ktorý            

   okrem dobroty a dodržania slova má mať i zdravú prísnosť.

     Kto ju má je ten, čo nasleduje Baránka všade.I na kríž.

     Kto ju nemá,ide mu o vlastné záujmy.Alebo je ešte decko.

KKC 675 spomína poslednú skúšku Cirkvi pred príchodom Pána.

Je to náboženský podvod prinášajúci ľuďom zdanlivé riešenie ich

problémov za cenu odpadnutia od pravdy.“Najväčší podvod anti-

krista,to znamená určitého pseudomesianizmu,v ktorom človek

oslavuje sám seba namiesto Boha a jeho Mesiáša,ktorý prišiel v tele.“

       „ Kresťan je slobodný od seba samého „Benedikt XVI.

                          Z HÚSENICE  MOTÝĽ.

V Písme Sv. 2Jn 7 sa duch antikrista definuje jako ten,ktorý

popiera že Boží Syn prišiel v tele.Pre židov bola úrážka najväčšieho

kalibru ,nielen hovoriť,že Boh v nebi má Syna na zemi,ale že

v ľudskom normálnom tele bol medzi nimi prítomný.Jednoduchý

a bez svetskej moci a nádhery.Keby mal svetskú moc,a podelil by

sa s ňou,to by ho možno akceptovali.Ale z ich pohľadu obyčajný

tesárov syn nemanželského pôvodu.Nad tým zúrili.Oni zbožťujú

iba vonkajší dojem.O ľudské vnútro až taký záujem nemajú.To je

totiž plné špiny.Majú ku nemu vlastne odpor.A neráčia na tom ani

nič meniť.Preto tá obrovská zamilovanosť do vonkajšku.Do šiat.

Do titulov.Do vonkajšej morálky.Do povrchného pozlátka.Do rek-

lamy.Do vonkajších víťazstiev.O tom je tento svet riadený židmi.

A židokresťanmi,ktorí im prikyvkávajú v kresťanských cirkvách.

Hovoria sice kladne o Ježišovi ako o Kristovi,pravom Božom Synovi

ktorý prišiel v tele,ale ich najväčšia láska je POVRCHNOSŤ.

Nad Evanjelium povýšili cirkevné právo a liturgické predpisy.

Nedokážu rozlíšiť čo je lešenie a čo chrám,a za ťažisko svojho kresťanského snaženia majú nekonečné inštalovanie nových a nových lešenárskych trubiek,a upevňovanie pevnosti lešenia okolo kostola,

na ktorom sú ako doma,ale pobyt v chráme tela je im cudzí.

Je to tá forma spirituality,ktorá sa nazýva kresťanská, ale neverí,

že Ježiš sa nasťahuje i do môjho tela,postupne sa INKARNUJE,

               a tam dokáže  vzkriesiť z mŕtvych

doslova všetky naše ľudské oblasti a posvätiť ich.A použije ich pre

ciele Božieho Kráľovstva.Ak niekto takú nevykúpenú oblasť v sebe

má, spoznáme ho podľa toho,že tú oblasť v sebe nenávidí u seba

aj u iných.Je ešte sám sebe nepriateľom.Jeho hlavný boj je zameraný

na jeho telesné sklony.Vo svojej nevedomosti obviňuje zo svojich

zlyhaní diabla,drogy,sex,ženu,víno,peniaze,zlý svet,alebo blížneho.

           Ale náš problém nikdy nie je niekde mimo nás.

Ak by sme ho dali ozaj Kristovi a On by naozaj prevzal v nás

vládu,nikdy by sme sa netúžili to bezuzdne v niečom roztočiť.

Napríklad sa opiť,prejedať sa , smilniť či uľaviť si nadávaním.

To túžia iba tí, ktorí  nemajú ozajstnú radosť v paralelnej oblasti .

Prerušená komunikácia na spiriruálnu energiu  Sv.Ducha má

za následok abúliu,stratu vôle a rôzne excesy.Prosto ešte tam šafári naše ego.Jeho Kristom nevykúpená niektorá oblasť.

Ani abstinenti nie sú ešte za vodou.Sú iba v kajúcej očisťovacej

fáze.Čím väčšie boli spitiny,a teraz tým viac v tomto stave odsudzujú

iných,ktorí abstinovať nemusia.Náš Majster dal na oltár víno

a posvätil ho na svoju sv.Krv.On nie je zúrivý abstinent.Učí nás

aj piť.A myslím že to tak platí v každej oblasti nášho života.

Byť svätým znamená byť aj komplentným,normálnym,doladeným v každej oblasti.Sv.miernosť je darom pre tých, čo zachovávajú ver-

nosť Kristovi.A to ticho a nenápadne každý deň.Za neveru za veľmi

draho platí osobným nešťastím.V čom sa hreší,v tej oblasti sa

betónuje „s úsmevom“ osobné nešťastie.Porozbíjať potom zaschnutý betón nelásky nie veru príjemná práca.Niekedy to trvá ROKY.

Ak niekto robí osobné prísne pokánie je to v poriadku.Ale ak by to kládol  ako normu morálky pre iných,to by už bola úchylka.Ak by niekto vnucoval svoju cestu iným a kontroloval či abstinujú,alebo či

žijú bez peňazí,či absolútnej pohlavnej abstinencii ,bolo by to iba signálom,že svojou cestou idú nie dôsledne.Svoje komplexy si vybíjajú potom na iných.Rodičia na svojich deťoch.Kňaz na svojich veriacich alebo na bratov.Láska hriechy sníma a „neobdarúva“ nimi iných.

         SPOLUPRÁCA  NA  UZDRAVENÍ.

Za 39 rokov života som ležal v nemocnici iba keď som sa narodil.

Niekto iný tam za toľko rokov strávil týždne.Ďalší mesiace.

Máme veľmi rôzne osudy.Mám také tušenie, že každý zažíva

presne to, čo zažiť potrebuje.V škole pozemského pobytu na zemi

sa učíme hlavne pokore a mnohorakým poznatkom.

Vari najťažší telesný problém môjho života boli zamrznuté dva

prsty z lyžovačky v Ždiari vo Vysokých Tatrách z roku 1986.

Spravili sme s bratmi bohoslovcami v ten deň 75 jázd hore a dolu

tamojšími svahmi.Ako odtrhnutí z reťaze…Počas dňa svietilo

slnko, ale primŕzalo.Občas som si fúkol teplý dych do rukavíc, aby

som ruky kriesil k životu.Pod kožené rukavice som pridal ešte

druhé,plátené.Myslel som si, že robím dobre.Opak bol pravdou.

V autobuse pri ceste domov som šoknutý zistil ako mám dva prsty

biele.Malíček na ľavej a prsteník na pravej ruke.Ďalšiu chybu som

asi urobil keď v hoteli som ruky ponoril do teplej vody.Vraj vtedy

treba dať do studenej.Pri návrate do Bratislavy začala vari trome-

sačná odysea po doktoroch.Prsty sa mi dvakrát zvačšili.Odpadla

mi koža.Nechty išli dolu.Každý druhý deň preväzy a obstreky.

Raz mi istý mladý doktorko bez príčiny jeden prst držal a silno

stisol.Asi preto,aby som aspoň nachvíľu pocítil,ako bolo na kríži.

Bolo to na pohľad stále hrozivejšie.Reč bola i o odrezaní prstov.                         

Nechcem zbytočne dramatizovať.Píšem to pre iné.Vtedy mi Duch

vnukol, aby som si predstavoval v tých postihnutých miestach svetlo.

Také, čo pulzuje akoby zvnútra prstu.Liečivé Kristovo Svetlo.A to

som si predstavoval vždy,keď som mal voľné chvíle.Chválil som pri-

tom Pána za uzdravenie plus táto imaginácia.Rany sa po čase doko-

nale vyhojili.Ďakujem Bohu za skúsenosť.Vari sa i Vy poučíte.

                  PREMEŇME  SA  NA   CHRÁM .

                                    Prišiel Mojžiš,

ukázal na rozum,a povedal,že tu je ukryté to podstatné.

Prišiel Ježiš,

ukázal na srdce,a zdôraznil,že tu je to najdôležitejšie.

Prišiel Marx,

ukázal na brucho,a vyhlásil,že tu je hlavný problém.

Prišiel Freud,

ukázal na pohlavie,a tvrdil,že jadrom života je sex.

A prišiel Einstein,

Ten vedecky dokázal,že je relatívne,čo z toho je najdôležitejšie.

 Takto sa raz divákom v Kresle pre hosťa prihovoril Karel Gott.

Všetko z toho je dôležité,a je ozaj zaujímavé,že niekedy je najdôle-žitejšie sa ísť najesť.Inokedy večer ísť spať.Táto nadčasová a poda-

rená glosa hovorí o stupňoch nášho bytia.O našich viacerých ľudských potrebách.V každej z nich sa dá byť skutočne hladným a smädným.

Chorým a uväzneným.Cestujúcim,či hľadajúcim.Alebo trpiacim.

Ak si niektorí zúžia problém pozemského človeka iba na hlad

po jedle,sú to skrytí marxisti.Ich charita je iba o rozdávaní polievok

a starých šiat.Bolo by veľmi povrchné zostať iba pri tom.Dávať stále

piť a jesť ťažkohrešiacim lajdákom.Ich veľké hriechy za zosypú

na hlavu takejto charity.Je to vlastne ich podpora ďalej lajdačiť.A čo takto ich učiť zbierať smeti,či odhádzať sneh?Mať zdravú sebaúctu.

Povinnosťou človeka je pracovať.Telesne,duševne alebo duchovne!

Kto nepracuje,nech ani neje,skonštatoval múdro sv.Pavol.A kto

nerobí nič pre spoločnosť,to je sebec,čo sa hrá na falošného boha.

Ak niekto ignoruje hlad po chlebe a smäd po čistom víne v niektorých

zo štyroch oblastí dlhé roky, sám skončí v hladomorni v nejakej

dimenzii svojho ľudského.Nebude sa správať normálne ku sebe

 ani ku iným.Bude bojovať sám proti sebe.

Je našou sv.Povinnosťou urobiť zo seba chrám.Všetky hlavné

oblasti v nás oslobodiť od vlády nižšieho ja.V duchu sa ich zrieknuť.

Očistiť ich tak od špiny hriechu a zlého, a ODOVZDAŤ  ich pod

Božskú Vládu Ježiša Krista.Ten každú oblasť posvätí prítomnosťou

svojho Ducha Svätého.A podľa prísľubu z evanjelia bude ozajstný

učeník mať zo života už tu na zemi stokrát väčší úžitok,ako ten

kto sa pod Vládu Božiu nedal.Toho bude stále znepokojovať iba

politická vláda, a doslova bude na ňu permanentne naštvaný.Aj na

svoje hriešne telo.A ak si ponechá nejakú svoju oblasť pod svojou vládou,prinesie mu to skôr či neskôr prekliatie a smútok v danej oblasti.Bude cítiť,že je ešte hriešnik.A bude mať pravdu.Alebo bude

v druhom extréme,s Pravdou sa rozvedie a osobáši sa so Lžou.

Bude sa hrať sa na boha,a dávať si „odvážne“svoje pravidlá hry pre život.Otázkou času je kedy skončí v jame tmy a so škrípajúcimi zu-

bami závisti a sebaľútosti.Alebo skončia ako stará bosorka obviňu-

júca za svoje prekliatie  všetkých okolo.Samozrejme okrem seba.

Nekompletní kresťania ohlasujú,že človek je,bol a bude hriešny.

Pokračovanie o vzkriesení odložia až po smrti.Sami sa vzorne pri každom verejnom prejave najskôr decentne zhodia ako hriešnici,tak

sa utvrdia v pravovernosti,a až potom budú ďalej pokračovať.

Túto sebanenávisť  označia ako pokoru.A ona aj je.Ale pokorou

falošnou.Akokeby sme boli hriešni,ale nemyslíme to až tak vážne.

A za chvíľočku sme v nadľudskom sebavedomí a pohŕdaní inými,

ktorých toto detinské pánbožkovanie sa nebaví po nich opakovať.

                Tak čo si hriešnik a či Boží chrám?

Vyjasni si to,kým máš zdravý rozum.Ak sme chrám Boha,tak

je tak je rovnako posvätné keď sedíš na sv.omši ako na záchode.

Ak si niekto nadáva sedemkrát za deň do hriešnikov,tak sa ním

aj za pár rokov stane.Odporným a zlým.Bez svätej hrdosti.A kom-

penzuje to nekritickým obdivom ku sebavedomohriešnym buzerantom.

My v Európe sme urobili z evanjelia a cirkvi strašiaka a celé stáročia

sme do ľudí hustili, akí sú hriešni.A potom sa čudujeme kríze viery?

A máme náladu ako porazené mužstvo.A v kostole pošťaté baby.

Nemyslím tým verné a sväté starké,ale rohatých svätuškárov.

Ak sa Slovo Telom Stalo,tak sa nad tým ráčme zamyslieť.Telo

znamená aj jazyk aj konečník.Aj mozog aj pohlavné orgány.

Ten kto nedrichme,ale poctivo duchovne precuje,ten vpustí Sv.Ducha

postupne všade.Odovzdá svoje telo ako nástoj nebu,a bude to

ďalšie telo Ktistovo.Taký človek si bude hlboko občas uvedomovať

a tichej modlitbe si denne pripomenie, že už nepatrí sebe,ale Pánovi.

       Toto je MYSTIKA.Toto je príčina pravej radosti.

Lajdáci,čo pochopiť toto jednoduché a zrealizovať toto jediné potreb-

Né nevedia a nestíhahú,potom chudáci žijú v hriechu.A neradosti.

Aby ju zahnali potrebujú sa vyzbrojiť množstvom peňazí,ktoré im

pomôžu rýchlo prísť ku akej takej radosti zo života.

   Nemusíme vlastniť Tesco,aby sme mali radosť z jedla,však?

A kto si myslí,že třeba aby nám išlo brucho prasknúť preto,aby

sme mali pocit,že žijeme naplno,ten je kyjakom poriadne tresnutý.

Podobne šľahnutí sú tí , čo vychádzajú s kostola,a závidia miliardá-

rom.Oni ich vlastne choro obdivujú a sú smutní,že si užívať nemôžu.

    Radostná prítomnosť Boha v ich tele je veľkou neznámou.

Toto je trest, a veľký trest pre všetkých povrchných ctiteľov Boha.

Ráčte sa učiť mystike,nebude Vám treba drog vonkajšieho sveta.

Evanjelium sa končí svadbou Boha s ľudstvom mu verným.

Falošná cesta končí v hladomorni v nejakej oblasti. Čiže pekelnom

pobyte v nej.A to platí nielen pre nevercov,ale i falošných kresťanov.

   Z biblickej obriezky to nasmerovali ku dôslednej kastrácii.

O svadbe nič nevedia.Skončili v nejakej pasci pre modlárov.

Vo svete je to majetok,úspech,mladosť,vonkajšia krása,politika,

ekonomický rast,svetské autority,popularita,blazeovanosť,zdravie…

Aj na spirituálnych modlárov,čo si viac než Živého Boha ctia skryté modly vo vnútri cirkvi:manželstvo,celibát,rehoľu,predstaveného,breviár,

sľuby a prísahy,zdanlivú jednotu,liturgiu,chudobu,panenskú blanu,

nepravú pokoru,slepú poslušnosť,jednodimenzionálnu charitu,školské osnovy,pozemskú rodinu,spokojnosť,alebo masochizmus.

 

To všetko vrátane pokánia má byť nástroj na našej pozemskej ceste.

            Slepci z toho robia  konečný cieľ človeka.

        Náboženstvo nemá byť bohom,ale cestou k Bohu.

     Keď Kristus hovoril,že sa treba postiť,určite tým nemyslel,aby

    Jeho nasledovníci v nejakej oblasti pomreli od hladu a smädu.

Byť obrezaný v Kristu znamená byť zušľachteným.MIERNYM

           Skutočný náš Cieľ je iba Boh a Nebeská Vlasť.

        Prikázania sú nie na to,aby sme sa im klaňali,

         ale aby sme s ich pomocou nestratili Sv.Ducha.

     Všetci modlári vo svete aj v cirkvi skončia v niektorej

       z hladomorní a sebaľutujúcom smútku porazených.

        Kto berie duchovný život vážne mnohé sa mu osvetlí.

     Ľudia potrebujú jesť a piť.Pravý Chlieb a Ozajstné Víno.

      Platí to pre potravu rozumu,srdca,žalúdka i pohlavia.

 

 

 

                        SLOVÁ  NA ZÁVER.

                        

                           Na svete je veľa bolesti.

      Napriek všetkému je každý náš deň Božím Darom.

 Keďže utrpenia sú veľké,musí existovať ich protipól,veľké radosti.

My Kristovi služobníci vieme,že po Veľkej Noci príde Veľké Ráno.

        Bolesť nám iba pripravuje miesto pre ozajstné radosti.

          Kto sa odovzdá do Božích Rúk bude to mať ťažké.

                           Ale bude to stáť za to.

      Je málo tých,čo to chápu a zvolia si úzku cestu do Života.

A je mnoho tých,čo idú po tej pohodlnej do stále väšieho trápenia.

 

    KTO SI VOLÍ POHODLNEJŠIU ĽAHŠIU CESTU,

             TEN SI VOLÍ ŤAŽŠIU CESTU.

 

Sv.Panna Mária,

Príčina našej radosti,

pomáhaj nám spoznávať

aká je naša autentická cesta k Bohu,

a zostať Božiemu Plánu v našom pozemskom živote verným,                     vtedy, ak sa nám darí,

  ale i vtedy,keď nám je ťažko.

                                       Amen

 

 

 

                              

Mediahost.sk - webhosting, registrácia domén, webdesign