ZÁCHRANNÁ SOCIÁLNA SIEŤ PRE ABSTINUJÚCICH ALKOHOLIKOV V OKRESOCH LEVOČA A SPIŠSKÁ NOVÁ VES

Uvedené postupy sa uplatňujú v prípadoch, kedy dôvodom klientovej neschopnosti správne posúdiť svoj zdravotný stav je psychóza ( napr. delírium tremens ). O nedobrovoľnom prijatí na hospitalizáciu je potrebné rozhodnúť aj vtedy, ak je klient v dôsledku psychickej poruchy agresívny a môže byť nebezpečný sebe ( samovražedná aktivita ) alebo svojmu okoliu. Obvykle po odznení akútneho stavu pacient dodatočne podpíše súhlas so svojím liečením, keďže sám cíti jeho pozitívny účinok. Nie vždy to je však tak. Ak pacient po odznení akútneho stavu, napr. psychotických príznakov nesúhlasí so svojím liečením, pracovisko ho musí prepustiť. Špecifická situácia je u neplnoletých klientov, kde súhlas alebo nesúhlas s liečením udeľuje zákonný zástupca. Aj tu sa však uplatňuje zásada o rozhodovaní nutnosti liečenia v prípadoch auto – a heteroagresivity, prípadne u psychotických stavov, kedy nesúhlas zákonného zástupcu pacienta s jeho liečením nie je rozhodujúci.

Iným prípadom nedobrovoľného liečenia je ochranné liečenie, o ktorého uložení rozhoduje svojím uznesením súd. Podmienky jeho uloženia rieši § 73 a § 74 Trestného zákona. K rozhodnutiu o uložení ochranného liečenia a jeho formy dospieva súd po prihliadnutí k vyjadreniu znalcov z odboru psychiatrie. Ochranné liečenie môže mať formu ambulantnú alebo ústavnú. Podľa svojho zamerania rozoznávame ochranné liečenie psychiatrické, protialkoholické ( toxikomanické ) a sexuologické.

K prvkom liečby patrí zostavenie inventára o prejavoch a následkoch závislosti ( edukácia pacientov, racionálna psychoterapia ), identifikuje sa a prekonáva tzv. obranný systém pacienta ( jeho racionalizácie, bagatelizácia problémov, skotomizácie ), posilňuje sa motivácia pre trvalú abstinenciu.

Neexistuje štandardný postup, ktorý by zaručil stopercentný úspech. Liečba má ale určite zmysel a dáva nádej na úspech. Je vhodné vyberať programy, ktoré zodpovedajú spektru problémov a charakteristikám klienta ( tzv. matching ). Nádej na úspešnosť liečby je podľa Csémyho a Nešpora ( 1993 ) vyššia, keď je liečba poskytnutá skoro, keď rodina v liečbe spolupracuje a zúčastňuje sa terapie, keď je možnosť dlhodobej spolupráce s liečebným zariadením, keď ide o kvalitný liečebný program, keď samotný pacient pri liečbe primerane spolupracuje, keď netrpí žiadnou inou duševnou poruchou. Výsledky liečby po dlhšom časovom odstupe ( napríklad po piatich rokoch ) sú lepšie než po kratšom odstupe ( napríklad po roku ). Uplatňuje sa tu určité dozrievanie osobnosti. Preto je správne uchovať si nádej.

Pri výbere liečebného zariadenia je prospešné brať do úvahy nasledujúce skutočnosti: právo, aby si pracovníci príslušného zariadenia vypočuli názor klienta a v liečbe s ním spolupracovali. Takáto spolupráca významne zvyšuje nádej na úspech. Človek závislý od alkoholu by mal byť vyšetrený nielen po duševnej, ale i po telesnej stránke. V prípade ústavnej liečby nebýva vhodná liečba ľudí závislých na alkohole súčasne s ľuďmi duševne chorými. Takáto liečba snáď môže pomôcť prekonať krátkodobú krízu, ale dlhodobe neprospieva ani závislým, ani duševne chorým. Keď je potrebná ďalšia ústavná liečba, treba trvať na tom, aby prebiehala v špecializovanom zariadení. Nie každý terapeut je rovnako vhodný pre každého klienta. Okrem jeho kvalifikácie a skúsenosti je dôležité, ako dokáže vychádzať s klientom a jeho rodinou. V konkurenčnom prostredí, ktoré v zdravotníctve pomaličky vzniká, sa bude možnosť výberu liečby rozširovať. Pokiaľ človek nie je spokojný, môže hľadať nové možnosti (Csémy – Nešpor, 1993 ).

Využitie rodinnej terapie je všestranné. Členovia rodiny využívajú účinky terapie na to, aby vyvinuli určitý tlak ( postupnosť malých trestov ), a dosiahli tým zvýšenie motivácie pacienta na vstup do liečby. Rodinná terapia sa odporúča a využíva najmä tam, kde existujúce interpersonálne konflikty a spôsob fungovania rodiny prispievajú u pacienta k užívaniu návykových látok, prípadne sú ,, brzdou“ v adekvátnom prístupe k závislému v rodine. Táto terapia pomáha tiež pri rozpade, deštrukcii rodinného spolužitia, keď je pacient so závislosťou akoby „ vytesňovaný“ z rodinného kruhu a funguje mimo neho. Zároveň sa využíva v rodinách, kde rodičia nechcú prijať fakt, že ich dieťa je závislé, problém bagatelizujú, negujú ho a pod. Ide často o situácie, keď svojmu dieťaťu uľahčujú užívanie návykových látok, vyhýbajú sa negatívnym reakciám vo vzájomnom vzťahu alebo stanoveniu istých základných hraníc v prístupe k nemu.

Základné tézy koncepcie programov v rodinnej terapii závislostí sú informačné skupiny pre rodičov a partnerov so závislosťou od alkoholu určené i širšej verejnosti; v ambulantnej zložke terapeutické skupiny pre rodičov detí závislých od psychoaktívnych látok; v ambulantnej zložke párová a manželská terapia pre pacientov so závislosťou od alkoholu; v rámci lôžkovej liečby sa ukazuje v poslednej fáze strednodobej liečby vysoko účinná spolupráca s rodinou; v obidvoch zložkách liečby spoluúčasť rodinných príslušníkov a ich osobná účasť na terénnych terapiách; bezplatná odborná internetová poradňa pre širokú verejnosť zameraná okrem iného aj na problémy týkajúce sa rodinného spolužitia s jedincom so závislosťou. Toto internetové poradenstvo poskytuje Centrum pre liečbu drogových závislostí v Bratislave , a to prostredníctvom internetovej adresy www. cpldz. sk.

Práca s blízkymi má najmä informačný charakter. Jej úlohou je dosiahnuť, aby rodinní príslušníci porozumeli závislému, dozvedeli sa informácie o priebehu liečby, o závislosti ako chorobe, o prístupe k pacientovi v jednotlivých štádiách liečebného a poliečebného procesu, uvoľnili sčasti vlastné napätie, získali nadhľad v komunikácii so závislým a boli schopní prijať jeho diagnózu. Slúžia aj na to, aby rodičia a príbuzní mali možnosť spoznať podobné problémy aj v iných rodinách a aby v konečnom dôsledku porozumeli vzťahu so závislým so všetkým, čo k nemu patrí.

V prípade potreby je možné programy a techniky skupinovej psychoterapie kombinovať s individuálnym prístupom, alebo ich týmto prístupom dopĺňať, aby sa zvýšil účinok liečebného a doliečovacieho procesu. Terapeutické programy zamerané na rodiny plnia úlohu aj vtedy, keď sa v rodine vyskytnú výchovné, vzťahové a komunikačné problémy. Účastníci programu majú možnosť získať informácie, návrhy a opatrenia na ich riešenie. Cieľom rodinnej terapie je dosiahnuť adekvátne a neporuchové fungovanie celej rodiny.

Rodinná terapia sa využíva aj v následnej starostlivosti, v resocializačných zariadeniach nezdravotníckeho typu i pri tzv. ,, terénnych terapeutických blokoch“, keď členovia socioterapeutických klubov, skupín alebo komunít spolu s rodinnými príslušníkmi fungujú komplexne ( pod terapeutickým dohľadom, ale mimo zdravotníckeho zariadenia ) niekoľko dní, prípadne týždňov... Takéto spoločné fungovanie s presne stanoveným terapeutickým programom sa ukazuje vysoko účinné a efektívne najmä v doliečovacom procese liečby závislostí ( Skovayová, 2006 ).

3. 3 Detoxikácia

Je to postup, pri ktorom osoba závislá na alkohole ukončí jeho užívanie takým spôsobom, pri ktorom sa minimalizujú abstinenčné symptómy a riziko zdravotného poškodenia. Nie je to teda len odstránenie toxických efektov po užití drogy, ale zameriava sa na širšie, na zmiernenie všetkých sprievodných znakov. Zároveň pripravuje závislého na ďalšiu liečbu. U väčšiny závislých je možná ambulantná detoxikačná liečba. Hospitalizácia je potrebná pri ťažkom stupni závislosti a pri somatických alebo psychiatrických komplikáciách závislosti. Dôvod pre detoxikáciu býva často ten, že intoxikovaný je nebezpečný pre svoje okolie i seba samého v dôsledku duševnej choroby ( toxická psychóza ). Treba rozlišovať pojmy detoxikácia a detoxifikácia. V rámci detoxikácie sa organizmus zbavuje alkoholu, a to bez použitia liekov. Detoxifikácia označuje situáciu, kedy sa tento proces deje s farmakologickou podporou.

Predpoklady pre úspešné zvládnutie detoxikácie pacientom sú dosiahnuté, ak alkoholik je rozhodnutý navždy prestať užívať alkohol; má ujasnené dôvody, prečo tak chce urobiť; je informovaný o ťažkostiach, ktoré môžu vzniknúť počas abstinenčného syndrómu; vopred vie o technikách, ktoré možno použiť na zmiernenie akútnych abstinenčných ťažkostí; má pripravený plán, ako bude postupovať po odznení abstinenčných ťažkostí.

Predpoklady zvládnutia detoxu z pohľadu terapeuta sú ak informuje pacienta o všetkých aspektoch detoxikácie; vytvorí atmosféru bezpečia a pokoja, chrániaceho pred stresom; uplatňuje podporné psychoterapeutické techniky ( posilňuje sebadôveru pacienta, oceňuje jeho schopnosti zvládať stav, vyjadruje dôveru v jeho sily, vyzdvihuje aj malé úspechy ); vyvaruje sa negatívnym konfrontáciám ( dostanú priestor v neskoršej fáze liečby ); vo fáze detoxu sa vyvaruje tzv. „ odkrývaciemu“ prístupu ( nesondovať tzv. „ jadrové“ problémy v súvislosti s návykovou látkou, neriešiť históriu vzniku závislosti, vylúčiť analýzu aktuálnych vnútorných pocitov a prežívania); postupne ľudsky a nekompromisne konzistentne v prístupe k pacientovi.

Detoxikácia sa môže vykonávať:

• na oddeleniach pre liečbu závislostí ( je možné zabezpečiť ďalšiu liečbu, dostupnosť konziliárnych vyšetrení ),
• v nemocničnom komplexe s detoxifikačnými jednotkami ( problémom môže byť zabezpečenie ďalšej liečby závislého ),
• v ambulantných podmienkach, v ktorých je zriadená detoxikačná jednotka môže byť problémom dostupnosť konzílií ,
• v domácom prostredí ( u ľahších foriem závislostí a intoxikácií, ak nie je ohrozenie na živote, nejedná sa o akútne somatické či psychické komplikácie, rodina spolupracuje ),
• detoxikácia na somatických oddeleniach ( po úraze, dekompenzácii somatického stavu ).

Pri kontakte s intoxikovaným pacientom vyžadujúcim následnú detoxikáciu je dôležité získať informácie o aplikovanej látke – alkohole ( od pacienta, od okolia); ak je možné, vykonať aspoň skríningové toxikologické vyšetrenie ( moč ); myslieť na určité riziko u intoxikovaného ( ohrozuje seba i okolie, vyšetrovať za prítomnosti ďalšej osoby ) a zaistiť bezpečnosť pacienta ( zvážiť riziko liekových interakcií ); hovoriť s intoxikovaným kľudne, tichšie, bez prudkých pohybov, udržiavať vhodnú vzdialenosť od neho ( sú citlivejší na neverbálne zložky komunikácie ). emočná podpora uľahčuje detoxikačný proces; myslieť na obranu bezdrogového prostredia ( v ambulantných podmienkach či doma upozorniť na nežiaduce návštevy a dodávanie drogy ); zdôrazňovať potrebu rodinnej terapie / mimoriadne dôležitá u detí a dospievajúcich . Okrem toho prípadný partner alkoholika môže byť tiež závislý, ide však o krehký vzťah, bez motivácie pomôcť tomu druhému, väčšinou nie je záujem o konštruktívnu spoluprácu.

V nemocničných či ambulantných zariadeniach je možné pri detoxikácii využiť aj akupunktúrnu techniku, ktorá spočíva v napichnutí ušných boltcov ( body pre pečeň, obličky a pľúca ako hlavné detoxikačné orgány, bod sympatiku a bod pre craving ) v kríze pri abstinenčných ťažkostiach.

3. 4 Odvykacie liečenie

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie ( WHO ) sa pojem liečba vzťahuje na proces, ktorý sa začína, keď sa osoba zneužívajúca psychoaktívne látky dostane do kontaktu s poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti alebo inou službou a môže pokračovať postupnosťou špecifických intervencií, dovtedy kým sa nedosiahne najvyššia možná úroveň zdravia a pohody. Ide o identifikáciu problému, poskytnutie pomoci a zdravotnej starostlivosti osobe, ktorá má problémy následkom užívania psychoaktívnych látok ( v našom prípade alkoholu). Cieľom je poskytnúť závislému možnosť dosiahnuť úplné oslobodenie sa od závislosti a plnú sociálnu reintegráciu. Liečba prebieha najmä v špecializovaných alebo nešpecializovaných zdravotníckych zariadeniach. Môže pozostávať z detoxikácie, substitúcie, terapie a poradenstva. Zároveň sa znižujú negatívne zdravotné a sociálne následky spojené s užívaním týchto látok ( Šteliar, 2004 ).

V tomto období prebieha viacero liečebných procesov. Primárnym procesom je detoxikácia, kedy dochádza k vylučovaniu jedov a prerušovaniu ťahu. Postupne, ale zároveň i dlhodobo prebieha liečenie somatických poškodení a psychických porúch. Dôležitú úlohu tu zohrávajú dlhšie prestávky v pití a kontakty s odvykacím pracoviskom a so svojpomocnými skupinami ľudí. Dochádza k počiatku uvedomovania si vlastnej choroby. Nastáva začiatok systematickej terapie závislosti. Významná je i účasť členov rodiny v programe psychologickej pomoci pre rodinu. Získavanie vedomostí o príznakoch a príčine závislosti na alkohole umožňuje lepšie spoznať túto chorobu. Uvedomovanie si škôd vo vlastnom živote spôsobených alkoholom, rozpoznávanie a uznanie faktu vlastnej bezmocnosti voči alkoholu, pozorovanie faktu straty schopnosti riadiť svoj vlastný život a priznanie faktu vlastnej závislosti a nádej na svoju záchranu – to všetko sú veľmi dôležité faktory ovplyvňujúce proces uzdravovania. O liečbe je dôležité vedieť, že sa prevádza zdarma a pacient je chránený lekárskym tajomstvom. Niektoré pracoviska ponúkajú i anonymnú liečbu.

Pri liečení závislostí sa uplatňujú viaceré formy terapie:

Biologická terapia
Biologickou terapiou rozumieme ovplyvňovanie telesných systémov, najmä centrálneho nervového systému aplikáciou biologicky aktívnych postupov. Sem patrí najmä podávanie liekov, konvulzívna terapia, averzívna terapia a senzibilizujúca terapia. Konvulzívna terapia ( v minulosti sa používalo označenie „ šoková terapia“ ) mala viaceré formy. Dnes sa používa ako jej forma podávanie elektrokonvulzií. Ide o aplikáciu elektrického výboju pomocou elektród prikladaných na spánkovú oblasť hlavy klienta. Metóda sa takmer na všetkých pracoviskách aplikuje v súčasnosti len v narkóze. Týmto postupom možno razantne potláčať „ produktívnu psychotickú symptomatológiu“ – bludy a halucinácie, významne však táto metóda pomáha potláčať aj hlbokú depresiu, melanchóliu, pri ktorej sú časté aj samovražedné tendencie. Z uvedeného vyplýva, že konvulzívna terapia prichádza u závislých osôb do úvahy v akútnom štádiu ochorenia, pokiaľ sa u nich vyskytujú vyššie zmienené príznaky, nie je teda súčasťou odvykacej terapie ako takej.

Averzívna terapia
je postup, pomocou ktorého sa u závislej osoby vytvára odpor k zneužívanej látke. Má viaceré formy. Napríklad podávanie apomorfínu alebo emetínu pri súčasnej zrakovej, čuchovej expozícií alkoholického nápoja vyvoláva vracanie. Opakovaním tohto postupu sa vytvára podmienený reflex s cieľom zabrániť klientovi v používaní alkoholu aj v budúcnosti. Na podobnom princípe je založená aj elektroaverzívna terapia, pri ktorej sa aplikujú jednoduché bolestivé elektrické podnety pri súčasnej expozícií alkoholických nápojov. Z uvedeného vyplýva, že v podstate ide o kombináciu biologickej metódy so psychoterapeutickým princípom podmieňovania. V posledných rokoch došlo k podstatnému odklonu od aplikácie averzívnej terapie, ktorú považujeme teraz už za prežitú.

Senzibilizujúca terapia
spočíva v zmene reaktivity na alkohol podávaním medikamentov, pomocou ktorých sa vytvárajú vedomé zábrany voči požitiu alkoholických nápojov. Tento postup je založený na princípe vzniku nepríjemného a v nekontrolovaných podmienkach až život ohrozujúceho stavu po požití alkoholického nápoja klientom, ktorý pravidelne užíva určité medikamenty. Poučený klient, ktorý najviac v kontrolovaných podmienkach odborného pracoviska prežil takúto reakciu, si je vedomý, že nesmie požiť alkoholický nápoj, aj keď naň práve má chuť. Na tieto účely sa používa disulfiram (Antabus ) a metronidazol ( Entizol ).

Psychoterapeutické metódy
Princípy psychoterapeutickej práce sa prelínajú s ostatnými formami liečenia. Sprevádzajú klienta od jeho prvého kontaktu so špecialistom, a to od fázy rozhodovania sa o absolvovaní liečenia cez celý terapeutický proces. Sú neoddeliteľnou súčasťou averzívnej a senzibilizujúcej terapie, ako aj resocializácie a doliečovania. Psychoterapeutické techniky sa využívajú aj pri prevencii závislostí.

Psychoterapiu môžeme deliť podľa princípov, z ktorých vychádza, resp. podľa štýlu práce na niekoľko typov:

• racionálnu,
• psychagogiku, didaktoterapiu, biblioterapiu,
• sugestívne metódy,
• abreaktívnu,
• tréningovú, behaviorálnu,
• psychoanalytickú,
• iné: nácvik asertivity, arteterapiu, muzikoterapiu, psychodrámu, psychogymnastiku, relaxačné techniky, jógu, činnostnú terapiu ( pracovnú terapiu, šport, kultúrne akcie ).

Podľa formy aplikácie tiež rozoznávame niekoľko typov psychoterapie:

Individuálna psychoterapia
Ide o individuálnu prácu terapeuta s pacientom. Táto forma umožňuje klientovi pred celou terapeutickou komunitou otvoriť sa viac, ako je schopný. Preberajú sa pri tom najintímnejšie problémy klienta.

Skupinová psychoterapia
Využíva sa pri nej skupinová dynamika ( interakcie, vzťahy, komunikácie verbálne i neverbálne ). Kolektív klientov a terapeutov – terapeutická komunita pomocou rôznych modelových situácií vytvára podmienky pre korekciu maladaptívnych ( neprispôsobivých ) stereotypov správania. Úlohou terapeuta je redukovať tvorené napätie alebo úzkosť v komunite. Korektívny emočný zážitok je pre každého klienta aj istým rizikom. Toto riziko podstupuje klient ľahšie, ak sa nachádza v skupine, ktorá mu poskytuje dostatok podpory. Vtedy klient s pomocou druhých a s ich súčasným hodnotením podstupuje skúšku, v priebehu ktorej skúma možnosti svojho zmeneného konania. Korektívny emočný zážitok mu súčasne umožňuje uznať neprimeranosť niektorých svojich vzorcov správania a štýlu komunikácie, ktorým by sa mal v budúcnosti vo svojom vlastnom záujme vyhnúť.

Párová ( manželská ) psychoterapia
Terapia sa zameriava na partnerský pár a jeho problémy. Jej cieľom je pomôcť páru zvládnuť konflikty a krízové situácie, riešiť svoje problémy aj s ďalším okolím a hľadať cestu k uspokojovaniu potrieb oboch partnerov v danom vzťahu. Súčasťou tejto terapie je aj práca so samotným klientom, keď sa orientuje na jeho vzťah. Táto forma terapie sa dá aplikovať aj skupinovým spôsobom – ak je zapojených do jedného sedenia niekoľko párov.

Rodinná psychoterapia
Ak je v rodine niektorý jej člen závislý od alkoholu, vytvára sa v rodine nová homeostáza. Organizujúcim princípom tejto novej homeostázy sa stala daná návyková látka ( alkohol ), ktorá vytvára paradoxne iný typ stability rodiny. V systéme rodiny dochádza k prerozdeľovaniu rolí s následným niekedy až extrémnym správaním sa niektorých jej členov. Úlohou rodinnej psychoterapie je práca s rodinou ako samostatným organizmom, teda so všetkými jej členmi. Rodina sa učí ako pomôcť svojmu závislému členovi, ale zároveň je vedená k prevzatiu istého dielu spoluzodpovednosti za riešenie problému. Ide tiež o zmenu štýlu správania sa členov rodiny, ktorí okrem toho, že boli závislosťou svojho blízkeho zasiahnutí, zároveň vedome alebo aj nevedome k jeho závislosti prispievali. Rodina musí prijať fakt, že bez zmeny fungovania rodiny ako celku ťažko možno očakávať trvalejší efekt liečby a abstinenciu jej problémového člena.

3. 5 Resocializácia

Je to proces postupného navrátenia bývalého užívateľa do jeho normálneho života bez drog. Predstavuje systém terapeutických aktivít, ktoré sú súčasťou rehabilitácie klienta ( presnejšie sociálnej rehabilitácie ). Resocializačná starostlivosť ( sociálna rehabilitácia ) patrí do pôsobnosti rezortu sociálnych vecí. Resocializačnou činnosťou sú podľa Zákona o sociálnej pomoci postupy zamerané na zmiernenie, prekonanie a zabránenie opakovaniu dlhodobo pretrvávajúcej hmotnej núdze alebo sociálnej núdze s cieľom zapojiť občana do života v prirodzenom prostredí – cieľom je odstraňovanie ( či aspoň minimalizovanie ) dôsledkov pretrvávajúcich krízových životných situácií. Môžeme tiež hovoriť o procese readaptácie na postupne sa meniace životné podmienky. Ide tu o získavanie vedomostí o poškodeniach emocionálneho citového i duševného života. Csáder ( 2006 ) definuje resocializáciu v oblasti drogových závislostí ako proces komplexného, sústavného a cieľavedomého, systematického a adresného ovplyvňovania, usmerňovania a vedenia odliečeného závislého jedinca smerujúci k jeho plnohodnotnému návratu do bežného života, sociálneho prostredia a pracovného procesu. Programovo je orientovaná na zmenu spôsobu jeho myslenia, konania, životného štýlu, na tréning v sociálnych spôsobilostiach, osvojovanie si morálnych a etických noriem, nácvik samostatného života, života v skupine a pre skupinu.

Cieľom resocializácie je znovuobnovenie aktívnej adaptácie na spoločenský systém a plnohodnotná reintegrácia do spoločnosti, čo je podmienené dosiahnutím takých zmien v správaní, ktoré závislému umožnia návrat do reálneho života v prirodzenom sociálnom prostredí. Inak povedané, cieľom resocializácie je zaradenie abstinujúceho závislého do spoločnosti a prehĺbenie jeho schopnosti odolať recidíve. Významnú rolu v procese resocializácie a zmien správania zohrávajú zmeny hodnotovej orientácie, akceptácia spoločenských noriem a nových vzorov správania, akceptácia pozitívnych autorít, osvojovanie si nových sociálnych rolí, prístupnosť k novým informáciám a ich využívanie, obnovená potreba nadväzovať nové a obnovovať pôvodné sociálne a emocionálne vzťahy, zvyšovanie tolerancie a nezávislosti.

Resocializácia, ako uvádza Galáš ( 2006 ), tvorí vo svojej podobe záverečný stupeň komplexnej starostlivosti o drogovo závislých a kontinuálne nadväzuje na predchádzajúci liečebný proces a jednotlivé formy zdravotníckej starostlivosti. Z hľadiska poskytovaných foriem starostlivosti, charakteru jednotlivých činností, odborného, organizačného a ekonomického zabezpečenia je resocializačný proces jednou z foriem sociálnej prevencie a prioritne je zameraný na predchádzanie a zabraňovanie príčin vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického, fyzického a sociálneho vývinu a na riešenie sociálnych dôsledkov drogovej závislosti. Z tohto dôvodu patrí jeho realizácia do pôsobnosti výkonných subjektov sociálnej pomoci.

Kredátus ( 2006 ) popisuje, že po absolvovaní protialkoholickej liečby vstupuje abstinent do procesu doliečovania a v ňom do fázy rehabilitačnej, reintegračnej, readaptačnej a resocializačnej, ktoré sa realizujú najčastejšie v socioterapeutickom klube. Cieľom doliečovania je stabilizovať odvykanie od alkoholu, drogy, nacvičiť nové socializačné formy pri opätovnom začleňovaní do sociálnych vzťahov, rodiny, pracoviska, verejnosti. Z časového hľadiska možno obdobie výkonu resocializácie členiť na štyri hlavné štádiá, a to na adaptačnomotivačné, nápravnoterapeutické, sociálnorehabilitačné a reintegračné. Bindásová ( 2006 ) uvádza, že resocializácia a rehabilitácia dávajú priestor pre prácu sociálnych pracovníkov, laických terapeutov z radov abstinujúcich, vždy však pod odborným vedením skúseného, erudovaného špecialistu v oblasti terapie drogových závislostí, a tými sú lekár, psychológ, sociálny pracovník.

Nápomocné a blokujúce faktory u resocializujúcich sa možno zhrnúť do týchto bodov: psychoterapia; poskytovanie rád a informácií či vysvetľovanie rôznych psychických pochodov. Na základe rád sa mohli klienti ľahšie dostať cez ťažkosti, ale zároveň môžu byť pre nich aj znakom toho, že niekto im chce pomôcť, že sa o nich zaujíma; pocit, že nie som so svojím problémom sám, prežívanie podobnosti so seberovnými; možnosť vyjadriť sa, vyrozprávať sa v terapeutickom rozhovore; získavanie spätnej väzby od spoluklientov o ich vzťahu a pocitoch voči každému z nich pomáhalo klientom najmä pri zvládaní vlastnej agresivity; vnútorné zdroje abstinujúceho klienta; vlastné rozhodnutie prestať s drogami; presvedčenie až viera v schopnosť zmeny, bez ktorej by samotné rozhodnutie abstinovať nebolo postačujúce; režim a pravidlá resocializačného zariadenia; povinnosť dodržiavať pravidlá a režim centra, napr. zákaz agresie, krádeži. Tieto pravidlá boli pre klientov jednoznačným signálom o tom, čo je a čo nie je dovolené. Pri ich nedodržaní im hrozilo vylúčenie z komunity; prinútenie a dozor personálu; vzájomná prepojenosť medzi jednotlivými časťami resocializácie, či už išlo o pracovnú terapiu, psychoterapiu, alebo o rozcvičku. V resocializácii takpovediac „ všetko so všetkým súvisí“, ťažko povedať, čo najviac pomáha. Pre každého je to zrejme niečo iné; medziľudské vzťahy a komunikácia v resocializačnom zariadení; vzor, príklad iného klienta fungoval v „pozitívnom“ zmysle, ale aj v tom negatívnom pri pozorovaní a učení sa z chýb druhých; priateľstvo so spoluklientom; vzájomná pomoc medzi klientmi, pomoc personálu; ocenenie, pochvala a motivácia od spoluklientov sú často hnacím motorom, impulzom, ktorý ich „ nakopne“ do novej práce na sebe ( Pavelová, 2006 ).

Výchovnú rehabilitáciu môžeme charakterizovať ako odbornú činnosť zameranú na socializáciu jednotlivca odstraňovaním prekážok pri dosahovaní pozitívnych výchovných a vzdelanostných zmien. Výchovná rehabilitácia využíva formy pomoci, predovšetkým postupy špeciálnej edukácie ( výchovy a vzdelávania ) a stimulácie ( podnecovanie, podporovanie motivácie ), korekcie ( sústavná náprava, posilňovanie a rozvíjanie všetkých postihnutých funkcií ), reedukácie a kompenzácie ( rozvíjanie, nácvik náhradných činností tam, kde pôvodná funkcia nie je rozvinutá ) s cieľom aktívneho a zmysluplného znovuzapojenia do spoločnosti.

Profesijnú rehabilitáciu vymedzujeme ako primerané účinné opatrenia umožňujúce reintegráciu na trh práce, zahrňujúce identifikáciu individuálnych profesijných potrieb, schopnosti a možnosti, poradenstvo, tréning zručností a pracovného uplatnenia. Programy profesijnej rehabilitácie poskytujú jednu alebo viacero zo spektra intervencií, vrátane podporovaného zamestnania a podporovanej pracovnej činnosti / ponuka práce, hľadanie zamestnania, pracovného uplatnenia, výcviku a tréningu, rozvíjanie a budovanie osobných schopností, zručností a pripravenosti na zamestnanie.

Neodmysliteľnou súčasťou resocializácie je i sebarealizácia. Pod týmto pojmom rozumieme poznávanie vlastných životných schopností potrebných v triezvom živote. Trénovanie praktických schopností dôležitých v kontaktoch s ľuďmi. Trénovanie schopnosti poradiť si so stresom a ťažkými životnými situáciami. Príprava plánu ďalšej práce na zlepšenie vlastného života. Dodržiavanie správnej životosprávy - pravidelný spánok a odpočinok a zlepšenie schopnosti sexuálneho spolužitia. Znovu získanie a vznik nových záujmov. Znovu získanie úcty k sebe samému. Znovu získavanie dôvery a akceptáciu zo strany najbližších osôb. Angažovanie sa v pomoci iným ľuďom. Rekonštrukcia rodinných vzťahov a práca na zlepšení rodinného života. Väčšie zainteresovanie robením čohosi užitočného a dobrého v živote. Nachádzanie príjemných stránok triezveho života. Prebieha tu zmena životného štýlu, obrátenie sa k novým hodnotám a ideálom a tvorivé využívanie voľného času. Úplná akceptácia triezvosti a abstinencie.

V súlade s obsahom a cieľmi resocializačného procesu odporúčané formy realizácie resocializácie v oblasti drogových závislostí sú ambulantná forma (výkon resocializácie odbormi sociálnych vecí miestnej štátnej správy, referátmi poradensko – psychologických služieb, obcami a ostatnými subjektmi, ktoré resocializáciu neposkytujú ako službu, ale ju vykonávajú ako jednu z foriem sociálnej prevencie ) a poskytovanie resocializácie ako súčasti poskytovanej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb pobytovou formou.

Ambulantná forma resocializácie sa orientuje najmä na komplexnú ( sociálnu, poradenskú, psychologickú a terapeutickú ) pomoc drogovo závislému, avšak bez poskytovania ďalšej nevyhnutnej starostlivosti, ktorou je bývanie, zaopatrenie a stravovanie.

Túto formu vykonávajú najmä referáty poradensko – psychologických služieb a ich pracoviská prevencie a resocializácie drogovo závislých; odbory sociálnych vecí miestnej štátnej správy, obce, neštátne subjekty v rámci výkonu sociálnej prevencie. Neštátne subjekty môžu vykonávať tieto činnosti iba na základe povolenia na vykonávanie sociálnej prevencie a poskytovanie sociálneho poradenstva na vykonávanie vybraných činností sociálnoprávnej ochrany, o vydaní ktorého rozhoduje v súlade so Zákonom č. 195 / 1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov príslušný orgán, t. j. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Pobytová ( komunitná, rezidenciálna ) resocializácia

Starostlivosť tohto druhu zabezpečujú špecializované a účelové zariadenia, určené na poskytovanie sociálnych služieb resocializácie v oblasti drogových závislostí – resocializačné strediská.

V resocializačnom stredisku ( ďalej RS ) možno poskytovať starostlivosť drogovo závislému maloletému s ukončenou povinnou školskou dochádzkou alebo plnoletému občanovi po skončení liečby v zdravotníckom zariadení na liečbu drogovo závislých osôb na základe odporúčania tohto zdravotníckeho zariadenia.

V resocializačnom stredisku sa poskytuje resocializácia a rehabilitácia s cieľom aktivizovať vnútorné schopnosti občana na prekonanie osobnostných dôsledkov a sociálnych dôsledkov drogových závislostí a na zapojenie sa do života v prirodzenom prostredí; nevyhnutná starostlivosť, ktorou je stravovanie, bývanie a zaopatrenie; liečebno – výchovná starostlivosť ( špecializovaná odborná činnosť zameraná na odstránenie alebo zmiernenie porúch psychického vývinu, osobnostného vývinu a sociálneho vývinu ); ďalšia starostlivosť, ktorou je poradenstvo, záujmová činnosť, kultúrna činnosť a pracovná terapia. V resocializačnom stredisku sa tiež utvárajú podmienky na pracovné uplatnenie klientov.

Proces resocializácie tohto typu plne nadväzuje na predchádzajúci liečebný proces a jednotlivé formy zdravotníckej starostlivosti ( ktorá rieši zdravotnú dimenziu drogovej závislosti ako choroby, pričom je liečba hradená zo systému zdravotného poistenia max. v dĺžke 3 mesiacov ). Resocializačný proces je v modifikovanej podobe prirodzeným pokračovaním liečebného procesu. Z hľadiska poskytovaných foriem starostlivosti, odborného, organizačného a ekonomického zabezpečenia je resocializačný proces zameraný prioritne na riešenie sociálnych dôsledkov ( sociálna dimenzia ) drogovej závislosti a z tohto dôvodu patrí jeho realizácia do pôsobnosti výkonných subjektov sociálnej pomoci, ktoré v oblasti resocializácie spolupracujú s ďalšími zainteresovanými subjektmi, vrátane odborníkov a inštitúcií v pôsobnosti rezortu zdravotníctva.

Osadenstvo RS tvorí spravidla samostatné otvorené spoločenstvo ( komunitu), ktoré pôsobí v nepretržitej prevádzke, s vlastným režimom a so samosprávnym riadením života spoločenstva – komunity, s uplatňovaním mnohých prvkov svojpomoci a skupinovej terapie. Optimálna dĺžka pobytu je 12 – 16 mesiacov. Stanoviť taxatívne dĺžku pobytu nie je vzhľadom na charakter resocializačného procesu možné. Pri práci s klientom sú zohľadňované jeho individuálne potreby, možnosti, schopnosť napredovať v resocializačnom procese, čo do značnej miery ovplyvňuje dĺžku pobytu. Významným faktorom, ktorý ovplyvňuje dĺžku pobytu je vytvorenie podmienok pre návrat do reálneho života ( úprava vzťahov v rodine, pracovné uplatnenie a pod. ).V súčasnosti je v rámci SR registrovaných celkovo 13 RS pobytového typu s kapacitou cca 180 miest ( Hosek, 1998 ).

3. 6 Proces doliečovania

Etapa doliečovania je posledným stupňom liečby závislostí. Nadväzuje na základnú intenzívnu ambulantnú, alebo ústavnú liečebnú starostlivosť. Je niekoľkoročná a môže sa začať komunitnou liečbou. Zmyslom je dlhodobosť terapeutického efektu, a preto sa zameriava na prevenciu recidívy.

Je to veľmi rozsiahle obdobie postresocializačnej, doliečovacej pomoci. Vo svojej podstate charakterizované ako obdobie zmeny životného štýlu priamo vedúcej k plnohodnotnému životu závislého v trvalej dôslednej abstinencii od akejkoľvek drogy. V danom rámci toto obdobie pretrváva po celý zvyšok života abstinenta. Jeho cieľom je dlhodobý efekt základnej liečby a zdôrazňuje preto prevenciu recidívy. Doliečovanie spočíva v systematickom vedení závislého v špecializovanej ambulancii, pričom je podporované aj jeho členstvo v organizáciách abstinujúcich závislých. Preto vo fáze doliečovania majú neodmysliteľné miesto odborne koordinované terapeutické kluby a svojpomocné organizácie so športovými, pobytovými, putovnými aktivitami, pobytmi v rekreačno – športových táboroch. Ich význam je o to dôležitejší, že vlastná abstinencia závislého začína až vtedy, keď z chráneného prostredia vychádza do takého, kde je vystavený ponuke a riziku užívania návykových látok a má podporu okolia.

Proces doliečovania môže tiež prebiehať prostredníctvom vnútornej aktivizácii abstinenta vo väzbe na materské resocializačné strediská ( opakovacie, posilňovacie pobyty ), podporou sociálnej reinzercie a uplatnenia na trhu práce, prípadne i formou poskytovania starostlivosti v tzv. „ domoch na polceste“, ako zariadení chráneného bývania, ktoré môžu byť pri splnené zákonom stanovených podmienok zriaďované i pre drogovo závislých.

Adaptácia abstinujúcich alkoholikov na nové životné podmienky je podľa Bútoru ( 1989 ) zo sociologického hľadiska úspešnejšia vtedy, keď sa splnia určité predpoklady. Medzi nich patrí inštrumentálnosť roly abstinujúceho alkoholika / abstinencia je iba prostriedkom na dosiahnutia iných cieľov, nie cieľ sám o sebe; zverejnenie abstinencie v relevantnom sociálnom prostredí, z ktorého musí byť jasné, že abstinujúci jedinec zásadne nepije, ako aj to, prečo nepije; toto zverejnenie má spočiatku skôr psychologický význam ( predstavuje vlastne ochranný mechanizmus „ zatváranie zadných dvierok“ ), postupne však nadobúda na dôležitosti v sociálnom kontexte; účasť na doliečovaní a participácia na nových referenčných skupinách, predovšetkým na socioterapeutickom klube alebo svojpomocnej skupine.

Etapy uzdravovania

Podobne ako rozvoj choroby, tak aj liečba a doliečovanie majú svoje etapy. Uzdravovanie je však všeobecne menej spracované a opísané ako samo ochorenie. Náčrt jednotlivých etapách uzdravovania prikladáme v prílohe C.

4. ABSTINENCIA AKO NOVÝ ŽIVOTNÝ ŠTÝL

Abstinencia je niekedy chápaná ako púhe nepitie, inokedy je ponímaná ako triezvosť. Stať sa triezvym znamená potom prestavbu osobnosti, nový životný program. Rozhodnutiu nepiť musí zodpovedať zámer zmeniť niečo v sebe. Konečným cieľom by mala byť zrelá abstinencia – stav, keď už človek jednoducho nepotrebuje piť. Abstinencia musí byť postavená ako pravá hodnota, niečo, čo pacienti ešte neskúsili, ale čo je v ich silách dosiahnuť. Strieženec ( 1996, s. 165 ) chápe abstinenciu ako „ uvedomelé zrieknutie sa určitej činnosti alebo užívania návykovej látky.“ V našom prípade zrieknutie sa alkoholu a jeho užívania.

Z hľadiska dĺžky abstinencie môžeme hovoriť o abstinencii krátkodobej, dlhodobej ( dlhšie trvajúcej ) a trvalej. Krátkodobú abstinenciu môžeme ďalej rozdeliť na prevažne dobrovoľnú, ktorú môžeme synonymicky nazvať i diéta alebo pôst a prevažne vynútenú - situačnú. Typickým príkladom prevažne vynútenej krátkodobej abstinencie je pacient užívajúci lieky, napríklad antibiotiká; ďalej vodič každého vozidla, pilot, strojvodca; žena počas menštruácie; športovec pred a počas pretekov, zápasu. Patrí sem i nariadená abstinencia ( napríklad počas volieb, pri niektorých sviatkoch, v niektoré dni týždňa a i. );

Dlhodobú ( dlhšie trvajúcu ) abstinenciu môžeme tiež rozdeliť na prevažne dobrovoľnú a prevažne vynútenú. K prevažne dobrovoľnej dlhodobej abstinencii sa hlási napríklad terapeut pôsobiaci v protialkoholickej alebo protitoxikomanickej liečbe – abstinencia ako ,, tréning“ na zvýšenie empatie voči pacientovi a terapeutickej zručnosti. K tomuto typu abstinencie radíme i abstinenciu počas pobytu v prohibične orientovanej krajine. Za prevažne vynútenú ( situačnú / dlhodobú / dlhšie trvajúcu ) abstinenciu pokladáme napríklad preventívnu abstinenciu ( deti, mládež, ťarchavá alebo dojčiaca matka ); patrí sem i abstinencia pacienta po prekonaní niektorých infekčných ochorení ( napríklad žltačky ); abstinencia pacienta trpiaceho na niektoré chronické ochorenie; abstinencia pacienta v rekonvalescencii po niektorých dlhšie trvajúcich obmedzeniach;

Na trvalú abstinenciu môžeme tiež nazerať z dvoch hľadísk, a to ako abstinenciu prevažne dobrovoľnú a prevažne vynútenú ( situačnú ). K prevažne dobrovoľnej abstinencii patrí abstinent z presvedčenia, najmä zdravotného. Ďalej je to abstinencia ako súčasť životného štýlu. Dôvody môžu byť etické, svetonázorové, národnovýchovné a pod.; abstinencia ako súčasť náboženského presvedčenia, viery. Patrí sem i abstinujúci terapeut v protialkoholickej liečbe alebo iný lekár či terapeut / abstinencia ako „vzor“; abstinujúci športový tréner, resp. tiež abstinujúci pedagóg; abstinujúci manželský partner liečeného závislého pacienta ako výraz solidarity. Príkladom prevažne vynútenej ( situačnej) trvalej abstinencie je abstinent následkom choroby, najmä abstinujúci alkoholik, ale aj pacient zneužívajúci inú drogu, ďalej pacient s niektorými duševnými a nervovými poruchami, napríklad pacient trpiaci na epilepsiu; pacient s náklonnosťou ku kŕčom; pacienti po úraze ( Bútora, 1989 ).

Abstinujúci alkoholik sa musí vyrovnať s dvomi handicapmi, a to s tým, že má celoživotnú diagnózu ( je závislý od alkoholovej drogy ) a s tým, že absolvuje celoživotnú liečbu ( terapiu ). Abstinencia ako situácia psychickej záťaže, potrebuje mať rozvinuté nové vzorce správania ( napríklad odmietnutie pozvania na pohárik, ale aj využívanie voľného času, atď. ), ktoré abstinentovi pomôžu meniť a zmeniť svoj životný spôsob. Pre zmenu životného spôsobu abstinenta je dôležité najmä to, aby svoje problémy dokázal riešiť po novom: t. j. bez alkoholu.

Kredátus ( 1995 ) zhrnul prekážky, ktoré bránia úspešnej abstinencii: nestotožnenie sa s rolou alkoholika ( jej neprijatie ), čo bráni spracovaniu a prežívaniu roli abstinenta; nepochopenie, že jediným prostriedkom na vyriešenie problémov alkoholika ( zdravotných, psychologických a sociálnych ) je život bez alkoholu; neschopnosť nájsť si možnosti na rozvinutie citového života v rodine, neschopnosť získať stratené role v živote a v práci; nezverejnenie svojej abstinencie a jej príčin – keď sa za ňu abstinent hanbí; nehľadanie možnosti kontaktov s blízkymi ľuďmi, nepravidelná účasť na doliečovaní, čo sa môže stať osudným; nedostatočné úsilie na zmenu svojho správania, naučené stereotypy zo stretnutí s kamarátmi pri poháriku pred liečbou zopakoval aj po nej. Zároveň podáva rady pre úspešnú abstinenciu, ktoré prikladáme v prílohe Č. Problematike zotavovania sa z abstinenčného syndrómu sa venujeme v prílohe D.

5. RECIDÍVA - NÁVRAT K ALKOHOLU

Výkladový slovník definuje recidívu ako návrat, opätovné vzplanutie choroby v pôvodnej intenzite. Pri závislostiach je to opätovný návrat k droge. Postihnutý sa v krátkom čase dostáva do takého stavu, v akom bol pred liečbou, aj keď má za sebou dlhodobejšiu abstinenciu. Možno povedať, že čím je dlhšie obdobie abstinencie, o to ťažšie je znášaná recidíva. Recidíva je proces, nie chvíľková záležitosť. Proces recidíva môže trvať niekoľko hodín, dní, týždňov alebo dokonca mesiacov. Počiatočná fáza ecidíva – obdobie predchádzajúce požitiu alkoholu alebo drogy sa označuje pojmom „ suchá recidíva“. Strieženec ( 1996, s. 181 ) uvádza, že recidíva je „ obnovený, opäť sa vracajúci, opakujúci sa prípad.“

Ľudia trpiaci závislosťou, vedci a odborníci v oblasti závislosti prišli na to, že recidíve predchádzajú mnohé udalosti, špecifické správanie, spôsob zmýšľania, pocity a postoje. Väčšina z nich spadá do nasledovných kategórií: neutíchajúce negatívne pocity; negatívne myšlienky alebo bolestivé spomienky; tlak spoločnosti požiť alkohol alebo drogy; ťažkosti s dodržiavaním abstinenčného plánu; problémy vo vzťahoch; nutkanie a silné túžby; kladné pocity; impulzívne, prehnané alebo návykové prejavy; veľké životné zmeny prinášajúce stres – rozvod, choroba alebo smrť blízkeho človeka; psychické poruchy.

Náznaky recidívy sa prejavujú v zmenách správania, v zmenách nálady, v zmenách v myslení. Zmeny v správaní: častejšie sa hádajú; prestávajú chodiť na stretnutia socioterapeutických klubov alebo svojpomocných skupín alebo chodia čoraz menej bez toho, aby o tom povedali niekomu, kto rozumie závislosti; po krátkej abstinencii sa zastavia v bare, v krčme, aby sa stretli s priateľmi; znovu sa začínajú stretávať s kamarátmi, s ktorými brali drogy a ktorým sa už vyhýbali; fajčia viac než predtým, pijú viacej kávy, prejedajú sa alebo dobre nespia ( prejavy väčšieho stresu ).

Zmeny nálady: sú náladoví alebo depresívni; hnevajú sa na niekoho a vyvoláva to v nich túžbu po alkohole alebo drogách; sú sklamaní z toho, ako sa im darí v živote; majú obavy z blížiaceho sa pohovoru do zamestnania; prejavujú prílišné nadšenie z toho, ako sa im darí.

Zmeny v myslení: hovoria si, že po osemmesačnej abstinencii si zaslúžia pohárik alebo drogu; myslia si, že ich problém je vyriešený alebo že už nepotrebujú socioterapeutický klub, svojpomocnú skupinu alebo poradenstvo, hoci abstinujú len niekoľko mesiacov; hoci si neplánujú vypiť, klamú sa myšlienkou, že marihuana ich stavu neuškodí ( Daley, 2003 ).

Zmeny v správaní, postojoch, pocitoch, náladách alebo myšlienkach, alebo ich kombinácie, môžu znamenať, že sa v abstinujúcom alkoholikovi spúšťa recidíva. Náznaky recidívy si často všimneme okamžite, no nie je to vždy pravidlom. Mnohí ľudia trpiaci závislosťou tvrdia, že dopredu vedeli, že siahnu po alkohole, no na náznaky recidívy nijako nereagovali.

Treba počítať s tým, že keď sa po určitom čase abstinencie abstinent vráti k alkoholu, bude mať pocity viny a bude sklamaný. Je dôležité, aby si uvedomil, že tieto pocity sa pominú len vtedy, keď sa vráti k svojmu plánu liečby – a znovu bude úspešne abstinovať.

Neexistuje ľahký a rýchly spôsob, ako získať kontrolu nad závislosťou a uskutočniť pozitívne zmeny v živote človeka. V liečbe sa vyžaduje ochota obetovať čas a úsilie zmenám, ktoré sa musia odohrať v človeku, aby potom mohol žiť život bez alkoholu alebo bez drog.

Recidívu netreba ani podceňovať, ale ani nepreceňovať. „ Tak som sa napil, veď sa nič nestalo.“ To si na začiatku svojej recidívy môže povedať veľa ľudí. Ale pitie sa im potom môže vymknúť z rúk. Preto je dôležité, aby si svoju recidívu včas uvedomili a niečo podnikli, aby si ušetrili zbytočné nepríjemnosti. Recidíva neznamená, že predošlá snaha abstinenta o lepší život bola zbytočná. Až recidívu zastaví, môže na to dobré znova nadviazať. Recidíva neznamená koniec sveta, ale dá sa prekonať. Mnoho úspešných abstinentov sa k svojej abstinencii dostalo až po opakovaných recidívach. Recidíva je zároveň užitočná skúsenosť. Je síce lepšie jej prechádzať, ale na to, aby jej človek predchádzal, musí svoj problém s alkoholom brať vážne. Práve skutočnosť, že človek zrecidivuje a navráti sa späť k abstinencii naučí človeka vážiť si nadobudnutý stav, pretože vie, že je to strastiplná cesta. A tak, keď abstinenta opäť prepadnú myšlienky typu „ po jednom pive sa mi predsa nemôže nič stať“ a spomenie si na svoju tvrdú a nepríjemnú skúsenosť, asi si predsa len rozmyslí, či po tom pive siahne alebo nie. K prerušeniu recidívy teda býva užitočné uvedomiť si nepriaznivé dôsledky ďalšieho pitia.

Núdzová karta abstinenta
Nosiť so sebou v peňaženke alebo taške ,, núdzovú kartu abstinenta“, na ktorej má abstinent mená a telefónne čísla priateľov a známych, ktorí mu môžu pomôcť, aby sa nenapil, alebo vyriešiť iné problémy. Na zozname môže mať priateľov zo skupiny, poradcu, členov rodiny, svojho duchovného, priateľov, číslo protialkoholickej poradne alebo linky pomoci. Nosiť so sebou aspoň šesť až desať mien a telefónnych čísel a v prípade, že je abstinencia niečím ohrozená a človek si potrebuje o tom s niekým pohovoriť, zavolať im ( Dalley, 2003 ).

Havarijný plán pre prípad recidívy
Nešpor ( 1992 ) doporučuje vypracovanie havarijného plánu pre prípad recidívy. Tento úkon dodáva pocit istoty a motivuje k predchádzaniu recidívy. Môže vyzerať u každého abstinenta inak. Dôležitou skutočnosťou je to, aby takýto plán obsahoval skôr konkrétne kroky, ako len neurčité morálne sľuby. Príklad takéhoto havarijného plánu prikladáme v prílohe E.

Keď abstinujúci jedinec prežíva naliehavú túžbu vypiť si alebo sa nachádza na zlom mieste – fyzicky, psychologicky, spoločensky alebo duchovne, môže mu podľa Daleyho (2003) na prekonanie tejto situácie pomôcť realizovanie konkrétnych krokov. Prehľad týchto krokov prikladáme v prílohe F.

6 ZÁCHRANNÁ SOCIÁLNA SIEŤ PRE ABSTINUJÚCICH ALKOHOLIKOV V OKRESOCH LEVOČA A SPIŠSKÁ NOVÁ VES

Záchranná sociálna sieť je podľa Strieženca ( 1996, s. 165 ) „ systém opatrení, ktorými štát garantuje všetkým občanom minimálnu úroveň pomoci v závažných sociálnych situáciach.“ Podrobnejšie sa záchrannej sociálnej sieti venujeme v prvej kapitole našej práce ( pozri stranu 12 – 13 ).

Pre úspešnosť liečby nie je jediným cieľom abstinencia, pretože ona je predovšetkým prostriedkom zmeneného spôsobu života. Aby abstinent zmenil, prestaval svoj spôsob života a mal k nemu aktívny vzťah, potrebuje pomoc a podporu v abstinencii. Tou najdôležitejšou je manželský partner, rodina, dobrý priateľ. Pomoc nachádza u terapeutov ordinácie pre drogové závislosti, v socioterapeutickom klube, v svojpomocných spolkoch a pod.

V okresoch Levoča a Spišská Nová Ves záchrannú sociálnu sieť pre abstinujúcich alkoholikov konkrétne predstavuje:

• Psychiatrické oddelenie Nemocnice s Poliklinikou v Levoči, v rámci ktorého funguje i psychiatrická ambulancia,
• Psychiatrická ambulancia Mudr. Hamráka v Spišskej Novej Vsi, ktorá zameriava svoju pozornosť na alkoholikov,
• Psychológ ( Mgr. Mackovjaková ) v rámci Referátu poradensko – psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi a klinické psychologičky PhDr. Gažiová a Mgr. Harmaňošová,
• Linka dôvery v rámci ambulancie PhDr. Gažiovej, ktorá však funguje len v pracovných hodinách počas týždňa, cez víkendy z finančných dôvodov nefunguje.
  Činnosť týchto inštitúcií sme čiastočne popísali v tretej kapitole rigoróznej práce ( pozri stranu 21 – 48 v práci ), preto ich v tejto kapitole už nebudeme podrobnejšie charakterizovať.
• Svojpomocné spolky pre abstinujúcich alkoholikov, ktorým sa venujeme v praktickej časti našej práce ( pozri stranu 87 – 90 v práci ).

6. 1 Rodina abstinujúceho alkoholika

Rodina predstavuje najintímnejšie prostredie závislého človeka. Zároveň je podľa nášho názoru jedným z najdôležitejších faktorov uzdravovania alkoholika. Preto tejto problematike venujeme samostatnú podkapitolu. Zo zahraničia k nám prichádza nový trend v pomoci alkoholikovi, nazývaný rodinná intervencia. Je potrebné podotknúť, že táto forma pomoci je v praxi ešte vždy akousi novinkou, ktorá sa zatiaľ v liečbe alkoholika začína používať len postupne. Nakoľko pozornosť verejnosti sa dlho sústreďovala len na samotného závislého alkoholika a zabúdal sa fakt, že chorým nie je len jeden člen rodiny, ale chorá je celá rodina, a preto treba terapiu naordinovať celej rodine. Na tomto princípe funguje i spoločenstvo Al Anon.

Rodinná intervencia je proces, ktorý pomáha ľuďom čeliť realite problému s alkoholom. Pomáha im dostať sa na dno v kontrolovanom prostredí a ponúka pomoc pri začatí liečby. Čím skôr sa závislá osoba dostane na dno, tým skôr sa môže začať liečiť a začať žiť plnohodnotným životom. Intervencia takmer vždy zmení závislého k lepšiemu a takmer vždy nadobro zmení rodinu. Proces intervencie je séria aktivít, ktoré uskutočňuje rodina, aby nastala zmena závislej osobnosti. Väčšina zmien prichádza prostredníctvom krízy, intervencia krízu urýchli. Odhalí závislej osobe v plnom svetle silu a bolesť závislého správania. Uskutočňovaním týchto aktivít sa síce stabilná, ale mizerná situácia naruší, a tak vytvorí miesto pre zmenu. Proces intervencie vyzerá nasledovne:

Hodnotenie
Ak rodina urobí rozhodnutie o zásahu do života závislého, prvým krokom, ktorý nasleduje, by malo byť odborné hodnotenie rodiny. Hodnotenie je navrhnuté tak, aby stanovilo niektoré charakteristiky, vrátane silných stránok rodiny. Zisťuje sa tiež závislosť iného člena rodiny na chemikáliách. Celý proces intervencie by totiž vyšiel nazmar, ak by primárny závislý člen rodiny poukázal na to, že jeho závislosť nie je o nič horšia ako závislosť iného člena rodiny. Členovia rodiny by preto mali najprv začať liečiť svoje vlastné závislosti. Ak sa chemická závislosť u ostatných členov rodiny nezistí a rodina má dostatočnú silu vykonať intervenciu, poradca odporučí, aby sa prešlo k ďalšiemu kroku intervencie.

Skupiny
Rodina sa musí zúčastňovať na skupinových stretnutiach, kde sa zoznámi s problematikou závislostí, spoluzávislostí a intervencie. Skupinu ponúka väčšina inštitúcií orientovaných na liečbu závislostí. Program skupiny obsahuje prednášky o tom, ako závislosť napreduje po ceste vedúcej k smrti, pomätenosti alebo vyliečeniu. V skupine si vypočujú príbehy iných, ktorých príbuzní sa tiež chytili do siete závislosti. To v nich pomôže posilniť vedomie spolupatričnosti. Naučia sa tiež o procesoch, ktoré napomáhajú pretrvávaniu závislosti, keď ktokoľvek z rodiny chráni závislého pred dôsledkami jeho vlastného správania. Rodina sa dozvedá o napomáhaní a ostatných deštruktívnych rolách a jej správanie voči závislému sa začína meniť. To je dôvod, prečo sa nemusí mnoho zásahov – intervencií – nikdy uskutočniť. Závislý vycíti, že sa niečo deje a dobrovoľne sa rozhodne pre liečbu ešte predtým, než sa intervencia udeje. Konečnou informáciou, ktorú sa rodina dozvedá, sú spôsoby riadenia intervencie a zhromažďovania údajov, ktoré môžu byť efektívne využívané v procese intervencie.

Nacvičovanie intervencie
Po skončení všetkých prednášok podstúpia členovia rodiny nacvičovanie intervencie. Nacvičujú si, čo by povedali, keď poradca v roli závislého reaguje tak, ako sa dá očakávať, že bude reagovať závislý na intervenciu člena rodiny. Rodina si precvičuje, ako hovoriť so závislým o možnostiach, ktoré sú prijateľné a ktoré nie. Napríklad, rodina určí, že zachovávať momentálny status quo už nie je viac únosné a rozhodne sa, aký druh liečenia by bol pre závislého najprijateľnejší. Ak sa intervencia adekvátne nacvičí, rodina a poradca si určia dátum uskutočnenia tejto udalosti.

Údaje potrebné k intervencii
Údaje, potrebné k intervencii sa starostlivo zbierajú, aby pomohli závislému človeku vidieť, že potrebuje pomoc. Tieto údaje musia súvisieť s nasledujúcimi ukazovateľmi. Musia súvisieť s pitím alebo podrogovým správaním, alebo udalosťami, kde sú priami svedkovia. Zahŕňajú skonzumované množstvo a dôsledky. Napríklad: „ Otec, vypil si dve fľaše vína a schoval si ich pod posteľ. V noci si zliezol z postele, spadol dole schodmi a zlomil si zápästie.“ Musia zahŕňať dátum a čas pitia. Vždy musia byť predkladané so záujmom a starostlivosťou. Musia zahŕňať pocity spojené s pitím, upresňovať rozpory a konflikty v hodnotách a správaní, musia pripustiť pokusy a ovládanie, zanechanie alebo zmenu správania. Keď sa všetky údaje pridržiavajú týchto sprievodných línií, sú veľmi efektívne v napomáhaní závislému čeliť realite.

Alternatívy intervencie
Rodina sa musí zhodnúť na prijateľných a neprijateľných alternatívach pre závislého. Základnou alternatívou pre závislého je vyhľadanie profesionálnej pomoci v kvalitnom liečebnom zariadení, druhou alternatívou by mohlo byť napríklad pravidelné chodenie na stretnutia Anonymných alkoholikov, úplné zanechanie pitia a získanie pomoci od odborníkov na závislosti. Niekedy sa závislý človek nedá prinútiť k tomu, aby hľadal pomoc a vtedy sa musí použiť náhradný plán „ čo urobíme, keď“. Predstavuje kroky postupu v prípade, že sa pitie vyskytne ešte raz a zároveň to zahŕňa súhlas závislého na podstúpenie intenzívnej liečby alebo prepustenie domov, ak ponúkanú pomoc sústavne odmieta. Členovia rodiny by mali takisto plánovať alternatívy pre seba, ako napríklad separácia, rodinná terapia alebo zaangažovanie v podpornej skupine. Plán „ čo urobíme, keď“ by nemal byť hrozbou, ale možnosťou pre dlhotrvajúce dobro rodiny.

Intervencia – samotná udalosť
Intervencia je terapeutické stretnutie, kde je závislý človek konfrontovaný s údajmi, ktoré sa týkajú konkrétnych situácií a pocitov, ktoré svojím správaním spôsobil rodine. Členovia rodiny predložia závislému aj to, čo očakávajú, že bude robiť. Celé stretnutie je navrhnuté tak, aby motivovalo závislú osobu k tomu, aby prijala pomoc. V typickej intervencii poradca požiada závislého, aby súhlasil, že na stretnutí zostane prinajmenšom jednu hodinu. Závislému sa povie, že všetci prítomní v miestnosti sú tam preto, lebo im na ňom záleží a chcú sa porozprávať o niektorých dôležitých veciach. Potom, ako sa k tomuto získa súhlas, začne stretnutie. Členovia rodiny postupne predkladajú údaje, zatiaľ čo závislý počúva. Každá osoba povie o dvoch či troch udalostiach, pocitoch a reakciách. Po skončení tejto časti sa prezentujú alternatívy riešenia a závislý je požiadaný, aby prijal pomoc. Ak nesúhlasí s tým, aby sa mu pomohlo, vstupuje do hry náhradný plán a závislý je požiadaný, aby opustil domov až dovtedy, kým nebude ochotný prijať pomoc. Nech je už výsledok akýkoľvek, správanie závislého nebude už nikdy také isté, ako predtým. Hra sa skončila, rodina zmúdrela a chce problému čeliť, pretože, vie aký je vážny a je odhodlaná nenechať to len tak.

Základné fakty o tom, prečo intervencia funguje:
Celý proces má pod kontrolou profesionál. Závislý nereaguje na emocionálne napätie, ktoré existuje medzi členmi rodiny. Poradca má najpriamejšiu interakciu so závislým a ponecháva si kontrolu nad sedením. Ak je profesionál hlavou celého stretnutia, je veľmi nepravdepodobné, že by závislý vybuchol a v hneve opustil miestnosť. Poradca môže zabrániť tomu, aby sa prítomní navzájom neprekrikovali. Usmerňuje prítomných tak, aby zostali zameraní na problém a na to, čo by sa s tým malo urobiť. Tak sa dá vyhnúť všetkým pokusom o narušenie kontinuity tohto sedenia. Počas procesu nacvičovania intervencie mali členovia rodiny možnosť vysporiadať sa so svojimi problémami s hnevom a odmietaním súvisiacimi so zneužívaním alkoholu. Výsledkom je, že na intervenčné stretnutie prichádzajú už so zvládnutými a vysporiadanými pocitmi. Závislý človek si určite všimne, že nevraživosť sa vytratila a keď vycíti, že toto sedenie nebude spojené s vyčítaním, kričaním a zatracovaním, jeho defenzívny postoj sa významne zredukuje. Uvedomenie si úprimného záujmu rodiny pomôcť mu, vedie závislého človeka k potrebným uzáverom. Keď ho členovia rodiny oboznamujú s faktami, nebude počuť v ich prejave nič iné, len záujem a v ich hlasoch len podporu. Možno po prvýkrát po mnohých rokoch závislý bude počuť rodinu hovoriť bez súdenia a kritizovania. Tá zmena má silný účinok – závislý vie, že niečo je tu ináč a že sa niečo musí zmeniť. Všetky prezentované informácie súvisia s jeho nekontrolovaným správaním, a tak závislý nemá pocit, že sa útočí na jeho osobu. Vypočuje si fakty o všetkých nedávnych udalostiach, ktoré sa týkajú užívania alkoholu a mali negatívne dôsledky a u členov rodiny vyvolali nepríjemné pocity. Takáto komunikácia má obrovský vplyv, pretože nikto nehovorí o tom, že tento človek je zlý alebo nespôsobilý. Problém je zdokumentovaný a prezentovaný takým objektívnym spôsobom, že sa nedá zaprieť a osobné útoky sú preto celkom vylúčené.

Druhým faktom, prečo je intervencia taká úspešná, sú jasné zadefinované pravidlá a cieľ sedenia. Závislý je požiadaný, aby sa pozrel na realitu svojho pitia a aby s tým potom aj niečo urobil. Samozrejme, takmer každý v danej situácii povie: „ V poriadku, prestanem s tým navždy. Naozaj ste ma presvedčili. Už sa nikdy pohárika nedotknem.“

Intervencia presahuje aj túto fázu, pretože má pripravené alternatívy. Závislý si myslí, že z háčika udice sa dostane, ak prizná to, čo potvrdili odpozorované dôkazy a vyhlási, že odteraz už bude iný. Ak sa však prizná, predložia sa mu okamžite alternatívy pomoci a liečby. Vtedy sa prejaví celá sila intervencie, pretože každý člen rodiny vyjadrí svoju lásku a hlbokú túžbu, aby závislý využil výhodu pomoci, ktorá už bola pre neho vopred pripravená. Takto sú prísne milujúci členovia rodiny odhodlaní pomôcť svojmu závislému členovi rodiny vyliečiť sa, a tak v živote závislej bytosti priniesť prvý krok nádeje.

Intervencia nie je jednoduchá, pretože závislosť na alkohole je veľmi silná. Nie je to konečné riešenie problému a nikdy sa neudeje podľa plánu. Treba mať na pamäti, že intervencia samotná nespôsobí potrebné zmeny v rodine. Rozhodnutie členov rodiny zasiahnuť je len začiatkom procesu vedúceho k zmene ( Arterburn, S. – Burns, J. 2001 ).

6. 1. 1 Koalkoholizmus

Vzťahuje sa na partnera alebo rodinu závislých osôb. Ide o ľudí, ktorí svojím správaním podporujú ich drogovú závislosť bez toho, aby si to uvedomili alebo chceli. Odborníci dnes pokladajú túto spoluzávislosť za určitý druh psychického ochorenia, ktoré treba, rovnako ako závislosť samotnú, tiež liečiť. Prevláda dokonca názor, že závislá osoba sa nezbaví svojej závislosti dovtedy, kým je spoluzávislá jej blízka osoba. Americká odborníčka v tejto oblasti Anne Wilsonová ( in Mikitová, 2005 ) má pre toto tvrdenie viacero dôkazov. Spoluzávislí, hovorí, nepokladajú samých seba za dôležitých, svoje poslanie vidia v tom, že sa obetujú drogovo závislému. Sami často ani len netušia, do akej miery sú s nimi stotožnení, pretože preberajú na seba všetky pocity a city toho druhého. Navyše sa často pokúšajú zastierať pred inými jeho závislosť. Žijú v predstave, že sú pre drogovo závislého nenahraditeľní, lebo ho chránia. V záujme toho sú ochotní v prípade potreby podvádzať, dokonca i klamať. Najlepším predpokladom tejto spoločnej hry je prevziať úlohu mučeníka. K takémuto správaniu majú väčší sklon ženy, ktoré sa tým perspektívne samy vrhajú do nešťastia. Mikitová ( 2005 ) chápe spoluzávislosť ako súbor psychických problémov vyplývajúcich zo spolužitia so závislým členom rodiny.

Spoluzávislosťou sú postihnutí aj mladí ľudia, či už v rámci bližších vzťahov alebo priateľstva. Ak je jeden z ich kamarátov drogovo závislý, často nadobudnú pocit, že sú s jeho závislosťou akýmsi neprirodzeným spôsobom zviazaní - napríklad tým, že mu požičiavajú peniaze, alebo uveria klamstvám týchto drogovo závislých ľudí ( Dinoff – Carper, 1994 ).

Je vhodné rozlíšiť dva pojmy: popieranie a umožňovanie. Popieranie je neschopnosť vidieť škodlivé následky pitia. Umožňovanie je " podporovanie " niekoho v tom zmysle, že ho nenútime postaviť sa zoči - voči následkom pitia. Popieranie je v praxi vlastné rodičom aj deťom, kým umožňovanie je častejšie u rodičov.

Rodičovské popieranie sa opisuje ako droga dospelých. Je lákavé a pohodlné, podobne ako droga. Je to prostriedok, ako sa vyhnúť stresom a utrpeniu skutočného sveta. Keď budú deti popierať, že majú problém s alkoholom, rodičia im chcú veriť. Deti to vedia a využijú to. Urobia to čiastočne preto, aby ich niekto neprichytil, a čiastočne preto, lebo si nepripúšťajú, že alkohol je pre ne taký nebezpečný, ako vravia rodičia. No a tým, že im to rodičia umožňujú, vlastne im v tom pomáhajú. Popieranie nie je jednoduchý proces. Problémy a bolesti, ktoré rodine spôsobia jej členovia tým, že nadmierne užívajú alkohol, sú tiež mnohovrstevné. Najzákladnejším aspektom popierania je popieranie nepríjemnej pravdy - popieranie, že rodinný príslušník má vážny problém s alkoholom. Rodina už o tomto probléme veľa počula, čítala, pozerala televízne relácie a možno absolvovala i rôzne prednášky so zameraním na drogovú problematiku. Celkom isto vedia, že alkohol užívajú stredoškoláci a dokonca aj žiaci na základných školách a že ich pravidelné užívanie môže zasiahnuť hociktorú rodinu v susedstve. No nepripustia si podozrenie, že do tohto kolotoča sú vtiahnutí aj ich najbližší, kým nebudú mať presvedčivé dôkazy.

Ďalším aspektom je popieranie, že alkohol je naozaj problémom. Rodinní príslušníci musia najprv pripustiť, že ich blízky má problém s alkoholom. V ďalšej fáze musia prekonať hranicu popierania, že problém je vážny. Je to dosť obtiažne, nakoľko alkohol je v našej spoločnosti ľahko dostupnou drogou. Žijeme v spoločnosti, kde je mierna konzumácia alkoholu bežná, okolie ju akceptuje. Alkoholom vyjadrujeme svoju pohostinnosť a spoločenskosť. V kolektíve môže byť trápny opilec, ale aj abstinent. Predpokladáme, že otvorený a umiernený spôsob pitia je neškodný. Alkohol sa stal pravidelným spoločníkom osláv, príchodu do života i poslednej rozlúčky s nebohým. Pomáha ľuďom združovať sa, porozumieť si. Táto droga sa tak stala neodmysliteľnou súčasťou nášho života. Človek ľahko môže dospieť k presvedčeniu " veď dnes pije každý, prečo by on / ona nemohol / hla ? " Ľudia, ktorí sa stali závislými na alkohole, majú problém. Rodina by to nemala ospravedlňovať, zamietať, bagatelizovať. Zneužívanie alkoholu je kríza nielen pre alkoholika, ale i pre celú rodinu, čo nás privádza k jednej z najväčších oblastí popierania. Je to popieranie, že alkohol má vplyv na celú rodinu. Ak je člen rodiny závislý od alkoholu, má to vplyv na celú rodinu, aj na tých najmenších.

Zneužívanie alkoholu spôsobuje v rodine tlak a napätie, čo narúša jej rovnováhu. Každý jej člen sa musí učiť prispôsobiť a prežiť. To je pre deti v domácnosti najťažšie. Často sa boja hovoriť o tom, čo si myslia, že sa deje. Niekedy zmeny nastávajú postupne, takže nikto nevie určiť, čo ich priviedlo k takému pocitu. Keď deti vidia, ako rodičia popierajú očividné užívanie alkoholu, veľmi rýchlo sa naučia o tom nehovoriť alebo zatajovať svoje pocity. Tak ako rodičia, ktorí užívajú alkohol, učia to aj svoje deti, rovnako rodičia, ktorí popierajú, učia to aj svoje deti. Čím viac sa popiera, tým vyššia je spotreba alkoholu. Je tu nebezpečenstvo zatiahnutia druhého rodiča, ale i dieťaťa k zneužívaniu alkoholu. Dokonca aj keď odolávajú, problémy a bolesť, že ich blízky má závažný problém s alkoholom, veľmi ovplyvnia ich život. Niekoľko zásad pre rodinných príslušníkov alkoholika prikladáme v príloha G.

6. 2 Socioterapeutický klub

Svetová zdravotnícka organizácia ( WHO ) poslanie socioterapie vymedzuje ako poskytnutie možnosti chorému alebo chorobou ohrozenému vytvoriť si sociálne kontakty priaznivé pre udržanie či znovu vytvorenie jeho primeraného sociálneho správania. Jej úlohou je posilniť, obnoviť a udržať pacientov záujem o reálny spoločenský život a o vzťahy k ľuďom v ňom. Poslaním socioterapeutického klubu je potom napomáhanie, poúčanie i učenie novému reštrukturovanému životnému spôsobu, bez alkoholu a adekvátnym riešením záťažových situácií typu neprimeraných úloh a požiadaviek, problémových situácií, frustrácií, konfliktov a stresov ( Kredátus, 1995 ).

Podstatou sociálneho učenia je sociálna interakcia, ktorá predstavuje základné východisko pre osvojovanie sociálnej skúsenosti. Ak prebieha v skupine, je jedinec ovplyvňovaný nielen vo svojom výkone, ale i v spôsobe, akým problém rieši, takže sa učí sociálnemu správaniu voči členom skupiny a v skupine zaujíma určitú rolu. Ide o aktívne osvojovanie si tých foriem správania, ktoré iní ľudia podnecujú, posilňujú a podporujú, a hlavne o odnaučenie sa takým spôsobom správania, ktoré iní ľudia vo väčšine prípadov odsudzujú alebo zakazujú. Pri sociálnom učení si jedinec v styku s druhým človekom alebo skupinou osvojuje zručnosti, spôsoby a postoje potrebné k styku s inými, prijíma ďalšie hodnoty a normy. Prvou formou je napodobňovanie, druhou sociálne upevňovanie, treťou učenie sa identifikáciou.

Prvý rok abstinencie po ústavnej protialkoholickej liečbe je rozhodujúcim obdobím perspektíve dlhodobej resocializácie. Účasť na činnosti socioterapeutického klubu je podľa Kredátusa ( 1995 ) najdôležitejšou zložkou doliečovacieho procesu. Význam tohto procesu spočíva v tom, že pacient po ukončení ústavnej liečby prichádza do prostredia, ktoré má spravidla veľmi tolerantné postoje k pitiu, ba často núti pacienta k skúške, „ čo mu to urobí“, keď vypije alkoholický nápoj. Tak mu hrozí recidíva. Preto systematické upevňovanie zodpovedajúcich nových sociálnych a kultúrnych vzorcov správania, spolu s prijatím roly abstinenta, je najhlavnejším poslaním socioterapeutického klubu. Hlavnou myšlienkou klubu je vzájomná pomoc a spolupráca. Ľudia, ktorí dokázali s pitím prestať, vzbudzujú u novoprichádzajúcich nádej a ponúkajú im svoj príklad i svoju skúsenosť. Tým sa zároveň utvrdzujú v zdravom spôsobe života.

Členmi tímu socioterapeutického klubu sú okrem abstinentov i psychiatri, psychológ, liečebný pedagóg, sociológ, zdravotné a sociálne sestry. Program trvá dve a pol až tri hodiny, má krátku prestávku, počas ktorej si možno kúpiť občerstvenie ( malinovku, kávu, čaj, párky, zákusky atď. ) pripravené účastníkmi klubu. Činnosť klubu riadi popri tíme výbor pacientov zložený z obetavých dobrovoľníkov, ktorí pre svojich druhov pripravujú aj ďalšie podujatia – táboráky, vychádzky do prírody, fašiangový ples, mikulášsky večierok, slávnostné výročné stretnutie, mimoriadne kluby s kultúrnym programom, napríklad na Silvestra. Klub organizuje i rôzne športové podujatia – stolnotenisové turnaje, turistické vychádzky.

Vyvrcholením týchto aktivít sú letné stanové tábory, ktoré majú podobu terénnej terapie – liečebných pobytov v prírode. Pracujú systémom komunity čiže liečebného spoločenstva. Všetky svoje problémy rieši a preberá na spoločných terapeutických posedeniach. Niektorí abstinenti chodia na terénnu terapiu ako na rodinnú dovolenku. Liečebný pobyt v prírode im okrem psychoterapie pod vedením terapeutov umožňuje stráviť čas oddychu medzi „ svojimi“, medzi ľuďmi, ktorí si navzájom rozumejú a vedia pomôcť jeden druhému. Socioterapeutický klub má viacero názvov. Abstinenti ho poznajú i ako abstinenčný klub ( A – klub ), či klub abstinentov. Prehľad socioterapeutických klubov fungujúcich na Slovensku prikladáme v prílohe H.

A – klub je predovšetkým liečebným prostriedkom zameraným na udržanie sa v abstinencii, na vzájomnú podporu a pomoc, na prispôsobenie sa role abstinujúceho alkoholika a na ďalší rozvoj osobnosti abstinujúcich alkoholikov. Takmer všetci odborníci sa zhodujú v tom, že sama základná liečba alkoholizmu bez nasledujúceho doliečovania, rehabilitácie a resocializácie prináša spravidla iba krátkodobý efekt. Vítanou formou doliečovania je práve socioterapeutický klub. Mnohí alkoholici následkom abstinencie strácajú svoje dovtedajšie referenčné skupiny ( pijanské partie ) a pociťujú v tomto ohľade určitý deficit. Klub umožňuje aspoň na prechodný čas tento deficit odstrániť alebo zmierniť. Pre niektorých osamelých jednotlivcov môže mať dokonca úlohu primárnej sociálnej skupiny. Dlhodobejšiu a pravidelnejšiu účasť v klube možno teda chápať ako kultúrnu zmenu, ako postupné osvojovanie si kultúry novej skupiny, ako účasť na abstinentskej subkultúre.

História A - klubov
Prvé „ pacientské“ kluby vo svete začal zakladať pred druhou svetovou vojnou anglický psychiater rakúskeho pôvodu J. Bierer. Bývalé Československo sa môže pochváliť európskym prvenstvom – roku 1948 založil J. Skála pražský KLUS ( „ Klub usilujících se o střízlivost“ ) Apolinář, ktorý už má za sebou vyše 200 stretnutí – je to najdlhšie nepretržite fungujúci európsky doliečovací klub pre alkoholikov. Rozvoj klubov sa datuje od konca sedemdesiatych rokov a pokračuje dodnes, hoci žiaľ, nie tak rýchlo ako v okolitých krajinách. Zástupcovia klubov ( zdravotníci i aktívni pacienti ) si vymieňajú skúsenosti na celoštátnych pracovných stretnutiach, ktoré sa konajú každý rok. Každoročne sa organizujú aj spoločné športové hry slovenských klubov v Nitre. Mnohé kluby si tiež vydávajú vlastné časopisy. Od roku 1980 sa raz za dva roky schádza slávnostný celoslovenský zjazd socioterapeutických klubov, vždy v inom meste ( Brezová, Humenné, Brezno, Nitra, Turčianske Teplice – Martin, Nové Zámky ), ktorý je významnou vzpruhou do ďalšieho úsilia. Od roku 1987 aktívne pracuje celoštátny koordinačný výbor pre kluby, zriadený pri obidvoch sekciách pre alkoholizmus a toxikománie v rámci lekárskej spoločnosti ( Bútora, 1989 ).

6. 3 Anonymní alkoholici

Anonymní alkoholici ( ďalej AA ) sú celosvetovým spoločenstvom mužov a žien, ktorí pomáhajú jeden druhému zostať triezvym. Navzájom sa delia o svoje skúsenosti, silu a nádej, aby mohli riešiť svoj spoločný problém a pomáhať ostatným uzdraviť sa z alkoholizmu. Členom AA sa človek môže stať tým, že sa zaňho slobodne vyhlási. Jediná podmienka členstva je túžba prestať piť. AA je úplne sebestačné. Nemajú žiadne povinné poplatky, svoju činnosť vykonávajú len z dobrovoľných príspevkov svojich členov ( nájomné, občerstvenie, literatúra a pod. ) Fondy z vonkajších zdrojov nie sú prijímané za žiadnych okolností. AA sa nezúčastňujú verejných diskusií a nezaujímajú stanovisko k žiadnym problémom mimo spoločenstva. Ich prvoradým cieľom je ostať triezvym a pomáhať k triezvosti ostatným alkoholikom. Alkoholik je podľa nich postihnutý telesne, psychicky, sociálne i duchovne. Pozornosť treba venovať všetkým týmto stránkam, aby znovu našiel seba, stal sa platným členom spoločnosti. AA si „ vypožičali“ od rímskeho cisára a mysliteľa Marka Aurélia známu modlitbu, ktorá priliehavo vyjadruje ich úsilie o vnútorný pokoj, o vyrovnanosť a zároveň o zmenu: „ Pane, daj mi vyrovnanosť, aby som prijal to, čo zmeniť nemôžem, odvahu, aby som zmenil to, čo zmeniť môžem, a múdrosť, aby som vedel odlíšiť jedno od druhého.“ Spoločenstvo Anonymných alkoholikov možno vyhľadať v telefónnom zozname alebo v novinách. Na ich linkách sú dobrovoľníci, ktorí radi odpovedia na otázky alebo záujemcu napoja na ďalších členov.

Stretnutia alkoholikov môžu mať niekoľko podôb – skupinové a individuálne stretnutia, uzavreté stretnutia len pre alkoholikov a otvorené stretnutia, ktorých sa môže zúčastniť ktokoľvek. Na každom stretnutí sú prítomní alkoholici, ktorí budú rozprávať o tom, čo pitie alkoholu urobilo s ich životom a osobnosťou a aké kroky podnikli k tomu, aby získali pomoc, a ako žijú svoj život dnes ( Alcoholics Anonymous World Services, 1996 ).

Uzavreté stretnutia dávajú členom príležitosť, aby zdieľali svoje skúsenosti intímnejšie a aby aplikovali princípy programu AA pre triezvy život deň po dni. I keď mnoho otvorených stretnutí dodržuje diskusný formát, väčšina z nich má tendenciu k väčšej usporiadanosti. Obvykle spočívajú v prejave jedného alebo viac prednášajúcich, ktorí zdieľajú svoje skúseností z obdobia, keď boli aktívnymi alkoholikmi a z ich súčasného uzdravovania sa v AA. Niektoré otvorené stretnutia, na ktoré sú pozvaní profesionáli, ktorí sú ochotní pomáhať, zástupcovia masovokomunikačných prostriedkov a ostatní, sa konajú výslovne pre informovanie verejnosti o AA. Stručnú osnovu vedenia stretnutia AA prikladáme ako prílohu I.

Väčšina členov zistila, že pravidelná účasť na stretnutiach je podstatná pre udržiavanie ich triezvosti. Noví členovia sú povzbudzovaní k tomu, aby sa zúčastňovali stretnutí tak často, ako je to len možné. Mnoho členov vyhlasuje, že ich okruh priateľov z AA sa značne rozšíril ako výsledok rozhovorov pri šálke kávy pred, či po stretnutí. Skupina AA si prenajíma priestory na stretnutia v kostoloch, na farách, ostatných náboženských budovách a obecných strediskách. Napriek tomu, že sa stretnutia AA konajú v zariadeniach, ktorých vlastníkmi a prevádzkovateľmi sú náboženské organizácie, AA nie sú spojení so žiadnou sektou, náboženstvom alebo akoukoľvek inou inštitúciou. Táto skutočnosť je skôr dôsledkom otvoreného prijatia AA duchovnými rôznych náboženských vyznaní. Od prvých dní títo duchovní poskytovali AA priestory na stretnutia za primerané nájomné.

Podľa skúseností AA sa v tomto spoločenstve uzdravili ľudia, ktorí dokážu odolať pokušeniu prvého pohárika, ktorí prichádzajú pravidelne na stretnutia AA, ktorí vyhľadávajú u AA členov, ktorí dosiahli dlhšie trvajúcu abstinenciu a ktorí sa snažia dodržovať program AA pre liečbu z alkoholizmu.

AA nemá žiadnu ústrednú autoritu. Existuje minimálna štruktúra organizácie a 12 tradícií namiesto stanov. Z hľadiska podpory v abstinencii je spôsob práce AA blízky abstinenčným klubom. Vo svojej činnosti sa AA riadia „ 12 krokmi“ a „ 12 tradíciami“, ktoré obsahujú konkrétne návody na vyrovnanie sa s alkoholizmom / od priznania porážky vo vzťahu k alkoholu až po nevyhnutnú pomoc ostatným, zatiaľ ešte trpiacim alkoholikom. 12 Krokov a 12 Tradícií prikladáme ako prílohy J a K. Podľa preambuly „ Anonymných alkoholikov „ jediným cieľom AA je udržať si triezvosť a pomáhať aj iným alkoholikom dosiahnuť triezvosť. Preambulu AA prikladáme v prílohe L. Tradične sa môžu dvaja alebo viac alkoholikov, ktorí sa stretávajú za účelom triezvosti, považovať za skupinu AA, za predpokladu, že sú ako skupina sebestační a nemajú žiadne vonkajšie prepojenie. Základné práce AA sú prevádzané alkoholikmi, ktorí sa sami v spoločenstve uzdravujú. Miestne skupiny obvykle volia výbory, ktoré dohliadajú na vitálnu činnosť a služby skupiny. Celková zodpovednosť za celosvetové agentúry AA bola skupinami určená na Konferencii všeobecných služieb ( General Service Conference ) , ktorá je zložená zo Spojených Štátov Amerických a z Kanady, ktorí sa stretávajú každoročne. Správna rada – 14 členov AA a 7 nealkoholických priateľov spoločenstva, ktorí slúžia na rotujúcom základe, má poručnícku úlohu. Základnou tézou pomoci u Anonymných alkoholikov je tzv. „ dopadnutie na dno“ – bezvýchodisková životná situácia. Je to duchovný zážitok, ktorý motivuje človeka k skutočnej zmene ( Nešpor, 1992 ).

História AA
AA začali fungovať v meste Akron v americkom štáte Ohio v roku 1935, kedy dvaja opilci, ktorí tento fakt priznali sami sebe – Bill W. a Dr. Bob – zistili, že vzájomným pôsobením jeden na druhého môžu dosiahnuť to, čo žiadny z nich nebol schopný urobiť sám: zostať triezvym. Skoro objavili, že ich triezvosť bola ďalej posilňovaná, keď sa ponúkli, že sa podelia o svoje skúsenosti s ostatnými a v priebehu niekoľkých mesiacov sa v meste Akron stretávala malá skupina abstinujúcich alkoholikov pravidelne. Ich počet plynule rástol na sto účastníkov. Počas štyroch rokov toto nové hnutie, bez mena a bez akejkoľvek organizačnej alebo popisnej literatúry, rástlo pomaly. Skupiny boli založené v Akrone, v New Yorku, v Clevelande a v niekoľkých ďalších centrách. ( Alcoholics Anonymous World Services, 1994 ) . V roku 1939 vydaním knihy Anonymní alkoholici, z ktorej spoločenstvo odvodilo svoje meno a vďaka pomoci mnohých nealkoholických priateľov začala spoločnosť priťahovať národnú a medzinárodnú pozornosť. Pre zodpovedanie rastúceho počtu otázok a pre zaistenie pomoci novým skupinám, ktoré vznikali takmer denne, bola v meste New York zriadená prvá celosvetová kancelária AA, ktorá sa volá „ Kancelária všeobecných služieb“ ( General Service Office ). AA majú dnes približne 2 000 000 členov vo viac než 96 000 skupinách v 141 štátoch ( Alcoholics Anonymous World Servicea, 1994 ).

Zásady AA
Každý člen hovorí o vlastných skúsenostiach, názoroch a zážitkoch. Neteoretizuje, nekritizuje ani neposudzuje. Nepoužíva slová: „ my“, „ vy“, „ sa“, atď. Neradí. Výpoveď má obsahovať iba vlastné skúsenosti a chovanie v podobných situáciách, ktoré predstavil iný účastník. Nie je dovolené prerušovať iných pri hovorení, klásť im otázky, alebo komentovať ich. Všetci prítomní na stretnutí sú viazaní zachovaním anonymity osôb i toho, čo sa na stretnutí dozvedeli. Hostia nealkoholikov sú vítaní na ,, otvorených“ stretnutiach AA. Účasť na ,, uzavretých“ stretnutiach je vymedzená pre tých, ktorí sú alkoholici, alebo si myslia, že majú problém s pitím. Na stretnutiach sa členovia AA delia o svoje skúsenosti z uzdravovania s kýmkoľvek, kto hľadá pomoc pri probléme s pitím poskytujú osobné služby alebo ,,sponzorstvo“ alkoholikom, ktorí prichádzajú do AA. Program AA, ako je predložený v Dvanástich krokoch k uzdraveniu, ponúka alkoholikovi možnosť získať uspokojivý spôsob života bez alkoholu. AA neposkytuje lekárske alebo psychiatrické diagnózy, prognózy alebo rady. Nezabezpečuje žiadne peniaze. Neprijíma žiadne peniaze za svoje služby ani príspevky z vonkajších zdrojov. Neposkytuje posudky väzenským radám, právnikom, pracovníkom súdu, sociálnym agentúram, zamestnávateľom atď. Nevykonáva ani neprispieva na vzdelávanie, výskum alebo odborné liečenie ( Alcoholics Anonymous World Services, 1995 ).

6. 4 Al Anon

V našej spoločnosti sú dobre známe skupiny Anonymných alkoholikov ( AA ), ale málokto vie, že podobné skupiny si zakladajú aj príbuzní a priatelia alkoholikov ( Al Anon ). Al Anon ja celosvetové spoločenstvo, ktoré ponúka liečebný program rodinám a priateľom alkoholika bez ohľadu na to, či si alkoholik uvedomuje svoj problém alebo nie, alebo či sa snaží hľadať pomoc. V skupine Al Anon sa stretávajú tí, ktorých životy boli alebo stále sú poznačené alkoholizmom manžela, manželky, rodiča, dieťaťa, iného príbuzného alebo priateľa. Význam programu Al Anon nie je zastaviť alkoholikovo pitie, ale pomôcť tým, ktorí boli týmto pitím poznačení – rodinným príslušníkom. Členovia Al Anon vedia, že alkoholizmus je rodinná choroba a že nielen alkoholik sa musí zmeniť, ale aj oni sa potrebujú uzdraviť od deformných postojov, myšlienok a činov, ktoré si osvojili počas dlhodobého spolunažívania s alkoholikom.

Al Anon je svojpomocný duchovný a liečebný program pre spoluzávislých. Jeho členovia prostredníctvom vzájomnej výmeny skúseností, sily a nádeje prijímajú a poskytujú útechu a porozumenie. Vďaka vzájomnému zdieľaniu sa o podobných problémoch vzniká medzi jednotlivcami a skupinami puto, ktoré chráni zásada anonymity. Srdcom tohto programu je 12 Krokov k uzdraveniu, ktoré sú prevzaté od AA, pričom obsah Krokov je pretransformovaný na problémy rodinných príslušníkov ( pozri prílohu M ). Každodenná aplikácia myšlienok programu Al Anon vedie členov k zdravšiemu, šťastnejšiemu a viac produktívnejšiemu životu, či už alkoholik pokračuje v pití, alebo nie. Spoločenstvo Al Anon má i svoje vlastné Tradície ( pozri prílohu N ) a vlastnú preambulu ( príloha Ň ).

Al Anon je medzinárodné hnutie so sídlom v USA. Po celom svete je dnes viac ako 26 000 takýchto skupín vo viac než 115 krajinách a funguje od roku 1951. V októbri 1995 v Bratislave vznikla prvá skupina Al Anon na Slovensku. V súčasnosti je registrovaných 25 skupín Al Anon na Slovensku. Ide o neprofesionálne spoločenstvo, v ktorom sa členovia delia o svoje skúsenosti, silu a nádej, aby tak vyriešili svoje problémy. V programe je chránená totožnosť všetkých členov Al Anon a AA. Tento duchovný program je zlučiteľný buď s každou náboženskou vierou alebo so žiadnou. Je to bezplatné spoločenstvo – činnosť je vykonávaná z dobrovoľných príspevkov jeho členov. Al Anon nie je vedený odborníkmi. Nie je myslený ako náhrada za odbornú liečbu. Je to program podpory a osobného rastu. Členstvo nie je spoplatnené. Je založené na dobrovoľnosti a jeho jedinou podmienkou je, že členovia nejakým spôsobom znášajú nepriaznivé dôsledky pitia iného človeka. Stručný náčrt vedenia stretnutí Al Anon prikladáme v prílohe O. Filozofickým základom tohto spoločenstva je oddelenie. Oddelenie nemožno hodnotiť ako láskavé alebo neláskavé. Neznamená odsudzovanie alebo zatracovanie človeka alebo situácie, od ktorej sa človek oddeľuje. Oddelenie sa môže uskutočniť prostredníctvom odlúčenia sa od nepriaznivých účinkov alkoholizmu iného človeka. Nie vždy pritom musí ísť o fyzické odlúčenie. Oddelenie človeku umožní pozrieť sa na jeho vlastnú situáciu realisticky a objektívne.

Oddelenie človeku umožní oslobodiť sa od posadnutosti správaním iného človeka a začať žiť šťastnejší a prijateľnejší život, žiť dôstojne a na základe práv, ktoré má, žiť pod vedením Moci, ktorá je vyššia, než my. Človeka môžeme mať radi aj vtedy, keď sa nám nepáči jeho správanie. Na stretnutiach Al Anon sa členovia učia, že nemajú trpieť v dôsledku skutkov alebo reakcií iných. Nemajú dovoliť ľuďom, aby ich využívali alebo zneužívali. Je to v záujme ich liečby. Nie je vhodné robiť za ľudí veci, ktoré môžu urobiť sami a snažiť sa riadiť život človeka – starať sa, aby sa najedol, vyspal, vstal, zaplatil účty, nepil a správal sa podľa jeho predstáv. Netreba skrývať ani naprávať chyby alebo výčitky iných. Neprispievať ku vzniku krízy. Nebrániť kríze, ak je prirodzeným dôsledkom udalostí. Keď sa človek naučí zamerať sa na seba, zlepšia sa jeho postoje aj jeho stav. Treba dovoliť, aby alkoholici v ich životoch znášali dôsledky svojich skutkov ( Alcoholics Anonymous World Services, 1994 ).

6. 5 Alateen

Alateen je spoločenstvo mladých členov Al Anonu, zvyčajne tínedžerov, ktorých životy ovplyvňuje alkoholizmus iného človeka. Mladí ľudia sa stretávajú, aby sa navzájom podelili o svoje skúsenosti, silu a nádej. Majú možnosť porozprávať o svojich problémoch. Naučia sa efektívne riešiť problémy. Navzájom si pomáhajú pochopiť princípy programu Al Anon. Členovia Alateenu sa učia, že nutkavé pitie je choroba. Naučia sa emocionálne oddeliť od problémov pijana bez toho, aby ho prestali milovať. Dôležitým poznatkom je, že nie sú príčinou pitia ani správania sa iného človeka. Nemôžu zmeniť ani ovládať nikoho okrem seba. Učia sa objavovať svoje duchovné aj intelektuálne predpoklady pre rozvoj svojho potenciálu bez ohľadu na to, čo sa deje u nich doma. Môžu tu načerpať uspokojujúce a plnohodnotné životné skúsenosti.

V každej skupine Alateen musí byť aspoň jeden dospelý člen Al Anonu ( najlepšie dvaja ), ktorý je starší než 21 rokov a aspoň dva roky sa aktívne a vytrvalo zúčastňuje stretnutí Al Anonu, okrem stretnutí Alateen, kde pôsobí ako patrón. Patrón je aktívnym členom skupiny, ktorý usmerňuje stretnutia a delí sa o svoje vedomosti o Dvanástich krokoch a tradíciách. Členovia Alateenu sa môžu rozhodnúť aj pre osobného patróna, ktorým môže byť iný člen Alateenu alebo AlAnonu. Hlavným cieľom Alateenu je pomôcť zmeniť spôsob zmýšľania tínedžerov. Výsledkom tejto zmeny je potom oveľa lepší pocit zo seba a svojho života. Alateen má prispôsobených Dvanásť krokov Anonymných alkoholikov pre svoju činnosť ( pozri prílohu P ) a tiež má svoju preambulu ( pozri prílohu R ).

História Alateenu
Alateen vznikol v roku 1957 v Kalifornii na podnet jedného chlapca, ktorého otec bol abstinujúci alkoholik a chodil do AA a matka bola členkou rodinných skupín Al Anon. Tento chlapec založil v rovnakom duchu spoločenstvo pre mladých v tínedžerskom veku ( informácie získané osobným rozhovorom s Joyce De Ridder, PhD, koordinátorkou neziskovej organizácie „ Život bez závislostí“ so sídlom v Poprade. Ktorá pochádza z Ameriky a ktorá prišla na Slovensko šíriť hnutie Anonymných alkoholikov a Al anon.)

6. 6 Kruciáta oslobodenia človeka

Kruciáta oslobodenia človeka ( ďalej KOČ ) je hnutím a programom činnosti vyplývajúcim z kresťanského chápania zodpovednosti a angažovania sa, ako aj formou svedectva kresťanského spôsobu života, charitatívnej práce a apoštolátu. Táto činnosť sa vyvíja na základe územnej štruktúry katolíckej Cirkvi a na tradičných, ako aj na nových, pokoncilových formách pastoračnej práce. KOČ je činnosťou s náboženským a morálnym charakterom. Oslobodenie človeka nie je chápané v politickom, spoločenskom, alebo ekonomickom zmysle, ale ako vnútorné oslobodenia človeka v zmysle evanjelia, ktoré bude samozrejme vyvierať svoj blahodarný vplyv na všetky spomínané oblasti ľudského života, ktoré potrebujú uzdravenie pomocou zaangažovania nových ľudí oslobodených od egoizmu, ľudí, ktorí prijali postoj nezištnej služby. KOČ, ako vyplýva zo samého pojmu kruciáta, je myslená ako prechodná činnosť, ktorá má uskutočniť veľkú mobilizáciu ľudí dobrej vôle na boj s alkoholizmom ako aj inými ohrozeniami v čase ich veľkej intenzity. KOČ nezamýšľa odvrhnúť, či nahradiť doteraz užívané formy boja s alkoholizmom a inými ohrozeniami, naopak, chce ťažiť z ich úspechov a skúseností, chce svoje úsilie s nimi zjednotiť. Hoci KOČ je zo svojej podstaty hnutím náboženským, nadprirodzeným, evanjelizačným, opierajúcim sa o vieru v spásnu moc Krista a jeho Ducha, nepodceňuje a nepokladá za zbytočné žiadne prirodzené zásady, metódy a prostriedky boja s alkoholizmom, opierajúce sa o náuku a skúsenosti. Kruciáta, opierajúc sa o zásadu jednoty prirodzeného i nadprirodzeného poriadku, siaha po všetkých dostupných pomôckach v presvedčení, že dvojrozmerná vernosť voči prirodzeným i nadprirodzeným zákonom podmieňuje plodnú a účinnú prácu.

Vznik Kruciáty oslobodenia človeka na Slovensku prešiel niekoľkými vývojovými štádiami. Ešte pred vznikom samotnej KOČ niekoľko Slovákov podpísalo Deklaráciu abstinencie v poľskej Kruciáte. V tom čase sa u nás ešte nevyvíjali žiadne aktivity Kruciáty. V roku 1998 sa začala skupina abstinujúcich alkoholikov stretávať v Kláštore minoritov v Levoči pod vedením pátra Luciána M. Boguckého. Vytvorili spoločenstvo, v ktorom sa zdieľali so svojimi problémami a tak sa vzájomne povzbudzovali vo vytrvaní v abstinencii. V súčasnosti sú na Slovensku dve stanice KOČ, a to v Levoči a v Bardejove. Stanice sú miestnymi strediskami, ktoré inšpirujú a riadia Kruciátu oslobodenia človeka. Stanica v Levoči má z centrálneho hľadiska postavenie stanice č. 1. To je totiž miesto, kde sa ľudia majú možnosť prihlásiť do KOČ, zložiť sľub abstinencie.

Názov slovenskej Kruciáty vznikol po prekonzultovaní so súčasným moderátorom KOČ v Poľsku, otcom Piotrom Kulbackim. Pochádza z poľského názvu „ Krucjata Wyzwolenia Czlowieka“, čo v preklade znamená krížová výprava oslobodenia človeka. Slovo kruciáta ostalo v názve nezmenené, lebo je to všeobecný názov tohto hnutia. Ustanovujúci zjazd slovenskej Kruciáty v Levoči, ktorý bol zároveň prvým Celoslovenským sympóziom Kruciáty oslobodenia človeka na Slovensku, sa uskutočnil v dňoch 4. a 5. decembra 1999. Po odchode pátra Luciána M. Boguckého z Levoče, ktorý v tom čase viedol KOČ na Slovensku, ho nahradil páter Stanislav M. Rok a po ňom páter Roman M. Gažúr, ktorý je dodnes jedným z hlavných predstaviteľov tohto hnutia na Slovensku.

KOČ sa podujala riešiť problém alkoholizmu a iných spoločenských nebezpečenstiev a závislostí, lebo ho vníma ako problém človeka, ktorého treba zachrániť. V tomto kontexte treba vidieť toto hnutie ako mobilizáciu ,, záchrannej reťaze“ ľudí, ktorí sa opierajú o misiu Ježiša Krista, ako aj o účasť na pomazaní jeho Svätým Duchom a vedome sa vydávajú na misiu oslobodzovania tých svojich bratov, ktorí sa nachádzajú v zajatí svojich slabostí. Ozajstné oslobodenie človeka podľa nich môže uskutočniť len Kristus mocou svojho Ducha. Všetky prirodzené aktivity smerujúce k oslobodeniu človeka zlyhávajú práve na probléme premeny človeka. Preto proces oslobodenia, ktorý je vštepený do spásneho diela Krista, má reálnu nádej na úspech. Týka sa to taktiež oslobodenia od alkoholizmu.

Kruciáta hlása formulu oslobodenia zjavenú Kristom, ktorá znie: „ Poznajte pravdu a pravda vás oslobodí.“ Sloboda v najhlbšej svojej podstate nie je úplnou nezávislosťou, ale dobrovoľnou závislosťou od svetla pravdy. Teda osoba ako rozumná bytosť realizuje svoju slobodu vtedy, keď žije pravdou. Treba teda zavrhnúť pseudooslobodenie, aké prináša alkohol svojím ,, uvoľňujúcim“ pôsobením a vytvára ilúziu slobody, chápanej ako ,, nespútanosť“. Možno hovoriť o alkoholovom „ zatmení“, ktoré prostredníctvom straty vedomia vedie k strate slobody. V kríži sa odhalila úplná hĺbka tajomstva slobody. Preto Kruciáta oslobodenia je vedená pod znakom kríža. Kríž, ako symbol dobrovoľnej obety z lásky, je cestou vedúcou k skutočnému oslobodzovaniu iných. Cesta k vnútornej slobode sa musí spojiť s čoraz hlbším vniknutím do tajomstva kríža.

Základnými prostriedkami Kruciáty pri oslobodzovaní zo závislostí sú evanjelizácia, čiže hlásanie s vierou a mocou Ježiša Krista, ktorý oslobodzuje človeka; modlitba – individuálna a spoločná; pôst – úplná abstinencia od alkoholu. Modlitba je v ponímaní Kruciáty často jediným prostriedkom pomoci, keď sa z ľudského hľadiska nedá nič urobiť. Je mocou, ktorá zotročených privádza k prameňu života. Modlitba a pôst tvoria srdce programu činnosti KOČ.

Hlavnou patrónkou KOČ je Nepoškvrnená, Matka Cirkvi. Kruciáta prijíma druhý názov „ Dielo Nepoškvrnenej, Matky Cirkvi.“ Členovi Kruciáty vidia v Nepoškvrnenej vzor úplne oslobodenej a nezávislej ľudskej osoby, čo sa prejavilo v jej úplne nezištnej láske ku Kristovi a Jeho spásnemu dielu. Pripodobenie sa KOČ k Márii v oddaní sa ku Kristovi a v zjednotení sa s ním v obete za spásu ľudí predstavuje najhlbšie tajomstvo životnosti a plodnosti KOČ.

Symbolmi Kruciáty oslobodenia človeka sú slová: „ Nebojte sa!“ Tieto slová sú zvolaním a zároveň heslom KOČ. Pripomínajú členom KOČ, že ich hlavnou úlohou je oslobodzovanie ľudí od strachu, ktorý ich robí neslobodnými. Erb KOČ a hymnu KOČ prikladáme v prílohách R a S.

Stratégia KOČ zahŕňa v sebe tieto úlohy:

• mobilizácia, čiže získanie zodpovedného množstva ľudí, rozhodnutých podujať sa na úlohy. Kruciáta plánuje prijať do KOČ také množstvo ľudí, ktoré by dokázalo vplývať na zmenu spoločenských obyčajov a zničiť vládu alkoholového teroru. Mobilizácia sa uskutočňuje individuálnym prihlásením sa a prijatím záväzkov člena KOČ. Základným záväzkom je zachovávanie úplnej abstinencie od alkoholu v čase členstva v Kruciáte; neponúkať alkohol; nekupovať alkoholické nápoje,
• formovanie diakonie KOČ, ktorá predstavuje užší tím zodpovedných ľudí (moderátorov, animátorov a pod.), ktorí slúžia KOČ. Jedná sa o špeciálnu, vyčlenenú skupinu, ktorá sa pravidelne stretáva a rozdeľuje si úlohy na nasledujúce obdobie činnosti,
• formácia členov, jej úlohou je oboznámenie členov s duchovnosťou hnutia tak, aby prijali myšlienku oslobodenia a aby sa rozhodli pre uskutočňovanie krokov smerujúcich k vlastnému oslobodeniu, ako aj k oslobodeniu iných. Táto formácia sa delí na vstupnú a permanentnú. Vstupná formácia prebieha v čase kandidatúry, ktorá obyčajne trvá jeden rok. Permanentná formácia trvá celý čas členstva v KOČ,
• Činnosť KOČ ako „ acies bene ordinata“ ( „ armáda v bojovom šíku“ ) vykonáva profylaktickú činnosť v boji s alkoholizmom a inými ohrozeniami. Ide o konkrétne činnosti, ktoré možno rozdeliť na príležitostné a pravidelné aktivity. Medzi príležitostné aktivity patria misijné výjazdy do farností, návštevy rodín postihnutých závislosťou, osveta na školách, návštevy väzníc, návštevy farností, organizovanie bezalkoholových osláv, svadieb, zábav; duchovné cvičenia. Pravidelné aktivity zahŕňajú modlitebné a formačné stretnutia členov KOČ, púte triezvosti, celoslovenské sympózium KOČ. Okrem už spomínaných aktivít uskutočňuje Kruciáta i ďalšie. Jednou z nich sú pravidelné besedy na psychiatrickom oddelení levočskej nemocnice určené pre pomoc závislým, ktorí sú tam hospitalizovaní. Členovia, kandidáti a sympatizanti KOČ si taktiež pravidelnými návštevami cintorína spomínajú na tých, ktorých životy sa predčasne skončili práve kvôli závislosti na alkohole alebo iných drogách. Pre tých ľudí, ktorí majú vo svojej rodine alebo okolí problémy so závislosťou, no nemajú možnosť osobne sa zúčastňovať stretnutí a akcií organizovaných KOČ, predstavitelia Kruciáty poskytujú možnosť telefonických konzultácií.

Zásadnou taktikou v boji za oslobodenie človeka z otroctva alkoholizmu je praktizovanie úplnej abstinencie jej členov. V KOČ existuje i postulát dobrovoľnej abstinencie tých, ktorí chcú podať ruku bratom postihnutým nešťastím alkoholizmu. Takýchto ľudí KOČ prijíma a preto len pripravenosť praktizovania abstinencie z lásky ku „ slabým bratom“ môže byť kritériom prijatia do Kruciáty.
V KOČ rozlišujú dve formy abstinenčných záväzkov:

• na jeden rok – tento abstinenčný záväzok sa realizuje začlenením do Kruciáty na jeden rok odo dňa podpísania deklarácie. Týmto krokom sa zaväzujúci stáva kandidátom KOČ;
• na čas členstva v KOČ – tento abstinenčný záväzok sa uskutočňuje začlenením do Kruciáty na dobu jej existencie, pokiaľ budú pretrvávať problémy s alkoholizmom. Týmto krokom sa zaväzujúci stáva členom KOČ.

Okrem kandidátov a členov KOČ v nej pôsobia aj tzv. sympatizanti. Sú to ľudia, ktorí sa ešte nerozhodli pre prijatie abstinenčných záväzkov, alebo neobnovili ukončenú kandidatúru, ale sa aktívne zapájajú do činnosti KOČ a napomáhajú jej ( Miženková, 2005 ). Stručný náčrt priebehu stretnutí KOČ prikladáme v prílohe Š.

6. 7 Úloha sociálneho pracovníka v živote abstinujúceho alkoholika

Podľa Strieženca ( 1999 ) je sociálny pracovník profesionál, ktorý disponuje osobitými predpokladmi, vlastnosťami a schopnosťami. Prispieva k zlepšeniu situácie a nabáda jednotlivca, skupinu, komunitu či spoločnosť k správnym postojom. Snaží sa riešiť a eliminovať poruchy a demotivačné faktory v interakcii so sociálnym prostredím, vedie klienta k vlastnej zodpovednosti, k rozvoju kritického myslenia z hľadiska budúcich potrieb a k účelnému využitiu vlastných zdrojov. Očakávané efekty práce sociálneho pracovníka sa prejavia v momente nezávislosti sociálneho klienta.

Podľa Galáša ( 2006 ) kvalita a efektívnosť pomoci závisí od kvality, kvalifikovanosti, osobnostných daností, praktických skúsenosti a prístupu ľudí, ktorí ju ponúkajú, ktorí nielen chcú, ale i vedia a môžu pomôcť. Prvoradá je preto potreba odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov, profesionalizácia ich činnosti, rozšírenie spektra možností, foriem a metód sociálnej práce v záujme vytvorenia kontinuálnej siete pomoci od vyhľadávania, diagnostiky, krízovej intervencie, poradenstva, nápravnej a kuratívnej činnosti až po sociálnu a profesijnú rehabilitáciu, resocializáciu a reintegráciu drogovo závislých späť do prirodzeného sociálneho prostredia.

Základným predpokladom úspešného resocializačného procesu je, že sociálny pracovník klienta nechápe ako objekt starostlivosti, ale ako jeho aktívny subjekt, ktorý je spoluzodpovedný za riešenie existujúcich problémov, participuje na ich odstraňovaní a minimalizovaní, mobilizuje vlastné zdroje, schopnosti a možnosti a do toho procesu vstupuje dobrovoľne, motivovane a aktívne.

Za určujúce faktory ovplyvňujúce kvalitu poskytovaných služieb zo strany sociálneho pracovníka pokladáme:

• odborné predpoklady – profesijné zastrešenie, sledovanie nových poznatkov, potreba užšej špecializácie / zo strany vzdelávateľov / v odbore sociálna práca,
• osobnostné predpoklady, ktoré sú neodmysliteľné. Vzdelanie samo o sebe ešte nepredurčuje nikoho na prosperovanie v tejto oblasti. Okrem často popisovaných osobnostných predpokladov je vhodné upozorniť i na narcistické tendencie a ich uspokojovanie v terapeutickom vzťahu. Syndróm pomáhajúceho popisuje Schmidbauer ( 2006 ) ako špecifickú narcistickú poruchu, prostredníctvom ktorej pracovník v pomáhajúcej profesii rieši, väčšinou nevedome, svoju ranú traumu odmietnutého dieťaťa. Trpí hladom po porozumení a po uznaní. Pokiaľ je pomáhajúca profesia vykonávaná bez supervízie, len prehlbuje nekončiacu a nenásytnú túžbu po vďačnosti a obdive,
• absolvovanie dlhodobého výcviku, ktorý poskytne každému terapeutovi skúsenosti a možnosť riešiť svoje limity v tejto práci.

Je tiež dôležité zabezpečenie a dodržiavanie kvalitného programu, najlepšie komunitného, s jasným režimom, zabezpečenie supervízie, ktorá okrem iného zabezpečuje ochranu klienta pred neprofesionálnym pôsobením terapeuta a terapeuta chráni pre vyhorením. Dôležitá je aj atmosféra na pracovisku.

Syndróm vyhorenia tvorí súbor typických príznakov vznikajúcich u pracovníkov pomáhajúcich profesií v dôsledku nezvládnutého pracovného stresu. Vzniká na pracoviskách, kde nie je venovaná pozornosť potrebám personálu, kde noví členovia nie sú zacvičení skúseným personálom, kde neexistujú plány osobného rozvoja, kde chýba supervízia, kde pracovník nemá príležitosť porozprávať niekomu kompetentnému, na aké ťažkosti pri práci narazil, a nemá možnosť poradiť sa o možných riešeniach a pod. Pre kvalitu práce sociálnych pracovníkov v procese resocializácie abstinujúcich alkoholikov je nesmierne dôležitá práve oblasť prevencie syndrómu vyhorenia. Pretože je určite psychicky veľmi náročné sprevádzať klienta na jeho ceste za ,, novou slobodou“, udržať si pritom zdravý odstup najmä vo chvíľach, keď sa klient očividne rúti späť do kolotoča zvaného závislosť.

Sociálny pracovník pri práci s klientom závislým na alkohole musí mať na zreteli, že takýto klient nemá len jeden problém, ale sústavu problémov. Pri práci s ním je dôležité identifikovať prioritný problém, ten, s ktorým začne, odkiaľ bude prameniť jeho pomoc. Priamoúmerne s prehlbovaním závislostí sa oslabuje pevná vôľa klienta. Pri práci s ním musí sociálny pracovník počítať i s nespoľahlivosťou klienta a pokusmi klamať. Ako i s možnými agresívnymi prejavmi klienta. Od častých verbálnych útokov až po fyzické napadnutie. Je veľmi ťažké získať si dôveru klienta, ktorý prepadol drogovému problému, no ak sa to podarí, je to víťazstvo. Práca so závislým klientom je dlhodobý proces. Platí tu základná zásada, že ak takýto klient navštívi sociálneho pracovníka pod vplyvom alkoholu, ten s ním nejedná a dohodne mu nové stretnutie. Nakoľko takýto klient má skreslený pohľad na situáciu a je tu zvýšené riziko agresívneho správania. Sociálny pracovník by mal pristupovať ku každému jednotlivému klientovi individuálne, vzhľadom na jeho osobnosť ale aj jeho súčasné nastavenie a vývoj závislosti. Hlavné ciele práce sociálneho pracovníka s alkoholikom možno zhrnúť do nasledujúcich bodov:

• pracovať s klientom priamo v jeho sociálnom prostredí ( tzv. prirodzené prostredie ),
• minimalizovať rizikové správanie klienta,
• nadviazať kontakt a vytvoriť dôveru medzi klientom a pracovníkom,
• pomáhať klientovi riešiť jeho aktuálne problémy,
• motivovať klienta k liečbe alkoholovej závislosti,
• udržiavať s ním kontakt počas liečby a následnej resocializácie v záujme podpory liečby a resocializácie,
• motivovať klienta k návšteve svojpomocných spolkov a tým k jeho intenzívnejšiemu začleneniu sa do pomáhajúcich programov,
• poskytnutie služieb klientovi podľa jeho potrieb,
• čiastočná reintegrácia klienta do spoločnosti, nácvik sociálnych zručností,
• servis pre rodinných príslušníkov a verejnosť / poradenská linka /,
• monitoring drogovej scény, nových trendov a vývoja v terapii.

7. EMPIRICKÁ ČASŤ

O problematike alkoholizmu existuje množstvo kvalitnej literatúry. Detailne sa popisujú príčiny vzniku tejto formy závislosti, priebeh a následky. Predstavujú sa formy terapií a liečenie. Záchranná sociálna sieť ako komplex pomoci a podpory je spomenutá len okrajovo. To je hlavný dôvod, ktorý nás viedol k rozhodnutiu podrobnejšie sa v prieskumnej časti práce venovať problematike svojpomocných spolkov.

Vychádzajúc z teoretickej časti našej práce sme si za hlavný cieľ empirickej časti práce vytýčili zmapovať úroveň záchrannej sociálnej siete v okresoch Levoča a Spišská Nová Ves a zistiť úlohu a postavenie rodiny pri abstinencii závislého člena. Z metodologického hľadiska sme sa pre naplnenie tohto hlavného cieľa rozhodli uskutočniť tzv. pilotnú sondáž.

7. 1 Ciele pilotnej sondy

1. Zistiť, v čom sa poslanie jednotlivých svojpomocných spolkov zhoduje a naopak, v čom sa ich poslanie odlišuje.
2. Zistiť postoje rodinných príslušníkov k činnosti svojpomocných spolkov.

7. 2 Výber a popis metodiky práce

Empirickú časť rigoróznej práce sme realizovali prostredníctvom metódy pilotnej sondy. Sondáž ( vo význame zisťovania ) predstavuje orientačný prieskum, uskutočňovaný za účelom získavania presnejších dát ( informácií ), zbieranie faktov o príslušnom jave. Zisťovanie slúži na praktický účel, jeho úlohou nie je skúmať vzťahy medzi premennými. Cieľom zisťovania je spoznať súčasný stav ( status quo ). ( Ondrejkovič, 2005 )

Pri uskutočňovaní tejto metódy pilotnej sondy sme použili rôzne techniky. Konkrétne šlo o techniku neštandardizovaného rozhovoru, techniku formulára a techniku štruktúrovaného rozhovoru.

Hlavné dôvody, ktoré nás viedli k výberu spomínaných techník sú:

• rozhovorom môžeme preniknúť k postojom, želaniam, potrebám a motívom respondenta a k tým zložitým psychickým javom a problémom, ktoré charakterizujú správanie, konanie a činnosť respondenta;
• rozhovor uľahčuje aj lepší kontakt s respondentom,
• vedie k zhovorčivosti a úprimnosti v prejave,
• komunikant ako dobrý pozorovateľ môže pri ňom vnímať aj neverbálne prejavy, ktoré môžu potvrdiť alebo vyvrátiť verbálne prejavy komunikujúceho,
• poskytuje dosť príležitosti na pozorovanie respondenta,
• použitím vhodne upraveného formulára môžeme zachytiť kvalitatívne údaje, ktorými prenikáme k osobnosti respondenta,
• informuje o prostredí, v ktorom respondent žije a pracuje.

7. 3 Časový harmonogram pilotnej sondy

Vzhľadom k cieľu našej práce sme použili metódu pilotnej sondy, ktorá pozostávala z troch etáp:

1. prípravná etapa ( júl – december 2007 )
   V tejto etape sme sa zamerali na teoretické objasňovanie a oboznamovanie sa s danou problematikou. Použili sme pri tom metódu štúdia literatúry, pričom sme sa opierali o poznatky získané štúdiom knižnej a časopiseckej literatúry, štúdiom webových stránok na internete, štúdiom príslušných zákonov, metodických pokynov a letákov. V tejto etape sme sa zamerali i na zostavenie nami navrhnutých formulárov.
2. etapa zberu údajov ( január – máj 2007)
   V druhej etape sme použili nami zostavený formulár, ktorý bol určený pre členov socioterapeutického klubu a svojpomocných spolkov pôsobiacich v oblasti záchrannej sociálnej siete pre abstinujúcich alkoholikov v okresoch Levoča a SNV. Formulár obsahuje otvorené otázky, zamerané na získanie informácií pre vyhodnotenie pilotnej sondy. Formulár je v plnom znení prílohou rigoróznej práce ( príloha Š ). V tejto etape sme tiež realizovali štruktúrované rozhovory s rodinami, v ktorých sa vyskytol problém alkoholizmu. Pri týchto rozhovoroch sme použili tri druhy formulárov, nakoľko našou cieľovou skupinou boli rodiny postihnuté alkoholizmom. Súbor respondentov teda tvorili tri podskupiny a to, samotní abstinujúci alkoholici, ich manželskí partneri a ich deti. Preto bolo potrebné okruh otázok pri prieskume upraviť s ohľadom na konkrétnu skupinu respondentov. Každý z týchto troch formulárov však v úvode obsahuje otázky na zistenie anamnestických údajov o respondentoch a pokračuje následným okruhom otázok, zameraným na získanie informácií pre vyhodnotenie pilotnej sondy. Všetky tri typy formulárov obsahujú otvorené, polootvorené a uzavreté otázky. Formuláre v plnom znení sú prílohou rigoróznej práce ( prílohy Ť, U, V, ).
3. spracovania empirických faktov
   V tejto etape sme získané informácie spracovali pomocou matematicko - štatistických metód, číselných výpočtov, tabelovania a analýzy.

7. 4 Výber a popis prieskumnej vzorky pilotnej sondy

Pri realizácii pilotnej sondy sme využili naše praktické skúsenosti a vedomosti o činnosti svojpomocných spolkov a priateľské kontakty s členmi jednotlivých svojpomocných spolkov. V úvodnej etape pilotnej sondy sme overili, či medzičasom nepribudli v okresoch Levoča a SNV nové svojpomocné spolky. Urobili sme tak prostredníctvom telefonického rozhovoru s Mgr. Hronovou – koordinátorkou Nízkoprahového centra Prijatie v SNV. Nakoľko sme prostredníctvom tohto rozhovoru zistili, že v týchto okresoch nepribudli žiadne nové svojpomocné spolky, oslovili sme existujúce svojpomocné skupiny.

Základný súbor prieskumnej vzorky tvorilo päť svojpomocných spolkov a päť rodín postihnutých chorobou alkoholizmu. Konkrétne šlo o Abstinenčný klub v SNV, Kruciáta oslobodenia človeka v Levoči, skupinu Anonymných alkoholikov v Levoči a v SNV ( ďalej AA ), skupinu Al Anon v Levoči a v SNV, skupinu Alateen v Levoči. V každej skupine sme našli jedného ochotného zástupcu, ktorý nám poskytol rozhovor a tým nám umožnil získať informácie potrebné pre realizovanie praktickej časti našej práce. Konkrétne šlo o pána Dušana za Abstinenčný klub v SNV, pána Emila za Kruciátu oslobodenia človeka, pani Evu za AA v Levoči a v SNV, pani Katku za Al Anon v Levoči a v SNV a pána Jána za Alateen v Levoči. Pri výbere respondentov z radu rodinných príslušníkov abstinujúcich alkoholikov sme vychádzali z ochoty rodín s nami spolupracovať.

Tieto rodiny sme nakontaktovali prostredníctvom návštevy stretnutia anonymných alkoholikov ( 25. apríl 2006, 17. 30 – stretnutie AA na Fare v Spišskej Novej Vsi ). Na stretnutí sme vysvetlili účel našej prítomnosti a dali sme abstinentom čas a priestor na rozmyslenie. Boli sme veľmi milo prekvapení ochotou abstinujúcich alkoholikov spolupracovať. Po vysvetlení účelu našej práce a zaručení anonymity, boli štyria abstinujúci alkoholici naklonení myšlienke s nami spolupracovať. Treba zdôrazniť, že všetci štyria oslovení abstinujúci alkoholici sú aktívnymi členmi svojpomocných skupín. Domnievame sa, že i to svedčí o tom, že títo ľudia sa so svojou chorobou vyrovnali a neboja sa otvorene hlásiť k závislosti a práve prostredníctvom otvoreného rozhovoru o danej problematike sa snažia podať pomocnú ruku i tým závislým, ktorí ešte nedozreli k rozhodnutiu povedať svojej droge nie. Prostredníctvom abstinujúceho alkoholika sme nakontaktovali jeho rodinných príslušníkov a poprosili sme ich o spoluprácu. Tri rodiny abstinujúcich alkoholikov boli ochotné s nami spolupracovať a poskytli nám štruktúrovaný rozhovor. Jedna rodina abstinujúceho alkoholika spoluprácu s nami odmietla. Tento abstinent je aktívny člen viacerých svojpomocných skupín, jeho rodina sa ale do činnosti týchto spolkov nezapája. Dve rodiny abstinujúcich alkoholikov sme kontaktovali mimo stretnutia svojpomocnej skupiny. Osobne sme ich navštívili a vysvetlili im účel našej práce. Obe rodiny boli naklonené k spolupráci a poskytli nám rozhovor.

V súbore mali najväčšie zastúpenie respondenti mužského pohlavia. Toto pohlavie bolo v prieskume zastúpené 3 abstinujúcimi alkoholikmi. Ženské pohlavie v prieskume reprezentovali 2 abstinujúce alkoholičky.

V prieskumnej vzorke boli najviac zastúpení abstinujúci alkoholici stredného veku ( 3 respondenti ) . 1 respondent bol v dospelom veku a 1 respondent bol vo veku rannej staroby.

V prieskumnom súbore bol najmladší respondent abstinujúci alkoholik vo veku 43 rokov. Najstarším respondentom bol 62 - ročný abstinujúci alkoholik. Zo žien bola v prieskumnom súbore najmladšia abstinujúca alkoholička vo veku 55 rokov. A najstaršia bola 60 – ročná abstinujúca alkoholička. V prieskume bola tiež zastúpená veková kategória 58 rokov ( 1 abstinujúci alkoholik ).

Rozdelenie abstinujúcich alkoholikov podľa vzdelania

V súbore sa nenachádzal ani jeden respondent so základným vzdelaním. Stredoškolské vzdelanie bez maturity bolo zastúpené 1 respondentom. 2 respondenti ako najvyššie dosiahnuté vzdelanie uviedli stredoškolské vzdelanie s maturitou. 2 respondenti boli vysokoškolsky vzdelaní. Jeden respondent dosiahol titul PhDr. a druhý respondent RNDr. Uvedomujeme si, že naši respondenti sú len prieskumnou vzorkou, ale i tu možno badať fakt, že alkoholizmus nie je chorobou len ľudí s nižšie dosiahnutým vzdelaním, ale tejto chorobe podliehajú i ľudia s vyšším vzdelaním.

Rozdelenie abstinujúcich alkoholikov podľa zamestnania

V súbore boli rovnomerne zastúpení zamestnaní ( 2 respondenti ) a invalidní dôchodcovia ( 2 respondenti ). Z toho jeden invalidný dôchodca uviedol, že je tesne pred vstupom do starobného dôchodku. Kategória „ starobný dôchodca“ bola zastúpená 1 respondentom. Ani jeden z respondentov nebol nezamestnaný.

Rozdelenie abstinujúcich alkoholikov podľa počtu detí

V prieskumnom súbore sa nachádzal jeden alkoholik, ktorý mal jedno dieťa. Dvaja respondenti uviedli možnosť, že majú 2 – 3 deti a dvaja respondenti uviedli možnosť, že majú 4 a viac detí.

Rozdelenie abstinujúcich alkoholikov podľa dĺžky obdobia aktívneho pitia

V prieskume bolo uvedené ako najkratšie obdobie aktívneho pitia päť rokov. Najdlhšie obdobie aktívneho pitia bolo v prieskume uvedené obdobie 30 rokov.

V prieskume bol zastúpený jeden respondent, u ktorého bola dĺžka aktívneho pitia päť rokov. Dvaja respondenti uviedli ako dĺžku obdobia aktívneho pitia 20 rokov. V prieskume bol jeden respondent, ktorý uviedol ako dĺžku obdobia aktívneho pitia 23 rokov a jeden respondent uviedol ako dĺžku obdobia aktívneho pitia 30 rokov.

Rozdelenie partnerov abstinujúcich alkoholikov podľa pohlavia

V prieskumnom súbore bolo viac zastúpené ženské pohlavie, ktoré reprezentovali 3 partnerky abstinujúcich alkoholikov. Mužské pohlavie bolo zastúpené 2 partnermi abstinujúcich alkoholičiek.

Rozdelenie partnerov abstinujúcich alkoholikov podľa veku

V prieskumnej vzorke boli najviac zastúpení respondenti stredného veku ( 3 respondenti ) a ďalší respondenti boli vo veku dospelosti ( 1 respondent ) a vo veku rannej staroby ( 1 respondent ).

Najmladšou respondentkou bola žena vo veku 40 rokov. Najstarším respondentom bol muž – partner abstinujúcej alkoholičky, vo veku 60 rokov. Pri ženskom pohlaví boli zastúpené i vekové kategórie 51 rokov ( 1 respondentka ) a 59 rokov ( 1 respondentka ). Pri mužskom pohlaví bol najmladším respondentom muž – partner abstinujúcej alkoholičky, vo veku 59 rokov.

Rozdelenie partnerov abstinujúcich alkoholikov podľa vzdelania

V prieskumnom súbore sa nenachádzal ani jeden respondent so základným vzdelaním. Stredoškolské vzdelanie bez maturity ako najvyššie dosiahnuté vzdelanie uviedli 2 respondenti. 2 respondenti uviedli ako najvyššie dosiahnuté vzdelanie stredoškolské vzdelanie s maturitou. Kategóriu „ vysokoškolské vzdelanie“ uviedol 1 respondent. Dosiahol akademický titul Mgr.

Rozdelenie partnerov abstinujúcich alkoholikov podľa zamestnania

V súbore sa nenachádzal ani jeden nezamestnaný respondent. Zamestnaní boli dvaja respondenti. Do kategórie „ invalidní dôchodca“ sa zaradili dvaja respondenti. Starobným dôchodcom bol jeden respondent.

Deti abstinujúcich alkoholikov

Rozdelenie deti abstinujúcich alkoholikov podľa pohlavia

Súbor tvorilo 5 detí abstinujúcich alkoholikov. Z toho boli 4 respondenti ženského a 1 respondent mužského pohlavia.

Rozdelenie deti abstinujúcich alkoholikov podľa veku

Najmladším respondentom bola žena vo veku 20 rokov. Najstarším respondentom bola žena vo veku 31 rokov. Veková kategória „ 30 rokov“ bola zastúpená dvakrát. A to jedným respondentom ženského a jedným respondentom mužského pohlavia. Prieskumnú vzorku ďalej tvorili respondenti vo veku 26 rokov ( 1 respondent ).

Rozdelenie deti abstinujúcich alkoholikov podľa vzdelania

Kategória „ základné vzdelanie“ v prieskume nebola zastúpená ani jedným respondentom. Kategória „ stredoškolské vzdelanie bez maturity bola zastúpená jedným respondentom. 3 respondenti ako najvyššie dosiahnuté vzdelanie uviedli stredoškolské vzdelanie s maturitou. Vysokoškolské vzdelanie uviedol 1 respondent. Dosiahol akademický titul Mgr.

V prieskumnom súbore sa nachádzal 1 nezamestnaný respondent. 2 respondenti boli zamestnaní. Dve respondentky sú toho času na materskej dovolenke.

7. 5 Interpretácia výsledkov pilotnej sondy

1. cieľ: Zistiť, v čom sa poslanie jednotlivých svojpomocných spolkov
             zhoduje a naopak, v čom sa ich poslanie odlišuje.

Podkladom pre zistenie informácií na realizáciu tohto cieľa boli odpovede na otázky 1 - 10 formulára ( príloha Š ). Zhromaždené poznatky sme zhrnuli do stručného prehľadu a tabuľky. Tabuľka podáva prehľad o existencii svojpomocných spolkoch v okresoch Levoča a SNV a zároveň informuje o termínoch stretávania sa jednotlivých spoločenstiev. Táto tabuľka je prílohou rigoróznej práce ( príloha T ). Pre naplnenie tohto cieľa sme tiež uskutočnili neštruktúrované rozhovory s abstinujúcimi alkoholikmi, ktorí sú členmi rôznych svojpomocných spolkov, pôsobiacich v okresoch Levoča a Spišská Nová Ves.

Abstinenčný klub v Spišskej Novej Vsi

Kruciáta oslobodenia človeka v Levoči

Toto spoločenstvo sa stretáva od roku 1999, každý štvrtok, v Kláštore Minoritov v Levoči. Vo všetkých staniciach podľa evidencie kandidátov a členov je viac ako 400 členov. Členom sa môže stať alkoholik, ale i dobrovoľný abstinent. Členstvo v tejto skupine nie je nijako špeciálne podmienené. Hlavným moderátorom Kruciáty ( KOČ ) na Slovensku je otec Jozef Heske a páter Roman Gažúr. Každá skupina má iné usporiadanie. Skupinu v Levoči tvoria vedúci KOČ – páter Roman, post pre styk s verejnosťou a správca počítačovej stránky, pokladník. Predsedníctvo rotuje, každý mesiac vedie stretnutie niekto iný. Činnosť spoločenstva je financovaná z dobrovoľných príspevkov členov a sponzorských príspevkov. KOČ o svojej existencii poskytuje drobné oznamy v nemocniciach, v kostoloch, členovia podávajú informácie o spoločenstve prostredníctvom spontánnych rozhovorov s ľuďmi. Propagáciu Kruciáty zabezpečuje i internet. A to prostredníctvom internetovej stránky www.kruciata. sk a mailu – kruciata@kruciata.sk. Myšlienky KOČ propagujú i minoriti v rámci svojej misie. Kruciáta v spolupráci s Minoritami vydáva množstvo letáčikov, deklarácií. Po sympóziách sú publikované rôzne brožúry a sfilmované dvd. Toto spoločenstvo na Slovensku nevydáva vlastný časopis, ale Kruciáta v Poľsku vydáva časopis „ Eleuteria“, do ktorého prispievajú i členovia zo Slovenska.
(informácie získané prostredníctvom neštandardizovaného rozhovoru s členom spoločenstva, pánom Emilom).

Nová sloboda

Nová sloboda je meno pre skupiny anonymných alkoholikov stretávajúcich sa v Levoči a v SNV. V Levoči sa stretnutia konajú každý pondelok o pol šiestej vo vyčlenených priestoroch Psychiatrického oddelenia NsP v Levoči. Konkrétne v domčeku v parku za budovou nemocničného zariadenia, ktorý je určený na pracovnú terapiu pre pacientov oddelenia. V SNV sa anonymní alkoholici stretávajú vždy v stredu o pol šiestej vo vyčlenených priestoroch Rímokatolíckej Fary ( celkom posledná miestnosť vpravo na prízemí fary ). Skupina si volí pokladníka a koordinátora pre moderovanie skupiny. Ten zabezpečuje ľudí pre vedenie stretnutí. Okrem interných členov môže na stretnutie pozvať odborníkov, laikov či členov iných skupín. Tieto posty sú obsadzované na 1 rok. V skupine je vítaný každý, kto chce prestať piť alkohol. AA má približne 75 členov, ktorí striedavo navštevujú stretnutia v Levoči alebo SNV. Niektorí navštevujú iba stretnutia v jednom meste. Toto spoločenstvo funguje z dobrovoľných príspevkov členov. Na konci stretnutia sa položí symbolická krabička – pokladníčka. Predtým sa však zdôrazní, že príspevok je dobrovoľný. Skoro každý člen ale prispeje pri každom stretnutí „ symbolickou sumou“ 20 Sk.
(informácie získané prostredníctvom neštandardizovaného rozhovoru s členkou skupiny, pani Evou).

Niektorí členovia klubu sú nezamestnaní a ak sa nechcú cítiť pred ostatnými rozpačito, prispejú aspoň raz za čas na činnosť klubu. Ak dochádzajú na stretnutia do druhého mesta, musia si hradiť dve cesty, čo však pri dávke v nezamestnanosti alebo dávke v hmotnej núdzi nie je najlacnejšia záležitosť - aktuálna cena cestovného lístka Levoča – SNV je 18 Sk, spiatočný lístok teda vyjde na 36 Sk + 2O Sk pokladníčka + 2O Sk pokladníčka na stretnutí v mieste bydliska = 76 Sk týždenne a 304 Sk mesačne. Nehovoriac o tom, že po nadviazaní bližšieho kontaktu si niektorí členovia spolu zájdu na kávu, čokoládu, zákusok alebo zmrzlinu pred alebo po stretnutí ( vlastný postreh z absolvovaných stretnutí a rozhovorov s inými členmi ).

Toto spoločenstvo propaguje svoju existenciu drobnými inzerátmi v novinách a časopisoch, alebo výveskami na uliciach, tiež prostredníctvom osobného svedectva svojich členov. AA na Slovensku vydávajú spoločný časopis všetkých skupín Slovenska – Prameň, do ktorého prispievajú i členovia skupín v SNV a Levoči
( informácie získané prostredníctvom neštandardizovaného rozhovoru s členkou skupiny, pani Evou ).

Pokoj duše

Pokoj duše je názov skupín Al Anon stretávajúcich sa v Levoči a v SNV. Obe skupiny Al Anon fungujú v tých istých priestoroch ako skupiny AA, nakoľko je to príbuzné spoločenstvo. V Levoči sa stretnutia konajú každú sobotu o pol šiestej vo vyčlenených priestoroch Psychiatrického oddelenia NsP v Levoči. V SNV sa anonymní alkoholici stretávajú vždy v utorok o pol šiestej vo vyčlenených priestoroch Rímokatolíckej Fary ( celkom posledná miestnosť vpravo na prízemí fary ). Toto spoločenstvo funguje na rovnakom princípe ako skupiny AA ( pokladník a koordinátor, dobrovoľné príspevky, rovnaká informačná sieť a časopis Prameň ). Tieto skupiny boli založené v zhruba rovnakom čase a fungujú asi 2 roky. Členom skupiny sa môže stať každý, kto má v rodine alkoholika alebo má známeho, ktorý podľahol tejto chorobe. Al Anon má približne 20 členov, ktorí striedavo navštevujú stretnutia v Levoči alebo SNV
( informácie získané prostredníctvom neštandardizovaného rozhovoru s členkou skupiny, pani Katarínou ).

Nová cesta životom

Tento názov označuje skupinu Alateen, ktorá je prvá svojho druhu na Slovensku. Jej členovia sa stretávajú v piatok o pol šiestej vo vyčlenených priestoroch Psychiatrického oddelenia NsP v Levoči. Členstvo v tejto skupine je vekovo ohraničené. Toto spoločenstvo môžu navštevovať mladí ľudia vo veku od 12 – 20 rokov, ktorých život ovplyvňuje alkoholizmus niekoho blízkeho. Pre ostatných sú určené skupiny Al Anon. V súčasnosti skupinu navštevuje 6 členov. Toto spoločenstvo funguje na rovnakom princípe ako skupiny AA a Al Anon (dobrovoľné príspevky, rovnaká informačná sieť a časopis Prameň ). Skupina funguje asi 1, 5 roka.
( informácie získané prostredníctvom neštandardizovaného rozhovoru s vedúcim skupiny, pánom Jánom ).

V rámci pilotnej sondy sme sa ďalej zamerali na skúmanie týchto skutočností:

• Poslanie svojpomocných spolkov pôsobiacich v okresoch Levoča a Spišská Nová Ves
• Aktivity, ktoré jednotlivé svojpomocné spolky ponúkajú svojím členom
• Štruktúra stretnutí jednotlivých svojpomocných spolkov
• Najväčší prínos existencie svojpomocnej skupiny očami jej členov
• Vzájomná spolupráca svojpomocných spolkov
• Skutočnosti, ktoré postrádajú svojpomocné spolky v starostlivosti o abstinujúcich alkoholikov
• Problémy, s ktorými zápasia jednotlivé spoločenstvá

Poslanie svojpomocných spolkov pôsobiacich v okresoch Levoča a Spišská Nová Ves

Pri spracovávaní tejto problematiky sme vychádzali z analýzy odpovedí na otázky 3, 6 a 7 formulára ( príloha Š ). Z tejto analýzy vyplýva zaujímavý fakt. Hoci všetky svojpomocné skupiny nášho prieskumu sú orientované na pomoc ľuďom postihnutým alkoholizmom, predsa každé spoločenstvo má bližšie špecifikované svoje poslanie:
- „ Resocializácia pacientov prichádzajúcich z liečenia, podpora a riešenie problémov tých, pre ktorých sa alkohol stal drogou a včlenenie závislých do života spoločnosti.“ Pán Dušan za Abstinenčný klub v SNV
- „ Pomáhať sebe a iným ľuďom odstraňovať všetko, čo dehonestuje ľudskú osobnosť, hlavné zameranie je na alkohol.“ Pán Emil za KOČ v Levoči
- „ Pomoc v triezvosti sebe a druhému.“ Pani Eva za AA v Levoči a SNV
- „ Pomoc sebe a iným rodinným príslušníkom, kde je rodinná choroba alkoholizmus.“ Pani Katarína za Al Anon v Levoči a SNV
- „ Pomoc dospievajúcim ľuďom z alkoholických rodín.“ Pán Ján za Alateen v Levoči

Paleta aktivít, ktoré sú ponúkané členom jednotlivých svojpomocných spolkov je naozaj široká a rôznorodá. Klub abstinentov v SNV svojim členom ponúka nielen návštevy klubov, ale i pobyt v prírode, rodinnú terapiu, spoločné oslavy. Kruciáta – oslobodenie človeka v Levoči má pestrú paletu činností: pravidelné stretnutia členov, návšteva rodín s problémom na pozvanie, výjazdy aj mimo okresu, prednášková činnosť, misijné stretnutia v kostoloch s problematikou závislosti, besedy v školách, v seminároch, väzniciach, nápravných zariadeniach a pravidelná beseda na Oddelení psychiatrie v Levoči s pacientmi na detoxe, každoročná púť St. Ľubovňa – Mariánska Hora v Levoči, Bardejov – Gaboltov, sympózium Kruciáty ( 3 dni – 1. deň venovaný mládeži, 2. deň prednášky duchovných a odborníkov, lekárov, aj zahraničných hostí, krížová cesta mestom, adorácie, 3. deň zakončenie a sv. omša ), duchovné cvičenia s prihliadnutím na problém alkoholizmu, výjazdy do iných staníc Kruciáty na podporu ich programu, ale aj výmena skúseností, účasť na Kruciáte v Poľsku.

Nová sloboda ( AA ) okrem pravidelného stretávania skupiny zabezpečuje návštevy alkoholikov doma, vo väzení a v nemocnici. Členovia spoločenstva sa v jarných a letných mesiacoch stretávajú i na spoločných gulášpartiách.

Členovia skupiny „ Pokoj duše“ ( Al Anon ) sa stretávajú na spoločných pravidelných stretnutiach, tiež navštevujú rodiny, kde je alkoholik. Organizujú si spoločné víkendové pracovanie na 12 krokoch, varia guláš, chodia spolu do kina, hrať bowling, či do cukrárne.

Nová cesta životom ( Alateen ) je programovo orientovaná rovnako, ako skupina Al Anon ( pozri predošlý odstavec ).

Štruktúra stretnutí jednotlivých svojpomocných spolkov

Každé zo spomínaných spoločenstiev má vlastnú štruktúru stretnutí, ktorú dodržiava. Klub abstinentov začína svoje stretnutie privítaním účastníkov. Potom nasledujú organizačné a technické záležitosti ( sviatky členov, pošta, pozvánky, ďalšie kluby ). Jadro stretnutí predstavuje tzv. kolečko. Každý účastník dostane slovo – priestor, aby sa s ostatnými členmi podelil o svoje aktuálne radosti a starosti. Stretnutia sa končia diskusiou.

Stretnutia Kruciáty sa začínajú modlitbou KOČ. Za ňou nasleduje vzájomné zdieľanie sa členov, ktoré je podobné kolečku v klube abstinentov. Po ňom si účastníci stretnutia prečítajú krátky úryvok z Biblie a meditujú nad ním. V závere stretnutia je priestor na oznamy. Po stretnutí nasledujú krátke adorácie v Kostole U Minoritov, ktoré majú za cieľ dať členom priestor načerpať silu do ďalších dní.

Stretnutia Anonymných alkoholikov v skupine „ Nová sloboda“ , stretnutia Al Anon v skupine „ Pokoj duše“ a Stretnutia Alateen v skupine ,, Nová cesta životom“ sú štruktúrované podľa všeobecných pravidiel stretnutí, ktorým sa podrobnejšie venujeme v teoretickej časti našej práce (pozri kapitolu 6 ,, Záchranná sociálne sieť pre abstinujúcich alkoholikov“).

Najväčší prínos existencie svojpomocnej skupiny očami skupiny

Informácie pre vyhodnotenie danej problematiky nám poskytla otázka, respektíve odpovede na otázku číslo 12 formulára, v ktorej sa respondentov pýtame: „V čom vidíte najväčší prínos konkrétne Vášho spoločenstva pre abstinujúceho alkoholika, respektíve rodinu alkoholika?“ Odpovede našich respondentov zneli takto:
- „ Vrátili sme ich späť do života.“ Pán Dušan za Klub abstinentov v SNV
- „ Prínos skupiny sa nedá vyčísliť. Snáď hodnotením je práve kvalita života a správania sa tých, ktorí ju navštevujú. Je to duševná vyrovnanosť, lepší a triezvejší život jednotlivcov, ale aj celých rodín, ktorí pochopením tohto problému zásadne zmenili svoj životný štýl k lepšiemu a zmenili rebríček životných hodnôt.“ Pán Emil za KOČ v Levoči
- „ Je to jediná správna cesta. Okrem iného dáva človeku návod na spokojný, voľný život.“ Pani Eva za AA v Levoči a SNV
- „ Naše spoločenstvo je v prvom rade pre rodinných príslušníkov z alkoholických rodín. Tým, že sa aj rodinný príslušník uzdravuje z rodinnej choroby – alkoholizmu – nepriamo navádza, aby aj alkoholik niečo uzdravujúce urobil pre seba. A prínos? Uzdravenie z choroby tela, mysle a ducha.“ Pani Katarína za Al - Anon v Levoči a Spišskej Novej Vsi
- „ Zatiaľ najúčinnejšia forma pomoci dospievajúcim ľuďom z dysfunkčných rodín a alkoholických rodín vo svete. Konkrétne naše spoločenstvo je prvé na Slovensku.“ Pán Ján za Alateen v Levoči

Vzájomná spolupráca svojpomocných spolkov

Respondenti pilotnej sondy uviedli tieto odpovede:
- „ Náš klub úzko spolupracuje s protialkoholickou poradňou Dr. Hamráka, so Psychiatriou v Levoči a liečebnými ústavmi.“ Pán Dušan za A- klub v SNV
- „ Áno, naše spoločenstvo spolupracuje s mnohými skupinami. Napríklad s hnutím Svetlo-život, Oázou. Úzka je i spolupráca našej stanice s ostatnými stanicami Kruciáty na Slovensku – v Lendaku, Prešove, Žiline a Sedliaciach, ako aj s materskou Kruciátou v Poľsku.“ Pán Emil za KOČ v Levoči
- „ Činnosť našej skupiny sa veľmi prekrýva so skupinami Al Anon a Alateen, preto spolu úzko spolupracujeme.“ Pani Eva za AA v Levoči a SNV
- „ Okrem AA v SNV a Levoči máme veľmi dobrú spoluprácu s Al Anon a AA v Poprade. Mnohí naši členovia tam pravidelne dochádzajú na stretnutia a majú tam i svojich sponzorov.“ Pani Katarína za Al Anon v Levoči a Spišskej Novej Vsi
- „ Al Anon, AA a Ústredie v Bratislave.“ Pán Ján za Alateen v Levoči

Skutočnosti, ktoré postrádajú svojpomocné spolky v starostlivosti o abstinujúcich alkoholikov

Pre spracovanie tejto problematiky sme sumarizovali odpovede respondentov na otázku číslo 13 nášho formulára, v ktorej sa respondentov priamo pýtame na to, čo im chýba v starostlivosti o abstinujúcich alkoholikov a ich rodiny. Z analýzy odpovedí respondentov vyplýva, že im v starostlivosti chýba:
- „ Odborná literatúra.“ Pán Dušan za Klub abstinentov v SNV
- „ Financie, priestory, čas a záujem vlády a politikov.“ Pán Emil za KOČ v Levoči
- „ Väčšia propagácia AA.“ Pani Eva za AA v Levoči a SNV
- „ Nič.“ Pani Katarína za Al Anon v Levoči a Spišskej Novej Vsi
- „ Viac Alateen skupín.“ Pán Ján za Alateen v Levoči

Problémy, s ktorými zápasia jednotlivé spoločenstvá

Sumarizovaním odpovedí na otázku číslo 14 nášho formulára ( pozri prílohu Š ), sme zostavili tento okruh problémov, s ktorými zápasia jednotlivé svojpomocné spolky pôsobiace v okresoch Levoča a Spišská Nová Ves:
- „ Nedostatok finančných prostriedkov pre ešte kvalitnejšiu činnosť klubu.“ Pán Dušan za Klub abstinentov v SNV
- „ Je ich viacero. No najväčší je slabé pokrytie Kruciáty na území Slovenska.“ Pán Emil za KOČ v Levoči
- „ Problémom sú pre nás bývalé A – kluby ako nahrážka za náš program.“ Pán Ján za AA v Levoči a SNV
- „ Malá znalosť o nás.“ Pani Katarína za Al Anon v Levoči a Spišskej Novej Vsi
- „ Žiadne.“ Pán Ján za Alateen v Levoči

Zapájanie sa do činnosti svojpomocných spolkov po absolvovaní protialkoholickej liečby

Pre toto zistenie sme sa abstinujúcich alkoholikov pri štruktúrovanom rozhovore pýtali, či navštevovali po liečbe nejaké spoločenstvo. V prípade, že áno, mali uviesť, ktoré konkrétne ( pozri otázku č. 10 formulára pre abstinujúceho alkoholika – príloha Ť ). Na túto otázku všetci piati respondenti odpovedali kladne, že po liečbe navštevovali svojpomocné spolky. Konkrétne respondenti uviedli tieto svojpomocné spolky:
- „ Abstinenčný klub v Spišskej Novej Vsi“ ( 1 respondent ),
- „ Abstinenčný klub v Spišskej Novej Vsi, Kruciátu v Levoči“ ( 1 respondent ),
- „ Skupinu Anonymných alkoholikov“ ( 2 respondenti ),
- „ Kruciátu v Levoči, Skupinu Anonymných alkoholikov, Abstinenčný klub v Spišskej Novej Vsi, Abstinenčný klub na Prednej Hore“ ( 1 respondent ).

Najväčší prínos svojpomocných spolkov podľa abstinujúcich alkoholikov

Pre získanie výsledkov sme sa abstinujúcich alkoholikov pri štruktúrovanom rozhovore pýtali, v čom im najviac pomáha účasť na aktivitách svojpomocných spolkov ( pozri otázku č. 12 formulára pre abstinujúceho alkoholika – príloha Ť ). Naši respondenti na túto otvorenú otázku uviedli tieto odpovede:
- „ Môžem sa vyrozprávať, mám pocit, že niekam patrím.“ (1 respondent )
- „ Vo všetkom.“ ( 1 respondent )
- „ Cítim sa tu medzi alkoholikmi ako medzi seberovnými, sú to ľudia, ktorí majú rovnakú diagnózu ako ja a preto mi vo všetkom rozumejú.“ ( 1 respondent )
- „ Vnútorné oslobodenie a súčasne pokora pred Bohom.“ ( 1 respondent )
- „ V získavaní duševnej rovnováhy a ďalšej inšpirácie do abstinencie a pekného života v nej.“ ( 1 respondent )

Na základe zozbieraných údajov môžeme zosumarizovať v čom sa poslanie jednotlivých svojpomocných spolkov zhoduje a naopak, v čom sa ich poslanie odlišuje.

Zhodné / podobné znaky:

• Poslanie spolkov;
• Relatívna pravidelnosť stretnutí;
• Forma pomoci;
• Propaganda činnosti skupiny;
• Vzájomná spolupráca svojpomocných spolkov;

• Dĺžka fungovania spolkov;
• Počet aktívne sa zapájajúcich členov;
• „ Objekt záujmu“, ktorý je vnímaný ako aktívny subjekt;
• Filozofický základ poskytovania pomoci;
• Spôsob financovania činnosti spolkov;
• Vedenie skupiny;
• Aktivity svojpomocných spolkov;
• Štruktúra stretnutí;
• Skutočnosti, ktoré postrádajú svojpomocné spolky v starostlivosti o abstinujúcich alkoholikov;
• Problémy, s ktorými zápasia jednotlivé spoločenstvá;

2. cieľ: Zistiť postoje rodinných príslušníkov k činnosti svojpomocných spolkov

Pre naplnenie tohto čiastkového cieľa sme v rámci pilotnej sondy uskutočnili neštruktúrované rozhovory s partnermi abstinujúcich alkoholikov a s jedným dieťaťom z každej rodiny abstinujúceho alkoholika. Zistené skutočnosti sme spracovali do nasledujúceho prehľadu.

Zapájanie partnera abstinujúceho alkoholika do činnosti svojpomocných skupín v čase aktívneho pitia alkoholika

Podkladom pre toto zistenie bola analýza odpovedí respondentov na otázku č. 12 formulára ( pozri prílohu U ), z ktorej vyplýva, že iba jeden respondent v čase aktívneho pitia svojho partnera aktívne navštevoval stretnutia svojpomocnej skupiny, konkrétne to boli stretnutia skupiny Al Anon a občasne i stretnutia Kruciáty. Ostatní ( 4 respondenti ) v čase aktívneho pitia partnera nenavštevovali žiadne stretnutia svojpomocnej skupiny.

Prínos svojpomocnej skupiny pre partnera abstinujúceho alkoholika a celú rodinu ( očami partnera abstinujúce alkoholika )

Analýzou odpovedí respondentov na otázku č. 14 formulára ( pozri prílohu U), v ktorej sme sa formou otvorenej otázky respondentov pýtali na to, v čom vidia prínos svojpomocnej skupiny pre seba a svoju rodinu, sme dospeli k týmto záverom:
- „ Tieto stretnutia manželovi pomáhajú v abstinencii a tým pomáhajú i nám v šťastnom a pokojnom živote.“ ( 1 respondent )
- „ Odovzdávanie osobných zážitkov a pomoci.“ ( 1 respondent )
- „ Zachránilo to našu rodinu.“ ( 2 respondenti )
- „ Napĺňajú ma pokojom a vyrovnanosťou.“ ( 1 respondent )

Podpora abstinujúceho alkoholika v aktivitách svojpomocných spolkov ( zo strany partnera )

Podkladom pre toto zistenie bola analýza odpovedí na otázku č. 10 formulára ( pozri prílohu U ). Respondenti uviedli tieto odpovede:
- „ Podporujem ho v jeho aktivitách.“ ( 4 respondenti )
- „ Nie, neprekáža mi to.“ ( 1 respondent )

Z prieskumu vyplýva fakt, že ani jeden z piatich partnerov abstinujúcich alkoholikov nemá problém s angažovanosťou partnera v činnosti svojpomocných spolkov. Práve naopak, všetci respondenti svojich partnerov v týchto aktivitách podporujú.

Návštevnosť stretnutí svojpomocných spolkov partnermi abstinujúcich alkoholikov v čase abstinencie alkoholika

Na zistenie skutočností potrebných pre vyhodnotenie tejto problematiky, sme do nášho formulára začlenili otázku č. 13 ( pozri prílohu U ) , v ktorej sa respondentov pýtame na to, či v súčasnosti navštevujú nejakú svojpomocnú skupinu. Traja respondenti nášho prieskumu uviedli negatívnu odpoveď. Jeden respondent odpovedal „ nie alebo len občas.“ Jeden respondent uviedol, že navštevuje i v súčasnosti stretnutia svojpomocnej skupiny, konkrétne stretnutia skupiny Al Anon.

Zapájanie detí abstinujúceho alkoholika do činnosti svojpomocných skupín v čase aktívneho pitia rodiča a návštevnosť stretnutí svojpomocných spolkov v súčasnosti

Z analýzy odpovedí respondentov na otázku č. 15 a č. 16 formulára ( pozri prílohu V ) vyplýva, že štyria respondenti nenavštevovali v čase aktívneho pitia rodiča nijakú svojpomocnú skupinu a títo štyria respondenti nenavštevujú žiadnu svojpomocnú skupinu ani v súčasnosti. Jeden respondent uviedol, že v čase aktívneho pitia rodiča navštevoval stretnutia svojpomocnej skupiny, konkrétne šlo o stretnutia Kruciáty a Al Anon. Tento jeden respondent uviedol, že stretnutia Kruciáty a Al Anon navštevuje i v súčasnosti.

Prínos svojpomocnej skupiny pre dieťa abstinujúceho alkoholika a celú rodinu ( očami dieťaťa abstinujúceho alkoholika )

Sumarizáciou odpovedí respondentov na otázku č. 17 formulára ( pozri prílohu V ), sme zostavili okruh toho, v čom vidia respondenti najväčší prínos svojpomocnej skupiny pre seba a ich rodinu:
- „ Prínos vidím v tom, že členovia skupiny mu pomohli dostať sa zo závislostí a začať nový život, nielen jeho, ale celej rodiny.“ ( 1 respondent )
- „ Moje 3 – 4 návštevy mi ukázali pocit, že je viac takých ľudí, že je to „ normálne“ a hlavne možnosť o tom otvorene hovoriť a nedržať to v sebe.“ ( 1 respondent )
- „ Otca to / AA / postavilo na nohy, pomáha mu to v abstinencii. Maminka chodí do Al Anonu – má tam kamarátky a mne to pomáha prekonávať problémy so sebadôverou a v nadväzovaní kontaktov s ľuďmi.“ ( 1 respondent )
- „ Uzdravilo to našu rodinu.“ ( 1 respondent )
- „ Má z toho prospech nielen otec, ale i my všetci – väčšia pohoda doma.“ ( 1 respondent )

Podpora rodiča - abstinujúceho alkoholika v abstinentských aktivitách

Na zistenie skutočností potrebných pre vyhodnotenie tejto problematiky, sme do nášho formulára začlenili otázku č. 9, v ktorej sa respondentov pýtame na to, či podporujú svojho rodiča v abstinentských aktivitách ( návštevy stretnutí svojpomocných skupín a pod. ) alebo sa za to hanbia. Štyria respondenti uviedli, že aktivity abstinujúceho alkoholika spojené s činnosťou svojpomocných spolkov prijímajú pozitívne:
- „ Veľmi sa o jeho stretnutiach nerozprávame, ale určite sa za to nehanbím, lebo si myslím, že mu to veľmi pomáha.“ ( 1 respondent )
- „ Nehanbím sa za to.“ ( 1 respondent )
- „ Nie, nehanbím sa za to. Práve naopak, uvítam každú jej snahu o takéto aktivity.“ ( 1 respondent )
- „ Áno, podporujem.“ ( 1 respondent )
Jeden respondent otvorene priznal, že abstinenta v jeho aktivitách nepodporuje:
- „ Nepodporujem, ale nehanbím sa za to.“

Pri realizácii pilotnej sondy sme sa v rámci štruktúrovaných rozhovorov s abstinujúcim alkoholikom, jeho manželským partnerom a dieťaťom dozvedeli i ďalšie zaujímavé skutočnosti, a to:

• Čas, ktorý potreboval alkoholik na to, aby prijal svoju diagnózu.
• Pozitívna skúsenosť s alkoholom ( zo strany abstinujúceho alkoholika ).
• Strata zamestnania v období pitia.
• Absolvovanie protialkoholickej liečby.
• Najhorší zážitok s alkoholom ( zo strany abstinujúceho alkoholika ).
• Pohľad abstinujúceho alkoholika na to, ako ho vníma jeho okolie dnes.
• Uvažovanie o rozvode partnerom abstinujúceho alkoholika v čase aktívneho pitia alkoholika.
• Najväčšia opora pre partnera abstinujúceho alkoholika v čase jeho aktívneho pitia.
• Oddelené spolužitie pred liečbou.
• Časové obdobie, počas ktorého sa upravilo spolužitie manželov v čase abstinencie alkoholika.
• Najväčšia zmena abstinujúceho alkoholika počas abstinencie.
• Spolužitie deti abstinujúcich alkoholikov s rodičmi v súčasnosti.
• Prvé uvedomenie si rodičovej závislosti a reakcia na túto skutočnosť.
• Najväčšia záťaž pre deti abstinujúcich alkoholikov v čase, keď ich rodič pil.
• Vzťah detí abstinujúcich alkoholikov v alkoholu.
• Záchranná sociálna sieť pre deti abstinujúceho alkoholika.
• Najväčší vplyv alkoholizmu rodiča.
• Najkrajší zážitok s rodičom z čias jeho abstinencie.

8. DISKUSIA

Empirickú časť našej práce sme realizovali prostredníctvom pilotnej sondy. Táto metóda nám umožnila realizovať hlavný cieľ praktickej časti práce, ktorým bolo zmapovanie úrovne záchrannej sociálnej siete v okresoch Levoča a Spišská Nová Ves a zistenie úlohy a postavenia rodiny pri abstinencii závislého člena. Prostredníctvom techniky štandardizovaného rozhovoru, formulára a štruktúrovaného rozhovoru sme mohli tento hlavný cieľ empirickej časti práce úspešne naplniť.

Pre naplnenie hlavného cieľa empirickej časti práce, sme si vytýčili dva čiastkové ciele, a to:

1. Zistiť, v čom sa poslanie jednotlivých svojpomocných spolkov zhoduje a naopak, v čom sa ich poslanie odlišuje.

   Na základe zozbieraných údajov môžeme zosumarizovať v čom sa poslanie jednotlivých svojpomocných spolkov zhoduje a naopak, v čom sa ich poslanie odlišuje. Medzi zhodné / podobné znaky môžme zaradiť poslanie spolkov; relatívnu pravidelnosť stretnutí; formu pomoci; propagandu činnosti skupiny; vzájomnú spoluprácu svojpomocných spolkov; Medzi rozdielne znaky, na základe realizácie prieskumu, môžeme zaradiť tieto skutočnosti: dĺžka fungovania spolkov; počet aktívne sa zapájajúcich členov; „ objekt záujmu“, ktorý je vnímaný ako aktívny subjekt; filozofický základ poskytovania pomoci; spôsob financovania činnosti spolkov; vedenie skupiny; aktivity svojpomocných spolkov; štruktúra stretnutí; skutočnosti, ktoré postrádajú svojpomocné spolky v starostlivosti o abstinujúcich alkoholikov; problémy, s ktorými zápasia jednotlivé spoločenstvá;

2. Zistiť postoje rodinných príslušníkov k činnosti svojpomocných spolkov.
   • Partneri abstinujúcich alkoholikov
     • činnosť spolkov hodnotia veľmi kladne;
     • nemajú problém s angažovanosťou partnera v spolkoch, práve naopak, podporujú ho v týchto aktivitách;
     • 3 respondenti osobne nenavštevujú stretnutia žiadnych spolkov, 1 respondent navštevuje len občas a 1 respondent navštevuje i v súčasnosti stretnutia svojpomocných skupín, konkrétne skupiny Alanon;
   • Deti abstinujúcich alkoholikov
     • činnosť spolkov hodnotia kladne až veľmi kladne;
     • 4 respondenti podporujú rodiča v jeho angažovanosti sa v činnosti spolkov, 1 respondent uviedol, že rodiča nepodporuje v týchto aktivitách;
     • 4 respondenti nenavštevovali v čase aktívneho pitia alkoholika žiadnu svojpomocnú skupinu a nenavštevujú ju ani dnes – v čase abstinencie alkoholika; 1 respondent navštevoval stretnutia v čase aktívneho pitia alkoholika a navštevuje ich aj v súčasnosti, konkrétne stretnutia Kruciáty a Alanon.

• Väčšia propaganda svojpomocných spolkov v spoločnosti. A to prostredníctvom reklamy v médiách, publikovaním kontaktov v telefónom zozname, tak ako tomu je i v zahraničí.
• Publikovanie niektorých interných materiálov svojpomocných spolkov i pre širšiu verejnosť. Samozrejme so súhlasom spolkov. S cieľom rozšíriť úroveň vedomostí o danej problematike u širokej verejnosti.
• Viac publikovať literatúru s danou problematikou. V zahraničí existuje niekoľko kvalitných materiálov s tematikou liečenia a doliečovania, ktorá sa na naše knižné pulty takmer nedostáva. Samotní šíritelia svojpomocných spolkov s príchodom na Slovensko prinesú i kvalitné materiály, ktoré ale nie sú preložené do slovenčiny. Vidíme potrebu rozšírenia prekladania týchto materiálov.
• Pôsobiť na verejnú mienku širokej verejnosti, prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov, o sociálnom statuse abstinenta. Vychovávať ľudí k tomu, aby dokázali akceptovať odmietnutie alkoholu abstinujúcim alkoholikom, aby ho kvôli tomu nedehonestovali a dobiedzavo nepresviedčali, aby si s nimi dal ,, aspoň pohárik“.
• Obnoviť činnosť sociálnych sestier pre alkoholikov, ktorá zanikla v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov. Financovanie tejto činnosti navrhujeme zabezpečiť vyčlenením štátnych príspevkov; podporovaním sponzorstva súkromných podnikateľov prostredníctvom daňových úľav; možnosť darovať 2 % dane práve na tento účel. Zároveň rozšíriť okruh činností danej sestry i na prácu s rodinou alkoholika. A zabezpečiť kvalitnú prípravu tejto sestry pre prácu s alkoholikmi a ich rodinami. Efektivita práce s ľuďmi závislými od alkoholu je v ľuďoch, ktorí pomoc ponúkajú, aj v tých, ktorí ju prijímajú. Pokiaľ sa zaoberáme tými, ktorí ju ponúkajú, mali by sme im vytvoriť podmienky, ktoré si pre svoju ťažkú prácu právom zaslúžia.
• V rámci etickej a náboženskej výchovy zaradiť i učebné osnovy pojednávajúce o koalkoholizme a o možnostiach nápravy.
• Vzdelávať verejnosť v oblasti rizika recidívy a jej prevencie. Poučiť ich o tom, že recidíva nie je len ,, samotné vypitie pohárika“, ale je to proces, ktorý začína už dávno predtým.

ZÁVER

V našej rigoróznej práci sme si za hlavný cieľ stanovili predstaviť záchrannú sociálnu sieť pre abstinujúcich alkoholikov. Dôraz sme pritom kládli na svojpomocné skupiny. Svoju pozornosť sme sústredili predovšetkým na okresy Levoča a Spišská Nová Ves, nakoľko v týchto okresoch žijeme. Dôkladným spracovaním dostupných literárnych a internetových prameňov sme vypracovali teoretický náčrt alkoholizmu ako choroby a záchrannej sociálnej siete. Tento náčrt nám umožňuje hlbšie preniknúť do danej problematiky. V prieskumnej časti rigoróznej práce sme si za hlavný cieľ vytýčili zmapovať úroveň záchrannej sociálnej siete pre abstinujúcich alkoholikov v okresoch Levoča a Spišská Nová Ves a zistiť úlohu a postavenie rodiny pri abstinencii jej závislého člena. Tento cieľ sa nám podarilo úspešne naplniť.

Písanie tejto rigoróznej práce nás veľmi obohatilo. Nakoľko nás uviedlo hlbšie do problematiky alkoholizmu, ako i záchrannej sociálnej siete pre abstinujúcich alkoholikov. Poskytlo nám príležitosť zoznámiť sa so zaujímavými ľuďmi ( abstinujúcimi alkoholikmi ), ktorí našli v sebe silu vzoprieť sa droge zvanej alkohol a ktorí o stoosemdesiat stupňov zmenili svoj životný štýl. Títo ľudia sú pre nás hrdinovia. Nakoľko práve hlbším preniknutím do danej problematiky sme nadobudli presvedčenie, že cesta k uzdraveniu z alkoholovej závislosti je veľmi náročná. Preto ľudia, ktorým sa darí abstinovať, si zaslúžia našu úctu a obdiv. Domnievame sa, že od týchto ľudí sa môžme veľa učiť i my, ktorých sa tento problém priamo nedotýka.

Prostredníctvom písania tejto rigoróznej práce sme dostali zároveň príležitosť spoznať ďalšiu oblasť využitia poznatkov sociálnej práce v praxi a nový okruh profesionálnej pôsobnosti sociálneho pracovníka.

BIBLIOGRAFIA

• Alcoholics Anonymous World Services. 2000. Anonymní alkoholici. New York: Alcoholics Anonymous World Services, 2000. 213 s. ISBN 893007 – 05 - 7
• Alcoholics Anonymous World Services. 1994. Dotazy duchovních o anonymních alkoholicích. New York: Alcoholics Anonymous World Services, 1994. 21 s.
• Alcoholics Anonymous World Services. 1995. AA jako zdroj informací pro zdravotníky. New York: Alcoholics Anonymous World Services, 1995. 14 s.
• Alcoholics Anonymous World Services. 1996. Dvanásť krokov. New York: Alcoholics Anonymous World Services, 1996. 105 s.
• Alcoholics Anonymous World Services. 1954. Dopis alkoholičce. New York: Alcoholics Anonymous World Services, 1954. 23 s.
• Alcoholics Anonymous World Services. 1995. Otázky a odpovědi o sponzorství. New York: Alcoholics Anonymous World Services, 1995. 31 s.
• Alcoholics Anonymous World Services. 1996. Nově příchozí klade otázky... New York: Alcoholics Anonymous World Services, 1996. 7s.
• Alcoholics Anonymous World Services. 1994. 44 Otázek. New York: Alcoholics Anonymous World Services, 1994. 37 s.
• Alcoholics Anonymous World Services. 1995. Toto je AA. New York: Alcoholics Anonymous World Services, 1995. 21 s.
• Alcoholics Anonymous World Services. 1999. Triezvy život. New York: Anonymous World Services, 1999. 83s. ISBN 0 – 916856 – 91 - 7
• Americká lekárska spoločnosť / ALS /. 1999 Triezvy život. New York: ALS, 1999. 83 s. ISBN 0 – 916856 - 91 – 7.
• Arterburn, S. – Burns, J. 2001. Drogovzdorné dieťa. Bratislava: Nová nádej, 2001. 230 s. ISBN 80 – 967334 – 6 – X.
• Babless, K. 2003. Začať od seba. Banská Bystrica: English With a Purpose, 2003. 48 s.
• Balogová, B. a kol. 2003. Vybrané kapitoly zo sociálnej patológie. Prešov: Pravoslávna Bohoslovecká fakulta Prešovskej Univerzity, 2003. 145 s. ISBN 80 – 8068 – 183.
• Beattieová, M. 2006. Koniec spoluzávislosti. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 2006. 275 s. ISBN 80 – 7162 – 631 – 7.
• Burn, H. 1967. Drogy, léčivá a lidé. Praha: Orbis, 1967. 252 s.
• Bútora, M. 1989. Mne sa to nemôže stať. Martin: Osveta, 1989. 296 s. ISBN 80 – 217 – 0076 – 9.
• Cahourová, M. 2000. Pán Ježiš uzdravuje alkoholikov. Zvolen: Jas, 2000. 60 s. ISBN 80 – 88795 – 25 – 7
• Csémy, L. - Nešpor, K. 1993. Alkohol, drogy a vaše deti. Praha: Sportpropag, 1993. 144 s.
• Daley, D. 2003. Recidíva. Banská Bystrica: Závislosť, 2003. 44 s.
• Daley, D. 2005. Zvládnuť svoj hnev. Banská Bystrica: English With a Purpose, 2005. 25 s. ISBN 80 – 969284 – 0 – 6
• Daley, D. 2005. Prežiť závislosť. Banská Bystrica: English With a Purpose, 2005, 27s. ISBN 80 – 969284 – 1 - 4
• Dimoff, T. – Carper, S. 1994. Berie Vaše dieťa drogy?. Bratislava: Obzor, 1994. 186 s. ISBN 80 – 215 – 0274 – 6
• Drtil, J. 1978. Aktuálni drogové závislosti. Praha: Avicenum, 1978. 95 s. 08 – 067 - 78
• Duval, A. 1993. Prečo bola noc taká dlhá. Bratislava: Daka, 1993. 124 s. ISBN 80 – 900539 – 0 – 4.
• Ernest V. – Gažiová, L. 1995. Psychologické a právne aspekty drogových závislostí. Spišská Nová Ves: Regionálne kultúrne stredisko, 1995. 10 s.
• Filozofická fakulta PU 1998. Sociálna práca – ľudské práva – vzdelávanie dospelých / zborník referátov /. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej Univerzity v Prešove, 1998. 614 s. ISBN 80 – 8885 – 49 – 3.
• Geringerová – Woititzová, J. 1997. Dospelé deti alkoholikov. Bratislava: Sofa, 1997. 157 s. ISBN 80 – 85752 – 50 – 6.
• Handzo, I. 1981. Naozaj na zdravie? Bratislava: Smena, 1981. 157 s. 73 – 037 – 81 02
• Hegarty, C. 2005. Cesta víťaza. Banská Bystrica: BJB Design, 2005. 35 s
• Holečko, M. 1995. Prevencia drogovej závislosti. Bratislava: Národné osvetové centrum, 1995. 70 s. ISBN 80 – 7121 – 083 – 8.
• Hosek, J. 1998. Sám proti alkoholu, Praha: Grada, 1998. 182 s. ISBN 80 – 7169 – 624 – 2.
• Janík A. – Dušek, K. 1990. Drogy a spoločnosť. Praha: Avicenum, 1990. 342 s. ISBN 80 – 201 – 0087 – 3.
• Johnson T. 1992. K novému obrazu. Bratislava: Nová nádej, 1992. 100 s. ISBN 80 – 967334 – 1 – 9.
• Karlíková, E. 2004. Cirkev, drogy a toxikománia. Trnava: Dobrá kniha, 2004. 205 s. ISBN 80 – 7141 – 454 – 9.
• Kratochvíl, S. 1979. Terapeutická komunita. Praha: Academia, 1979. 122 s. 509 – 21 - 826
• Kredátus, J. 1995. Diagnóza: Abstinencia. Banská Bystrica: Závislosť, 1995. 32 s.
• Kunda, S. 1988. Klinika alkoholizmu. Martin: Osveta, 1988. 248 s. 70 – 020 - 88
• Kvapilík, J. – Svobodová a kol. 1985. Člověk a alkohol. Praha: Avicenum, 1985, 236 s. 08 – 091 – 85
• Levická, J. 2004. Základy sociálnej práce. Trnava: Fakulta zdravotníctva a soc. práce Trnavskej Univerzity v Trnave, 2004. 163 s. ISBN 80 – 968952 – 3 – 0.
• Lipanová, L. 1997. Drogy a čo naši žiaci? Košice: Pedagogicko – psychologická poradňa pre stredné školy, 1997. 15 s.
• Mečíř, J. 1965. Alkoholizmus nezletilých. Praha: Státní zdravotnické nakladatelství, 1965, 86 s.
• Mečír, J. 1989. Zneužívaní alkoholu a nealkoholových drog u mládeže. Praha: Avicenum, 1989, 156 s.
• Ministerstvo školstva a Úrad vlády SR . 2003. Pitie u mladých Európanov. Bratislava: Asklepios, 2005. 54 s. ISBN 80 – 7167 – 059 – 6.
• Miženková, M. 2005. Kruciáta oslobodenia človeka. Ružomberok: Katolícka univerzita Pedagogickej fakulty v Ružomberku , 2005. 74 s.
• Nešpor, K. 1992. Týká se to i mne?. Praha: Sportpropag, 1992. 132 s.
• Nešpor, K. 1993. Tajná správa z planéty X – II. Praha: Sportpropag, 1993. 58 s.
• Nešpor, K. 1993. Prevence problému pusobených alkoholem a drogami u mládeže. Praha: Sportpropag, 1993. 15 s.
• Nešpor, K. 1995. Kouření, pití, drogy. Praha: Portál, 1995. 125 s. ISBN 80 – 7178 – 023 – 5.
• Ondrejkovič, P. 2003. Základy sociológie mládeže. Nitra: Fakulta soc. vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, 2003. 131 s. ISBN 80 – 8050 – 658 – 2.
• Ondruš, D. 1983. Toxikománia strašiak či hrozba ? Martin: Osveta, 1983. 76 s.
• Oľha Š. 1984. Drsný diktát drogy. Bratislava: Smena, 1984. 214 s.
• Pavúk, A. 1997. Primárna prevencia drogových závislostí na základných a stredných školách. Prešov: Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej Univerzity v Prešove, 1997. 99 s. ISBN 80 – 88885 – 00 – 0. Pavúk, A. 2001. Človek a drogy. Prešov: Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej Univerzity v Prešove, 2001. 125 s. ISBN 80 – 8068 – 073 – 6.
• Podhradský, J. – Komárik, E. 1990. Drogová závislosť alebo... Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1990. 92 s. ISBN 80 – 08 – 01145 – 9.
• Presl, J. 1995. Drogová závislosť. Praha: Medica, 1995. 88 s. ISBN 80 – 85 800 – 25 – X.
• Ridder, J. 2006. Vzdelávacia príručka 12 krokov / 1. časť /. Banská Bystrica: Život bez závislosti, 2006. 69 s.
• Ridder, J. – Shelton, J. 2006. Vzdelávacia príručka 12 krokov / 2. časť /. Banská Bystrica: Život bez závislosti, 2006. 67 s.
• Roháč, J. 1995. Právo a spoločnosť III. Prešov: Katedra spoločenskej výchovy Pedagogickej fakulty v Prešove UPJŠ v Košiciach, 2006. 85 s. ISBN 80 – 85668 – 16 – 6.
• Rotgers, F. a kol. 1999. Léčba drogových závislostí. Praha: Grada, 1999. 260 s. ISBN 80 – 7169 – 836 – 9.
• Schavel, M. – Čišecký, F. 2005. Sociálna prevencia. Trnava: Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej Univerzity v Trnave, 2005. 120 s. ISBN 80 – 968952 – 5 -7.
• Schneiderová, S. – Erb, H. 2003. Drogy. Bratislava: Mladé letá, 2003. 127 s. ISBN 80 – 10 – 00087 – 6:
• Skála, J. 1957. Alkoholizmus. Praha: Státní zdravotnické nakladatelství, 1957. 232 s.
• Skála, J. 1998. ...Až na dno!? Praha: Avicenum, 1988. 139 s. 08 – 045 - 88
• Slovenské evanjelizačné stredisko pre masmédiá / SES / 1996. ?! Som alkoholik ?!. Bratislava: SES, 1996. 26 s. ISBN 80 – 967202 – 9 – 5.
• Stel, J. 1998. Príručka prevencie. Štrasburg: Rada Európy, 1998. 151 s.
• Steliar, I. 2004. Čo viete o drogách? Bratislava: Úrad vlády Slovenskej republiky, 2004. 31 s.
• Stoklasová, M. 1996. Uplatnenie poradenstva pre dospelých v prevencii a liečbe alkoholovej závislosti. Bratislava: Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Katedra sociálnej práce, 1996. 79 s.
• Strieženec, Š. 1996. Slovník sociálneho pracovníka. Trnava: AD, 1996. 255 s. ISBN 80 – 967589 – 0 – X.
• Šedivý, V. – Válková, H. 1988. Lidé, alkohol, drogy. Praha: Naše Vojsko, 1988. 158 s. 28 – 049 - 88
• Tokárová, A. 2003. Sociálna práca. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej Univerzity, 2003. 572 s. ISBN 80 – 968367 – 5 – 7.
• Turček, K. 2000. Psychopatologické a sociálno – patologické prejavy u detí a mládeže. Bratislava: Iris, 2000. 133 s. ISBN 80 – 89018 – 06 – 8.
• Turček, M – Turček, K. 1982. Alkohol a deti. Martin: Osveta, 1982. 157 s. nemá
• Uglov, F. 1988. Zo zajatia ilúzií. Bratislava: Obzor, 1988. 285 s. 65 – 044 – 88 ZZ1
• Uhriňák, I. 1995. Denník alkoholika. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 1995. 63 s. ISBN 80 – 7165 – 046 – 3.
• Úrad vlády Slovenskej republiky. 2002. Kurikulá pre vzdelávanie lekárov prvého kontaktu v starostlivosti o drogovo závislých v rámci projektu Groupe Pompidou. Bratislava: Úrad vlády Slovenskej republiky, 2002. 205 s.
• Vacek, J. a kol. 1997. Drogová päťročnica. Banská Bystrica: Závislosť, 1997. 168 s. ISBN 80 – 967882 – 05.
• Višňovský, P. – Valentík, M. 1989. Človek v bludnom kruhu. Martin: Osveta, 1989. 84 s. ISBN 80 – 217 – 0062 – 4.
• Wembo, M. – Šefčíková, Ľ. 1996. Nie drogám. Spišská Nová Ves: Regionálne stredisko, 1996. 40 s.
• Woydyllová, E. 1999. Vyberám si slobodu. Bratislava: Jaspis, 1999, 136 s. ISBN 80 – 85576 – 23 – 6

• Čistý deň III. roč. č. 3 / 2OO5, 32 s., s.8 /.
• Čistý deň, III. roč. , č. 2 / 2005 32 s. Galanta, ISSN 1336 – 4243 /.
• Čistý deň, IV. Ročník, číslo 1 / 2006, Bratislava: Sineal, 32 s., ISSN 1336 – 4243.
• Čistý deň, IV. Ročník, číslo 2 / 2006, Bratislava: Sineal, 32 s., ISSN 1336 – 4243.
• Prameň 3 / 2004, Bratislava: Kancelária služieb AA, 32 s.
• Prameň 1 / 2005, Bratislava: Kancelária služieb AA, 31 s.
• Závislosť 5. Ročník, číslo 15 / 1997, Banská Bystrica: Klub Abstinentov, 60 s.,
• Závislosť 5. Ročník, číslo 17 / 1997, Banská Bystrica: Klub Abstinentov, 60 s.,
• Závislosť 6. Ročník, číslo 18 / 1998, Banská Bystrica: Závislosť, 57 s.,
• Závislosť 6. Ročník, číslo 20 – 21 / 1998, Malinovo: Závislosť, 100 s.,
• Závislosť 7. Ročník, číslo 25 / 1999, Malinovo: Závislosť, 60 s.,
• Závislosť 8. Ročník, číslo 26 / 2000, Malinovo: Závislosť, 60 s.,
• Závislosť 9. Ročník, číslo 31 / 2001, Malinovo: Závislosť, 57 s.,

• Zákon NR. SR č. 300 / 2005 Z. z. Trestný zákon
• Zákon NR. SR č. 195 / 1998 Z. z. O sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov
• Zákon NR. SR č. 305 / 2005 Z. z. O sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele

• http://home. nextra.sk/zavislost
• www. cpldz. sk.
• www.infodrogy.sk
• www.alkoholici-anonymni.sk

PRÍLOHY

ZOZNAM PRÍLOH

PRÍLOHA A
OHROZENÉ SKUPINY ŽIEN

• Ženy, ktoré začali piť v mladom veku
  Pijú v partii s ľahkovážnym prístupom k životu, experimentujú, snažia sa držať krok s mužskými partnermi. Alkohol je stmeľujúcim prvkom, mladým ženám, podobne ako iným mladým závislým, chýbajú pracovné návyky, majú oslabený pocit zodpovednosti, sú finančne nesebestačné.
• Ženy, ktoré pijú v spoločnosti
  Kde ide o časté, nedisciplinované spoločenské pitie, bohémsky spôsob života, extravertovanosť spojená s vysokou toleranciou alkoholu, pitie súvisiace s prácou ( nadväzovanie kontraktov, mužské kolektívy, alkohol na pracovisku ).
• Ženy po odchode dospelých detí z domu
  Ide o tzv. syndróm prázdneho hniezda, keď nastáva vákuum, bez iného spôsobu sebarealizácie, uplatnenia svojich citov a práce.
• Manželky podnikateľov, spoločensky významných mužov
  Zaneprázdnenosť partnera spôsobuje u ženy záťaž, pocity samoty, menejcennosti a / alebo je prenesením zodpovednosti za výchovu detí, vedenie domácnosti a zároveň reprezentáciu manžela, bez naplnenia vlastných potrieb.
• Ženy v domácnosti, nezamestnané ženy, ženy na materskej dovolenke
  Všetky môže spájať osamelosť, pocit nedocenenia, ostávajú bez pozornosti vo svojich potrebách, frustrované v dosahovaní iných cieľov, ako je rodina.
• Ženy, ktoré prežili životnú stratu
  Napríklad rozvod, neveru, smrť partnera, dieťaťa, a dlhodobo sa s ňou nevedia vyrovnať.
• Ženy alkoholikov
  Prijmú manželov pijanský životný štýl v duchu hesla: " keď môže on, môžem aj ja ". Závislosti partnerky môžeme vnímať aj ako príznak spoluzávislosti, keď alkohol pôvodne pomáhal pri zmierňovaní problémov, bol úľavou v beznádeji, neschopnosti pomôcť.
• Ženy, ktoré prežili v detstve týranie, sexuálne zneužívanie
  Závislosť je dôsledkom neošetrenia traumatickej udalosti, nerušenia pocitu istoty k blízkemu človeku a prenesenie do dospelosti.
• Ženy žijúce v násilnom vzťahu
  Alkohol pomáha zvládať násilie zo strany partnera, následné pocity bezmocnosti, nenachádzanie riešenia. Žiaľ, obeť dáva ešte viac zámienok násilníkovi tým, že sa závislosť stáva jedným z ospravedlnení násilia.

PRÍLOHA B
SUMARIZÁCIA RODOVO PODMIENENÝCH ROZDIELOV PRI ZÁVISLOSTI OD ALKOHOLU

• Odmietanie a izolácia žien závislých od alkoholu zo strany spoločnosti sú v porovnaní so závislými mužmi vyššie. To často spôsobuje dlhšie nepriznávanie vlastnej závislosti a odkladanie liečby.
• Negatívne dôsledky užívania alkoholu na telesnom zdraví sa u žien manifestujú výraznejšie ako u mužov. U závislých žien sa rýchlejšie objavujú srdcovo - cievne ochorenia, ochorenia pečene, cukrovka, poškodenia periférnych nervov, zápalové procesy, poruchy menštruačného cyklu, rôzne alergie, kožné choroby. Potvrdená je súvislosť medzi nadmerným pitím žien a rakovinou prsníka a vaječníkov. Mnohé z týchto problémov sú dôvodom k zdravotníckej starostlivosti, ale pri liečbe somatických problémov často ostáva problém s alkoholom skrytý.
• U žien závislých od alkoholu sa častejšie vyskytujú psychické choroby. Výskyt depresií, psychóz, porúch príjmu potravy a počet samovrážd závislých žien častejšie predchádzajú závislosti.
• U žien sa rýchlejšie prejavujú poškodenia mozgu.
• Ženy častejšie pijú tajne a osamotené ako muži / tzv. " skriňové pitie " /.
• Častejšie ako u mužov sa u žien ako stimulujúci faktor pri abúze podieľajú traumatické udalosti a záťažové situácie, keď sa alkohol stáva samomedikáciou na ich zmiernenie.
• Fyzické, psychické alebo sexuálne násilie je u žien častejším rizikom závislosti aj spúšťačom recidívy.
• V rodinách žien závislých od alkoholu je vyšší výskyt alkoholovej závislosti aj u rodinných príslušníkov.
• Závislé ženy sú viac úzkostné a mení agresívne ako muži.
• Závislé ženy nedokážu aktívne relaxovať oveľa častejšie ako muži.
• U žien je častejšia kombinácia alkoholu a liekov.
• Rozvoj abúzu alkoholu začína u mužov počas základnej vojenskej služby, u žien vstupom do manželstva. Muži celkovo začínajú piť skôr ako ženy.
• Závislé ženy strácajú rodinné zázemie častejšie ako závislí muži, sú častejšie opúšťané partnerom po vstupe do liečby.
• Praktickí lekári zriedkavejšie odhalia problémy s alkoholom u žien ako u mužov.
• Starostlivosť o deti je pre ženy častejšie zábranou vstupu do liečby ako pre mužov.
• Závislí muži prichádzajú kvôli alkoholu o prácu častejšie ak ženy.
• Špecifikom závislosti u žien je pitie počas tehotenstva, ktoré môže viesť k mnohým závažným vývinovým poruchám plodu, resp. dieťaťa.
• Rozdiely počas liečby: na začiatku liečby spolupracuje podstatne menej žien ako mužov, ale v priebehu liečby prijme nutnosť abstinencie viac žien ako mužov. Doliečovanie žien je stabilnejšie, viac ich dlhodobejšie abstinuje.

PRÍLOHA C
JEDNOTLIVÉ ETAPY UZDRAVOVANIA

Etapy doliečby podľa Turčeka, 1965

1. Aktívna terapia
   Začína sa prepustením z liečby, prebieha za pomoci Disulfiramom, jej súčasťou sú krízové situácie. Subjektívna formulácia klienta: „ musím abstinovať“.
2. Udržujúca terapia
   Dozrievanie v abstinencii, klient je samostatnejší, menej závislý od terapie, môžu sa vyskytnúť občasné krízy. Subjektívna formulácia klienta: „ chcem abstinovať“.
3. Ustálený vzťah
   Krízové javy sú menej zriedkavé, klient sa stáva aktivistom, laickým terapeutom. Subjektívna formulácia klienta: „ abstinujem“.

Štádiá uzdravovania podľa Strachana, 1982

1. Priznanie – alkoholik hľadá alebo je donútený hľadať pomoc.
2. Bilancia – sebapozorovanie, prijatie terapie a poradenstva.
3. Uzdravovanie – telesné, emocionálne, sociálne, duchovné uzdravenie celej bytosti.
4. Nový spôsob života – prijatie nových životných zásad a zdieľanie svojej životnej skúsenosti s inými.

Etapy návratu k zdraviu podľa Johnsona, 1973

1. Uvedomenie si svojho stavu ( „ občas si viac vypijem, tak ma sem priviezli“ ).
2. Podrobenie sa ( „ urobím, čo mi prikážete“ ).
3. Akceptácia ( „ chvalabohu, že ma prinútili liečiť sa“ ).
4. Odovzdanie sa ( „ chcem hrať fair – play, ale zrejme ešte budem potrebovať pomoc“ ).
5. Rehabilitácia – odstraňovanie škodlivých návykov („ prestal som piť, ale viem, že to ešte nestačí“ ).

Štádia uzdravovania a odporúčaný terapeutický postup podľa Zimberga, 1987

1. „ Klient nesmie piť“
   Detoxikácia
   Direktívna psychoterapia
   Antabus
   Klubové aktivity ( AA )
   Rodinná terapia
2. „ Klient nechce piť“
3. „ Klient alkohol nemusí mať“
   Psychoterapia orientovaná na náhľad

PRÍLOHA Č
NIEKOĽKO RÁD A ODPORÚČANÍ PRE ÚSPEŠNÚ ABSTINENCIU PODĽA KREDÁTUSA ( 1995 )

• Nikdy nepiť vtedy, keď má človek pocit, že si „ potrebujete vypiť“.
• Rýchlo piť je nebezpečné: medzi prvým a druhým pohárikom piva ( vína, kalíštekom liehoviny ) doporučuje počkať pol hodiny, medzi druhým a tretím hodinu.
• Štvrtý už doporučuje nepiť nikdy!
• Pamätať na to, že človek, keď začne piť, má sklon nepriznávať ani sám sebe, koľko už vypil.
• Koncentrované alkoholické nápoje nikdy nepiť „ na ex“. Vždy ich dobre zapiť vodou alebo sódovkou.
• Nikdy nepiť pri práci.
• Nikdy nepiť nalačno.
• Nikdy nepiť pravidelne, ani v určitý čas, ani pri určitých príležitostiach. Napríklad je nebezpečné piť večer len preto, že človek chce dobre spať.
• Vystríhať sa alkoholu, ak je človek unavený alebo nervózny. Radšej si zacvičiť, zabehať alebo sa okúpať v teplej vode a osprchovať studenou vodou.
• Nikdy nepiť alkoholický nápoj ako „ liek“, ktorý by mal pomohol prekonať nepríjemný telesný alebo duševný stav.
• Nikdy nepiť ráno, a najmä nie preto, aby človek odstránil následky včerajšej opilosti.
• Počas liečby je človek vedený k vypracovaniu produktívneho pochopenia svojich problémov, ktoré zapríčinil alkohol a pre ktoré sa protialkoholicky lieči. Ak klient má produktívny názor na svoju liečbu, vstúpi do doliečovania s vedomím, že môže žiť bez alkoholu ( abstinovať ), alebo živoriť či umrieť ( s alkoholom ).
• Tak ako pri liečbe pacient vynakladal úsilie na jej zvládnutie, aj v abstinencii je potrebná jeho pokora, snaha a ochota. Bez nej sa rýchlo stane „ namysleným“ abstinentom, ktorého nikto nepochopí.
• Človek sa mnohému naučí počas liečby: aspoň z časti pozná účinky alkoholu na organizmus i psychiku človeka a na jeho správanie sa. V terapeutickej skupine má možnosť pozrieť sa do zrkadla a vidieť tam sám seba, ale aj tých, s ktorými sa a ktorí ho liečili. Po opustení liečebne sa môže klient pokúsiť vrátiť to, čo sa v liečbe naučil v správaní, vyjadrovaní citov, stavov tým, ktorí si to zaslúžia ( manželka, deti, spolupracovníci ).
• Neobávať sa pomôcť tomu, kto pomoc potrebuje. Práve naopak, poskytnutie takejto pomoci pomáhajúcemu pomôže brať za poskytnutú radu, názor, pomoc zodpovednosť, pred ktorou predtým utekal.
• Človek nie je imúnny pred problémami, konfliktami, frustráciou, stresovými situáciami. Je ťažké prežiť ich bez alkoholovej drogy, pretože pred liečbou ich závislý„ spláchol“ poldecákom. Preto by predovšetkým nemal očakávať, že ho všetci a všade budú obdivovať a že ho vždy pochopia. Je dôležité urobiť všetko pre to, aby sa človek naučil počúvať druhých a chápať situáciu hovoriaceho, teda nechať vysloviť aj iný názor. Takýto postup bude aj jeho samotného formovať: naučí sa ovládať a nebude reagovať zlostne a nekontrolovane.
• Ak abstinujúci nemá vážnejšie prekážky, mal by dodržiavať svoj režim dňa. V ňom sa bude môcť venovať svojim nanovo objaveným záujmom, ale aj rozdávať elán a podnety svojim najbližším. Určite zistí, že hospodárenie s časom ho uspokojuje.
• Netreba sa obávať fyzickej záťaže, a to či už je pracovná alebo rekreačná. Človek by jej však mal na seba brať len toľko, koľko unesie. Abstinent by sa nemal usilovať rýchlo vrátiť rodine to, čo jej za roky jeho pijanskej kariéry chýbalo. Spolu s fyzickou kondíciou sa bude zlepšovať aj psychický stav abstinenta, postupne získa stratenú sebaúctu a sebadôveru.
• Keďže sa počas pitia doslova rozsypala alkoholikova hodnotová orientácia ( poradie dôležitých javov, stavov, vecí, činností ), je potrebné ju opäť začať budovať. Iste, že v jednotlivých fázach abstinencie bude rôzna, podstatné však je, aby si ju zostavil, a potom si ju udržiaval. Tak začne jeho život opäť naberať dynamiku, nájde zmysel a štýl života.
• Stále kontakty so socioterapeutickým klubom alebo svojpomocnou skupinou potrebuje abstinent preto, že sa tu neustále učí a navzájom poúča, má tu svoje vzory ( ale aj on sám môže byť pre druhých takýmto vzorom ) a s jeho členmi je „ zviazaný“ rovnakou minulosťou. Prebieha tu ucelená starostlivosť nielen o členov, ale aj o ich rodinných príslušníkov. Je prospešné využívať túto možnosť!

PRÍLOHA D
ZOTAVOVANIE SA Z FYZICKÉHO ABSTINENČNÉHO SYNDRÓMU

Existujú dva typy fyzického abstinenčného syndrómu – akútny ( krátkodobý ) a postakútny ( dlhodobý ). Keď sa človek pokúsi prestať piť a užívať, môže zažiť vážne príznaky spôsobené akútnym abstinenčným syndrómom. Tieto príznaky trvajú jeden až desať dní. Postakútne abstinenčné príznaky môžu človeka zužovať ďalších šesť až osemnásť mesiacov. Niektorí ľudia, ktorí majú akútne abstinenčné príznaky, vyhľadajú lekársku pomoc, iní to vydržia. Akútne abstinenčné príznaky si obyčajne vyžadujú lekársky dohľad, aký poskytujú liečebne. Ľudia sa z akútneho abstinenčného syndrómu môžu zotaviť za tri až desať dní. Keď akútne abstinenčné príznaky pominú, môže si človek mylne myslieť, že je za vodou. Že to najhoršie je už za ním. Že zvyšok abstinencie už bude ľahký. To však platí len pre niektorých, no viac ako polovicu abstinentov čaká prekvapenie. To prekvapenie sa nazýva postakútny abstinenčný syndróm. Medzi postakútne abstinenčné príznaky patria ťažkosti s

• jasným myslením – neschopnosť sústrediť sa dlhšie než pár minút; zníženie schopnosti uvažovať o abstraktných veciach ( predstavách alebo pojmoch, ktoré nie sú konkrétne; o veciach, ktoré sa nedajú chytiť, odfotiť alebo zaškatuľkovať ); človek sa horšie sústredí na abstraktné pojmy; vyskytujú sa nepružné alebo opakujúce sa myšlienky – v mysli koluje jedna myšlienka a človek nedokáže prerušiť jej kolovanie a zoradiť si myšlienky.
• zvládaním pocitov a emócií – prehnané reakcie ( ako keď na kalkulačke stlačíme tlačidlo „ krát“ ), človek reaguje hnevom na veci, ktoré vyzerajú byť banálne; pocity väčšej úzkosti alebo nadšenia, než je v danej situácii bežné; . vypnutie emócií; rýchle kolísanie nálady bez toho, aby sme poznali dôvod.
• Vyhýbanie sa nehodám – toto nie je až také bežné, ako iné príznaky. Ide o ťažkosti s telesnou koordináciou; problémy s rovnováhou, koordináciou medzi rukou a okom; pomalé reflexy. V súvislosti s týmto príznakom vznikol pojem „ suchá opilosť“ – človek sa totiž javí byť pod vplyvom alkoholu, hoci nepil.
• pamätaním si vecí – problémy s krátkodobou pamäťou sú u abstinujúceho človeka veľmi bežné. Môžu mu povedať, čo má urobiť, no keď človek odíde, myšlienka sa zahmlí alebo úplne stratí. Keď je človek vystavení dlhšiemu stresu, môže sa tiež stať, že má problém spomenúť si na dôležité udalosti z minulosti.
• pokojným spánkom – často k tomu patria nezvyčajné alebo rušivé sny. Tieto sny človekovi niekedy bránia spať toľko, koľko potrebuje. V niektorých prípadoch platí, že čím dlhšie človek abstinuje, tým menej sa vyskytujú.
• zvládaním stresu – ťažkosti so zvládaním stresu ľuďom spomedzi postakútnych abstinenčných príznakov najviac priťažujú a prispievajú k zmätku. Abstinujúci ľudia často nedokážu rozlišovať medzi málo stresovými a veľmi stresovými situáciami. Ak prechádzajú obdobím, keď sú vystavení veľkému stresu, a neuvedomia si to, reagujú prehnane. Najhoršie je, že pri vystavení veľkému stresu, sa všetky ostatné symptómy zhoršia. Ťažké je na tom to, že človek si tieto príznaky neuvedomuje alebo sa ich nenaučí zvládať.

V obdobiach slabého stresu sú tieto príznaky oveľa menej vypuklé, no počas obdobia silného stresu sa vracajú s odvetou. Ak človek nevie, že existuje postakútny abstinenčný syndróm, môže ľahko uveriť, že sa zbláznil. Chvíľu sa cíti dobre, no potom príde stresová situácia a jeho mozog vypne. Mnohí abstinujúci ľudia opisujú svoj stav ako život v „ toxickej hmle“. Ak je človek dlhodobo v strese, začne byť náchylný na nehody, trpí nespavosťou a nakoniec sa zrúti fyzicky alebo emocionálne.

Väčšina abstinujúcich ľudí nie je na tieto príznaky pripravená. Nikdy nepočuli o postakútnych abstinenčných príznakoch. Myslia si, že po niekoľkých mesiacoch sa ich mozog vráti do normálu. Myslia si, že tieto ďalšie príznaky musia znamenať, že sa buď zbláznili, alebo že svoj abstinenčný program nerobia poriadne.

Tieto príznaky dostali mnoho mien. Niekedy sa zvyknú nazývať „ stavom suchej opilosti“ alebo „ nepitím s bielymi hánkami“. Mnohí lekári tento stav nazývajú byť „ toxický“ alebo „ mať toxický mozog“ alebo „ nezvratná mozgová dysfunkcia“. Keď sa tieto príznaky vymknú spod kontroly, často sa označujú za „ varovné signály recidívy“ alebo „ posúvanie sa k pitiu“.

Nech tieto príznaky nazveme akokoľvek, je dôležité si uvedomiť, že ich prežíva väčšina / nie všetci / ľudí uzdravujúcich sa zo závislosti od látok. Zdá sa, že tu platí pravidlo tretieho. Približne jedna tretina všetkých ľudí závislých od látok má veľmi slabé postakútne abstinenčné príznaky. Príznaky sú tam, ale sú veľmi malé. Ľudia ich pociťujú ako nepríjemnosti, ktoré dokážu ľahko prekonať, ak na to vynaložia trochu viac námahy. Príznaky sa dajú ľahko zvládnuť bez toho, aby ohrozili abstinenciu človeka.

Ďalšia tretina abstinujúcich ľudí má mierne postakútne abstinenčné príznaky. Títo ľudia sa cítia dobre počas období slabého stresu. Avšak keď stres zosilnie, začínajú sa objavovať príznaky. Ak je stres dosť silný, môžu stratiť svoju schopnosť byť úprimní. Počas obdobia silného stresu podliehajú zvýšenému riziku recidívy.

Posledná tretina abstinujúcich ľudí má vážne postakútne abstinenčné príznaky. Ich mozog je v dôsledku chronickej otravy alkoholom alebo drogami natoľko zamorený, že nedokážu jasne myslieť, zvládať svoje emócie alebo si pamätať veci ani v období slabého stresu. Ich schopnosť byť úprimnými je minimálna. Dokonca v obdobiach slabého stresu pozorujú, že si nedokážu utriediť myšlienky a že v oblasti emócií buď reagujú prehnane alebo sú necitliví. Títo ľudia sú najviac náchylní na recidívu.

Ľudia, ktorým sa podarilo abstinovať tak dlho, že došlo k ustáleniu stavu, sa väčšinou riadili súborom princípov, ktoré im pomáhali zvládať postakútny abstinenčný syndróm. Najčastejšie z nich sú:

• Uvedomiť si, že postakútny abstinenčný syndróm je výsledkom dlhodobých účinkov chronickej otravy mozgu alkoholom alebo drogami. Ide o fyzické príznaky, ktoré sa dajú liečiť. Netreba sa za ne hanbiť, ani necítiť vinu a netreba sa báť ani vyhľadať pomoc.
• Všímať si príznaky. Naučiť sa rozpoznať, kedy je človek zmätený alebo nezvláda svoje pocity a emócie alebo kedy prehnane reaguje na stres.
• Pochopiť, že tieto príznaky sú súčasťou choroby závislosti. Poukazujú na to, že mozog človeka nefunguje normálne, lebo bol priotrávený alkoholom a drogami, a to možno veľa rokov.
• Otvorene sa o týchto príznakoch rozprávať s inými a prijímať spätnú väzbu. Keď sa človek porozpráva s ľuďmi, ktorí mali tieto príznaky a naučili sa, ako ich úspešne zvládať, môže to priniesť veľkú útechu.
• Vyplniť svoj čas aktivitami súvisiacimi s abstinenciou, aby človek nikdy nemal príliš ďaleko od stretnutia alebo človeka, s ktorým sa môže porozprávať. Ak sa potom príznaky začnú zhoršovať, človek má blízko k zdroju pomoci.
• Uvedomiť si, aká dôležitá je správna strava. Keď ľudia prestanú užívať látky, väčšinou sú podvyživení a táto podvýživa pokračuje ďalej, nakoľko sa aj v abstinencii zle stravujú. Jedenie troch vyvážených jedál denne môže postakútne abstinenčné príznaky znížiť na minimum. Netreba sa dať zlákať módnymi diétami alebo megavitamínovou terapiou. Je vhodné poprosiť svojho lekára alebo diabetika, aby abstinujúcemu odporučil správnu diétu a vitamíny, ktoré mu zabezpečia dostatočnú výživu a umožnia uzdravenie jeho mozgu a nervového systému.
• Vyhýbať sa nadmernému užívaniu kofeínu alebo akémukoľvek užívaniu nikotínu, pokiaľ je to možné. Veľa kofeínu ( viac než päť šálok denne ) alebo pravidelný príjem nikotínu môžu zhoršiť príznaky. Keďže nikotín aj kofeín sú drogy vplývajúce na zmenu nálady, je možné stať sa od nich závislými, nehovoriac o zdravotných rizikách spôsobených fajčením. Ak si človek myslí, že pije príliš veľa kávy a nedokáže znížiť alebo zastaviť príjem tabaku, môže poprosiť o pomoc svojho poradcu.
• Každú noc spať dostatočne dlho a vyhradiť si pravidelný čas na oddych a meditáciu. Ak si človek nedokáže oddýchnuť alebo dobre spať, je vhodné skontrolovať svoj príjem kofeínu alebo nikotínu. Fajčenie a pitie veľkého množstva kávy alebo Coca Coly môže narušiť spánok a oddych.
• Aspoň tri alebo štyrikrát do týždňa robiť 30 minút aerobné cvičenie. Lekár môže určiť cvičebný program, ktorý bude bezpečný a bude zohľadňovať súčasný fyzický stav abstinujúceho.
• Pravidelne, ale nie každý deň, sa rozprávať so svojím sponzorom alebo poradcom o príznakoch, ktoré abstinujúci má, a o tom, ako ich zvláda. Vďaka sledovaniu svojho pokroku aj problémov si môže abstinujúci zachovať perspektívu.
• Osvojiť si metódy zvládania stresu. Pri silnom strese sa postakútne abstinenčné príznaky zhoršujú. V obdobiach slabého stresu sa zlepšia. Preto je zvládanie stresu také dôležité. Osvedčené metódy zvládania stresu môže abstinujúcemu odporučiť väčšina certifikovaných poradcov pre zneužívanie alkoholu a drog.
• Volať o pomoc k svojej Vyššej moci, aby človeku pri uskutočňovaní tohto plánu pomohla. Nezabudnime však, že Vyššia moc za nás neurobí to, čo môžeme a musíme urobiť my sami. Človek sa musí správne rozhodnúť.
• Rozprávať sa s inými, podeliť sa s nimi so svojimi pocitmi, nejasnosťami a problémami. Pri rozhovore sa človeku často uľaví z pocitov a problémov, ktoré ho trápia.
• Keď má človek problém, keď sa cíti osamelým, keď je mu smutno, keď je v citovej kríze, keď ho to nutká opäť vypiť alkohol, môže mu pomôcť zdvihnúť telefonické slúchadlo a zavolať tých, ktorí mu chcú a vedia pomôcť, alebo ich navštíviť.
• Čím skôr ísť na stretnutie socioterapeutického klubu alebo svojpomocnej skupiny.
• Odísť do bezpečného prostredia ( napr. na bohoslužby, k priateľovi – tam, kde sa NEPIJE, atď. )
• Čítať svojpomocnú literatúru určenú pre abstinujúcich alkoholikov alebo literatúru zotavenia ( kniha AA, Dvanásť krokov, knihu Recidíva, časopis Prameň, atď. )
• Ísť na prechádzku alebo sa venovať nejakej telesnej aktivite alebo práci. Venovať sa svojim koníčkom.
• Zjesť niečo, čo je výživné ( ovocie, orechy, syr alebo mäso ).

Užitočné návrhy:

• Čo povedať, keď človek niekomu zavolá alebo zájde k niekomu na návštevu?
  1. Hovoriť o tom, čo práve prežíva. Pomôže mu to uvedomiť si vnútorné symptómy recidívy.
  2. Čo najlepšie sa snažiť vyjadriť to, čo si myslí a cíti, aj keď sa to môže zdať iracionálne ( nerozumné ) a neopodstatnené.
• Zabudovať si do svojho života návyky, ktoré sú zdravé. Napríklad každodenné cvičenie a niečo výživné na zahryznutie medzi hlavnými jedlami dňa. Pamätať na štyri varovné signály: hladný, nahnevaný, osamelý a unavený a snažiť sa im vyhýbať, pretože môžu abstinenta priviesť na zlé miesto.
• Každý deň si robiť zápisky: čo človek robil, v čom zlyhal, čo by urobil ináč, ako ste uplatnil Dvanásť krokov, atď.
• Keďže u mnohých alkoholikov k recidíve dochádza, mal by mať každý abstinujúci alkoholik pripravený plán, ktorý mu pomôže recidívu zastaviť. Prvá vec, ktorú by mal v prípade recidívy spraviť, je, že sa prinúti okamžite prestať. Je dôležité, aby sa vrátil k abstinencii.
• Okamžite by sa o návrate k alkoholu mal porozprávať s človekom, ktorý je do veci zasvätený – člen rodiny, vedúci skupiny alebo poradca. Ak abstinujúci alkoholik zrecidivoval po tom, čo sa prestal zúčastňovať aktivít spojených s liečbou alebo svoju účasť obmedzil, je dobré urobiť rozhodnutie, že sa vráti alebo zintenzívni svoju účasť na týchto stretnutiach ( Ridder, J. 2006 ).

PRÍLOHA Ď
PRÍKLAD HAVARIJNÉHO PLÁNU

Keď by som sa napil, odovzdám manželke všetky svoje peniaze. Požiadam ju, aby si vzala deň voľna a odviezla ma k príbuzným do K. V prípade, že by som odmietal dodržať uvedený záväzok alebo by to nestačilo, požiadam manželku, aby zatelefonovala do ordinácie AT na Praze 4, telefón 6928095. V takom prípade prijmem doporučenia odborníkov, nech sú akékoľvek.

V Prahe dňa 2. 4. 1987

pán A vlastnou rukou

Kópia do rúk manželky

PRÍLOHA E
ZVLÁDNUTIE TÚŽBY PO ALKOHOLE

• Rozpoznanie psychickej závislosti v ich „ prestrojení“ ( napríklad: „ po prvýkrát sa nič nestane“ )
• Nepripomínajte si príjemné zážitky pod vplyvom návykovej látky.
• Stará zásada Anonymných alkoholikov hovorí „ abstinovať práve dnes“ alebo „ dnes abstinujem a zajtra sa uvidí“. Myslí sa tým, že človek sa nemá zbytočne zaťažovať obavami z toho, ako vydrží bez alkoholu po celý život. Nasledujúce prirovnanie hovorí o tejto zásade: Novomanželka, ktorá by sa zhrozila z množstva vagónov riadu, ktoré počas manželstva umyje, by nemala zo svadby veľký pôžitok. Ale keď umyje každý deň trochu, ani ju to nenapadne.
• Signál alebo talizman alebo nejaký symbol abstinencie. Organizácia Anonymných alkoholikov používa ťavu ( vydrží sa nenapiť 24 hodín ). V zahraničí sa predávajú napríklad prívesky tohto tvaru. Iným symbolom abstinencie je kaktus, pretože má rád sucho a podobne. Užitočné sú ,, kartičky prvej pomoci“ s telefónnymi číslami a presnými pokynmi, čo robiť a kam sa obrátiť.
• Proste vydržať. Ako viem kríza väčšinou netrvá dlho. Túžba po alkohole najprv vzrastá, chvíľu trvá, potom opäť klesá. Vo výhode je samozrejme ten, ktorý je v momente krízy v bezpečnom prostredí ( napríklad doma, kde nemá alkohol ).
• Pripomínať si výhody zdravého spôsobu života, to, v čom sa abstinencia vypláca. V kríze je možné si pripomenúť nevýhody a rizika pokračujúceho užívania alkoholu.
• Preladenie. Napiť sa väčšieho množstva nealkoholického nápoja, urobiť si radosť, preladiť sa relaxáciou, cvičením, jogou, dychovým cvičením, kúpeľom, saunou, pobytom v prírode, spánkom, za pomoci liečivých rastlín, akupresúrou, ľudia nábožensky založení modlitbou a veľa inými spôsobmi.
• Rozptýlenie, napríklad fyzickou prácou, hudbou, čítaním, jedlom, kultúrou a pod.
• V stave uvoľnenia viackrát opakovať napríklad „ žijem zdravo“, „ triezvosť je výhodná“ alebo „ som kľudný a sebavedomý, alkohol je mi ľahostajný“. Naučiť sa relaxovať sa vyplatí aj z iných dôvodov, je to výborná prevencia stresu ( Pavúk, 2001 ).

PRÍLOHA F
NIEKOĽKO ZÁSAD PRE RODINNÝCH PRÍSLUŠNÍKOV ALKOHOLIKA

• Nechajme alkoholika stáť na vlastných nohách
• Ak sa má alkoholikovi dostať pomoci, je potrebné nielen prelomiť návyk, ale celá jeho osobnosť musí byť obnovená. Ak nám klame, dajme mu najavo – pokojne, ale pevne – že vieme o tom, že klame. Čím skôr sa dostaneme k bodu, keď musí čeliť pravde, tým skôr má nádej, že bude zbavený svojej deformovanej osobnosti a návyku na alkohol. Alkoholik nebude schopný plniť svoje povinnosti, dokiaľ mu jeho matka alebo manželka nedovolia, aby sa postavil na vlastné nohy. Dovoľte mu, aby si udržal sebaúctu, inak mu pomaly pomáhate k sebazničeniu.
• Chráňme svoje záujmy
• Nedovoľme alkoholikovi, aby bol chytrejší ako my, pretože sa tak učí vyhnúť zodpovednosti, a súčasne k nám stratí úctu. Ak dopustíme, aby nás vykorisťoval alebo využíval, staneme sa spoluvinnými z toho, že uhýba zodpovednosti.
• Nerobme za neho to, čo má robiť sám
• Ženy alkoholikov musia často ísť pracovať, aby pomohli sebe a svojej rodine. Berú plnú zodpovednosť za domov a nepožadujú nič od svojich manželov. Nie je ľahké pre alkoholika dostať prácu a udržať sa v nej! Strávil možno dlhý čas prechádzaním z jedného miesta na druhé, alebo bol celkom bez práce. Zabudol, čo to znamená pracovať každý deň. I napriek tomu by mal prevziať určitú zodpovednosť za náklady a vydržovanie svojej rodiny. Vo chvíľach triezvosti hovorme s ním o tom, čo rodina potrebuje. Pôsobte na partnera / ku, aby sa s vami podieľal / a na živote rodiny a dával / a rady v tých oblastiach, kde má niesť zodpovednosť. Dbajte na to, aby domácnosť bola zabezpečená i z jej / jeho platu. Prediskutujte to s ním a dosiahnite dohodu, aby ho nikdy nenapadlo presunúť jeho povinnosti zasa na vás. Zariaďte veci tak, aby vždy mohol cítiť svoju zodpovednosť. Ak na vás neprestal byť finančne závislý, je tu reálny predpoklad, že sa vráti k pitiu ( Slovenské evanjelizačné stredisko pre masmédiá, 1996 ).

PRÍLOHA G
ADRESÁR FUNGUJÚCICH KLUBOV ABSTINUJÚCICH NA SLOVENSKU

Nie je súčasťou tejto elektronickej verzie rigoróznej práce

PRÍLOHA H
VEDENIE STRETNUTIA ANONYMNÝCH ALKOHOLIKOV

Predstavenie sa:
Zdravím vás, volám sa ( krstné meno ), som alkoholik.

Privítanie:
Vítam vás na dnešnom stretnutí AA, ktoré sa koná každý / ú –––––––––––––––––––––––––– o –––––– hod. Naša skupina má názov –––––––––––––––––––– . Toto stretnutie má pre nás veľký význam, pretože nám pripomína, že sme alkoholici... Dnešné stretnutie je zatvorené, čo znamená, že je vyhradené pre alkoholikov, alebo pre tých, čo majú problém s alkoholom alebo s inou drogou. Ak ste prišli kvôli niekomu, kto má problém s alkoholom, kvôli rodinnému príslušníkovi alebo priateľovi, chceli by sme vám odporučiť stretnutia Al – Anon
( uviesť kde, kedy ).

Čítanie preambuly:

Tichá modlitba: ( za tých alkoholikov, čo sú vonku a trpia )

Stručná informácia o AA:

• Program AA je odporúčaný program pre naše zotavenie. Nie je o tom, že niečo musíme alebo by sme mali robiť.
• Na našich stretnutiach nikomu nedávame rady, ale hovoríme len o sebe a o svojich vlastných skúsenostiach, sile a nádeji.
• Nehovoríme o iných, ani iným nekladieme otázky, okrem prípadu, keď uvedieme svoj konkrétny problém, ktorému momentálne čelíme a potom môžeme položiť všeobecnú otázku týkajúcu sa tohto problému, ktorá je adresovaná všetkým prítomným a v ktorej sa ich opýtame, ako tento problém zvládli oni alebo ako ho vyriešili.
• Nikoho neprerušujeme. Ak chceme niečo povedať, počkáme, kým všetko dopovie ten, ktorý práve rozpráva a potom zdvihneme ruku na znamenie pre vedúceho stretnutia, aby vedel, že chceme niečo povedať. Predstavíme sa krstným menom a potom začneme hovoriť.
• Musíme hovoriť čo najstručnejšie, obyčajne nie dlhšie ako 5 minút. Je veľmi dôležité, aby príležitosť niečo povedať dostali aj ostatní. Ak budeme hovoriť viac ako 5 minút, môžu nás zastaviť.
• Všetky skupiny AA sú finančne samostatné. Svoje príspevky používame na zakúpenie občerstvenia, literatúry a na ročný príspevok pre náš slovenský výbor AA v Nitre. Neexistujú nijaké povinné poplatky. Jedinou požiadavkou pre členstvo v AA je túžba prestať piť.
• Prosíme, prezrite si literatúru, ktorá je vyložená na stole. Nájdete tam užitočné nástroje, ktoré vám pomôžu vo vašom zotavovaní. Niektoré výtlačky literatúry sú zdarma a na niektorých je uvedená cena.
• Ak ste tu prvýkrát, prosíme vás, aby ste tu po skončení stretnutia zostali a osobne sa zoznámili aspoň s niektorými z nás.
• To, čo tu počujeme a koho tu vidíme, zostane tu. Nezabúdajme, že základom programu AA je anonymita.

PRÍLOHA I
DVANÁSŤ KROKOV ANONYMNÝCH ALKOHOLIKOV

1. Priznali sme svoju bezmocnosť nad alkoholom – naše životy sa stali neovládateľné.
2. Dospeli sme k viere, že len Sila väčšia ako naša obnoví naše duševné zdravie.
3. Rozhodli sme sa odovzdať svoju vôľu a svoj život do starostlivosti Boha, tak ako ho my chápeme.
4. Urobili sme dôkladnú a nebojácnu morálnu inventúru samých seba.
5. Priznali sme Bohu, samým sebe a inej ľudskej bytosti presnú povahu svojich chýb.
6. Boli sme úplne prístupní tomu, aby Boh odstránil všetky naše charakterové chyby.
7. Pokorne sme ho požiadali, aby odstránil naše nedostatky.
8. Spísali sme zoznam ľudí, ktorým sme ublížili a boli sme ochotní to napraviť.
9. Urobili sme priamu nápravu vo všetkých prípadoch v ktorých to bolo možné, okrem prípadov, keď by naše konanie im alebo iným ublížilo.
10. Pokračovali sme v našej osobnej inventúre a keď sme urobili chybu, ihneď sme sa priznali.
11. Pomocou modlitby a meditácie sme zdokonaľovali svoj vedomý styk s Bohom tak, ako ho my chápeme a prosili sme ho len o to, aby sme spoznali jeho vôľu a mali silu ju uskutočniť.
12. Výsledkom týchto krokov bolo, že sme sa duchovne prebudili a usilovali sme sa odovzdávať toto posolstvo ostatným alkoholikom a uplatňovať tieto princípy vo všetkých našich náležitostiach.

PRÍLOHA J
DVANÁSŤ TRADÍCII ANONYMNÝCH ALKOHOLIKOV

1. Naše spoločné dobro je prvoradé. Naše osobné uzdravenie závisí od jednoty spoločenstva AA.
2. Na dosiahnutie cieľa nášho spoločenstva je tu len jedna autorita – milujúci Boh, tak ako sa môže prejaviť vo svedomí celej skupiny. Naši vodcovia sú len dôveryhodnými služobníkmi spoločenstva, ktorí nevládnu.
3. Jedinou podmienkou členstva v AA je túžba prestať piť.
4. Každá skupina by mala byť samostatná, okrem prípadov, ktoré ovplyvňujú aj iné skupiny AA, alebo spoločenstvo AA ako celok.
5. Každá skupina má len jeden cieľ – prinášať toto posolstvo alkoholikovi, ktorý ešte stále trpí.
6. Skupina AA by sa nikdy nemala hlásiť k nijakému podobnému zariadeniu, ani ho finančne podporovať, alebo mu prepožičiavať meno Al – Anon, pretože problémy prestíže, peňazí a majetku nás vzďaľujú od nášho prvoradého cieľa.
7. Každá skupina AA by mala byť úplne sebestačná a odmietať akékoľvek príspevky zvonku.
8. AA by malo zostať neprofesionálne, ale strediská našich služieb môžu zamestnávať odborníkov.
9. AA ako také by nikdy nemalo byť organizované, ale môže vytvárať služobné predpisy a výbory, ktoré sú priamo zodpovedné tým, ktorým slúžia.
10. AA nezaujíma stanovisko k nijakým problémom mimo spoločenstva. Meno AA by sa nikdy nemalo zaťahovať do verejných sporov.
11. Naše vzťahy k verejnosti sú založené na príťažlivosti programu AA, a nie na reklame. V rozhlase, televízii a tlači musíme vždy zachovávať osobnú anonymitu.
12. Anonymita tvorí duchovnú podstatu všetkých našich tradícií a pripomína nám nadriadenosť princípov nad osobnosťami.

PRÍLOHA K
PREAMBULA K ANONYMNÝM ALKOHOLIKOM

Anonymní alkoholici sú spoločenstvom žien a mužov, ktorí sa navzájom delia o svoje skúsenosti, silu a nádej, aby mohli riešiť svoj spoločný problém a pomáhať ostatným uzdraviť sa z alkoholizmu.
Jedinou podmienkou členstva je túžba prestať piť. AA nemajú žiadne povinné poplatky, svoju činnosť vykonávajú len z dobrovoľných príspevkov svojich členov.
AA nie sú spojení so žiadnou sektou, náboženstvom, alebo akoukoľvek inštitúciou. AA sa nezúčastňujú verejných diskusií a nezaujímajú stanovisko k žiadnym problémom mimo spoločenstva.
Naším prvoradým cieľom je zostať triezvym a pomáhať k triezvosti ostatným alkoholikom.

PRÍLOHA L
DVANÁSŤ KROKOV RODINNÝCH SKUPÍN AL ANON

1. Priznali sme svoju bezmocnosť nad alkoholom – naše životy sa stali neovládateľné.
2. Dospeli sme k viere, že len Sila väčšia ako naša obnoví naše duševné zdravie.
3. Rozhodli sme sa odovzdať svoju vôľu a svoj život do starostlivosti Boha, tak ako ho my chápeme.
4. Urobili sme dôkladnú a nebojácnu morálnu inventúru samých seba.
5. Priznali sme Bohu, samým sebe a inej ľudskej bytosti presnú povahu svojich chýb.
6. Boli sme úplne prístupní tomu, aby Boh odstránil všetky naše charakterové chyby.
7. Pokorne sme ho požiadali, aby odstránil naše nedostatky.
8. Spísali sme zoznam ľudí, ktorým sme ublížili a boli sme ochotní to napraviť.
9. Urobili sme priamu nápravu vo všetkých prípadoch v ktorých to bolo možné, okrem prípadov, keď by naše konanie im alebo iným ublížilo.
10. Pokračovali sme v našej osobnej inventúre a keď sme urobili chybu, ihneď sme sa priznali.
11. Pomocou modlitby a meditácie sme zdokonaľovali svoj vedomý styk s Bohom tak, ako ho my chápeme a prosili sme ho len o to, aby sme spoznali jeho vôľu a mali silu ju uskutočniť.
12. Výsledkom týchto krokov bolo, že sme sa duchovne prebudili a usilovali sme sa odovzdávať toto posolstvo ostatným alkoholikom a uplatňovať tieto princípy vo všetkých našich náležitostiach.

PRÍLOHA M
DVANÁSŤ TRADÍCII RODINNÝCH SKUPÍN AL ANON

1. Naše spoločné dobro je prvoradé. Naše osobné uzdravenie závisí od jednoty spoločenstva Al – Anon.
2. Na dosiahnutie cieľa nášho spoločenstva je tu len jedna autorita – milujúci Boh, tak ako sa môže prejaviť vo svedomí celej skupiny. Naši vodcovia sú len dôveryhodnými služobníkmi spoločenstva, ktorí nevládnu.
3. Názvom Rodinné skupiny Al – Anon sa označujú stretnutia rodinných príslušníkov alkoholikov za účelom vzájomnej pomoci, ak títo nepatria pod žiadnu inú organizáciu. Jedinou podmienkou členstva je, aby mal človek príbuzného či priateľa, ktorý je alkoholik.
4. Každá skupina by mala byť samostatná, okrem prípadov, ktoré ovplyvňujú aj iné skupiny Al – Anon, alebo spoločenstvo AA ako celok.
5. Každá skupina má len jeden cieľ – pomôcť rodinám alkoholikov. Napĺňame ho prostredníctvom uplatňovania Dvanástich krokov, prijímania a potešovania rodín alkoholikov.
6. Skupina Al – Anon by sa nikdy nemala hlásiť k nijakému podobnému zariadeniu, ani ho finančne podporovať, alebo mu prepožičiavať meno Al – Anon, pretože problémy prestíže, peňazí a majetku nás vzďaľujú od nášho prvoradého cieľa.
7. Každá skupina Al – Anon by mala byť úplne sebestačná a odmietať akékoľvek príspevky zvonku.
8. Al – Anon by malo zostať neprofesionálne, ale strediská našich služieb môžu zamestnávať odborníkov.
9. Al – Anon ako také by nikdy nemalo byť organizované, ale môže vytvárať služobné predpisy a výbory, ktoré sú priamo zodpovedné tým, ktorým slúžia.
10. Al – Anon nezaujíma stanovisko k nijakým problémom mimo spoločenstva. Meno Al – Anon by sa nikdy nemalo zaťahovať do verejných sporov.
11. Naše vzťahy k verejnosti sú založené na príťažlivosti programu Al – Anon, a nie na reklame. V rozhlase, televízii a tlači musíme vždy zachovávať osobnú anonymitu. Zvláštnu pozornosť venujeme zachovávaniu anonymity všetkých členov AA.
12. Anonymita tvorí duchovnú podstatu všetkých našich tradícií a pripomína nám nadriadenosť princípov nad osobnosťami.

PRÍLOHA N
PREAMBULA RODINNÝCH SKUPÍN AL ANON

Al – Anon je spoločenstvom príbuzných a priateľov alkoholikov, ktorí sa navzájom delia o svoje skúsenosti, silu a nádej, aby mohli riešiť svoj spoločný problém a pomáhať iným uzdraviť sa z alkoholizmu. Veríme, že alkoholizmus je choroba, ktorá postihuje celú rodinu a že zmena postojov môže alkoholikovi pomôcť v liečbe.
Al – Anon nie je spojené so žiadnou sektou, náboženstvom, alebo akoukoľvek inštitúciou. Al – Anon sa nezúčastňuje verejných diskusií a nezaujíma stanovisko k žiadnym problémom mimo spoločenstva. Al – Anon nemá žiadne povinné poplatky, svoju činnosť vykonáva len z dobrovoľných príspevkov svojich členov.
Al – Anon má jediný cieľ: pomôcť rodinám alkoholikov. Napĺňame ho prostredníctvom uplatňovania Dvanástich krokov, prijímania a potešovania rodín alkoholikov, ako aj tým, že poskytujeme porozumenie a povzbudenie alkoholikovi.

PRÍLOHA Ň
AKO VIESŤ STRETNUTIE AL ANON

PRÍLOHA O
DVANÁSŤ KROKOV ALATEEN

1. Priznávame svoju bezmocnosť nad ľuďmi, miestami a okolnosťami – naše životy sa stali neovládateľné.
2. Veríme, že len Sila väčšia ako naša nás prinavráti k zdravému spôsobu života a zdravým reakciám.
3. Robíme rozhodnutie odovzdať svoju vôľu a svoj život do starostlivosti Boha tak, ako ho my chápeme.
4. Robíme dôkladnú a nebojácnu morálnu inventúru samých seba.
5. Priznávame Bohu, samým sebe a inej ľudskej bytosti presnú povahu svojich chýb.
6. Sme úplne prístupní tomu, aby Boh odstránil všetky naše charakterové chyby.
7. Pokorne Boha žiadame, aby odstránil naše nedostatky.
8. Spisujeme zoznam ľudí, ktorým sme ublížili a sme ochotní to napraviť.
9. Robíme priamu nápravu vo všetkých prípadoch, v ktorých to je možné, okrem prípadov, keď by naše konanie im alebo iným ublížilo.
10. Pokračujeme vo svojej osobnej inventúre a keď urobíme chybu, ihneď sa priznáme.
11. Pomocou modlitby a meditácie zdokonaľujeme svoj vedomý styk s Bohom tak, ako ho my chápeme a prosíme ho len o to, aby sme spoznávali jeho vôľu a mali silu ju uskutočniť.
12. Výsledkom týchto krokov je, že sme sa duchovne prebudili a usilujeme sa odovzdávať toto posolstvo ostatným alkoholikom a uplatňovať tieto princípy vo všetkých záležitostiach.

PRÍLOHA P
PREAMBULA SKUPÍN ALATEEN

PRÍLOHA Q
ERB KOČ

Nie je súčasťou tejto elektronickej verzie rigoróznej práce

PRÍLOHA R
HYMNA KOČ

Nie je súčasťou tejto elektronickej verzie rigoróznej práce

PRÍLOHA S
PRIEBEH STRETNUTÍ KOČ

Nie je súčasťou tejto elektronickej verzie rigoróznej práce

PRÍLOHA Š
FORMULÁR PRE ČLENOV SVOJPOMOCNÝCH SPOLKOV

1. Názov svojpomocnej skupiny
2. Od kedy funguje Vaše spoločenstvo?
3. Aký bol hlavný motív založenia Vášho spoločenstva?
4. Ako často a kde sa stretávate?
5. Máte nejakú štruktúru stretnutí - akú?
6. Aké je hlavné poslanie Vášho spoločenstva?
7. Aké aktivity vykonáva Vaše spoločenstvo?
8. Kto sa môže stať členom Vášho spoločenstva?
9. Máte nejakú štruktúru spoločenstva – ak áno – akú ?
10. Koľko máte aktuálne aktívnych členov?
11. Spolupracujete i s nejakými inými spoločenstvami, ak áno, akými?
12. V čom vidíte najväčší prínos konkrétne vášho spoločenstva pre abstinujúcich alkoholikov ?
13. Čo Vám chýba v starostlivosti o abstinujúcich alkoholikov?
14. S akými problémami zápasí Vaše spoločenstvo?

PRÍLOHA T
TABUĽKA - STRUČNÝ PREHĽAD STRETÁVANIA SA ČLENOV SVOJPOMOCNÝCH SPOLKOV V OKRESOCH LEVOČA A SPIŠSKÁ NOVÁ VES

PRÍLOHA Ť
FORMULÁR PRE ABSTINUJÚCEHO ALKOHOLIKA

PRÍLOHA U
FORMULÁR PRE PARTNERA ABSTINUJÚCEHO ALKOHOLIKA

PRÍLOHA V
FORMULÁR PRE DETI ABSTINUJÚCEHO ALKOHOLIKA

PRÍLOHA Y
KONTAKTAKTNÝ ADRESÁR SKUPÍN NA SLOVENSKU

Nie je súčasťou tejto elektronickej verzie rigoróznej práce

PRÍLOHA X
SVEDECTVO ABSTINUJÚCEHO ALKOHOLIKA

Som abstinujúci alkoholik Emil a mám 59 rokov. Abstinujem 15 rokov. Som ženatý, s manželkou máme päť detí – štyroch chlapcov a jednu dcéru. Jeden syn je ešte slobodný, ostatní majú vlastné rodiny a deti. Doteraz nám dali 9 vnúčat, ktoré už nevideli dedka, ako ma volajú, opitého, čo ma teší najviac.

Moja ,, pijanská kariéra“ bola dlhá asi 23 rokov, čo počítam od prvého vážnejšieho kontaktu s alkoholom. Je to zároveň spojené s nástupom na základnú vojenskú službu a následne s prácou v dopravnom podniku mesta, v ktorom bývam. Užívanie alkoholu postupne gradovalo a naberalo nekontrovateľné dimenzie a s tým spojené devastovanie mojich mravných i morálnych hodnôt. Začal som sa, pomaly ale isto, potápať vo výhovorkách a klamstvách, ktoré súviseli so zaobstarávaním si alkoholu. V poslednej fáze mi nebolo cudzie prepiť celú výplatu a následne si uzurpovať právo na peniaze mojej manželky alebo detí. Posledný rok, kedy som prišiel pre alkohol o vodičský preukaz, som prijal náborovú prácu v podniku Banské stavby Ostrava. Vtedy to vyvrcholilo. Moje rodinné zázemie bolo v dokonalom rozklade, ostal mi len kľúč od dverí bytu, ale aj tak sa treba poďakovať rodine, pretože, aj zámok sa dá vymeniť a veci z bytu povyhadzovať. Ďakujem Bohu a svojim blízkym, že sa tak nestalo. Bol som ďaleko od domova, manželka prestala so mnou komunikovať a deti to robili, len keď to bolo nevyhnutné. Nevedel som to psychicky uniesť. Vedel som, že robím zle, no bez alkholu bolo zle a s ním ešte horšie. Pokúšal som sa niekoľkokrát za celú moju ,, pijanskú kariéru“ prestať s tým a mal som aj výsledky – pol roka, dokonca rok bez alkoholu, no viac som samostatne a bez vedomostí a podpory kolektívu nedokázal. Tu musím podotknúť, že sebapoznaním som zistil, že som rýchle rozbiehavý typ, ktorý dokáže piť s veľkými prestávkami, ale akonáhle sa naskytla príležitosť, tak som pil celé tri dni, no niekedy aj dlhšie a nevedel som už pitie kontrolovať. Nakoniec myšlienka prejsť odvykacou liečbou dozrela a tak po detoxe v roku 1987 som následne roku 1988 prijal liečbu v liečebni Predná Hora. Hovorím tomu ,, vysoká škola života“. Tam som sa prvykrát dokonalejšie oboznámil s podstatou alkholizmu, jeho vplyvom na ľudský organizmus a rodinu, a hlavne, ako sa naučiť s touto chorobou žiť. Musím sa priznať ešte k jednej veci. Bol som vychovávaný v ateistickom duchu, ale aj napriek tomu som sa veľakrát modlil, no až teraz viem, že to nebolo modlenie srdcom, skôr vyprosovanie si nejakých mojich prianí, ktoré sa mi mali splniť v okamihu a bez môjho pričinenia. Hoci som bol pokrstený, prvé sväté prijímanie som prijal vo svojom 24. roku, pred sobášom, a neskôr aj birmovanie. Obával som sa ľudí a priestoru v ktorom som býval, že ma po liečbe zlomí, a tak sa aj stalo. Tesne pred koncom liečenia som šiel na dovolenku a v prvom okamihu som sklamal. Prvé pozvanie namiesto odmietnutia som prijal. Teda liečenie som nedokončil. No po pol roku tápania medzi pitím a abstinenciou som sa konečne naštartoval a odvtedy som čistý bez kvapky alkoholu v akejkoľvek forme. Začal som sa stretávať s ľuďmi, ktorí mali podobný problém v kluboch abstinujúcich a skupinách anonymných alkoholikov. Veľa vecí som pochopil, aj to, že som sa nemal obávať prostredia a ľudí, ale seba samého. Pred viac ako piatimi rokmi ma oslovili niekoľkí moji priatelia, ktorých som poznal zo stretnutí abstinentov, aby som prišiel medzi nich do Levoče, kde založili Kruciátu oslobodenia človeka. Prijal som to pozvanie a následne aj sľub najprv kandidáta a po troch kandidatúrach sľub člena KOČ. Tento sľub ma zaväzuje solidárne zachovávať dobrovoľnú a úplnú abstinenciu od všetkých alkoholických nápojov, taktiež nikoho neponúkať alkoholom, nevydávať peniaze na nákup alkoholických nápojov, zúčastňovať sa stretnutí a akcií Kruciáty oslobodenia človeka, viesť striedmy a triezvy život v každom smere. Týmto spoločenstvom sa začala nová dimenzia chápania a vôbec môjho života v abstinencii. V ňom som sa prvýkrát v širšom rozsahu začal oboznamovať so Svätým Písmom a nakoniec som dospel k názoru, že je o mojom – našom živote, o živote, ktorý som chcel oddávna žiť, len som nevedel ako. Zmenil som vo veľa veciach svoj názor aj vnímanie celého svojho mravčieho života a konania. Dospel som k názoru, že nemôžem žiadať od iných niečo, čo sám nedokážem. Ak chcem, aby iní žili podľa Desatora, alebo zásad Kruciáty oslobodenia človeka, v prvom rade musím tak žiť ja sám a je jedno, či to nazvem obetou, alebo životným štýlom. Skôr by som to komentoval ako podanie teplej ľudskej ruky a vyjadrenie lásky. Viem už ináč reagovať na životné situácie, verím, že som našiel pokoru, trpezlivosť a hoci sa ťažko zabúda, viem aj odpustiť, no viem, že toto všetko nie je výsledkom len môjho snaženia, je to výsledok modlitieb k nebeskému Otcovi a Matke, ale aj podpory všetkých mojich blížnych a priateľov. Ľutujem z celého srdca, čo som svojim konaním spôsobil, prosím o odpustenie dcéru a synov, ktorým som nebol v tomto smere dobrým príkladom a dnes to vidím ako svoje video v ich konaní, lebo sa nepoučili z mojich chýb a často si dovolia viac alkoholu, ako je únosné, no zároveň verím, že spoločnou modlitbou a s Pánom Ježišom ich privedieme na správnu cestu. Ľutujem svoje previnenie a prosím o odpustenie svojich rodičov, z ktorých mamka sa dožila mojej nápravy, no ocko už nie, ale verím, žo o tom vie! Ľutujem svoje previnenia voči manželke, ktorá začala so mnou komunikovať šesť rokov po liečení a prosím o odpustenie za hriechy, ktoré som páchal práve vtedy, kedy moja pomoc bola najpotrebnejšia. Ďakujem Pánu Bohu, všetkým svätým, Panne Márii, ako i svojim blízkym a sestre, že ma nezavrhli a vypočuli moje prosby a modlitby, i keď spočiatku nie zo srdca. Vynasnažím sa robiť dobro podľa Desatora, v zmysle Kruciáty oslobodenia človeka - ,, pravda vás oslobodí“ a katolíckej viery. Tak mi Bože pomáhaj!

( svedectvo uverejnené so súhlasom abstinujúceho alkoholika Emila – aktívneho člena Kruciáty oslobodenia človeka, ale i ostatných svojpomocných spolkov pôsobiacich v okresoch Levoča a Spišská Nová Ves )

PRÍLOHA Z
VÝSLEDKY PRIESKUMNEJ SONDY

Čas, ktorý potreboval alkoholik na to, aby prijal svoju diagnózu.
Pre zistenie týchto skutočností sme v rozhovore kládli našim respondentom otázku č. 8 formulára, v ktorej sme sa ich formou polootvorenej otázky pýtali, ako dlho im trvalo, kým prijali svoju diagnózu.

Možnosť a) nezvolil ani jeden respondent, možnosť b). zvolili 3 respondenti, možnosť c) zvolil jeden respondent. Jeden respondent neuviedol žiadnu odpoveď. Z prieskumu vyplýva, že ani jeden z respondentov nedokázal hneď prijať svoju diagnózu. Traja respondenti potrebovali určitý čas, kým svoju diagnózu prijali. Konkrétne to jednému respondentovi trvalo 5 rokov, jednému 17 rokov, jeden respondent dokázal svoju diagnózu prijať hneď po liečbe. Jeden respondent uviedol, že svoju diagnózu dodnes neprijal. Jeden respondent neuviedol žiadnu odpoveď.

Pozitívna skúsenosť s alkoholom ( zo strany abstinujúceho alkoholika ).
Pre naplnenie tohto cieľa sme do formulára vložili otázku č. 14 ( pozri prílohu Ť ). Dvaja respondenti dokázali aspoň čiastočne nájsť niečo pozitívne na svojom pití:
- „ Okrem momentálnej nálady a trochu srandy zdá sa, že nie.“ ( 1 respondent )
- „ V konečnom dôsledku prehĺbil sa vzťah k Bohu, ale samotné pitie samozrejme nič.“ ( 1 respondent )
Traja respondenti na svojom pití nenašli nič pozitívne.
- „ Nie.“ ( 2 respondenti )
- „ Nič.“ ( 1 respondent )

Strata zamestnania v období pitia.
V rámci prieskumu nás zaujímal i fakt, či prišiel abstinujúci alkoholik v období aktívneho pitia o prácu. Podkladom pre toto zistenie bola sumarizácia odpovedí respondentov na otázku č. 7 formulára ( príloha Ť ). Možnosť a) zvolil jeden respondent, možnosť b) zvolili traja respondenti, možnosť c) zvolil jeden respondent, možnosť d) nezvolil ani jeden respondent a možnosť e) nezvolil ani jeden respondent. Analýzou odpovedí respondentov sme dospeli k záveru, že v dôsledku svojho aktívneho pitia prišiel o prácu jeden respondent. Traja respondenti uviedli, že neprišli o prácu kvôli svojej závislosti. A jeden respondent uviedol, že opakovane kvôli svojej závislosti prišiel o prácu.

Absolvovanie protialkoholickej liečby.
Na zistenie skutočností potrebných pre vyhodnotenie tejto problematiky, sme do nášho formulára začlenili otázku č. 9, v ktorej sa našich respondentov priamo pýtame, či absolvovali protialkoholickú liečbu. Respondenti nášho prieskumu uviedli tieto odpovede: možnosť a) zvolila jeden respondent, ktorý, ale súčasne zvolil i možnosť b), možnosť b) zvolilo celkovo 5 respondentov, možnosť c) nezvolil ani jeden respondent a možnosť d) uviedol 1 respondent, ktorý ale súčasne zvolil i možnosť b). Analýzou odpovedí respondentov sme dospeli k záveru, že všetci piati respondenti absolvovali protialkoholickú liečbu ústavnú. Jeden respondent absolvoval okrem ústavnej liečby, ktorú absolvoval celkovo šesťkrát, i ambulantnú liečbu. Jeden respondent okrem ústavnej liečby, ktorú absolvoval celkovo raz, absolvoval i detox. Ostatní ( 3 ) respondenti uviedli, že absolvovali ústavnú protialkoholickú liečbu. Konkrétne jeden respondent ju absolvoval raz, jeden respondent ju absolvoval dvakrát a jeden respondent štyrikrát.

Najhorší zážitok s alkoholom.
Pre zistenie týchto skutočností sme do formulára vložili otázku č. 13, v ktorej sme sa respondentov konkrétne pýtali na to, čo najhoršie zažili s alkoholom. Respondenti na položenú otázku odpovedali takto:
- „ Pokus o samovraždu. Pokus o znásilnenie.“ ( 1 respondent )
- „ Prišla som o svoje zdravie.“ ( 1 respondent )
- „ Úraz hlavy – skoro som ostala ochrnutá.“ ( 1 respondent )
- „ Strata zamestnania - prišiel som o vodičák. Rozbitie rodiny. Niekoľko úrazov a nakoniec zanedbanie rodinných a rodičovských povinností, čo je vidieť v správaní detí.“ (1 respondent)
- „ Pocity hanby pred vlastnými deťmi.“ ( 1 respondent )

Pohľad abstinujúceho alkoholika na to, ako ho vníma jeho okolie dnes.
Na zistenie tejto skutočnosti sme do formulára zaradili otázku č. 15 ( pozri prílohu Ť ). Abstinujúci alkoholici uviedli tieto odpovede:
- „ Priatelia fandia, alkoholici závidia a rodina sa teší.“ ( 1 respondent )
- „ Ako dosť dôveryhodného človeka, komunikácia je iná ako počas pitia.“ ( 1 respondent )
- „ Odsudzuje ma.“ ( 1 respondent )
- „ Snažím sa na to nemyslieť.“ ( 1 respondent )
- „ Rozpačito. Niektorí mi fandia, iní ( tých je viac ) nie.“ ( 1 respondent )

Uvažovanie o rozvode partnerom abstinujúceho alkoholika v čase aktívneho pitia alkoholika.
Pre naplnenie tohto podcieľa sme do formulára vložili otázky č. 6 a 7 ( pozri prílohu U ). Sumarizáciou odpovedí respondentov sme dospeli k záveru, že dvaja z piatich respondentov vôbec neuvažovali o rozvode v čase aktívneho pitia partnera. Traja respondenti o rozvode uvažovali. V podaní návrhu na rozvod ich zastavili tieto skutočnosti:
- „ Manželove vyhrážky.“ ( 1 respondent )
- „ Viera v Boha.“ ( 1 respondent )
- „ Nechcela som, aby deti vyrastali bez otca.“ ( 1 respondent )

Najväčšia opora pre partnera abstinujúceho alkoholika v čase jeho aktívneho pitia
Pre realizáciu tohto podcieľa sme do formulára vložili polouzavretú otázku č. 11 , v ktorej sa respondentov pýtame na to, čo, po prípadne kto im bol najväčšou oporou v čase aktívneho pitia ich partnera. Respondenti si odpoveď v dotazníku volili z piatich možností. Možnosť a) zvolili 3 respondenti, možnosť b) zvolili tiež 3 respondenti, možnosť c) zvolili 2 respondenti, možnosť d) nezvolil ani jeden respondent a možnosť e) zvolili 2 respondenti. Títo dvaja respondenti uviedli, že okrem uvedených možností im v čase aktívneho pitia partnera najviac pomohla sestra ( 2 respondenti ) a spoločenstvo Kruciáta ( 1 respondent ). Z analýzy výsledkov prieskumu vyplýva, že respondenti neuvádzali len jednu možnosť pomoci, ale v dotazníku volili viaceré alternatívy pomoci.
Respondenti prieskumu uviedli tieto konkrétne odpovede na otázku č. 11 v dotazníku ( pozri prílohu U ):
- „ Dieťa a rodičia.“ ( 1 respondent )
- „ Viera“ (1 respondent )
- „ Deti a rodičia.“ ( 1 respondent )
- „ Rodičia, sestra, deti.“ ( 1 respondent )
- „ Viera, spoločenstvo Kruciáta, aj vlastná sestra.“ ( 1 respondent )

Oddelené spolužitie pred liečbou.
Pre zistenie týchto skutočností sme vo formulári kládli otázku č. 5 / pozri prílohu U /. Sumarizáciou odpovedí sme dospeli k záveru, že tri rodiny abstinujúcich alkoholikov pred liečbou alkoholika nežili oddelene a dve rodiny žili pred liečbou alkoholika oddelene.

Časové obdobie, počas ktorého sa upravilo spolužitie manželov v čase abstinencie alkoholika.
Analýzou odpovedí na otázku č. 8 formulára ( pozri prílohu U ) sme dospeli k záveru, že alkoholizmus jedného z partnerov narušil vzájomné spolužitie partnerov vo všetkých piatich rodinách nášho prieskumu. Respondenti uviedli zaujímavé odpovede na otázku: „ Ako dlho trvalo, kým sa upravilo ich spolužitie v čase abstinencie alkoholika?“
- „ Približne jeden rok.“ ( 1 respondent )
- „ Trvalo to zhruba jeden až dva roky.“ ( 1 respondent )
- „ Ešte stále pokulháva.“ ( 1 respondent )
- „ Naše spolužitie je viac menej formálne.“ ( 1 respondent )
- „ Šesť rokov po liečbe.“ ( 1 respondent )
Z odpovedí respondentov vyplýva, že v troch z piatich prípadov sa spolužitie partnerov v čase abstinencie závislého člena postupne upravilo. V dvoch z piatich prípadov však toto spolužitie ešte vždy nie je celkom v poriadku.

Najväčšia zmena abstinujúceho alkoholika počas abstinencie.
Tieto skutočnosti sme zisťovali analýzou odpovedí respondentov na otázku č.. 9 formulára ( pozri prílohu U ). Respondenti uviedli tieto odpovede:
- „ Vo všetkom, okrem pár vecí, ktoré sú výsledkom našich vtedajších nezhôd.“ ( 1 respondent )
- „ Vo všetkom.“ (1 respondent )
- „ Má väčší záujem o rodinu.“ ( 1 respondent )
- „ Najväčšia zmena je vtom, že sa spolu učíme komunikovať.“ ( 1 respondent )
- „ Môj partner sa stal ľudskejším.“ ( 1 respondent )

Spolužitie deti abstinujúcich alkoholikov s rodičmi v súčasnosti
Pre zistenie týchto skutočností sme vo formulári kládli otázku č. 5 ( pozri prílohu V ). Sumarizáciou odpovedí sme dospeli k záveru, že traja respondenti - deti abstinujúcich alkoholikov žijú v súčasnosti stále s rodičmi a dvaja respondenti žijú samostatne .

Prvé uvedomenie si rodičovej závislosti a reakcia na túto skutočnosť.
Podkladom pre toto zistenie bola analýza odpovedí respondentov na otázku č. 6 a č. 7 formulára ( pozri prílohu V ), z ktorej vyplýva, že jeden respondent vnímal od malička alkoholizmus rodiča a prežíval to dosť ťažko. Ostatní respondenti uviedli tieto odpovede:
- „ V čase, keď som bola na základnej škole. Spočiatku som tomu nerozumela, ale keď som bola staršia, tak som sa hanbila, ale niekedy keď bol opitý, tak som to využívala.“ ( 1 respondent )
- „ Moja prvá spomienka sa viaže na môj desiaty rok života. Vtedy som si ešte neuvedomovala, o čo ide. Ale stiesnené pocity si pamätám.“ ( 1 respondent )
- „ Asi 12 rokov. Ťažko.“ ( 1 respondent )
- „ Vnímala som to tak asi od 8 rokov. Striedavo som obviňovala za otcov alkoholizmus otca, okolie, mamu, seba a jeho šéfa.“ ( 1 respondent )

Najväčšia záťaž pre deti abstinujúcich alkoholikov v čase, keď ich rodič pil.
Na základe odpovedí respondentov na otázku č. 11 formulára ( pozri prílohu V ), sme zostavili prehľad toho, čo bolo pre respondentov najťažšie v čase, keď ich rodič pil:
- „ Snáď len to, že v puberte som sa za to veľmi hanbila a tiež som sa hanbila priznať, že to je môj otec.“ ( 1 respondent )
- „ Hanbil som sa.“ ( 1 respondent )
- „ Jej agresivita, krik, bitky, hanba.“ ( 1 respondent )
- „ Všetko.“ ( 1 respondent )
- „ Často som bola nevyspatá. Nemohla som sa učiť, i keď som chcela ( cirkusy, vypínal mi svetlo večer ) . (1 respondent )

Vzťah detí abstinujúcich alkoholikov v alkoholu.
Podkladom pre toto zistenie bola analýza odpovedí na otázku č. 10 formulára ( pozri prílohu V ). Respondenti mali možnosť vybrať odpoveď zo 4 alternatív. Možnosť a) zvolil 1 respondent, možnosť b) zvolili 4 respondenti, možnosť c) nezvolil ani jeden respondent a možnosť d) tiež nezvolil ani jeden respondent. Z analýzy odpovedí vyplýva, že jeden respondent odmieta alkohol úplne a štyria respondenti alkohol konzumujú iba príležitostne.

Záchranná sociálna sieť pre deti abstinujúceho alkoholika.
Podkladom pre toto zistenie bola analýza odpovedí respondentov na otázku č. 12 formulára ( pozri prílohu V ), Respondenti mali možnosť zvoliť odpoveď zo šiestich možností. Pritom mohli zakrúžkovať i viac ako jednu možnosť. Alternatívu a) zvolili štyria respondenti, alternatívu b) zvolil 1 respondent, alternatívu c) zvolil 1 respondent, alternatívu d) zvolili 2 respondenti, alternatívu e) zvolil 1 respondent, alternatívu f) zvolili dvaja respondenti. Ako inú alternatívu títo dvaja respondenti uviedli kňaza ( 1 respondent ) a sestru ( 1 respondent ). Respondenti konkrétne uviedli tieto odpovede:
- „ Druhý rodič, starí rodičia, priatelia, viera, psychológ a kňaz.“ ( 1 respondent ).
- „ Druhý rodič a súrodenci.“ ( 1 respondent ).
- „ Väčšinou som si to pretrpela sama so sebou, alebo spolu so sestrou.“ ( 1 respondent ).
- „ Druhý rodič, viera.“ ( 1 respondent ).
- „ Druhý rodič.“ ( 1 respondent ).

Najväčší vplyv alkoholizmu rodiča.
Pre zistenie týchto skutočností sme do formulára vložili otázku č. 13, v ktorej sme sa respondentov konkrétne pýtali na to, v čom myslia, že ich najviac ovplyvnil alkoholizmus ich rodiča. Respondenti na položenú otázku odpovedali takto:
- „ Mám problém nadväzovať kontakty s ľuďmi, so sebadôverou.“ ( 1 respondent).
- „ V snahe, aby moja rodina nezažila to, čo ja.“ ( 1 respondent ).
- „ Negatívne vo vzťahu k iným ľuďom, lebo nie som taká prirodzená a mám vypestované návyky, ktoré „ normálny“ človek nemá a ťažko ich pochopí. Pozitívne, že mi ukázal, že človek je pod vplyvom alkoholu netvor, ktorý ubližuje nielen sebe, ale hlavne okoliu, a tak sa snažím tomu vyvarovať.“ ( 1 respondent ).
- „ Asi najviac v tom, že sama si dávam pozor, aby som sa aj ja nestala závislou na alkohole.“ ( 1 respondent ).
- „ Myslím, že v ničom.“ ( 1 respondent ).

Najkrajší zážitok s rodičom z čias jeho abstinencie.
Pre zistenie týchto skutočností sme vo formulári kládli našim respondentom otázku č. 14, v ktorej sme sa ich formou otvorenej otázky pýtali na to, aký je ich najkrajší zážitok s rodičom z čias jeho abstinencie. Respondenti uviedli tieto odpovede:
- „ Tých zážitkov je veľmi veľa a nestačil by mi tento list na opísanie všetkých zážitkov. Snáď spoločné výlety do prírody, cukrárne, zoo...“ ( 1 respondent ).
- „ Všetko bolo krásne.“ ( 1 respondent ).
- „ Najkrajšie je vtedy to, že je tzv. kľud a vládne takpovediac normálna rodinná pohoda.“ ( 1 respondent ).
- „ To, že nepije.“ ( 1 respondent ).
- „ Spoločne strávené výlety a pohoda – bez kriku a bitiek.“ ( 1 respondent ).

PRÍLOHA Ž
DEKLARÁCIA A PRIHLÁŠKA VSTUPU DO KRUCIÁTY OSLOBODENIA ČLOVEKA

Nie je súčasťou tejto elektronickej verzie rigoróznej práce