O násilí na ženách...

Na jednom stretnutí Emil s Jožkom mali rozhovor o chovaní sa voči ženám pod vplyvom alkoholu, keď to niekedy hraničilo so zákonom. Áno, chcem hovoriť o násilí na ženách nielen psychickom či telesnom, ale o sexuálnom násilí až o znásilnení.

Ideme po ulici a stretneme opitého človeka. Snažíme sa mu vyhnúť, alebo čím skôr sa ho zbaviť. Čo vlastne prežíva žena, ktorej príde domov opitý muž? Po celodennej práci sa žena teší na svojho muža, ktorého si brala z veľkej lásky, s peknými plánmi do budúcnosti, o deťoch, o spoločnom bývaní, o spoločných dovolenkách a nažívaní, o usporiadanej rodine. Len čo sa otvoria dvere na byte a dnu vchádza, už ani nie manžel a ani otec, ale niekto, z ktorého má strach nielen manželka ale i deti. Hovorím to, keď už manžel pije čoraz viac a často. Najhoršie je, že takýto človek sa ešte domáha manželskej povinnosti. Opitý muž nesmie riadiť auto! Ak to urobí, končí to väčšinou veľmi zle. A čo tá žena k takému aktu musia byť dvaja so slobodným rozhodnutím a so zdravým rozumom. Keďže muž je opitý, pre mňa osobne je to neprípustné. Muži sa vtedy cítia byť mužmi a chcú si niečo dokázať. Chcú byť kdesi hore, v skutočnosti sú kdesi dole, veľmi hlboko dole. Niekedy výnimočne končí to dokazovanie až znásilnením. Ani nevedia čo urobili. Týmto je žena vrcholne ponížená, zbavená svojej ženskosti, vlastne zabije a zničí všetko, čo robí ženu ženou. Pretrhnuté city k vlastnému mužovi. O láske už ani reči. Oslabený materinský cit.

Najhoršie je, keď po takom násilí ostane žena tehotná. Príde šok, nervozita, hanba pred sebou samou, potupa a možno aj nenávisť k nenarodenému dieťaťu. Je to plod násilia. Ak jej nemá kto pomôcť, žena sa dieťaťa zbaví. Ďalšie pokračovania zla – vražda! Dieťa, ktoré za nič nemôže, je surovo zabité so súhlasom matky, lekára a zdravotnej sestry. Traja vrahovia! Duša dieťaťa odchádza kdesi, kde nepatrí nikam. Keď sa vrátime spätne a hľadáme korene toho zla, prídeme znova k alkoholu.

Keď si žena nechá dieťa, ťažko hľadá k nemu cestu. Medzi nimi je akýsi neprekonateľný múr, ktorý nemožno zbúrať. Trápi sa matka i dieťa, ktoré to cíti. Vidí, že ostatné deti má radšej ako jeho. Cíti to v detstve, potom v puberte a prepukne to väčšinou správaním, drzosťou, robením hlúpostí, útekom z domu, k drogám či alkoholu. Silnejšie dieťa to prekoná, ale môže to prepuknúť v manželstve, kedy sa zopakuje, ak je to chlapec, život a správanie jeho vlastného otca, ak sa pridá do toho alkohol. Začína a končí to pri alkohole a násilí. Žena, ktorá mala mať u muža oporu, už cíti iba odpor a z milovaného manžela má vďaka alkoholu netvora! Koľko žien takto trpí, koľké sa hneď rozvádzajú, odídu od mužov a ktoré sú slabé, choré končia na psychiatrii, spáchajú samovraždu, dajú sa na alkohol, či drogy. Koľko žien je vo väzení pre ublíženie na zdraví, alebo dokonca vraždu svojho muža. Nemal jej kto pomôcť, bola iba vysmiata, ponížená aj samotnými policajtmi. Vyriešila to po svojom. Znova trpí v base, jej deti kdesi po rodine alebo v decáku. A násilník, ak žije, sa tvári ako obeť. Toľké zničené životy kvôli alkoholu. Koľké z nás také niečo prežili, alebo niekto z rodiny, či okolo nás!

Ťažko sa o tom hovorí, ale Kruciáta oslobodenia človeka je tiež o oslobodení niečoho, čo je na samom dne nášho svedomia a treba o tom hovoriť a riešiť to a nebáť sa!

KOČ nezakazuje alkohol, ale môj osobný názor je, že alkohol je diabol, hoci iba v jednej kvapôčke... Povieme si, že vieme kedy dosť. Aj tí to hovorili, čo sú už predčasne na cintorínoch, na psychiatrii, telesne postihnutí kvôli alkoholu, v base pre ublíženie či vraždu a pod. Mysleli si to aj tí, ktorí chodia okolo nás a ťaží ich vlastné svedomie. Sám človek nie je zlý a ani nikoho neodsudzujem, ale alkohol a diabol dosiahnu svoje. Nik nevie čo sa robí, keď sa zatvoria dvere na byte, keď sa zatvoria dvere za opitým násilným mužom!

Sme tu všetci dospelí a sami máme dospelé deti. Čo by sme robili, keby sme, ako rodičia vedeli, že takéto násilie znáša naša dcéra? Pýtam sa čo???