O červených nitkách

Nakupujem v obchode a predavačka, ktorá mi podáva výdavok, má na ruke akúsi červenú niť. Speváčkino zápästie v televízii zdobí tiež tento doplnok

Vo výťahu stretnem spolužiačku, ktorej ruku okrášľuje rovnaký náramok. Aj pri tanci na plese si všimnem, že táto „ozdoba“ je súčasťou garderób mnohých dievčat. A túto nitku z času na čas uzriem aj medzi lavicami kostola.

Pátranie sa začína

Po toľkých mojich stretnutiach s touto pre mňa neznámou červenou nitkou som sa teda rozhod­la vypátrať, čo vlastne znamená a prečo ju ľudia nosia.
Hľadanie som začala na Facebooku. Môj prvý krok spočíval v tom, že som napísala niekoľkým známym, o ktorých viem, že majú okolo zápästia červenú nitku. Zaujíma­lo ma, prečo ju nosia, či im niečo prináša a či majú pocit, že zaberá. Odpovedali mi, že ju nosia pre­to, lebo sa boja urieknutia a zlých pohľadov, ktoré by im mohli uškodiť.
„Červenú nitku nosím, ale nie stále – nemám ju, keď sa mi napríklad odtrhne a nemám čas si ju zaviazať ako napríklad teraz. V tom prípade sa mi častejšie stáva, že mi je zle, že ma niekto uhranie pohľadom. Keď ju však mám, áno, mám pocit, že mi pomáha. Považujem to tak trochu za niečo ochranné,“ zhodnotila študentka Evka.
Jej rovesník Paťo dodáva: „Červenú šnúrku som dostal ako dar, aby odo mňa odrazila negatívnu energiu. Odkedy ju nosím, nepociťujem žiadne extra zmeny, mám ju pre dobrý pocit, pre istotu a v prípade možnej krivdy si poviem, že lepšie niečo ako nič. A navyše je to pekný doplnok.“
Vysokoškoláčka Betka dopĺňa: „Ja vo veľkej spoločnosti takmer s pravidelnosťou trpím bolesťou hlavy. Aj preto som si na ruku uvia­zala červenú šnúrku. Istý čas som ju nosila, no dala som ju dole, nepomohla mi. Netvrdím však, že inému človeku pomôcť nemôže. Je dobré, ak v niečo veríme, hoci je to aj tenká červená šnúrka. Aspoň pre pocit istoty. Človek si to možno ani neuvedomuje, ale keď verí, že mu to pomôže, tak mu to naozaj pomôže, aspoň psychicky. Nahovorí si, že to mohlo byť aj horšie.“

Hľadanie odpovedí na internete

Neskôr som začala pátrať ďalej. Cez internetový vyhľadávač som sa preklikala k mnohým článkom, diskusiám a fóram, ktoré túto červenú nitku komentovali. Mienka ľudí by sa dala zväčša rozdeliť do dvoch skupín – na tých, ktorí nitku nosia a veria v jej ochranu a energiu, a, prirodzene, na tých, ktorí ju nenosia, ani neveria v jej špeciálne sily. Medzi niektorými komentármi sa našlo aj zopár názorov ľudí, ktorí nosenie červenej nitky odvodzovali od starého náboženstva zvaného „kabala“. To ma ďalej viedlo k zisťovaniu nových informácií o histórii a pôvode tohto vlákna.

Kabala náramok

Na základe mnohých inzerátov, ktoré takéto náramky ponúkali a zároveň uvádzali ich popis, som zistila, že ich pôvod je z učenia, ktoré pochádza z Izraela a volá sa kabbalah. Podľa neho je „práve červený náramok symbolom ochrany pred negatívnou energiou, zlými pohľadmi – uhrančivými – tzv. diablovými očami. V bode, kde sa náramok zväzuje, sa zachytáva negatívna energia prúdiaca do tela“. Toľko mi prezradil internet. Vďaka nemu som si urobila aspoň akú - takú predstavu o červenej nitke, ktorá na prvý pohľad vyzerá nevinne.

Ja som Pán, Boh tvoj

Internet je vynikajúci zdroj informácií, ale nie vždy stačí. Preto som sa rozhodla, že si niečo o červených nitkách pohľadám aj v knihách. Začala som s kresťanskou literatúrou, Katechizmom Katolíckej cirkvi a knihou z oblasti morálnej teológie od Františka Tondru. V krátkosti zhrniem svoje zistenia: nosenie amuletov, ktorým prisudzujeme istú moc, je hriechom proti prvému Božiemu príkazu. Tým, že sa spoliehame vo svojich ťažkostiach na inú moc ako na Boha, a pritom využívame rôzne alternatívne prostriedky, nám síce prvotne pomôcť skutočne môžu. Na druhej strane by sme však mali pamätať na to, že ak využívame pomoc Zlého, odvraciame sa od Boha a odmietame pomoc, ktorú nám s milosrdným očakávaním ponúka. Takýto spôsob „uzdravenia“ pomocou rôznych amuletov až po „odrábanie“ môže priniesť iné ťažkosti, predovšetkým duchovné – stratu pokoja, vzdialenie sa od Boha a mnohé iné.

Svedectvo bývalej ľudovej liečiteľky

Knihy mi priniesli množstvo nových informácií, ale aj tak mi chýbal niekto, kto by mi to všetko jasne a komplexne vysvetlil. Boh to zariadil tak, že počas jedného gospelového festivalu som dostala odpoveď na svoje otázky prostredníctvom svedectva Oľgy Staňovej, bývalej ľudovej liečiteľky. Vo svojom svedectve sa zmienila aj o spomínaných červených šnúrkach: „Ak sme dali dieťa Kristovi, tak vieme, komu sme uverili. Nie červená šnúrka ma ochráni pred diablom, ale Kristus!“ Oľga tiež spomenula ľudí, ktorým býva zle: „Urieknutie funguje, ale my takýmito spôsobmi vlastne vyháňame diabla diablom! To znamená, že sme sa previnili proti prvému prikázaniu.“ Tiež sa zmienila o ľuďoch, ktorí sa domnievajú, že im niekto ublížil pohľadom: „Kto mi povie, že mu prišlo z očí‘, nech si najskôr skontroluje svoj vzťah k Bohu! Kým je Boh v mojom srdci, nikto mi neublíži. Dôležitá je radikálnosť, nie prostredná cesta. Od Krista ma môže odlúčiť len ťažký hriech. A ako to vyplýva z Listu Efezanom – je dôležité žiť duchovne, modliť sa a dôverovať Bohu.“

Na záver

Vieme, že neveriacim ľuďom je náročné vysvetľovať, že Boh dokáže ich ťažkosti vyriešiť aj inak ako „hádzaním uhlíkov“, nosením červených nitiek či rôznymi inými spôsobmi. Je však aj veľa veriacich, ktorí sa týchto praktík nechcú vzdať a nepovažujú ich za nič zlé. Pamätajme však, že aj malé zlo je zlo. Jedine pravda nás môže vyslobodiť.