Stolovanie v rodinách – prejav lásky i záujmu o druhých

Ako vyzerá stolovanie v súčasnej rodine? Stretávajú sa členovia rodín pri spoločnom stole aspoň v nedeľu? Čo im v tomto peknom zvyku bráni? Práca otca tisícky kilometrov od rodiny? Zamestnanie mamy, ktoré je na zmeny? Alebo štúdium či práca detí mimo rodnej krajiny? Alebo celkom hlasné a okaté popieranie tejto tradície? Ak ani jedna z uvedených prekážok na tú vašu rodinu neplatí, a predsa sa pri stole vidíte tak akurát počas sviatkov alebo rodinných osláv, potom bude problém niekde inde. Azda v nechuti vyjsť z ulity svojho mikrosveta, často tvoreného virtuálnou realitou internetu alebo v slabej snahe prekonať vlastný individualizmus, na ktorého formovaní sa v nemalej miere podieľa súčasný životný štýl spotreby bez vnímania hodnoty a dôležitosti medziľudskej komunikácie z očí do očí. Chcú sa vôbec dnešné rodiny spolu stretnúť alebo im aj celkom vyhovuje, keď stolujú individuálne, podľa aktuálneho stavu svojho žalúdka a vlastnú nezávislosť od ostatných demonštrujú aj takýmto spôsobom ? Stolovať v rodinách je však veľmi dôležité pre vzájomné formovanie a budovanie sociálnych kontaktov. Byť spolu je skutočne na nezaplatenie, lebo vytváraním a neustálym udržiavaním spoločenstva sa identita rodiny nerozpadáva, ani povedomie o nej samej sa nevytráca. Ak sa členovia rodín nevidia ani raz do týždňa všetci pri obede alebo večeri, tak to môže po určitom čase prinášať rôzne negatíva – ako je odcudzenie, neschopnosť riešiť v pokoji nahromadené problémy v rodine, strata vzájomnej dôvery, dlhodobá absencia dialógu vedúca do slepej uličky.

Spoločné stravovanie má však okrem sociálneho rozmeru aj duchovný. Jedlo, ktoré sa požíva, je Božím darom a prejavom Božieho požehnania. Samotná konzumácia jedla v úcte pred jej Darcom sa stáva nádhernou modlitbou vďaky za všetko, čím nás Pán obdarúva. Žiadne náhlenie, žiadny náznak neúcty a frflania nad jedlom tu nemá svoje miesto. Pri každom spoločnom obede, večeri či raňajkách máme jedinečnú možnosť zdieľať svoje radosti, smútky, víťazstvá alebo aj prehry s ostatnými členmi rodiny. Pri stole sa hľadajú riešenia z naoko neprekonateľných problémov vo svetle viery, modlitby a Božieho slova. Známe – pri jedle sa nerozpráva – sa môže uplatňovať počas konzumácie, avšak stolovanie sa nekončí s posledným sústom, ani s utretím úst, spoločné rozhovory sú akoby nadstavbou, ktorá je vhodným pokračovaním po jedle a modlitbe. Stôl sa stáva domácim verejným fórom, kde má každý právo prispieť svojím názorom či pohľadom na problém. Stôl, pri ktorom sa denne schádza rodina, je jedným z nevyhnutných predpokladov pre hodnotné spolunažívanie všetkých členov domácnosti. Stôl však patrí nielen spoločnému stravovaniu, ale aj každodennej modlitbe, kedy sa odovzdávajú radosti a starosti celej rodiny Bohu. Rodina, ktorá sa schádza pri stole, naozaj žije.

Teda, ak aj vo vašej rodine možno zaostáva snaha stretávať sa často pri stole, možno nadišiel práve teraz počas Pôstu čas na zmenu. V jednom nádhernom texte nachádzame: „ Stôl je stôl. A čo ešte? Nič. Tabuľa na štyroch nohách. Nie. Ako to, že nie? Stôl je omnoho viac. Je miestom stretnutia. Miestom radosti, vďaky a života.“

Nuž, stolovanie v rodinách má nespornú hodnotu, aj keď v mnohých domácnostiach takú zaznávanú a ponímanú ako spiatočníctvo. No stolovanie je aj prejavom záujmu o ľudí okolo nás. V tomto pôstnom období nás pápež František povzbudzuje, aby sme sa odvážili zrieknuť sa možno nášho nezáujmu o druhých ľudí okolo nás. Práve spoločné stolovanie, a to nielen v rodinách, ale možno aj v práci či v spoločenstvách, dokáže skutočne v dobrom poznačiť azda naše narušené vzťahy.

Na záver malá spomienka. Istý čas som prichádzal do jednej rodiny počas štúdia na vysokej škole. Do pamäte sa mi vryli práve spomienky na ich spoločné stretávanie pri stole, kde sa nielen riešilo, ale aj vzájomne diskutovalo, zabávalo a povzbudzovalo. Aj mne sa čo-to ušlo z tejto nádhernej a veľmi silnej rodinnej tradície.

Pavol Kall