Sv. omša za oslobodenie a uzdravenie v Lipanoch
dňa 12. mája 2014

V pondelok 12. mája 2014, v mariánskom mesiaci, sa veriaci zišli na modlitbách a slávení Eucharistie. Prišli z Lipian, ale aj z okolitých obcí, aby spoločne oslavovali Pána a ďakovali mu za dobrodenia, ktorými ich zahrnul, a tiež aby prosili za uzdravenie a oslobodenie zo závislostí pre tých, ktorí sa im podvolili. Po modlitbe Korunky B. milosrdenstva znel kaplnkou Charitného domu v Lipanoch spev litánií k Panne Márii, aké sa zvyknú spievať počas oázových cvičení. Aj týmito litániami vyjadrili veriaci svoj vrúcny vzťah k Márii, ktorá privádza človeka ku Kristovi, prameňu milostí a požehnania. Márii záleží na každom z nás, lebo sme všetci jej deťmi. Túži, aby sme sa svojím životom približovali k Ježišovi a boli mu podobní. Potom sa už začala sv. omša, ktorú celebroval otec Jozef Heske. Do liturgie slova sa svojou aktívnou účasťou zapojili aj veriaci. V homílii otec Jozef realisticky poukázal na pastiera, ktorý nie je nejakým výsekom z romantického obrázku, kde berie ovcu do náručia, ale je aj bojovníkom. Snaží sa chrániť ovce pred zlom, bojuje za nich, doslova páchne po svojich ovciach, pretože sa o ne zaujíma a nie sú mu vonkoncom ľahostajné. Takto vyzerá skutočný obraz dobrého pastiera Ježiša, avšak toto by mal byť obraz aj všetkých duchovných pastierov – kňazov. Otec Jozef vyzdvihol dve rozhodujúce črty pastiera – pastiersku teda pastoračnú múdrosť a lásku. Toto sú dva dôležité aspekty nielen Ježišovho pastierstva, ale aj každého pastierstva, ktoré na seba berie podobu kňaza, vychovávateľa, rodiča ... Človek možno skôr vie, čo má robiť, avšak často nevie, ako to má urobiť. A tu je nutné prosiť o spomínanú múdrosť, aby sa vedel rozhodnúť správne. Pastierstvo ale nemôže fungovať bez lásky, nemôže sa rozvíjať bez toho, aby sa pastier v úlohe kňaza, rodiča, učiteľa či vychovávateľa nestretával so svojimi zverenými, nemôže naplno prepuknúť bez súcitu, empatie a záujmu o ostatných okolo neho. Ježiš, náš dobrý pastier, je nám v tomto príkladom. Otec Jozef pripomenul, že každý z nás je povolaný byť pomocníkom pastiera Ježiša. Každý z nás má „naháňať“ stratené a zatúlané ovce na správnu cestu a tých stratencov je v našom okolí naozaj dosť. Tak ako pomocník na salaši, ktorý uteká, aby zachránil stratenú ovcu, tak aj my, všetci, sme zodpovední nielen za seba, ale aj za ostatných. Otec Jozef citoval v homílii aj niekoľko myšlienok z encykliky pápeža Františka. V jednej z nich sa dozvedáme, že kto má zatvorené oči pred blížnym, je slepý aj voči Bohu. Aj táto myšlienka hovorí o tom, aká dôležitá je láska a empatia voči druhým ľuďom a zároveň nás vystríha od duchovného sebectva, ktoré spočíva v „budovaní“ nášho vzťahu s Bohom bez budovania medziľudských vzťahov. Otec Jozef povzbudil prítomných veriacich, aby sa podieľali na záchrane stratených, žijúcich často na periférii spoločenského záujmu. V rámci obetných darov priniesol jeden člen deklaráciu Kruciáty. Aj adoráciou znela hlavná myšlienka o dobrom pastierovi Ježišovi, ktorý ponúka človeku život v skutočnej slobode, pokoji a láske. Veriaci počas adorácie predkladali Pánovi svoje vďaky a prosby na konkrétne úmysly. O hudobný sprievod počas sv. omše a adorácie sa postarali Julka Miženková a Janko Huba. V rámci duchovného programu vystúpil so svojím životným svedectvom člen KOČ Vlado. Porozprával o svojom niekdajšom boji s alkoholom, o úplnej abstinencii a tiež o Božom pôsobení v jeho živote.

Vďaka Pánovi, za možnosť byť pri ňom ako pri dobrom pastierovi a učiť sa od jeho pastierstva plného lásky, služby, pokory a obety.

(Pavol Kall)