Júlové stretnutie Kruciáty

Júlovým stretnutím Kruciáty v lipianskej čajovni (23. 7. 2014) sa niesla téma o kresťanskom povolaní, ktoré pozostáva aj zo služby. Úvodom sa členovia Kruciáty pomodlili k Duchu Svätému, a potom sa venovali samotnej téme. Prečítali si s hlbokým záujmom predložený text. Nato sa rozprúdila diskusia spojená so vzájomným delením sa a so skúsenosťami z oblasti služby v spoločenstve. Ako teda vnímať službu v rodine, spoločenstve, farnosti a celkovo v Cirkvi? Čo je pre ňu podstatné a príznačné? Ako ju chápať? Čo jej má predchádzať a čo ju má sprevádzať? Aj na tieto otázky sa snažili zúčastnení hľadať odpovede. Každý kresťan je povolaný k službe, ktorá má v sebe dôstojnosť a pramení z kráľovského poslania Ježiša. Podľa jeho vzoru ochotnej a pokornej služby má každý možnosť konať tak ako Ježiš. On sa nedal obsluhovať, ale sám slúžil druhým. Jeho kraľovanie je tak spojené práve so slúžiacou láskou. Azda dnešnému svetu sa môže zdať kraľovanie službou zvláštne a takmer nepochopiteľné. Človek však má svojím dielom služby účasť na Kristovom kráľovskom poslaní. Ako by mala vyzerať teda služba kresťana? Z čoho by mala vychádzať a o čo by sa mala opierať? O kresťanskú a zároveň i ľudskú morálku, o Boží zákon. V súčasnosti však akosi častejšie badať, že morálka a hodnoty Evanjelia ako odpustenie, pomoc, láska a milosrdenstvo sa akosi prestávajú „nosiť“. O tom, že služba druhým je prínosná a obohacujúca, počuť stále menej. V spoločnosti sa ozýva viac hlas konzumizmu a užívania si. Služba však vyžaduje viac času pre dobro iných, a to býva často priam neprekonateľným problémom. Na to, aby človek dokázal slúžiť druhým ľuďom, treba najprv popracovať na sebe, na ovládaní seba samého, aby mohli v človeku rásť čnosti vedúce k duchovnej vyspelosti. Na takýto úmysel je potrebné modliť sa, aby služba mala svoj zmysel. Dôležitá je aj vernosť povolaniu v Cirkvi a vytrvalosť v ochotnej službe, lebo iba tak možno budovať celú Cirkev. Ona je totiž, ako sa píše v jednej z myšlienok, „spoločenstvom Božieho ľudu, ktoré je vedené zvnútra pôsobením Ducha Svätého, kde každý má "svoj vlastný dar", ako to učí svätý Pavol. Práve "dar", ako osobné povolanie a osobná forma účasti na spásonosnom diele Cirkvi, slúži zároveň druhým a buduje Cirkev a bratské spoločenstvá.“ Takáto služba je potom na prospech. Je nádherným efektom Božieho daru a talentu v samotnom človeku a vychádza v ústrety ostatným. Aj zúčastnení členovia Kruciaty sa podelili so službou, ktorú vykonávajú vo svojich rodinách, práci a v spoločenstve. Pripomenuli, že služba má ísť ruka v ruke s láskou a pokorou. Niekedy totiž môže služba prerásť v pýchu.

Vďaka Ti, Pane, za službu, ktorá vedie človeka k plnohodnotnému prežívaniu viery. Upevni nás v presvedčení, že postoj služby je podstatným znakom nášho kresťanského štýlu života. Pomôž nám pochopiť, že službu nemožno vykonávať bez lásky a pokory.

(Pavol Kall)