Púť ako darček

Október už dlhé roky poznáme aj pod názvom – Mesiac úcty k starším. V mestách a dedinách sa konajú besiedky a kultúrne programy pre seniorov. Aktivizujú sa aj dobrovoľníci, ktorí si viac než inokedy všímajú starších ľudí vo svojom okolí a snažia sa im nejako pomôcť, napr. s nákupom, s donáškou obedu, s vyzdvihnutím liekov v lekárni alebo len tak s nimi pobudnú v rozhovore, kedy sa podozvedajú aj to, ako sa žilo na prelome prvej a druhej polovice minulého storočia. Starší ľudia sa radi delia o svoje zážitky z mladosti. Ja sám to môžem iba potvrdiť. Pred viacerými rokmi som robil výskum v rámci prípravy diplomovej práce na tému – chotárne názvy rodnej obce v pôvodnom šarišskom nárečí. Ponavštevoval som mnohých seniorov, ktorí mi vďačne poskytli cenné informácie o tom, ako sa kedysi nazýval vŕšok za mojím domom alebo lúka pri neďalekom potoku. Zavše pridali aj veľa vtipných i tých smutnejších spomienok na svoju mladosť, ktorú väčšinou prežívali ešte počas druhej svetovej vojny. Dodnes s láskou a úctou spomínam na popoludnia strávené v návratoch do čias, ktoré vedia i po rokoch potešiť, ale aj rozcitlivieť.

Rád by som sa s vami podelil o jeden výsek zo života staršej pani. Kedysi patrila k pútnikom, ktorí nevynechali ani jednu púť na známe mariánske pútnické miesto. Pokiaľ jej to zdravie dovolilo, tak sa snažila putovať k Panne Márii aj vo vyššom veku. Dnes už tak nevládze, a preto sa spája s pútnikmi aspoň prostredníctvom televíznych prenosov a najmä vlastnou modlitbou. Preto jej deti dlho nerozmýšľali, aký darček by dali svojej mamičke. Všetci sa jednomyseľne zhodli na darčeku s názvom – púť. V jedno pekné jesenné nedeľné popoludnie pri príležitosti jej okrúhleho výročia sa všetci spolu vybrali k Panne Márii. Počasie bolo naozaj ukážkové. Autom vyšli až ku kaplnke, ktorá sa týči na vŕšku. Spolu sa modlili posv. ruženec. Staršia pani, matka troch detí, bola šťastná a neverila, žeby sa ešte niekedy vzhľadom na svoj zdravotný stav dostala na miesto, ktoré si už pred rokmi tak zamilovala. Ďakovala v modlitbe za túto úžasnú možnosť byť pri Mamke Márii. Žiadny iný materiálny dar, akokoľvek účelný a užitočný, by ju nepotešil viac než chvíľa strávená na mieste prežiarenom Pánovou milosťou a modlitbami tisícok pútnikov. Samozrejme je vďačná za každý prejav lásky od svojich detí, ktoré sa snažila spolu s manželom vychovávať podľa Božích prikázaní. Vštepovala im odmalička úctu k nebeskej Matke Márii. Modlievala sa s nimi ruženec a odovzdáva im aj v súčasnosti to, čo prijala od svojich rodičov – lásku a úctu k sebe samým i k ľuďom naokolo.

(Kall Pavol)