100. výročie zjavení vo Fatime Posolstvo Panny Márie,
Kráľovnej Pokoja:

2. novembra 2017

Dnes je piatok 24. november 2017 , meniny má Emília , zajtra bude mať meniny Katarína. Blahoželáme!

LITURGICKÝ KALENDÁR:
Liturgické čítania na dnes

Počas prezerania našich stránok počúvajte:


Rádio Mária Slovensko

Duchovný program v kaplnke charitného domu v Lipanoch,

sobota, 6. december 2014

Cirkevný rok sa v Katolíckej cirkvi končí sviatkom Krista Kráľa a adventom sa začína nový cirkevný rok. Advent je časom očakávania. A život veriacich je neustálym bdelým očakávaním tohto príchodu. Nejde iba o to, aby sme si pripomenuli historickú udalosť, ktorá sa stala pred 2000 rokmi v malej judejskej dedine. Oveľa potrebnejšie je pochopiť, že celý náš život musí byť adventom, bdelým očakávaním nového konečného príchodu Krista. A práve v tomto milostiplnom čase adventu sa v sobotu 6. decembra 2014 konal duchovný program v kaplnke charitného domu v Lipanoch. Prítomní sa najprv pomodlili posvätný ruženec v rámci Fatimskej soboty za akokoľvek závislých a ich rodiny. Po úvodnom privítaní začala sv. omša pri príležitosti 15. výročia vzniku Kruciáty oslobodenia človeka na Slovensku, celebrovaná otcom Martinom a otcom Antonom. Sv. omšu a adoráciu po sv. omši veľmi obohatili gréckokatolícki mladí zo Starej Ľubovne s bratom Gorazdom.

Kázeň otca Martina:
Advent sa teda začína výzvou k bdelosti. Áno, Ježiš nás vyzýva, aby sme boli bdelí. Hľadajme vo všetkom Ježiša, aby odstránil všetky prekážky medzi ním a nami a aby sa mohol s nami podeliť o svoje srdce ešte plnším spôsobom. Tak neváhajme a prosme ho o niečo počas tohto Adventu. Možno potrebujeme väčšiu trpezlivosť alebo viac sebaovládania v jedení čí pití. Prosme ho o to! Možno túžime konkrétnejšie pocítiť jeho prítomnosť alebo si želáme, aby jasnejšie prehovoril v našom srdci. Len verme, že keď budeme prosiť, dostaneme, a keď budeme hľadať, nájdeme.

Asi každý z nás sme už boli odkázaní na pomoc iných. Sú ľudia, ktorí sú odkázaní na pomoc iných dennodenne, sú to ľudia imobilný a na vozíčku. Už pri obyčajnej viróze sme odkázaní na iných, vtedy cítime, že si sami nepomôžeme. Nemusíme hovoriť len o zdravotnej stránke. Stačí keď sa nám na ceste pokazí auto, potrebujeme pomoc odborníka, potrebujeme odtiahnuť auto atď. Dnes sú tu prítomní aj gréckokatolícki mladí - hudobníci a oni sami musia priznať, že tiež potrebujú pomoc niekoho, keď potrebujú poznámky z prednášky, potrebujú pomoc priateľa, výnimočne pomoc svojho profesora a aj pomoc rodiča: otca a matky. Očakávať niečo, keď to potrebujeme je veľmi bežná realita nášho života. A Boh to vie. A my vieme, že čosi podobné prežívame v duchovnom živote, keď narazíme na našu slabosť, ktorá je súčasťou nášho života. Táto naša slabosť spôsobuje, že padáme do ľahkých hriechov, ale aj do ťažkých hriechov. Človek môže uviaznuť v bludnom kruhu ťažkých hriechov v závislosti. A práve dnes 6. decembra vyzdvihujeme Božie dielo Kruciáty oslobodenia človeka, ktoré ukazuje, že je možné zvíťaziť nad závislosťou. KOČ sa snaží oslobodiť a zachrániť ľudí, ktorí sa stali neslobodnými, pretože stratili schopnosť milovať, čiže vlastniť seba pre darovanie sa druhým. Členovia KOČ skladajú záväzok abstinencie od alkoholu a úplnej nezávislosti od neho, aby mohli svojou slobodou obohacovať tých našich bratov, ktorí sa už nemôžu oslobodiť vlastnými silami.

Každý z nás má svoju Pandorinu skrinku (ktorá je symbolom pôsobiska zla), o ktorej vieme len my. Každý z nás je svojím spôsobom závislý, každý z nás potrebuje uzdravenie, potrebujeme čakať na pomoc Pána, ktorý prichádza v advente: ,,Príď, Ty Pane sám, príď so svojím kráľovstvom. Pane, zmiluj sa nado mnou hriešnym.“ Advent ( z latinského ,,adventus“- príchod) znamená príchod Krista, ktorého túžobne očakávame.

V evanjeliu Marek (1, 1-8) píše o tom, že Ján Krstiteľ bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. Prichádzala k nemu celá izraelská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Jedával kobylky a lesný med. A hlásal: ,,Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“ Človek pred 2000 rokmi trpel tým istým čím trpíme dnes a to je choroba hriechu. Ján Krstiteľ bol mocný Boží muž. Bol vyslancom povolaným ,,pripraviť cestu Pánovi“ usmerňovaním ľudí na Ježiša. Svoje poslanie napĺňal svojím svedectvom aj svojimi slovami. Svedčil ako utiahnutý, asketický muž, obliekal si drsný odev a žil v pustatine. Jeho svedectvo bolo podopreté jeho slovami, ktoré zasahovali človeka priamo do srdca a nútili ho zamyslieť sa nad svojím životom. Kvôli Jánovmu svedectvu a jeho slovám prichádzali za ním ľudia z celej Judey. A keď ho videli a počuli, mnohí vyznávali svoje hriechy a obrátili sa späť k Bohu. Z literárneho hľadiska sa Markovo evanjelium vyznačuje jednoduchým a názorným štýlom rozprávania. Viac ako ostatní evanjelisti, opisuje city a dojmy konajúcich osôb, ba aj samého Ježiša a zdôrazňuje Ježišovu ľudskú stránku. Svojím evanjeliom Marek chcel ukázať , že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn a že svojimi zázrakmi dokázal svoju božskú moc. Ján bol označený za čudáka, stravoval sa divne, ba aj zdržiaval sa v čudných priestoroch na púšti, lebo v židovskej tradícii bola púšť miestom démonov a škorpiónov, hrozilo tam uštipnutie, bolo to miesto vydedenia. Za Jánom Krstiteľom neidú len jednotlivci ale aj celá judejská krajina. Ľudia ho chceli vidieť. Prečo ľudia išli za ním? Prečo ľudia nesedeli radšej doma? Ján Krstiteľ bol novozákonným prorokom, ukazoval na Boha a mal jasno vo veciach, ktoré robil. Vzbudzoval záujem o Boha a poukazoval na to, že tento svet sa pomíňa a každý musí nájsť zmysel toho duchovna. Človek chce často duchovno zahlušiť. Dokonalý ateista avšak neexistuje, skonštatovať sám pre seba, že Boh nejestvuje, nie je nikdy stopercentné, lebo duchovný pud sebazáchovy nám to nikdy nedovolí!

Včera,5. decembra v evanjeliu Matúša (9,27-31) sme počuli, že Ježiš začuje nárek dvoch slepcov, ale oddiali svoju odpoveď, kým neprídu na miesto, kde budú schopní prijať jeho uzdravujúci dotyk. V súkromí domu im dáva príležitosť vyznať vieru, a potom sa ich dotkne a uzdraví ich. V evanjeliu sa píše: Za Ježišom išli dvaja slepci a kričali: ,,Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami.“ Teda čo s tým hriechom, čo s tou slabosťou? Je dobre v pokore si priznať, že nie sme majstri sveta. Mladí často hovoria: ,,Veď sme mladí, teraz sa vybláznime a až potom keď budeme starší si založíme rodinu.“ Dobre, uznávame, že mladí potrebujú sa zabaviť, ale iba potiaľ, pokým ich to nezvádza na hriech.

Potom otec Martin poukázal na adventný veniec, ktorý skrýva v sebe hlbokú skutočnosť, zapaľovaním prvej, druhej, tretej a štvrtej sviečky očakávame blížiace sa sviatky narodenia Pána. Ale z histórie vieme, že rímski cisári, keď prichádzali z boja, dostávali zelený okrúhly veniec, ktorý bol znakom víťazstva. Aj nám Pán Ježiš hovorí: ,,Ty si víťaz, Ty si dedič nebeského kráľovstva, Ty určite zvíťazíš pomocou Božej milosti nad diablom a prídeš do neba". Zažíhajúce sviece nám nielen signalizujú blížiace sa sviatky Božieho narodenia, ale tiež znamenajú v duchovnom slovo zmysle to, že každou zažatou sviecou máme viac a viac spoznávať Pána Ježiša, lebo či máme 20,30,40,50 rokov, vždy viac a viac spoznávame Pána Ježiša cez sviatosti, cez Božie slovo, cez duchovné prednášky, ale aj cez naše kríže, ťažkosti, ale aj potešenia a radosti. A čím sme starší, tým by sme mali viac poznať Pána Ježiša a byť s Ním hlbšie spojený. A všetky štyri zažaté sviečky nám signalizujú, že by sme mali dosiahnuť plnosť v poznaní Pána Ježiša, takú plnosť poznania akú by sme mali dosiahnuť na zemi.

V tomto adventom čase sa nám i našej rodine chce Pán Ježiš ukázať ešte jasnejšie. Chce nám otvoriť vnútorné oči. Žiada od nás len to, aby sme Mu dali lásku svojho srdca a uvidíme, že sa náš život zmení. Advent je časom na nové prehĺbenie poznania Boha – najmä v ľuďoch okolo nás. Ak uvidíme Boha v chudobnom, utrápenom, osamelom človeku – Boha často trpiaceho a ukrižovaného – moje skutky lásky nebudú neochotnou a skúpou almužnou, ale nežným a štedrým obviazaním rán Ježišovi, dvíhaním a nesením jeho kríža. Podobne ako Ján Krstiteľ, aj každý z nás má v Božom pláne svoje poslanie. Sme povolaní byť Ježišovými poslami a prinášať nebeské ovocie svedectvom svojho života aj slovami, ktoré hovoríme. Blížia sa Vianoce, preto sa pokúsme všetci nasmerovať svoje srdcia na prípravu cesty pre Ježiša. Ako Ján vyzýval ľudí k pokániu, aj my konajme pokánie, buďme citliví na hriech a pristúpme k svätej spovedi. A potom Ježiš znovu príde a vovedie nás do ,,nového neba a novej zeme.“

Alenka – kandidátka KOČ

ďalšie fotografie vo fotogalérii

Mediahost.sk - webhosting, registrácia domén, webdesign